7Ssk/38/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:9623200423.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 16Sas/4/2023
- IČS
- 9623200423
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: A. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. č. XXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: 9957 - 2/2023 - BA zo dňa 05. apríla 2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Sas/4/2023 - 38 zo dňa 04. februára 2025, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Predmet konania 1. Správny súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 16Sas/4/2023 - 38 zo dňa 04. februára 2025 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej číslo: 9957 - 2/2023 - BA zo dňa 05. apríla 2023 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“), ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Žilina číslo: 200 - 002728-CA02/2023 zo dňa 16. januára 2023 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“). Administratívne konanie 2. Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobcovi priznaný nárok na nemocenské z nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej „SZČO“) a z nemocenských poistení zamestnanca u zamestnávateľov Podskalska, s.r.o. a Minipivovar Harvánek, s.r.o. v období od 12. decembra 2022 do 14.
decembra 2022 vo výške 4,48767500 € za deň, od 15. decembra 2022 do 21. decembra 2022 výške 9,87288500 € za deň a od 22. decembra 2002 do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia podporného obdobia určeného podľa § 34 ods. 1, 4 a 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom poistení“) vo výške 21,26641000 € za deň. Od odôvodnenia bolo upustené, pretože sa žalobcovi vyhovelo v celom rozsahu.
3. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodla žalovaná preskúmaným rozhodnutím, ktorým zmenila výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že vypustila slová § 293ew ods. 5 a 6 a nasl. a v ostatnom odvolanie zamietla a rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení konštatovala, že navrhovateľ si uplatnil nárok na nemocenské z troch nemocenských poistení - z povinného nemocenského poistenia SZČO a z dvoch povinných nemocenských poistení zamestnanca a preto pobočka posudzovalo všetky tri uplatnené nároky na nemocenské podľa § 30, 31, 34, 37 a 58 zákona o sociálnom poistení. Čo sa týka nemocenského poistenia SZČO a zo zamestnaneckého pomeru od zamestnávateľa Minipivovar Harvánek, s.r.o., odvolateľovi bolo nemocenské určené z úhrnu jeho denných vymeriavacích základov z týchto poistení.
Z poistného vzťahu od zamestnávateľa Podskalska, s.r.o. sa výška určila z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, nakoľko v tomto poistnom vzťahu nedosiahol 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie od vzniku tohto poistenia do vzniku dočasnej
pracovnej neschopnosti. Uvedená skutočnosť bola príčinou toho, prečo nebola výška nemocenského z tohto posledného poistného vzťahu vypočítaná z dosahovaného vymeriavacieho základu, tak ako to žiadal v odvolaní. Dôvod na poskytnutie nemocenského
vznikol 12. decembra 2022. Povinné nemocenské poistenie SZČO, z ktorého si odvolateľ uplatnil nárok na nemocenské, vzniklo 01. júla 2005, preto v zmysle § 54 ods. 1 v spojení s ods. 9 zákona o sociálnom poistení rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok 2021. Nemocenské poistenia zamestnávateľa Minipivovar Harvánek, s.r.o. vznikol 10. júla 2017, preto v zmysle toho istého ustanovenia rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu je tiež kalendárny rok 2021. Čo sa týka povinného nemocenského poistenia u zamestnávateľa Podskalska, s.r.o., to vzniklo 18.
novembra 2022. Obdobie nemocenského poistenia teda v tomto prípade trvalo 24 dní a bolo kratšie ako 90 dní. V takomto prípade sa výška nemocenského určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu podľa 57 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Po zistení denných vymeriavacích základov a pravdepodobného denného vymeriavacieho základu žalovaná aplikovala § 58 ods. 2 citovaného zákona a nemocenskú dávku určila z úhrnu denných vymeriavacích základov a pravdepodobného denného vymeriavacieho základu
z týchto troch poistení. Konanie na správnom súde 4. Správny súd sa v napadnutom rozsudku v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom žalovanej, že išlo o tri samostatné nemocenské poistenia, z ktorých žalovaná správne vypočítala z každého osobitne denný vymeriavací základ.
V povinnom nemocenskom poistení SZČO a zamestnávateľa Minipivovar Harvánek, s.r.o. správne vychádzala z denného vymeriavacieho základu určeného z vymeriavacích základov z rozhodujúceho obdobia roku 2021 podľa § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a pri povinnom nemocenskom poistení zamestnávateľa Podskalska, s.r.o. správne vypočítala pravdepodobný denný vymeriavací základ podľa § 57 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, pretože nebola splnená podmienka, že nemocenské poistenie zamestnanca pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky bolo buď dlhšie ako 90 dní alebo aj kratšie ako 90 dní, ale za splnenia podmienky, že obdobie nemocenského poistenia zamestnanca u iného zamestnávateľa, z ktorého sa dávka neuplatňuje, bolo v predchádzajúcom roku najmenej 90 dní. Takéto obdobie nemocenského poistenia nebolo zistené, pretože aj keď v roku 2021 žalobca dosiahol obdobie poistenia u iného zamestnávateľa (Minipivovar Harvánek, s.r.o.), z tohto obdobia bol uplatnený nárok na nemocenskú dávku. Ďalej sa správny súd zaoberal výpočtom pravdepodobného denného
vymeriavacieho základu a konštatoval, že výpočet zo strany žalovanej je správny. Správny súd tiež konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie je preskúmateľné, nakoľko dostatočne v súlade s § 58 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ozrejmuje splnenie podmienok pre jeho vydanie vo väzbe na žalobcom uplatnený nárok na nemocenské z troch poistných vzťahov. Na námietku, že preskúmavané rozhodnutie je nesprávne z toho dôvodu, že predchádzajúce rozhodnutie o nemocenskom priznalo žalobcovi inú výšku nemocenského, uviedol, že predchádzajúce rozhodnutia zo dňa 06.09.2022 nemôže mať žiadny vplyv na preskúmavané rozhodnutie a nejedná sa ani o skutkovo zhodný prípad, keď žalobca v tu prejednávanej veci dosiahol vymeriavacie základy aj z tretieho nemocenského poistenia spoločnosti Podskalska, s.r.o. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
5. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca. Vo všeobecnosti namietal, že preskúmavané rozhodnutie nie je správne, čo je zrejmé z toho, že pri jeho práceneschopnosti v roku 2022 žalovaná vydala rozhodnutie zo dňa 06.09.2022, keď mu priznala nárok na nemocenské v inej výške. Pri ďalšej jeho práceneschopnosti v roku 2022 žalovaná vydala rozhodnutie, v ktorom mu priznala inú výšku nároku na nemocenské s ohľadom na ďalší poistný vzťah u zamestnávateľa Podskalska, s.r.o. Konštatoval, že žalovaná nepostupovala správne a v zmysle zákona. Došlo k nesprávnemu výpočtu, lebo jeho príjem u spoločnosti Podskalska, s.r.o. bol 1600€. Napriek tomu, že rozhodnutie bolo podrobne odôvodnené, stále nevie, z akých podkladov žalovaná vychádzala. Žiadal zrušiť prvostupňové aj preskúmavané rozhodnutie a vec vrátiť žalovanej na nové konanie.
6. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrila žalovaná podaním zo dňa 26. marca 2025. Zotrvala na svojom právnom názore uvedenom v preskúmavanom rozhodnutí, avšak dodala, že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v čase, keď ešte neboli vydané rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej „najvyšší správny súd“) sp. zn. 7Ssk/61/2021 zo dňa 27.09.2023 alebo sp. zn. 6Ssk/17/2024 zo dňa 30. septembra 2024. Pokiaľ by sa žalovaná riadila právnymi názormi uvedenými v týchto rozsudkoch, sťažovateľovi by priznala nárok na nemocenské zo súbehu iba dvoch poistných vzťahov a to zamestnanca a povinne nemocensky poistenej SZČO vo výške 10,88054000 € za deň, tak ako pri predchádzajúcej dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej 16.08.2022, na ktorú sťažovateľ poukázal v odvolaní. Posúdenie veci kasačným súdom
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorým viazaný nebol (§ 453 ods. 2 SSP) konštatuje, že kasačná sťažnosť je v plnom rozsahu nedôvodná a nebol dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku, pretože preskúmavané rozhodnutie nezasahuje do žiadneho subjektívneho práva žalobcu.
8. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým v podstatnom potvrdila prvostupňové rozhodnutie o priznaní žalobcovi nároku na nemocenské od 12. decembra 2022 do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti (najdlhšie do uplynutia podporného obdobia), pričom od 22. decembra 2022 bolo nemocenské priznané z troch vymeriavacích základov vo výške 21,26641000 € za deň. Žalovaná vychádzala z právneho názoru, že žalobca si nemocenské uplatnil z troch samostatných poistných vzťahov, konkrétne z povinných nemocenských poistení od zamestnávateľov Minipivovar Harvánek, s.r.o. a Podskalska, s.r.o. a z povinného nemocenského poistenia ako SZČO. Pri určovaní vymeriavacieho základu prihliadla na denné vymeriavacie základy z povinného nemocenského poistenia SZČO a zamestnávateľa Minipivovar Harvánek, s.r.o. určené z rozhodujúceho obdobia roku 2021 a na pravdepodobný denný vymeriavací základ dosiahnutý u zamestnávateľa Podskalska, s.r.o. Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal výpočet nemocenského, poukazujúc na rozhodnutie
žalovanej o nemocenskom zo dňa 06.09.2022 a na to, že do vymeriavacieho základu mu nebol započítaný jeho príjem 1600 €, ktorý by dosiahol v decembri 2022 od zamestnávateľa Podskalská s.r.o. 9. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol povinne nemocensky poistený ako SZČO v období od 01.07.2005 s prerušením poistenia od 01.01.2018 do 01.07.2018, ako zamestnanec zamestnávateľa Minipivovar Harvánek, s.r.o. od 10.07.2017 a ako zamestnanec zamestnávateľa Podskalska, s.r.o. od 18.11.2022.
Dôvod na poskytnutie nemocenského žalobcovi vznikol z dôvodu choroby od 12.12.2022. 10. Podľa § 20 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 22.04.2023 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 a § 4b a povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 33 ods. 1 citovaného zákona zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba majú nárok na nemocenské, ak boli pre chorobu, úraz alebo z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie uznaní za dočasne práceneschopných na výkon zárobkovej činnosti (ďalej len "dočasná pracovná neschopnosť"). Podľa § 37 ods. 1 citovaného zákona výška nemocenského zamestnanca je 55% denného
vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 54 ods. 1 citovaného zákona ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej
dávky. Podľa § 58 ods. 1 citovaného zákona nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia. 11. Kasačný súd v prvom rade konštatuje, že žalovaná aj správny súd založili svoje právne posúdenie na závere, že žalobcovi vznikli tri samostatné povinné nemocenské poistenia, ktorých skutkovým základom boli jednotlivé pracovné pomery a status žalobcu ako SZČO.
Zo skutkových okolností tejto veci je zrejmé, že žalobca bol od 10.07.2017 plynule poistený ako zamestnanec. Konkrétne od tohto dátumu bol povinne nemocensky poistený ako zamestnanec zamestnávateľa Minipivovar Harvánek, s.r.o. a paralelne od 18.11.2022 aj ako zamestnanec zamestnávateľa Podskalska, s.r.o. Okrem toho bol povinne nemocensky poistený ako SZČO od
roku 2005. 12. V danom prípade bolo nevyhnuté posúdiť, či dva súbežné pracovné pomery u rôznych zamestnávateľov zakladajú aj dve samostatné povinné nemocenské poistenia a tým i samostatné vymeriavacie základy z nich plynúce. V tomto ohľade najvyšší správny súd prijal judikatúru, ktorá posudzuje viaceré paralelné pracovné vzťahy u viacerých zamestnávateľov ako jedno povinné nemocenské poistenie. Kasačný súd poukazuje napríklad na rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7Ssk/61/2021 zo dňa 27.09.2023 alebo sp. zn. 7Ssk/106/ 2021 zo dňa 13.10.2023. Z naposledy menovaného vyplývajú tieto závery:
„. . . 10. Kasačný súd sa v prvom rade zaoberal posúdením, či v prípade, ak fyzická osoba bola zamestnaná u viacerých zamestnávateľov, teda vykonávala u nich závislú činnosť, či táto skutočnosť podmieňuje vznik samostatného povinného nemocenského poistenia z každého takého pracovného vzťahu, alebo vzniká jedno poistenie, do ktorého by sa začítavali všetky vymeriavacie základy a všetky poistné doby u viacerých zamestnávateľov.
Inak povedané, či vznik pracovného vzťahu u konkrétneho zamestnávateľa podmieňuje vznik samostatného nemocenského poistenia (v tom prípade by museli byť podmienky nároku na dávku splnené u každého poistenia samostatne) alebo už pri vzniku prvého pracovného pomeru vznikne povinné poistenie a trvá bez ohľadu na to, že v jeho priebehu vznikli ďalšie pracovné pomery; zaniklo by až zánikom posledného pracovného pomeru. V tom prípade by sa dávka poskytovala iba jedna, aj podmienky na vznik nároku na dávku by posudzovali tak, že ide o jedno poistenie, teda všetky obdobia poistenia by sa započítali a rovnako by sa vychádzalo zo všetkých vymeriavacích základov. Samozrejme, v tomto druhom prípade by bolo potrebné započítať len skutočné dni povinného poistenia, nie viacnásobne započítať jeden deň poistenia, hoci by aj bol zamestnanec v tento deň poistený viacnásobne u viacerých zamestnávateľov.
13. Podľa kasačného súdu je potrebné prihliadať predovšetkým na účel sociálneho poistenia a takisto na súlad výkladu a záverov z týchto ustanovení s nadradenými právnymi normami. Tu treba zdôrazniť, že podľa § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení je sociálnym poistením okrem iného nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti tehotenstva a materstva. Citované ustanovenie nevymedzuje nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu z jedného právneho vzťahu (zamestnanca). Naopak, vyplýva z neho, že nemocenské poistenie má za cieľ kryť výpadok alebo zníženie príjmu vo všeobecnosti, teda zo zárobkovej činnosti ako takej. Podobne ustanovenie § 14 ods. 1 tohto zákona, ktoré vo všeobecnosti vymedzuje okruhy nemocensky poistených osôb, v písmene a) ustanovuje, že povinne nemocensky poistený je zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1. Ani z uvedeného ustanovenia teda nevyplýva, že by povinne nemocensky poisteným mal byť zamestnanec určitého zamestnávateľa alebo zamestnanec v určitom právnom vzťahu.
Podľa kasačného súdu z citovaných ustanovení vyplýva, že účelom nemocenského poistenia zamestnanca je chrániť osobu v postavení zamestnanca, teda pri výkone tejto zárobkovej činnosti zamestnanca, a nie chrániť konkrétny právny vzťah, v ktorom sa táto osoba nachádza.
. . . . . .16. Kasačný súd sa z vyššie uvedených dôvodov priklonil k druhému možnému výkladu § 20 ods. 1 zák. o soc. poistení, teda že kým určitá osoba je a zostáva zamestnancom, trvá na základe tohto ustanovenia jej nemocenské poistenie, pričom kým táto osoba zostáva zamestnancom aspoň v jednom takomto právnom vzťahu, je povinne nemocensky poistená a do obdobia nemocenského poistenia sa zarátajú skutočné dni poistenia (teda pri prekrývaní sa jednotlivých pracovných pomerov sa deň zaráta iba raz). Takýto výklad aj dôslednejšie rešpektuje princíp zásluhovosti v nemocenskom poistení. Na jednej strane totiž zabezpečuje, že v prípade viacerých paralelných právnych vzťahov vymeriavací základ zo žiadneho z nich nezostane nezohľadnený len preto, že sa tento vzťah medzičasom skončil a trvajú len zvyšné z nich.
Na druhej strane však zároveň zabezpečí, že vždy budú zohľadnené vymeriavacie základy zo všetkých takýchto vzťahov aj vtedy, kedy by pre zamestnanca bolo výhodnejšie zohľadňovať len jeho aktuálny vzťah a nie vzťahy skoršie. Zásluhovosť systému nemocenského poistenia totiž nie len zásluhovosťou v prospech poistenca, teda jeho právom dosahovať čo najvyššie dávky, ak je to preňho výhodné. Zásluhovosť je princíp, podľa ktorého má dávka v rámci zákonom určenej dávkovej schémy čo najvernejšie zohľadňovať vymeriavací základ poistenca v príslušnom rozhodnom období. .
. .“ 13. Pre prípad žalobcu to znamená, že vznikom pracovnoprávneho vzťahu u zamestnávateľa Minipivovar Harvánek, s.r.o. 10.07.2017 vzniklo žalobcovi povinné nemocenské poistenie a hoci dňa 18.11.2022 uzavrel novú pracovnú zmluvu s ďalším zamestnávateľom Podskalska, s.r.o., nevzniklo mu na základe nej nové nemocenské poistenie, ale ide o jedno povinné nemocenské poistenie. Pritom je nerozhodné, že sám žalobca si uplatnil nárok na dávku nemocenského z oboch týchto pracovnoprávnych vzťahov samostatne. Žalobca tak má z nemocenského poistenia zamestnávateľa Minipivovar Harvánek, s.r.o. aj Podskalska, s.r.o. nárok na jednu nemocenskú dávku. V tom prípade sa na výpočet vymeriavacieho základu uplatní § 54 ods. 1 a § 55 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
Pretože nemocenské poistenie trvalo nepretržite celý rok 2021 až do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenského, teda do 12.12.2022, rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu je rok 2021 ako kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Denný vymeriavací základ sa určí ako podiel súčtu vymeriavacích základov v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.
Znamená to teda, že sa zistia vymeriavacie základy žalobcu dosiahnuté v roku 2021 a z nich sa učí denný vymeriavací základ. Je jasné, že pokiaľ žalobca dosiahol ďalší vymeriavací základ v roku 2022, tento sa na účely výpočtu nemocenskej dávky nepoužije vôbec.
14. V danom prípade teda bolo nadbytočné vypočítavať pravdepodobný denný vymeriavací základ z vymeriavacích základov žalobcu dosiahnutých u zamestnávateľa Podskalska, s.r.o. v roku 2022 podľa § 57 zákona o sociálnom poistení. Tento pracovný pomer totiž nezakladá samostatné povinné nemocenské poistenie a teda nevyhodnocujú sa pri ňom samostatne ani podmienky na priznanie nemocenskej dávky. Žalobcovi malo byť správne priznané nemocenské len z vymeriavacích základov dosiahnutých v roku 2021 ako rozhodujúceho obdobia pre výpočet nemocenskej dávky. V tomto období žalobca dosiahol vymeriavacie základy len ako SZČO a od zamestnávateľa Minipivovar Harvánek, s.r.o. Žiadny vymeriavací základ od zamestnávateľa Podskalska, s.r.o. tak nemal byť žalobcovi zohľadnený. 15. Žalovaná však žalobcovi zohľadnila aj takzvaný pravdepodobný vymeriavací základ dosiahnutý v roku 2022 od zamestnávateľa Podskalska, s.r.o. Takto určený pravdepodobný denný vymeriavací základ spočítala so zistenými dennými vymeriavacími základmi
dosiahnutými ako SZČO a od zamestnávateľa Minipivovar Harvánek, s.r.o. a tak o túto sumu nesprávne navýšila základ na výpočet dávky. Z tohto základu potom v zmysle § 37 ods. 1 zák. o soc. poistení určila výšku nemocenského. Je teda potrebné konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej určilo vyššiu sumu nemocenského, než na akú mal žalobca nárok.
16. Kasačný súd však napriek zistenej vade v právnom posúdení veci žalovanej, ktorú prevzal aj správny súd, nepristúpil k zrušeniu napadnutého rozsudku ani k zrušeniu preskúmavaného rozhodnutia, pretože nimi žalobca nebol ukrátený na svojich právach. Kasačný súd zdôrazňuje, že na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia nepostačuje zistenie určitej nezákonnosti (či už porušenie hmotnoprávneho alebo procesnoprávneho predpisu), ale potrebné je kumulatívne splniť podmienku žalobnej legitimácie stanovenú v § 178 ods. 1 SSP, že týmto rozhodnutím je ako účastník administratívneho konania ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. V tu prejednávanej veci tomu tak nie je. Nesprávne právne posúdenie negatívne nezasiahlo do žiadnych žalobcových práv; dávka nemocenského mu priznaná bola, dokonca vo vyššej miere, ako patrila.
17. Je tak nedôvodná žalobcova sťažnostná námietka, že mu nebol započítaný vymeriavací základ 1600 €, ktorý dosiahol v decembri 2022 u zamestnávateľa Podskalska, s.r.o. Nedôvodná je aj jeho argumentácia skôr vydaným rozhodnutím žalovanej o priznaní nemocenského zo dňa 06.09.2022, keď žalobca argumentoval nezapočítaním vymeriavacieho základu, ktorý mal získať až po jeho vydaní.
Záver 18. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd zastáva názor, že hoci žalovaná aj správny súd neposúdili vec z právnej stránky správne, vzhľadom na to, že žalobca na žiadnych subjektívnych právach nebol ukrátený a námietky v kasačnej sťažnosti sú nedôvodné, zamietol kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP. Trovy kasačného konania
19. O náhrade trov kasačného konania žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaná bola v konaní úspešná, pretože kasačná sťažnosť žalobcu bola zamietnutá, preto jej patrí náhrada trov konania, ktorú jej však kasačný súd nepriznal, pretože neboli splnené podmienky výnimočnosti situácie. Žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).
20. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. septembra 2025