7Ssk/4/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Mihala Novotného, v právnej veci žalobcu: Ing. Ivan Sokol INPEKO, nar. XX.X.XXXX, A. Horný Hričov č. 73, IČO: 10938885, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Lalinský advokát s.r.o., so sídlom Kálov č. 653/23-2 Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, odbor ochrany práce, so sídlom Špitálska č. 4, 6, 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.:10667/2019-M_OOP, 17826/2019 zo dňa 3.4.2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 8S/83/ 2019-77 zo dňa 17.12.2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Žalovanému náhradu trov kasačného súdneho konania nepriznáva .

Odôvodnenie

správny orgán Národný inšpektorát práce v rozhodnutí zo dňa 1.2.2019 rozhodol, že podľa § 27 ods. 14 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci odoberá žalobcovi oprávnenie vydané dňa 5.6.2008 na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce v rozsahu 03.4 - výchova a vzdelávanie viazačov bremien.

Vzhľadom na to je zrejmé, že účastník konania ako osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie odo dňa 1.1.2010 do 4.12.2018, resp. do dňa vydania prvostupňového rozhodnutia nespĺňal povinnosti v zmysle § 27 ods. 13 písm. b/ cit. zákona tým, že nespĺňal sústavne podmienky uvedené v § 27 ods. 4 tohto zákona, čo je podľa § 27 ods. 14 písm. d/ dôvodom na odobratie oprávnenia na výchovu

veci. Napriek tomu, že účastník oznámil, že má od 4.12.2018 ustanoveného nového odborného zástupcu, čo NIP vzal na vedomie, NIP správne vyhodnotil skutočnosť, že účastník konania nespĺňal zákonné podmienky, za ktorých mu bolo vydané oprávnenie na východu a vzdelávanie od 1.1.2010 do 4.12.2018. Odobratie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie je teda sankciou za nespĺňanie tejto povinnosti v období od 1.1.2010 do 4.12.2018.

Podľa názoru správneho súdu podľa § 27 ods. 14 písm. d/ cit. zákona NIP obligátorne pristúpi k odobratiu oprávnenia, ak osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie nemá určené odborného zástupcu. V prejednávanej

4. V zákonom stanovenej lehote podal voči tomuto rozsudku kasačnú sťažnosť žalobca. Namietal právne posúdenie veci zo strany správneho súdu, ako aj nesprávny procesný postup, ktorým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia, opakovane uviedol svoju právnu argumentáciu, ako ju uviedol v správnej žalobe. NIP začal správne konanie už v čase, keď sťažovateľ spĺňal všetky zákonné náležitosti na vykonávanie činnosti. NIP konal retroaktívne, čo je v rozpore s Ústavou SR a inými zákonmi. V čase rozhodovania o odobratí oprávnenia sťažovateľ spĺňal všetky zákonom stanovené materiálne aj formálne požiadavky. Žalovaný teda nemal reálny podklad na vydanie napádaného rozhodnutia. Čo sa týka sťažnostného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP, uviedol, že správny súd sa nevyjadril ku všetkým námietkam sťažovateľa uplatneným v správnej žalobe, napr. k argumentácii týkajúcej sa začatia správneho konania už v čase, keď sťažovateľ spĺňal všetky predpoklady na výkon činnosti, ako ani k jeho argumentácii, že

nevykoná. Neuviedol tiež predbežné právne posúdenie veci. 5. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 13.4.2021. Mal za to, že v sťažnosti uvedené námietky týkajúce sa nesprávneho postupu správneho súdu sú nedôvodné. Ust. § 181 ods. 2 CSP na správne súdne konanie nie je možné použiť, nakoľko takýto postup je neefektívny a v kontraste s prieskumným princípom správneho konania. Čo sa týka námietky nesprávneho právneho posúdenia veci, stotožnil sa s právnym názorom správneho súdu, že povinnosť spĺňať podmienky na vykonávanie činnosti je zákonom upravená resp. vyžadovaná nepretržite a nie je možné ju zhojiť dodatočným doložením dokladov. Inou možnosťou je

na vedomie. Na ďalšie vyjadrenie žalobcu ku vyjadreniu ku kasačnej sťažnosti kasačný súd neprihliadol. 7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez pojednávania (§ 455 SSP ) v zmysle sťažnostných bodov preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, pričom zistil, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

Dodal, že uvedené doklady nie je potrebné zasielať na NIP, ale žalobca ich musí mať k dispozícii pre účely preukázania požiadaviek kladených na školiteľa pri výkone inšpekcie práce. . 9. Dňa 9.1.2019 bolo vydané upovedomenie o začatí správneho konania vo veci odobratia oprávnenia na výchovu a vzdelávanie podľa § 27 ods. 14 písm. a/ v nadväznosti na § 27 ods. 4 písm. b/ cit. zákona. Žalobcovi bolo toto upovedomenie doručené 14.1.2019.

10. Prvostupňový orgán dňa 1.2.2019 vydal preskúmavané prvostupňové rozhodnutie, ktorým podľa § 27 ods. 14 písm. d/ zák. č. 124/2006 Z.z. v znení účinnom ku dňu jeho vydania odobral žalobcovi oprávnenie na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce zo dňa

Podľa § 27 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z.z. v znení účinnom ku dňu 20.4.2019 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného) fyzická osoba a právnická osoba môžu organizovať a vykonávať výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu jednotlivých činností podľa prílohy č. 2 len na základe oprávnenia vydaného Národným inšpektorátom práce a pri činnostiach upravených osobitným predpisom 29) len na základe oprávnenia vydaného príslušným orgánom dozoru; oprávnenie sa nevyžaduje pre strednú školu a vysokú školu na prípravu žiakov a študentov na výkon povolania a pre zamestnávateľa na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce vlastných zamestnancov a vedúcich zamestnancov podľa prílohy č. 2 skupiny 01 bodu 01.1. Oprávnenie na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti (ďalej len "oprávnenie na výchovu a vzdelávanie") sa vydáva na základe písomnej žiadosti. Podľa § 27 ods. 4 písm. b/ bod 1 cit. zákona podmienkou na vydanie oprávnenia na výchovu

Podľa § 27 ods. 14 písm. d/ cit. zákona národný inšpektorát práce odoberie oprávnenie na výchovu a vzdelávanie, ak osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie nemá určeného odborného zástupcu podľa odseku 4 písm. b); to neplatí, ak nie je určený v období 15 dní od skončenia vykonávania činnosti odborného zástupcu. 12. Žalovaný založil svoj právny názor o splnení podmienok na odobratie oprávnenia na skutkovom zistení, že žalobca nemal určeného odborného zástupcu podľa § 27 ods. 4 písm. b/ cit. zákona v období od 1.1.2010 do 4.12.2018. Na základe toho skonštatoval, že NIP mal oprávnenie odobrať žalobcovi oprávnenie na výchovu a vzdelávanie podľa § 27 ods. 14 písm. d/ tohto zákona. S týmto názorom sa kasačný súd, rovnako ako aj správny súd, stotožnil.

a vzdelávanie, potom by takto stanovená výnimka z potreby mať ustanoveného odborného zástupcu kedykoľvek v priebehu vykonávania vzdelávania nemala žiaden zmysel. 13. V danom prípade norma hmotného práva t. j. § 27 ods. 14 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z. z. stanovuje oprávnenie odobrať oprávnenie na výchovu a vzdelávanie, ak osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie nemá určeného odborného zástupcu (so zákonnou výnimkou 15 dní od skončenia vykonávania činnosti odborného zástupcu).

14. Kasačný súd poukazuje aj na svoju skoršiu judikatúru k danej otázke, napr. na rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžo/53/2016 zo dňa 30.11.2017, ktorý v bode 28 uvádza: „Žalobkyňa ďalej namietala, že uvedený nedostatok bol po upovedomení odstránený podpísaním štandardnej pracovnej zmluvy s odborným zástupcom J.. X.. J.. ku dňu 23.05.2014. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že odstránenie zistených nedostatkov žalobkyňou po výkone inšpekcie práce ju nezbavuje zodpovednosti za vznik protiprávneho stavu, keďže z jej strany už došlo k porušeniu ustanovenia § 27 ods. 13 zákona č. 124/2006 Z. z., pričom následným prijatím opatrení žalobkyňa de facto uznala existenciu nedostatkov v čase výkonu inšpekcie. Žiada sa uviesť aj to, že v danej veci boli aplikované právne normy verejnoprávnej povahy, ktorých sankčný mechanizmus je v prípade vzniku protiprávneho stavu spôsobeného nesplnením zákonných povinností založený na uplatnení právnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, resp. príčiny vzniku protiprávneho stavu (nesplnenia zákonných povinností).

15. Kasačný súd sa teda nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že v jeho prípade nie je možné odobrať oprávnenie na výchovu a vzdelávanie podľa tohto ustanovenia, pretože v čase rozhodnutia správneho orgánu žalobca už mal určeného odborného zástupcu.

Kasačný súd preto sťažnostnú námietku nesprávneho právneho posúdenia veci zo strany správneho súdu vyhodnotil ako nedôvodnú. 16. Čo sa týka ostatných sťažnostných námietok týkajúcich sa nesprávneho procesného postupu, ktorým malo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, aj tieto kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodné. Čo sa týka námietky nedostatočného odôvodnenia rozsudku správneho súdu, uvádza, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.

Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ V prejednávanej veci rozsudok správneho súdu bol v posúdení žalobnej námietky týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci zo strany žalovaného a prvostupňového orgánu (ktorá bola totožná s uplatnenou sťažnostnou námietkou) dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený. Táto skutočnosť umožnila žalobcovi, aby z jeho odôvodnenia vychádzal aj pri formulovaní kasačnej sťažnosti, čo by pri tvrdenom nedostatku nebolo možné. Správny súd zároveň ako súladný so zákonom vyhodnotil aj procesný postup prvostupňového orgánu a konštatoval, že žalobca bol upovedomený o začatí správneho konania o odobratí oprávnenia na výchovu a vzdelávanie a bolo mu umožnené v lehote 15 dní sa k nemu vyjadriť a pripojiť dôkazy, ktorými by vyvrátil dôvody začatého správneho konania, teda dôkazy, že v čase od 1.1.2010 do 4.12.2018 mal určeného odborného zástupcu, ktorý pre neho vykonával závislú prácu. Vyhodnotil tiež, že jeho vyjadrenie nazvané ako „Odvolanie vo veci oznámenia o začatí

Nič preto nebránilo prvostupňovému orgánu vydať rozhodnutie dňa 1.2.2019. Podľa názoru kasačného sudu krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobcu, pričom svoje závery zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom v súlade s ustanovením § 139 ods. 2 SSP odôvodnil.

konanie pred správnym súdom primerane. Ustanovenie § 181 ods. 2 (s marginálnou rubrikou Prednesy strán na pojednávaní) ako súčasť druhej časti - konanie v prvej inštancii - je jedným z kľúčových inštitútov pre zrýchlenie civilného sporového konania, ako aj prostriedkom na predídenie tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí. Pre správne súdne konanie však platia rozdielne princípy ako pre civilné sporové konanie. Toto konanie nie je nachádzacím konaním, ale prieskumným konaním, kde skutkový stav spravidla nezisťuje súd, ale správny orgán. Správny súd v procese súdneho prieskumu teda primárne nenachádza skutkový stav veci a nevykonáva dokazovanie, ale vykonáva prieskum správnosti a úplnosti skutkových zistení správnych orgánov. Osobitná úprava priebehu pojednávania pred správnym súdom je v SSP upravená v § 112. Toto ustanovenie upravuje postupne jednotlivé fázy ústneho pojednávania v konaní pred správnym súdom a to práve s ohľadom na špecifiká správneho súdnictva, ktoré spočíva najmä v kontrole správnosti a úplnosti zistení skutkového stavu správnymi orgánmi. Táto kontrola je v súlade so zásadou plnej jurisdikcie vykonávaná najmä autonómnym hodnotením dôkazov už vykonaných správnymi orgánmi.

19. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie tohto ustanovenia. Žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§ 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP).

V Bratislave dňa 19. decembra 2022