7Ssk/41/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Jana Martinčeková a JUDr. Petra Vysaníková ako členky senátu vo veci žalobkyne: I. I. F., nar. XX. apríla XXXX, U. XXX/XX, C. H., zastúpenej: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., IČO: 47238232, Dobšinského 12, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 20. mája 2022, č. 24393-3/2022-BA, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23 Sas 9/2023 zo 4. decembra 2024 takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom

žalovanej v Považskej Bystrici vyslovila, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyne nezaniklo 31. januára 2008, ale až 30. júna 2010. Pobočka vyšla z toho, že aj licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010.

že žalobkyňa mala do tohto dátumu platiť poistné ako povinne nemocensky a dôchodkovo samostatne zárobkovo činná osoba podľa § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) a ods. 11 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. Žalobkyňa v odvolaní namietla nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ako aj to, že vo výroku chýba ustanovenie právneho predpisu a že jej žalovaná nedala príležitosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia. Okrem toho zdôraznila, že vykonala všetky kroky k ukončeniu prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemala považovať za samostatne zárobkovo činnú osobu.

predpísané. Pobočka pri jeho predpísaní správne vyšla z údajov o týchto príjmoch, ktoré získala od finančnej správy, a predpísala ho v správnej výške. Ústredie považovalo výrok za dostatočne určitý a prípadné obsahové nedostatky rozhodnutia pobočky odstránilo v odvolacom konaní.

4. Správny súd (po zrušení skoršieho zrušujúceho rozsudku č. k. 26 Sa 4/2022-35 rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 3/2023) tu napadnutým rozsudkom sp. zn. 23 Sas 9/2023 zamietol správnu žalobu, ktorú žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu.

Veľký senát sa v uvedenom rozhodnutí výslovne odklonil od starších odlišných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a tento postup, ktorý je predpokladaný v § 466 SSP, neporušuje ani legitímne očakávania žalobkyne. Poistné za sporné obdobie bolo splatné najneskôr 8. februára 2009 a premlčacia lehota na jeho predpísanie uplynula 8. februára 2019.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Predovšetkým namietla, že ustanovenie § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. má účinky preklúzie, k čomu odkázala na odlišné stanovisko k rozsudku sp. zn. 1 SVs 5/2022. Zotrvala aj na názore, že poistné je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, nie je už jeho vydaním. Poukázala jednak na to, že začatie plynutia premlčacej lehoty na vymáhanie poistného ustanovenia § 147 ods. 3 a § 151 ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003 Z. z. výslovne viažu na právoplatnosť rozhodnutia o predpísaní poistného, a jednak na suspenzívny účinok odvolania. Kvôli odkladnému účinku rozhodnutie o predpísaní poistného nemôže nadobudnúť vykonateľnosť skôr ako právoplatnosť. Právny poriadok podľa nej tiež rozlišuje medzi situáciami, kedy je lehota premlčania alebo preklúzie spojená s právoplatnosťou rozhodnutia, a kedy je zase spojená so začatím konania. Dala do kontrastu na jednej strane napr. § 64 ods. 11 zákona č. 581/2004 Z. z. zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou v znení neskorších predpisov, § 23 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, na druhej strane napr. § 83 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve v znení neskorších predpisov, § 24 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Ak by mal pritom zákon č. 461/2003 Z. z. spájať uplatnenie práva predpísať poistné s vydaním rozhodnutia, zákonodarca by túto skutočnosť výslovne uviedol. Rovnako by podľa nej zákonodarca výslovne uviedol, aj keby vydanie prvostupňového rozhodnutia o predpísaní poistného bolo spojené so spočívaním lehoty na jeho predpísanie, ako to urobil napr. v § 236 ods. 2 alebo § 237 ods. 2 tohto zákona. 6. Žalovaná navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť, pretože svoje rozhodnutie považovala za správne.

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené sťažnostné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP).

sume. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa právo predpísať poistné premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti. Kasačný súd už v predošlom zrušujúcom rozsudku sp. zn. 7 Ssk 3/2023 odkázal na rozsudok veľkého senátu sp. zn. 1 SVs 5/2022, ktorého právne názory sú podľa § 466 ods. 3 SSP záväzné pre všetky senáty kasačného súdu a na tom nič nemení ani skutočnosť, že niektorí členovia senátu pripojili k rozhodnutiu svoje odlišné stanovisko (podobne napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 131/2025 a IV. ÚS 291/2025). Možno len zopakovať, že premlčanie práva predpísať poistné podľa cit. ustanovenia neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky žalovanej.

9. Veľký senát v cit. rozsudku vyslovil aj právny názor, že podľa už citovaného § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa premlčiava právo „predpísať" poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. § 144 ods. 1 cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku tohto poistného.

už citovaného rozsudku veľkého senátu súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe kasačných senátov tunajšieho súdu (porov. napr. rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. 6 Ssk 85/2024 a 7 Ssk 67/2024). 10. Z citovaného § 147 ods. 3 nemožno vyvodiť, ako sa o to pokúša žalobkyňa, že by okamih plynutia novej premlčacej doby na vymáhanie poistného (právoplatnosť rozhodnutia) musel byť nevyhnutne totožný s okamihom, kedy sa zastavuje premlčacia doba predpísania

nadobudnutia jeho právoplatnosti. Toto ustanovenie tak skutočne upravuje absolútnu prekluzívnu lehotu, a preto § 151 ods. 1 písm. g) cit. zák. pre tento prípad ustanovuje, že pohľadávka sa odpíše aj bez námietky. Pretože predmetom rozhodovania veľkého senátu neboli tieto ustanovenia, veľký senát sa k ich výkladu nevyjadroval. Naopak, § 147 ods. 3 sa týka premlčania výkonu (nie jeho neprípustnosti), a preto sa na odpísanie pohľadávky v tomto prípade vzťahuje ustanovenie § 151 ods. 1 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. a tohto ustanovenia sa týkal aj výklad veľkého senátu. Jeho výklad tak netrpí žiadnym vnútorným rozporom, ako sa to snaží tvrdiť žalobkyňa.

Pri ukladaní sankcií za správne delikty (§ 71 ods. 1 SSP) je však omnoho podstatnejšie, že pri nich zásadne platí prezumpcia neviny dotknutej osoby, ktorá je vyvrátená až právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím [porov. čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 2 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 195 písm. c) SSP]. Zatiaľ čo sankcia je uložená až právoplatným rozhodnutím, povinnosť platiť poistné vzniká priamo zo zákona a rozhodnutie organizačnej zložky žalovanej o jeho predpísaní len deklaruje, že takáto povinnosť vznikla (porov. rozsudok veľkého senátu tunajšieho súdu sp. zn. 19 SVs 1/2023 a v nadväznosti naň napr. rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 18/2024). Preto nemožno porovnávať premlčanie (preklúziu) uloženia sankcie a premlčanie predpísania poistného.

Konečne, kasačný súd nepovažuje za podstatné ani odkazy žalobkyne na ustanovenia § 236 ods. 2 či § 237 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa § 236 ods. 2 sa právo na vrátenie dávky premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, kedy žalovaná túto skutočnosť zistila, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto lehoty neplynú (napríklad) počas konania o odvolaní. Podobne podľa § 237 ods. 2 sa právo na náhradu neprávom vyplatených súm premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď žalovaná zistila, že sumy sa vyplatili neprávom, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa ich výplaty. Tieto lehoty neplynú počas konania o odvolaní a počas výkonu rozhodnutia.

Ako uviedol už správny súd, v prerokúvanej veci desaťročná premlčacia doba na predpísanie najstaršieho splatného poistného podľa § 147 ods. 1 cit. zák. uplynula najskôr 8. februára 2019. Poistné bolo predpísané rozhodnutím pobočky z 3. októbra 2017, teda pred jej uplynutím, čo podľa podaného výkladu znamená, že nemohlo byť premlčané. Na tieto účinky nemá potom vplyv, že preskúmavané (odvolacie) rozhodnutie, ktoré potvrdilo prvostupňové rozhodnutie, bolo vydané 22. mája 2022. Pretože správny súd dospel k správnemu záveru, že na zachovanie premlčacej doby postačovalo, ak bolo počas nej vydané rozhodnutie o predpísaní poistného, nie je potrebné sa podrobne zaoberať vplyvom cit. § 193 ods. 6 zákona na samotnú premlčaciu dobu, teda či sa má alebo nemá predĺžiť o obdobie prerušenia.

2017.