7Ssk/41/2023

1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že žalobca bol od roku 2001 profesionálnym vojakom s miestom výkonu služby v útvare v Žiline. Dňa 25. apríla 2014 pri vojenskom cvičení si pri dopade po zoskoku padákom poškodil skrížený väz v ľavom kolene. Kvôli tomu bol práceneschopný približne šesť týždňov. Tento úraz sa posúdil ako služobný úraz, za ktorý zodpovedal služobný úrad, a preto mu Vojenský úrad sociálneho zabezpečenie rozhodnutím z 28. augusta 2014 priznal bolestné 412 €. Žalobca bol však naďalej spôsobilý vykonávať službu profesionálneho vojaka a nebolo zistené, že by sa kvôli tomuto úrazu stal invalidným alebo zmenila jeho zdravotná spôsobilosť na výkon služby.

Jeho veliteľ hneď 8. marca 2018 vypracoval záznam o úraze, v ktorom odporučil uznať tento úraz za služobný úraz, pretože ho žalobca utrpel pri plnení služobnej úlohy. Na základe tohto záznamu, ako aj lekárskych posudkov vypracoval veliteľ 5. pluku špeciálneho určenia 25. mája 2018 správu o vyšetrení úrazu, v ktorej uzavrel, že ide o služobný úraz, pretože sa stal v priebehu zamestnania, a tak zaň zodpovedá služobný úrad v rozsahu 100 %.

3. Po zistení prieskumnej komisie, že žalobca už nie je zdravotne spôsobilý na výkon služby, ho riaditeľ personálneho úrazu Ozbrojených síl Slovenskej republiky personálnym rozkazom z 18. februára 2019 podľa § 83 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov prepustil zo služobného pomeru profesionálneho vojaka od 15. marca 2019. Žalobca medzičasom požiadal aj o invalidný výsluhový dôchodok.

Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudková komisia ustálila trvalé následky po vybratí menisku pri stredne ťažkej poruche funkcie kolenného kĺbu podľa kapitoly XV oddielu G položky 48 písm. b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

4. Medzičasom žalobca požiadal aj o priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia podľa § 24 zákona č. 328/2002 Z. z. sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov, pretože podľa neho sa služobný úraz 8. marca 2018 stal za nebezpečných podmienok v zmysle § 24 ods. 3 písm. i) cit. zák. (pri výsadkovom výcviku).

V odôvodnení uviedol, že služobné úrazy z rokov 2007, 2010 a 2014 nepovažuje za podstatné, pretože neviedli k zmene zdravotnej schopnosti. Invalidita žalobcu podľa úradu nevznikla ani v dôsledku služobného úrazu z 8. marca 2018, napriek tomu však pristúpil aj k posudzovaniu ďalších podmienok.

V deň služobného úrazu konal činnosti podľa rozkazu, pretože výsadkový výcvik musí zahŕňať aj riadnu vytrvalostnú prípravu a cvičenia na rozvoj vestibulárneho systému. Okrem toho úrazový dej podľa neho posúdil už veliteľ v predloženom potvrdení a v podaných správach. Žalovaný (po zrušení jeho prvšieho rozhodnutia zo 4. septembra 2019 správnym súdom ako nedostatočne odôvodneného) tu preskúmavaným rozhodnutím zo 16. februára 2022 potvrdil rozhodnutie úradu. Súhlasil s jeho záverom, že služobné úrazy z rokov 2007 až 2014 neviedli k zmene zdravotnej schopnosti žalobcu. Na účely mimoriadneho odškodnenia podľa § 24 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. tak možno prihliadať len na časovo posledný úraz z 8. marca 2018. Žalovaný odkázal na služobný predpis S-Vys-3-1 „Výsadková príprava“, podľa ktorého výsadková príprava zahŕňa aj pozemnú prípravu, teda aj beh. Jej súčasťou však nie je

Svoj záznam však predloží úrazovej komisii, ktorá zisťuje príčiny a okolnosti služobného úrazu. Tá o svojich záveroch spíše správu, ktorú veliteľ predloží Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia a ten samostatne rozhodne o tom, či sú splnené podmienky na dávku. Veliteľ nie je oprávnený záväzne určovať, či sa úraz stal za nebezpečných podmienok v zmysle § 24 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z.

V závere uložil obom orgánom verejnej správy, aby objasnili dôvody, prečo žalobca nekonal vytrvalostný beh; ak sa tak stalo s vedomím veliteľa, treba to podľa správneho súdu považovať za súčasť výsadkovej prípravy na účely § 24 ods. 1 a 3 písm. i) zákona č. 328/2002 Z. z.

7. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaný domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie konanie. Nestotožnil sa s právnym posúdením veci. Po citácii ustanovení § 3 ods. 4 a 5, § 18 ods. 1, § 32 ods. 2, § 34 ods. 4 a 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správneho poriadku) v znení neskorších predpisov, ako aj ustanovení § 24 ods. 1 a 3 zákona č. 328/2002 Z. z. vytkol správnemu súdu, že uložil žalovanému ďalšie doplnenie dokazovania. Úlohou správneho súdu malo byť posúdenie zákonnosti a nie uloženie takýchto povinností, ktoré nenavrhoval ani žalobca. Správne konanie je ovládané zásadou písomnosti, nie ústnosti a vykonanie niektorých dôkazov je vzhľadom na plynutie času aj ťažko realizovateľné. Žalobca zotrval na názore, že on sám, ale aj vojenský úrad vykonali vo veci dostatočné dokazovanie, a trvanie na naplnení podmienok nároku na dávku nemožno považovať za nadmerný formalizmus. Oba orgány zdôvodnili, prečo drep s činkou nemožno považovať za výsadkový výcvik podľa § 24 ods. 3 písm. i) zákona č. 328/2002

Ak by sa táto činnosť mala zaradiť pod pojem výsadkového výcviku, založilo by to nerovnaké postavenie vo vzťahu k iným vojakom. Vojak, ktorý vykonával rozcvičku a podrep pred výsadkový výcvikom, by nárok na odškodnenie mal, iní vojaci, ktorí by tak vykonávali pred inou činnosťou, by tento nárok nemali. Žalovaný zdôraznil, že v konaní nebol spochybnený charakter úrazu žalobcu ako služobného úrazu, právomoc veliteľa pri určovaní tohto druhu úrazu však treba odlíšiť od právomoci vojenského úradu pri posudzovaní podmienok nároku

Z odôvodnenia totiž nie je zrejmé, v čom má spočívať nesprávnosť právneho názoru správneho súdu. Žalovaný sa mýli, ak vyčítal správnemu súdu prekročenie jeho právomoci, pretože povinnosť usmerniť ďalšiu činnosť orgánu verejnej správy výslovne vyplýva z § 139 ods. 2 SSP.

žalobcom. Na potvrdenie služobného úrazu (úrazového deja) je oprávnený veliteľ, respektíve ním určená úrazová komisia. Uvedené závery vyplývajú aj z citovaných ustanovení smernice, podľa ktorých okolnosti vzniku služobného úrazu zisťuje úrazová komisia, nie vojenský úrad

bojoval zahraničných misiách. Žalovaný podľa neho nebral do úvahy, že invalidita žalobcu vznikla v dôsledku viacerých služobných úrazov z minulosti, ktoré jednoznačne vznikli pri výsadkovom výcviku.

10. Žalobca vo svojom vyjadrení predovšetkým namieta, že kasačná sťažnosť žalovaného nemá ustanovené náležitosti, pretože jej dôvod nie je zodpovedajúco vymedzený. Žalovaný svoju kasačnú sťažnosť oprel o dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, teda že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

judikatúry tunajšieho súdu znamená, že sťažovateľ má uviesť, ktorú normu správny súd nesprávne vyložil a z akých dôvodov, prípadne ktorú právnu normu správny súd nepoužil, hoci ju použiť mal, alebo ako konkrétne ju použil, hoci ju mal použiť inak.

Na druhej strane však Ústavný súd Slovenskej republiky k obdobne znejúcemu ustanoveniu § 432 CSP zdôraznil, že úlohou dovolacieho (t. j. aj kasačného) súdu je snažiť sa autenticky porozumieť podávateľovi mimoriadneho opravného prostriedku (porov. nálezy sp. zn. I. ÚS 311/2023 alebo II. ÚS 237/

Zároveň žalovaný vysvetľuje, že tieto okolnosti nie je potrebné dokazovať práve preto, že podľa jeho názoru rozcvička nemá patriť pod pojem „výsadkového výcviku“ a že veliteľ, ktorý žalobcovi potvrdil opak, na to nebol oprávnený (vysvetlenie nesprávnosti právneho posúdenia). Samozrejme, vždy si možno predstaviť aj prepracovanejšie vymedzenie dôvodu kasačnej sťažnosti; ak sa však vynaloží snaha na autentické porozumenie kasačnej sťažnosti žalovaného, vyhovuje požiadavke § 440 ods. 2 SSP.

Nebezpečné podmienky sú podľa odseku 3 tohto paragrafu také podmienky, keď k poškodeniu zdravia profesionálneho vojaka dôjde (okrem iného) a) pri výkone služby v leteckej prevádzke, b) pri výcviku v poľných podmienkach alebo pri vojenskom cvičení, c) pri plnení osobitných úloh počas bezpečnostných akcií a opatrení, d) trestným činom spáchaným inou osobou (za určitých podmienok), e) pri určitých prácach na stožiaroch spojených s rizikom pádu, vykonávaných v nútených polohách, bez pracovných plošín, z povrazových rebríkov, visutých sedačiek, v závese na ochrannom páse alebo obmedzenom pracovnom priestore, f) pri určitých prácach pod vodou, g) pri výkone v koľajisku železničných dráh, v priestoroch, kde hrozí úraz elektrickým prúdom alebo otrava plynom a nebezpečnými chemickými látkami, vo výškach, nad voľnými hĺbkami, pri kontrole motorových vozidiel, zvierat, nebezpečných látok, jadrového materiálu, pod vplyvom ionizujúceho alebo iného zdraviu škodlivého žiarenia, h) pri výkone pri ohrození určitými rizikami (faktory karcinogénne, mutagénne, chemické,

12. Žalovaný v kasačnej sťažnosti nadnáša v podstate dve zásadné právne otázky. Prvou je otázka, či a do akej miery orgán, ktorý rozhoduje o nároku na jednorazové mimoriadne odškodnenie, sám posudzuje otázku, či určitý služobný úraz vznikol za nebezpečných

1 tohto zákona sa na konanie o dávkach vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, teda Správny poriadok, ak sa v ďalších ustanoveniach neustanovuje inak. Len na dokreslenie treba odkázať aj na ustanovenie § 87 ods. 1 písm. a) a d) cit. zák., podľa ktorého posudková komisia vojenského úradu posudzuje (okrem iného), či dočasná neschopnosť je dôsledkom služobného úrazu, prípadne či sa profesionálny vojak stal invalidný v dôsledku služobného úrazu.

Pretože posúdenie tejto otázky v zmysle cit. § 24 ods. 1 a 3 zákona č. 328/2002 Z. z. podmieňuje rozhodnutie o tom, či profesionálnemu vojakovi vznikol nárok na jednorazové mimoriadne odškodnenie, ide právne o tzv. predbežnú otázku (porov. Potásch, P., Hašanová, J., Vallová, J., Milučký J., Medžová, D. Správny poriadok. Komentár. 4. vydanie.

O taký prípad však v prerokúvanej veci celkom zreteľne nejde. Ako už bolo uvedené, ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. normuje podmienky vzniku nárok na jednorazové mimoriadne odškodnenie a § 24 ods. 3 bližšie definuje jednu z týchto podmienok - nebezpečné okolnosti. Ďalší znak hypotézy (skutkovej podstaty) tohto nároku - služobný úraz - definuje ustanovenie § 29 cit. zák. Kasačný súd už vo svojej judikatúre vyslovil, že zo žiadneho ustanovenia tohto zákona nevyplýva, že by o otázke, či úraz je služobným úrazom v zmysle § 29 cit. zák., mal právomoc rozhodovať akýkoľvek iný orgán než ten, ktorý rozhoduje o samotnej výplate dávky (porov. rozsudok sp. zn. 7 Ssk 33/2021). Rovnako však žiadne ustanovenie zákona č. 328/2002 Z. z. neustanovuje, že by o otázke, či sa úraz profesionálneho vojaka stal za nebezpečných podmienok v zmysle § 24 ods. 3 cit. zák., mal právomoc osobitne a s účinkom právoplatnosti rozhodnúť akýkoľvek iný orgán než ten orgán, ktorý rozhoduje o samotnom jednorazovom mimoriadnom odškodnení, teda o úrazovej dávke.

škody. Z čl. 2 ods. 1 písm. g) cit. smernice plynie, že registráciou služobného úrazu sú úkony, ktoré vykonáva veliteľ, a to zisťovanie príčin a okolností vzniku, spísanie záznamu a vykonanie potrebných opatrení na predchádzanie. Podľa čl. 8 tejto smernice veliteľ služobný úraz zásadne ohlási a vykoná opatrenia podľa čl. 9 (ods. 3), čo zahŕňa hlásenie služobného úrazu určeným osobám. Zisťovanie a vyšetrovanie príčin a okolností vzniku služobného úrazu upravuje čl. 11 uvedenej smernice. Podľa tohto ustanovenia sa vyšetrovaním zisťuje a preukazuje, ako k poškodeniu zdravia došlo, kto za to zodpovedá a v akom rozsahu (odsek

Túto svoju činnosť však koná na základe správy úrazovej komisie, ktorá ju spíše na základe všetkých zistených skutočností (čl. 13 ods. 5). Úrazová komisia podľa čl. 14 ods. 1 smernice zisťuje, vyšetruje, objasňuje a prerokúva služobné úrazy. Obsahom prerokúvania je podľa čl. 14 ods. 8 najmä zhrnutie výsledkov vyšetrovania, zhodnotenie dôkazov, záver o tom, či ide o služobný úraz alebo iný úraz, aké náhrady a v akej výške poškodenému patria.

sociálneho zabezpečenia. 15. Zo všetkých citovaných ustanovení smernice č. 21/2024 tak podľa kasačného súdu celkom jednoznačne vyplýva, že tak úrazová komisia, ako aj veliteľ zisťujú a vyšetrujú určité skutkové okolnosti ohľadom pracovného úrazu. Svoje závery následne spracúvajú len vo forme správ, teda sumarizácie skutkových zistení, ktoré však na konci predkladajú Vojenskému úradu

žiaden význam. Aj podľa kasačného súdu sú dôležitým zdrojom zisťovania skutočností, za akých sa služobný úraz stal. Záver, či boli dané nebezpečné podmienky podľa § 24 ods. 1 a 3 cit. zákona, však nie je len záverom skutkovým: ustanovenie § 24 ods. 3 definuje, čo sa takými podmienkami rozumie, a jednotlivé pojmy v jednotlivých písmenách si zasa vyžadujú objasnenie a výklad. Až po ustálení jednotlivých znakov týchto pojmov výkladom možno skutkovo zisťovať, či sú tieto znaky v danej konkrétnej veci naplnené. Názor žalobcu, že vojenský úrad a žalovaný nemôžu samostatne posúdiť okolnosti služobného úrazu, charakter činnosti, pri ktorej k nemu došlo, a mieru jej nebezpečnosti, tak nemajú oporu vo vyššie citovaných ustanoveniach a nezohľadňujú oprávnenie týchto orgánov rozhodovať o úrazových dávkach, ktoré im výslovne priznáva ustanovenie § 81 ods. 1 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z.

výkladu pojem „výsadkový výcvik“ použitý v ustanovení § 24 ods. 3 písm. i) zákona č. 328/2002 Z. z. a dospeli k záveru, že sama rozcvička nie je jeho súčasťou. Správny súd v napadnutom rozsudku zaujal názor, že rozcvička by mohla byť súčasťou takéhoto výcviku, ak by sa vykonávala s vedomím nadriadeného namiesto pôvodne určeného vytrvalostného behu napríklad preto, že na beh neboli vhodné poveternostné podmienky. Preto aj uložil žalovanému, aby v tomto smere doplnil dokazovanie a zistil, prečo žalobca v určenom čase robil drepy namiesto behu. Na posúdenie správnosti tohto záveru tak treba vyriešiť aj druhú právnu otázku, ktorú žalovaný nadniesol v kasačnej sťažnosti, teda či takáto rozcvička vôbec môže tvoriť súčasť výsadkového výcviku. Ak ju totiž tvoriť nemôže, potom je zisťovanie rozhodujúcich skutočností v tomto smere nepodstatné, a správny súd nerozhodol správne, ak ho žalovanému

Podľa čl. 161 musí týmto zoskokom predchádzať pozemná príprava, ktorá zahŕňa výučbu, výcvik v balení, teoretické základy, výcvik v prispôsobení, nácvik prvkov zoskoku padákom na zariadeniach výsadkových cvičísk, predzoskokovú prípravu. Podľa čl. 168 pozemný nácvik prvkov zoskoku zahŕňa celý komplex cvičení, čo zahrňuje prípravu na letisku, nasadnutie, rozmiestnenie, činnosť v lietadle, pravidlá výskoku, otvorenia padáka, činnosť vo vzduchu, použitie rezervného padáku, pristátie a zbalenie padáka. Pozemný nácvik sa podľa čl. 169 vykonáva na výsadkovom cvičisku, ktorého vybavenie musí umožňovať všestranný a dôkladný nácvik všetkých prvkov zoskoku a činnosti výsadkára, ako i plnenie úloh cvičení upevňujúce vestibulárny systém a pod.

18. Zo všetkých citovaných ustanovení je zrejmé, že tento predpis nepoužíva žiaden jednotný pojem „výsadkový výcvik“, ale používa dôsledne širší pojem „výsadková príprava“. Tá zahŕňa okrem samotných cvičných zoskokov pozemnú prípravu, v rámci ktorej sa zasa vykonáva pozemný „nácvik prvkov zoskoku“. Zo znenia čl. 169 potom vyplýva, že tento nácvik sa koná na výsadkovom cvičisku, ktoré musí (popri tomto nácviku) umožniť aj cvičenie na upevnenie telesnej zdatnosti, ktorá je podľa čl. 3 samostatným cieľom výsadkovej prípravy (popri vlastnom výsadkovom výcviku). Ani z ustanovenia čl. 180 tohto predpisu potom nevyplýva, ako to dovodzuje správny súd, že by tam uvedené telesné cvičenia boli považované za niektorý z prvkov zoskoku; toto ustanovenie len ukladá zaradiť tieto cvičenia do „komplexu“ pozemného nácviku. Tieto terminologické rozdiely sú odôvodnené tým, že predpis S-Výs-3-1 upravuje výsadkovú prípravu ako komplex aktivít, ktorých cieľom je z nešpecializovaného vojaka základnej služby vycvičiť komplexne pripraveného výsadkára. Preto tento predpis upravuje výstavbu a metodiku celej prípravy a jej jednotlivé prvky,

19. Podľa kasačného súdu treba pojem výsadkový výcvik použitý v § 24 ods. 3 písm. i) zákona č. 328/2002 Z. z. vykladať autonómne. To podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky znamená síce začať jazykovým výkladom, ktorý sa však musí doplniť aj inými metódami, predovšetkým výkladom účelom právneho predpisu, ale tiež jeho systematikou (porov. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 171/05, III. ÚS 341/ 07, III. ÚS 72/2010, I. ÚS 351/2010 a ďalšie). Všeobecný jazykový význam pojmu „výcvik“ označuje získavanie určitých zručností, resp. ich zdokonaľovanie cvikom. Výsadkový výcvik tak predstavuje získavanie zručností, ktoré sú typické pre (vojenského) výsadkára, ako aj ich zdokonaľovanie cvikom. Už z tohto jazykového významu použitého pojmu tak podľa kasačného súdu vyplýva, že musí ísť o špecifické činnosti, ktoré sú potrebné práve pre získavanie a zdokonaľovanie takýchto zručností, nie o akúkoľvek aktivitu na udržiavanie všeobecnej telesnej kondície, hoci by aj bola predpokladom pre riadne nadobudnutie a

zmysle písmena c). Trestný čin proti profesionálnemu vojakovi [písmeno d)] je vo vzťahu k nemu osobitným a úmyselným zdrojom rizika. Situácie v písmene e) sa vyznačujú nedostatkom pevnej opory pod nohami, akou je obvykle zem, a tiež činnosťami, ktoré si vyžadujú osobitné fyzické úsilie a námahu. Práca pod vodou je pre človeka rovnako neprirodzená, a preto aj riziková [písmeno f)]. V písmenách g), h) a j) sú vymenované situácie, kde riziko pre zdravie a život vychádza z energií a látok, s ktorými profesionálny vojak prichádza do styku. Pre písmeno i) sú - podobne ako pre písmeno a) - typické situácie, v ktorých profesionálny vojak zostupuje z výšky bez obvyklej opory, akú pre človeka predstavuje zem, a v ktorých riziko plynie už zo samotného pôsobenia tiažovej sily. Len písmeno k) predstavuje výnimku z uvedenej systematiky, keďže medzinárodné cvičenie samo osebe nie je zdrojom žiadneho osobitného rizika; to však nič nemení na existencii spoločného menovateľa ostatných činností vymenovaných v tomto odseku.

zodpovedá tiež účelu tejto úrazovej dávky: už z pojmu jednorazové mimoriadne odškodnenie je zrejmé, že má byť spojené s určitými mimoriadnymi okolnosťami, ktoré sú vyjadrené tým, že služobný úraz vznikol za situácie, ktorá je typicky spojená s vyšším rizikom.

Rovnako správne žalovaný poukazuje na to, že takýto výklad by viedol k celkom rozdielnym nárokom dvoch profesionálnych vojakov, ktorí by inak vykonávali činnosť s celkom rovnakým rizikom (napr. uvedená rozcvička), len v závislosti na tom, že jeden by sa rozcvičoval pre výsadkový výcvik a druhý nie. Také rozdielne zaobchádzanie by nezodpovedalo účelu, ktorému má v zmysle § 24 cit. zákona slúžiť jednorazové mimoriadne odškodnenie.