← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·30. 7. 2025

7Ssk/4/2025

ECLI:SK:NSSSR:2025:1019201211.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
BA-7Sa/66/2019
IČS
1019201211
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci žalobcu: J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Z. XXXXX, XXX XX O., právne zastúpený advokátom Mgr. Stanislavom Hutňanom, so sídlom Kominárska 141/ 2,4, 831 04 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.07.2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-7Sa/66/2019 - 66 zo dňa 13.09.2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Správny súd v Bratislave rozsudkom č. k. BA-7Sa/66/2019 - 66 zo dňa 13.09.2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.07.2019 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Správny súd účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal.

Konanie na správnych orgánoch 2. Preskúmavaným rozhodnutím generálny riaditeľ žalovanej v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie ako prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.11.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci zvýšenia invalidného dôchodku žalobcu podľa ust. § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) od 01.01.2019 na sumu 282,30 eur mesačne.

3. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaná s poukazom na § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení uviedla, že invalidný dôchodok sa v roku 2019 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,6% mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2% z priemernej mesačnej sumy príslušného druhu dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30.06.2018, to znamená najmenej o 7,40 eur mesačne. Invalidný dôchodok žalobcu bol zvýšený o pevnú sumu 7,40 eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje sumu 7,20 eur mesačne.

4. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie zo dňa 28.01.2019, v ktorom uviedol, že má viaceré zdravotné problémy, nielen duševného charakteru, ale má aj obštrukciu pľúc a problémy s chrbticou. Z dôvodu choroby si nevie nájsť prácu. Z invalidného dôchodku sa nedá vyžiť, preto žiada o navýšenie na minimálne 350 eur mesačne. Uviedol, že verí, že žalovaná jeho zdravotný stav znovu posúdi a zvýši mu dôchodok na požadovanú čiastku. 5. Žalovaná na odvolanie žalobcu reagovala listom zo dňa 05.02.2019 (žalobcovi doručený dňa 15.02.2019), v ktorom poukázala na obsah prvostupňového rozhodnutia a dôvody, pre ktoré bol žalobcovi invalidný dôchodok zvýšený o 7,40 eur mesačne. Ďalej uviedla, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.05.2014 bola žalobcovi od 14.03.2014 zvýšená suma invalidného dôchodku z dôvodu zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo 70 % na 75 %. Žalovaná ďalej uviedla, že v rozhodnutí zo dňa 14.03.2014 bol žalobca informovaný, že dodatočná zmena miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť v rozpätí od 71 % do 100 % nebude mať za následok zvýšenie alebo zníženie sumy invalidného dôchodku. O zvýšení invalidného dôchodku bolo rozhodnuté v súlade s právnymi predpismi. Žalovaná ako verejnoprávna inštitúcia musí postupovať v súlade s právnymi predpismi a žalobcovi nemôže poskytnúť priaznivejšiu odpoveď.

V prípade, ak príjmy žalobcu nepostačujú na pokrytie základných životných potrieb, žalovaná odporúčala obrátiť sa na príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. V závere žalovaná žalobcu poučila, že týmto vysvetlením mu boli poskytnuté informácie o podkladoch, na základe ktorých žalovaná v predmetnej veci rozhodla, poučila ho plynutí novej lehoty na podanie odvolania (§ 215 ods. 9 zákona o sociálnom poistení), o mieste a spôsobe podania odvolania. 6. Žalobca v novej lehote podal odvolanie zo dňa 01.03.2019, v ktorom uviedol, že jeho doterajší príjem v pomere k cenám nie je dostatočný. Zákony sú zastaralé, neberú do úvahy, že euro stratilo na hodnote. Navyše žalovaná neberie do úvahy všetky jeho choroby dohromady. Neúspešne sa pokúšal nájsť si prácu. Žiadal o poradenstvo o poskytovaní vhodného

zamestnania. Uviedol, že žiada minimálne 350 eur mesačne. Odvolanie neobsahovalo žiadne prílohy. 7. Žalovaná v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia skonštatovala, že žalobca je poberateľom invalidného dôchodku od 09.04.2008 a k 31.12.2018 poberal invalidný dôchodok v sume 274,90 eur mesačne, invalidný dôchodok mu bol zvýšený o pevnú sumu zvýšenia 7,40 eur mesačne, lebo táto suma je vyššia ako percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje 7,20 eur mesačne. S poukazom na ust. § 82 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 293dx ods. 1, ods. 5 ustanovenia zákona o sociálnom poistení žalovaná skonštatovala, že suma invalidného dôchodku bola žalobcovi zvýšená správne, v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

Konania na správnom súde

8. Správny súd v napadnutom rozsudku skonštatoval, že predmetom súdneho prieskumu je výlučne rozhodnutie žalovanej o valorizácii predtým priznaného invalidného dôchodku, základnou úlohou a zároveň povinnosťou správneho súdu je posúdenie správnosti a tým zákonnosti priznanej výšky valorizácie, teda či bola realizovaná v súlade s príslušnými právnymi predpismi. V rámci tohto prieskumu správny súd nemôže skúmať zistený skutkový stav veci, zákonnosť a správnosť rozhodnutí vo veci priznania invalidného dôchodku, ktoré predchádzali rozhodnutiu o jeho valorizácii. Keďže námietky žalobcu nesmerovali voči

správnosti určenia sumy, ktorou sa zvýšil jeho priznaný invalidný dôchodok od 01.01.2019, boli tieto vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu irelevantné. Napriek tomu, že žalobca v podanej správnej žalobe bližšie nekonkretizoval, v čom spočíva nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu, správny súd preskúmal ich zákonnosť a zistil, že prvostupňový správny orgán ako aj odvolací orgán vo veci zvýšenia invalidného dôchodku rozhodli v súlade so zákonom, keď tento žalobcovi zvýšili podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení. Od roku 2018 do roku 2021 sa dôchodkové dávky (okrem vyrovnávacieho príplatku) zvyšujú o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, najmenej však o pevnú sumu určenú 2% z priemernej sumy príslušného druhu dôchodku. Účel prechodného ustanovenia § 293dx zákona o sociálnom poistení spočíva v garancii istej minimálnej sumy zvýšenia dôchodku, ktorá by bola akceptovateľná dôchodcovskou verejnosťou. Suma invalidného dôchodku žalobcu ako

účastníka konania sa zvýšila od 01.01.2019 o pevnú sumu 7,40 EUR mesačne, ktorá bola vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vo výške 7,20 EUR mesačne, teda invalidný dôchodok bol zvýšený o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2% z priemernej mesačnej sumy príslušného druhu dôchodku vykázanej Sociálnej poisťovni k 30.06.2018. Vzhľadom na to prvostupňový správny orgán a následne aj žalovaná správne rozhodli o zvýšení invalidného dôchodku.

9. Správny súd uviedol, že námietkou nedostatočnosti invalidného dôchodku žalobcu na pokrytie jeho základných potrieb žalobcu a žiadosťou o zvýšenie invalidného dôchodku na „výnimku“, sa nemohol zaoberať ani jej vyhovieť. Špecifickosť správneho súdnictva spočíva v tom, že preskúmavané sú veci, ktorými sa už zaoberal, resp. mal sa zaoberať orgán verejnej správy, s výsledkom vydania správneho aktu. Riešenie zvýšenia invalidného dôchodku žalobcu možno dosiahnuť podaním novej samostatnej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku a po novom posúdení jeho zdravotného stavu, za súčasného splnenia všetkých ostatných zákonom predpokladaných podmienok, ak ešte v tomto smere je priestor pre možnosť zvýšenia

dôchodku. V tejto súvislosti súd poukázal na skutočnosť, že žalobca bol žalovanou poučený, že dodatočná zmena miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí 71% až 100% nemá za následok zvýšenie alebo zníženie sumy invalidného dôchodku.

Do úvahy môže prichádzať aj prípadné využitie iných inštitútov sociálnej politiky štátu, čo je však už mimo prieskumnej a rozhodovacej právomoci súdu v tejto veci. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej 10. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej tiež ako „sťažovateľ“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. Sťažovateľ má za to, že nesprávne právne posúdenie spočíva v tom, že v rámci správneho súdnictva sa majú preskúmavať veci, ktorými sa už orgán verejnej správy zaoberal alebo sa mal zaoberať s výsledkom vydania správneho

aktu. Sťažovateľ od samého začiatku správneho konania deklaroval svoju žiadosť o prehodnotenie svojho zdravotného stavu, avšak jediné rozhodnutie, ktoré dostal od žalovaného bolo to, voči ktorému bola podaná správna žaloba. Sťažovateľ preto za nesprávne právne posúdenie považuje tú skutočnosť, že správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej nezrušil a neuložil jej povinnosť konať o žiadosti žalobcu, keďže sa jedná o vec, ktorou sa mal orgán verejnej správy zaoberať, avšak sa ňou nezaoberal. 11. Žalovaná sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 04.12.2024.

Poukázala na to, že sťažovateľ svojim odvolaním napadol tzv. „valorizačné rozhodnutie“. V danom prípade sa nejedná o medicínsky spor a zdravotný stav žalobcu nebol posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej. Žalovaná má za to, že sťažovateľ v konaní o zvýšenie sumy invalidného dôchodku od 01.01.2019 nežiadal o posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ale svoju nepriaznivý zdravotný stav používal ako argumentáciu na zvýšenie invalidného dôchodku na základe valorizácie. Zdravotný stav žalobcu nie je v konaní o zvýšenie sumy invalidného dôchodku na základe valorizácie relevantný a nie je možné naň prihliadať. Žalovaná má za to, že zvýšenie sumy invalidného dôchodku bolo vykonané správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. Žalovaná navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú a sťažovateľovi náhradu trov konania nepriznať. Posúdenie veci kasačným súdom

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu a dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP), zistil, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

13. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (22.07.2019) dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Podľa § 293dx ods. 1 (prvá veta) cit. zákona od 1. januára 2018 do 31. decembra 2021 sa dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka zvyšuje podľa § 82, najmenej o pevnú sumu určenú 2% z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky vykázanej

Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Podľa § 73 ods. 1 cit. zákona suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Podľa § 215 ods. 9 cit. zákona ak účastník konania vo veciach uvedených v § 179 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode pred uplynutím lehoty na podanie odvolania požiada o oznámenie podkladov, na základe ktorých ústredie rozhodovalo, začína plynúť nová lehota na podanie odvolania odo dňa, keď sa tieto podklady doručili účastníkovi konania.

14. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, pričom poukazuje na pre vec podstatné skutočnosti.

15. V prejednávanej veci bolo predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovanej vo veci valorizácie invalidného dôchodku sťažovateľa. Sťažovateľ sa v odvolaní domáhal opätovného posúdenia zdravotného stavu majúc za to, že sa tým zvýši výška invalidného dôchodku po valorizácii. Správny žalobu zamietol z dôvodu, že správne orgány o zvýšení invalidného dôchodku rozhodli správne, navyše dodatočné zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nemá vplyv na sumu invalidného dôchodku. Sťažovateľ namietal, že sa domáhal prehodnotenia zdravotného stavu, čím sa žalovaná nezaoberala.

16. Kasačný súd konštatuje, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že sťažovateľ je od 09.04.2008 poberateľom invalidného dôchodku a od 14.03.2014 je miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %. Rovnako nie je sporné, že k 31.12.2018 sťažovateľ poberal invalidný dôchodok vo výške 274,90 eur.

17. Kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ nenamietal samotný prepočet zvýšenia invalidného dôchodku od 01.01.2019; namietal, že žalovaná neprehodnotila jeho zdravotný stav a nezvýšila percento miery poklesu vykonávania zárobkovej činnosti a tým celkovú výšku priznaného invalidného dôchodku po valorizácii. S touto sťažnosťou námietkou sa kasačný súd nestotožnil. Žalovaná reagovala na túto odvolaciu námietku, ktorú bolo možné podľa jej obsahu kvalifikovať ako žiadosť o prepočítanie invalidného dôchodku, v prípise z 05.02.2019. Žalovaná uviedla, prečo nepristúpila k opätovnému posúdeniu zdravotného stavu žalobcu a toto vysvetlenie považuje kasačný súd za vecne správne. V zmysle ust. § 73 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa v prípade, ak percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, výška invalidného dôchodku vypočíta ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný

dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Sťažovateľ žiadny z týchto parametrov, spôsobilých ovplyvniť výšku priznaného invalidného dôchodku, nenamietal a kasačný súd v tomto smere žiadne pochybenie žalovanej nezistil.

Výška percenta poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť už v tomto prípade nehrá žiadnu rolu a je právne irelevantná. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade poistenca s poklesom schopnosti o viac ako 70 % (čo je aj prípad sťažovateľa) nie je percentuálny pokles schopnosti parametrom, ktorý by ovplyvňoval výšku priznaného invalidného dôchodku. Preto aj v prípade, ak by bola miera poklesu schopnosti v prípade sťažovateľa zvýšená, výška jeho invalidného dôchodku by zostala nezmenená a žalovaná by v súlade s ust. § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení mohla rozhodnúť len o zvýšení invalidného dôchodku sťažovateľa o 7,40 eur, t. j. z pôvodných 274,90 eur mesačne na 282,30 eur mesačne.

18. K tejto námietke je potrebné doplniť, že aj keď dôvody, pre ktoré nebolo možné rozhodnúť o zvýšení invalidného dôchodku z dôvodu prípadného zvýšenia percenta miery poklesu zárobkovej činnosti, nie sú uvedené priamo v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, ale v prípise zo dňa 05.02.2019, nejde sa o vadu, ktorá by zakladala dôvod pre zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. Keďže sťažovateľ v odvolaní požiadal o prehodnotenie jeho zdravotného stavu, žalovaná mu v prípise podľa § 215 ods. 9 zák. o soc. poistení oznámila dôvody, pre ktoré nepristúpi k ním požadovanému úkonu posúdenia zdravotného stavu.

Tieto dôvody sa tak stali de facto súčasťou odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Sťažovateľovi bol tento prípis doručený a bola mu voči nemu poskytnutá nová lehota na podanie odvolania rovnako ako voči „klasickému“ prvostupňovému rozhodnutiu. Prvostupňové konanie a odvolacie konanie tvoria podľa doktríny jeden celok, preto aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné vyhodnocovať v spojení s podaným vysvetlením zo dňa 05.02.2019 a preskúmavaným rozhodnutím. Keďže posúdenie zdravotného stavu nebolo na účely valorizácie invalidného dôchodku (ani na účely zvýšenia miery poklesu) sťažovateľa potrebné, žalovaná správne rozhodla bez nového posúdenia zdravotného stavu sťažovateľa.

Pritom dôvody neposudzovania zdravotného stavu boli sťažovateľovi dostatočne známe z administratívneho spisu a mohol ich namietať v správnej žalobe voči preskúmavanému rozhodnutiu. Záver 19. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami sťažovateľa uvedenými v kasačnej sťažnosti a dospel k záveru, že správny súd rozhodlo vecne správne, keď žalobu zamietol. Kasačný súd sa stotožnil s názorom správneho súdu, že nemožno preskúmavať právoplatné rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku, ktoré predchádzali rozhodnutiu o jeho valorizácii, k tomu však dodáva, že pokiaľ v rámci administratívneho konania bola formulovaná žiadosť o prepočítanie dávky, žalovaná má povinnosť sa touto žiadosťou zaoberať a správny súd sa následne zaoberá zákonnosťou jej posúdenia. V danom prípade správny súd správne poukázal na vyhodnotenie tejto žiadosti žalovanou v prípise zo dňa 05.02.2019. Samotná skutočnosť, že sa sťažovateľ

nestotožnil s týmto právnym názorom žalovanej a správneho súdu, nie je dôvodom na zrušenie rozsudku správneho súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú podľa § 461 SSP. Trovy kasačného konania

20. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaná bola v tomto konaní úspešná, avšak súd jej náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie § 168. Sťažovateľ ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).

21. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. júla 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 7Ssk/4/2025 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik