7Ssk/41/2021

1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobca už 26. marca 2014 požiadal žalovanú o výplatu invalidného dôchodku. Posudkový lekár pobočky žalovanej v Prievidzi však vo svojom posudku (po preskúmaní odborných nálezov neurológa a internistu a výsledkov elektromagnetickej rezonancie z rokov 2012 až 2013) z 18. marca 2014 dospel k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu sú degeneratívne zmeny na chrbtici s miernych funkčným postihnutím s prejavmi nervového dráždenia podľa kapitoly XV oddielu E položky 3 písm. b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť určil na 25 %, a preto žalovaná rozhodnutím zo 7. mája 2014 jeho žiadosť o invalidný dôchodok zamietla.

Ten však proti zamietavému rozhodnutiu podal opravný prostriedok na súd podľa § 250l a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Počas konania o opravnom prostriedku posudkový lekár ústredia žalovanej, pracoviska v Trenčíne, vo svojom posudku zo 17. marca 2016 na základe nových odborných lekárskych nálezov zo septembra 2015 a januára a februára 2016 prehodnotil pôvodné závery. Dospel totiž k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu je degeneratívna zmena na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým postihnutím funkcie (dorzalgia) podľa kapitoly XV oddielu E položky 3 písm. c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. Tomu od 25. mája 2015 zodpovedal pokles schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť o 40 % a okrem toho aj o ďalších 10 % s ohľadom na ďalšie posudkovo významné diagnózy podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. Preto žalovaná dvoma rozhodnutiami z 19. apríla 2016 jednak zrušila svoje zamietajúce rozhodnutie z 22. júna 2015, jednak priznala žalobcovi od 25. mája 2015 invalidný dôchodok v sume 160 €, ktorý zároveň od 1. januára 2016 zvýšila na 161 €.

4. Dňa 13. novembra 2018 žalobca znova požiadal o prehodnotenie jeho výšky, pretože až do októbra 2018 bol práceneschopný a hospitalizovaný. Jeho zdravotný stav bol opätovne posúdený posudkovým lekárom pobočky v Prievidzi, ktorý na tento účel zhodnotil výsledky magnetickej rezonancie z august 2018, ako aj odborné lekárske vyšetrenia psychologické (november 2018), algeziologické (december 2018, podľa ktorého žalobca trpí chronickými bolesťami), neurochirurgické (september 2018, ktoré nezistilo kompresiu nervov a kvôli tomu neodporučilo žiadnu liečbu), neurologické (október 2018, ktoré diagnostikovalo polyneuropatiu), ortopedické (október 2018) a interné (november 2018). Po ich posúdení vo svojom posudku z 18. decembra 2018 dospel k záveru, že rozhodujúce zdravotné postihnutie, ako aj miera poklesu zárobkovej schopnosti a jej zvýšenie nemožno zmeniť. Žalobcu považoval za spôsobilého na výkon prác bez nadmernej záťaže, napríklad ľahších robotníckych profesií. Žalovaná tak rozhodnutím z 21. decembra 2018 zamietla žiadosť žalobcu z 13. novembra 2018.

(november 2018). Vo svojom posudku z 20. februára 2019 potom dospel k rovnakému záveru ako posudkový lekár pobočky. Na základe toho generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím zo 6. marca 2019 potvrdil rozhodnutie z 21. decembra 2018 a zdôraznil, že posudkoví lekári pri určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia a miery poklesu zárobkovej schopnosti náležite zohľadnili všetky predložené lekárske správy.

7. Táto posudková lekárka posúdila tak nové nálezy, ktoré žalobca predložil (neurochirurgický z decembra 2019 a urologický z apríla 2020, podľa ktorého má žalobca hypersenzitívny močový mechúr, ktorý je neurogénny a má nižšiu kapacitu), ako aj všetky lekárske správy a nálezy predložené postupne od roku 2014. Vo svojom posudku z 20. mája 2020 zotrvala na pôvodných záveroch, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu naďalej zostáva degeneratívna zmena na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým postihnutím funkcie (dorzalgia) podľa kapitoly XV oddielu E položky 3 písm. c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. K tomu prislúchajúcu miera poklesu zárobkovej schopnosti ponechala na 50 % a kvôli iným zdravotným postihnutiam ju zvýšila o 10 %. Posudková lekárska v podrobnom odôvodnení posudku osobitne zdôraznila, že žalobcovo zdravotné postihnutie nebolo možné hodnotiť podľa kapitoly XV oddielu E položky 4 (stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice), pretože v rámci tejto položky by sa dalo posúdiť len podľa písmena b) (t. j. často recividujúce prejavy

. . neurologickým vyšetrením. . . je dokumentovaný chronický LIS s radikulárnym dráždením koreňov L5 a S1. . . urologické vyšetrenie nepreukázalo inkontinenciu moča, ale neurogénny močový mechúr s imperatívnym močením. Neurologickým vyšetrením nebolo preukázané také poškodenie bedrovej chrbtice, eventuálne miechy, ktoré by bolo príčinou inkontinencie

Inervácia močového mechúra je v časti bedrovej chrbtice. . . . chýba neurologické vyšetrenie, ktoré by potvrdilo neurologicky podmienenú močovú inkontinenciu. . . Neurogénny močový mechúr. . . nie je močová inkontinencia. . . V žiadnom prípade nejde o močovú inkontinenciu zapríčinenú poruchami

2020. 9. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca bránil správnou žalobou, v ktorej okrem iného namietol, že rozhodnutie v rozpore s § 47 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov nie je datované. Ďalej vytkol posudkovým lekárom, že nezohľadnili postupné zhoršovanie jeho zdravotného stavu (úniky moču, psychické problémy) a nerešpektovali predošlý názor správneho súdu, ktorý vyslovil, že sa má preskúmať súvis únikov moču s predošlými operáciami. Žalobca spochybnil ich závery a žiadal správny súd, aby ustanovil nového posudkového lekára, ktorý by podal nezávislý posudok. Lekársky posudok z 28. mája 2020 je navyše nepodpísaný, takže nie je zrejmé, či ho vypracovala odborne spôsobilá osoba. Žalobca zdôraznil, že podľa lekárskych nálezov jeho neurogénny močový mechúr má súvis s pooperačným stavom jeho chrbtice.

293eu zákona č. 461/2003 Z. z. Z predošlého rozsudku č. k. 18 Sa 20/2019- nevyplývalo, že by žalovaná musela posúdiť zdravotný stav žalobcu podľa kapitoly XV oddielu E položky 4 písm. c). Návrhu na ustanovenie znalca správny súd nevyhovel, pretože znalec nemôže nahrádzať činnosť správneho orgánu. Rovnako nevyhovel návrhu na ustanovenie nového posudkového lekára, pretože na to súd nemá oprávnenie. Okrem toho však podľa správneho súdu posudky posudkových lekárov neboli v rozpore s jednotlivými lekárskymi nálezmi a samotná okolnosť, že sú zamestnancami žalovanej, nezakladá ich zaujatosť.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

11. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia rozsudku správneho súdu a vrátenia veci na ďalšie konanie. Správny súd podľa neho porušil jeho právo na spravodlivý proces, pretože neprihliadol na odborný lekársky (neurologický) nález z 23. júla 2020, ktorý preukazuje inkontinenciu moču. Posudkový lekár vo svojom náleze vychádzal z neaktuálneho nálezu. Správny súd ďalej bezdôvodne odmietol vykonať znalecký posudok, pretože procesné predpisy mu dovoľujú preskúmať skutkové závery posudkových lekárov. Preskúmavané rozhodnutie žalovanej, ani lekársky posudok z 29. júla 2020 neprihliadli na odborný nález z 23. júla 2020, ktorý preukazuje inkontinenciu moču. Keďže preskúmavané rozhodnutie nebolo datované, nie je zrejmé, či sa vôbec žalovaná mohla oboznámiť s týmto nálezom. Lekárske posudky o invalidite môže súd hodnotiť ako jeden z dôkazov a osobitne hodnotí, či sú úplné, logické, presvedčivé preskúmateľné. Ak z lekárskeho posudku nie je zrejmé, kto ho vydal, zakladá to jeho nepreskúmateľnosť. Správny súd tak nesprávne aplikoval § 47 ods. 3 a 5 Správneho poriadku. 12. Žalovaná navrhla kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť, pretože jej dôvody nepovažovala za opodstatnené a žiadosť žalobcu bola zamietnutá v súlade s právnymi predpismi.

III. Posúdenie veci kasačným súdom

14. Správny súd sa na úvod nestotožňuje s námietkou žalobcu, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces tým, že napadnutý rozsudok nerozhľadnil ním predložený lekársky nález z 23. júla 2020. Podľa § 139 ods. 2 SSP správny súd v odôvodnení rozsudku uvedie, stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov účastníkov, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Žalobca v správnej žalobe len všeobecne spochybňoval závery posudkových lekárov, ktorí podľa neho nerešpektovali predošlý právny názor správneho súdu, žiadal, aby jeho stav preskúmal iný lekár, a namietal formálne náležitosti posudku z 20. mája 2020 (nie z 29. júla 2020).

Tento odborný nález predložil až spolu s replikou, a to bez toho, aby naň akokoľvek upozornil; predložil ho ako súčasť „zdravotnej dokumentácie žalobcu za rok 2020“ v súvislosti s jeho návrhom, aby jeho zdravotný stav preskúmal nezávislý posudkový lekár „vo všetkých súvislostiach“.

15. V prerokúvanej veci nie je sporným, že na základe rozhodnutia žalovanej z 19. apríla 2016 sa žalobca považuje za invalidného v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože miera poklesu jeho zárobkovej schopnosti bola najskôr 50 % (od 25. mája 2015 do 13. júna 2017) a následne 60 % (od 14. júna 2017). Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci je len rozhodnutie žalovanej, ktorým zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie jeho invalidného dôchodku, pretože nezistila, že by sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšila. Podmienky zisťovania tejto miery vymedzuje § 71 cit. zák. takto: pokles sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a rovnakých schopnosti zdravej fyzickej osoby (odsek 3). Posudzuje sa na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov (odsek 4).

7). 16. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. je posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť úlohou lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia. Lekársku posudkovú činnosť vykonávajú podľa § 153 ods. 5 cit. zák. posudkoví lekári sociálneho poistenia pobočky a posudkoví lekári sociálneho poistenia ústredia žalovanej. Podľa judikatúry musí byť z lekárskeho posudku zrejmé, akými úvahami sa pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne riadili a aj dôvody určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia s prislúchajúcou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (porov. v tomto smere ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. jeho rozhodnutia sp. zn. 1 So 97/2005, judikát R 29/2007, sp. zn. 10 So 97/2014 alebo sp. zn. 1 So 72/2015, ale aj rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. 9 Sk 7/2021, 9 Sk 11/2021 a 7 Ssk 67/2021). Správny súd skúma, či obsah posudku nie je v rozpore s obsahom lekárskych nálezov alebo niektoré lekárske nálezy

To isté platí aj o posudku z 29. júla 2020, ktorý vypracoval posudkový lekár ústredia žalovanej, pracoviska v Nitre. Preto sama okolnosť, že výtlačok určený pre žalobcu tieto náležitosti neobsahuje, nespôsobuje vadu alebo nepreskúmateľnosť posudku (porov. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sk 33/2018). Z obsahu oboch posudkov, ako sú podrobne reprodukované v odsekoch 7 a 8 tohto rozsudku, je zrejmé, že posudkoví lekári vzali do úvahy a posúdili všetky lekárske nálezy, ktoré im žalobca vopred predložil. Posudkový lekár totiž aj s ohľadom na § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. nemôže zohľadňovať lekárske nálezy, ktoré ku dňu svojho posudzovania nemá k dispozícii, lebo mu ich poistenec nepredložil (porov. k povinnosti predložiť lekárske správy napr. rozsudok sp. zn. 9 Sk 17/2017). Bolo vylúčené, aby bol pri vypracovaní lekárskeho posudku z 20. mája 2020 zohľadnený odborný nález, ktorý bol vyhotovený až o dva mesiace neskôr.

V dôsledku toho tak tento posudok v súlade s § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. vychádza zo všetkých lekárskych správ, ktoré mala žalovaná v čase jeho vypracovania k dispozícii. 18. Z obsahu oboch posudkov je zrejmé, že sa dostatočne podrobne zaoberali žalobcovou tvrdenou inkontinenciou a jej možným zaradením do položky 3 alebo do položky 4 v kapitole XV oddiele E prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Podmienky zaradenia postihnutia do týchto položiek sú totiž odlišné. Do položky 3 sa patria degeneratívne zmeny na chrbtici, ďalej rozčlenené podľa ich vplyvov do troch písmen. Naopak, do položky 4 patria stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, opäť s ohľadom na ich vplyvy rozčlenené do troch písmen. Posudkový lekár ústredia v posudku z 29. júla 2020 zrozumiteľne vysvetlil, že zaradenie zdravotného postihnutia žalobcu do položky 4 by bolo odôvodnené len v dôsledku operácie krčnej chrbtice, avšak operácia tejto časti chrbtice z medicínskeho hľadiska nemohla spôsobiť poruchy zvieračov [uvedené v písmene c) položky 4]. Inervácia

19. Za daných okolností tak podľa kasačného súdu nemožno nič vytknúť odbornému záveru, že zdravotné postihnutie žalobcu, ktoré súvisí so stavom po operácii jeho chrbtice, by bolo možné zaradiť nanajvýš do položky 4 písm. b), ktorému však zodpovedá len miera poklesu zárobkovej schopnosti 35 až 45 %. Naopak, jeho zdravotné postihnutie, ktoré súvisí s degeneratívnymi zmenami na chrbtici a medzistavcových platničkách, možno s ohľadom na jeho vplyvy zaradiť do položky 3 písm. c), kde sa miera poklesu pohybuje od 40 do 50 %. Podľa už citovaného § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. sa však jednotlivé percentuálne miery poklesu nespočítavajú. Preto je úlohou posudkového lekára vybrať to zdravotné postihnutie, ktoré má rozhodujúci vplyv na zárobkovú schopnosť poistenca, teda ktoré najviac obmedzuje túto jeho schopnosť. Posudkoví lekári tak nepochybili, ak za rozhodujúcu príčinu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu v zmysle § 71 ods. 6 cit. zák. určili zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly XV oddielu E položky 3 písm. c) prílohy č. 4 cit. zák., pretože mu priradili

Podľa § 119 SSP totiž správny súd zásadne vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Môže však vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Osobitne v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach [akou je aj prejednávaná vec - porov. § 199 ods. 1 písm. a) SSP] môže správny súd podľa § 204 SSP aj bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy. Z týchto dôvodov neobstojí celkom argument správneho súdu, že predmetom znaleckého dokazovania v správnom súdnictve by nemohli byť otázky súvisiace s invaliditou poistenca. Pochopiteľne, znalecký posudok by nemohol vysloviť záver o tom, aká je miera poklesu zárobkovej schopnosti podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože takýto záver v konečnom dôsledku patrí len žalovanej a jej posudkovým lekárom [§ 153 ods. 3 písm. a) cit. zák.].

21. Už len v záujme úplnosti kasačný súd dodáva, že nie je dôvodná ani námietka žalobcu, že preskúmavané rozhodnutie nie je datované. Keďže v prerokúvanej veci konala žalovaná o dávke invalidného poistenia, išlo o tzv. dávkové konanie [§ 172 ods. 3 písm. a) a ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.], na ktoré sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, teda Správny poriadok (porov. § 172 ods. 1 cit. zák.). Podľa § 209 ods. 6 cit. zák. sa v rozhodnutí uvedie aj organizačná zložka a dátum vydania rozhodnutia. Prvopis rozhodnutia založený v predloženom administratívnom spise však tieto náležitosti riadne obsahuje a je datovaný na 24. októbra 2020. Tieto nedostatky sú tak len nedostatkami rovnopisov písomného vyhotovenia rozhodnutia, ktoré môže žalovaná podľa § 209 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. kedykoľvek opraviť, no ktoré nemajú vplyv na samotnú zákonnosť jej rozhodnutia.