7Ssk/42/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, právnej veci žalobcu: K. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Č.. X, A., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ulica 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 08.06.2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Sa/8/2021 - 36 zo dňa 16.12.2022, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

XXX XXX XXXX X zo dňa 08.06.2021 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím generálny riaditeľ žalovanej zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 09.03.2019 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“).

V odôvodení poukázala na to, že 28.01.2019 jej došla jeho žiadosť o prepočet priemerného mesačného zárobku za roky 1998 až 2002. Rozhodnutím zo dňa 19. októbra 2004 bol žalobcovi podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom zabezpečení“) a podľa § 259 zákona o sociálnom poistení od 1. novembra 2003 priznaný starobný dôchodok v sume 8801,- Sk mesačne. Bol vypočítaný z priemerného mesačného zárobku za roky 2002, 2001, 2000, 1998 a 1999, ktorý po úprave pre výpočet dôchodku je 4067,- Sk. Na nárok na starobný dôchodok boli započítané všetky preukázané doby zamestnania a zaradenie do zvýhodnenej pracovnej kategórie a na určenie sumy dôchodku zohľadnené všetky hrubé zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia, priložených dokladoch a z údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme

Hrubé zárobky za dobu zamestnania od 1. januára 2001 do 31. decembra 2002 boli vyhodnotené na základe evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vyhotoveného zamestnávateľom Stavoindustria, a. s. Liptovský Mikuláš.

sociálnom zabezpečení. Zistený neupravený priemerný mesačný zárobok ako mesačný priemer hrubých zárobkov je 17568,- Sk, upravený priemerný mesačný zárobok potom predstavuje po zákonnej úprave s účinnosťou ku dňu nároku od 01.11.2003 sumu 4067,- Sk.

K uvedenej sume patrí úprava podľa zákona č. 306/2002 Z. z. a zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z. z. na výsledných 8801,- Sk mesačne. Ďalej v zmysle § 293k zákona o sociálnom poistení bol starobný dôchodok zvýšený na 12770,- Sk mesačne. Toto zvýšenie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Sd/5/2008 zo dňa 22.02.2008. Čo sa týka žalobcovej námietky ohľadne správnosti vykázaných a zhodnotených hrubých zárobkov dosiahnutých v rozhodnom období, poukázal na § 12 zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý odkazuje na § 16 zákona č. 274/1994 Z. z., ktorý určuje vymeriavací základ pre vypočítanie poistného na nemocenské a dôchodkové zabezpečenie a tým hrubý zárobok pre vypočítanie priemerného mesačného zárobku. V § 16 ods. 13 tohto ustanovenia je určený maximálny vymeriavací základ, z ktorého sa platí poistné. Tento maximálny vymeriavací základ je s účinnosťou od 1. apríla 1999 najviac 24000,- Sk a s účinnosťou od 01.01.2000 najviac 32000,- Sk mesačne. Preto hrubý zárobok v namietaných mesiacoch apríl, október a december 1998, júl a október

4. Správny súd sa v napadnutom rozsudku v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom žalovanej, že v prípade výpočtu žalobcovho starobného dôchodku bol priemerný mesačný zárobok v zmysle § 12 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom zabezpečení vypočítaný správne. Za hrubý zárobok sa s účinnosťou od 01.01.1993 považoval vymeriavací základ na určenie poistného na dôchodkové poistenie, resp. zabezpečenie, pričom suma vymeriavacieho základu nemusela byť vždy totožná so sumou hrubého zárobku podliehajúceho dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane, ako tomu bolo pred 01.01.1993. V prípade žalobcu tento dosiahol skutočný hrubý zárobok vyšší ako bol maximálny limit vymeriavacieho základu na určenie poistného a to v mesiacoch apríl, október a december 1998, júl a október 1999 a jún 2000. Vzhľadom na definíciu mechanizmu vzniku priemerného mesačného zárobku, vyplývajúcu z § 12 ods. 1 citovaného zákona, nebolo v prípade týchto mesiacov možné priemerný mesačný zárobok počítať zo skutočných hrubých zárobkov, ktoré žalobca dosahoval a ktoré boli deklarované vo výplatných páskach a mzdových listov predložených žalobcom, ale z

o sociálnom zabezpečení. Je podstatné rozlíšenie pojmov medzi mesačným hrubým zárobkom a mesačným priemerom hrubých zárobkov. Podľa neho žalovaná nesprávne v osobnom liste dôchodkového zabezpečenia uviedla úhrnný hrubý zárobok 937236,- Sk a preto aj nesprávne vypočítala neupravený priemerný mesačný zárobok na 7586,- Sk.

Liptovský Mikuláš. Poukázal na definíciu priemerného mesačného zárobku na pracovnoprávne účely v Zákonníku práce, ako aj § 17 písm. a) zákona číslo 274/1994 Z. z. Pokiaľ by stanovenie mesačného maxima malo opodstatnenie pre výpočet neupraveného priemerného mesačného zárobku, potom hrubý priemerný mesačný zárobok za roky 1998, 1999 a 2000 je vždy menej ako toto mesačné maximum. Vypočítal teda skutočný priemerný mesačný hrubý zárobok a porovnal ho s maximálnymi vymeriavacími základmi, čo nebolo presiahnuté. Videl nesúlad vyčíslenia hrubej mzdy v predložených mzdových dokladoch oproti vyčísleniu hrubého zárobku v osobnom liste dôchodkového zabezpečenia. Žalobca žiadal prehodnotiť ťažký pracovný úraz zo dňa 28.06.2002, pretože z dôvodu trvalých následkov zdravotného poškodenia nemohol vykonávať doterajšiu prácu. Patrí mu preto 10% zvýšenie upraveného priemerného mesačného zárobku. Žalovaná mala vychádzať z doložených mzdových listov výplatných pások a priložených výpočtov a tabuľkových prehľadov predložených žalobcom, teda zo skutočného priemerného mesačného hrubého zárobku za sledované obdobie.

Poukázal ďalej na § 11 zákona o sociálnom poistení o všeobecnom vymeriavacom základe. Napokon namietal, že v napadnutom rozsudku súd neprehodnocoval, či žalovaná postupovala v zmysle zrušujúceho rozsudku správneho súdu č. k. 7Sa/11/2019 zo dňa 17.03.2021, ktorý zrušil pôvodné rozhodnutie žalovanej v tejto veci. Žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a následne správny súd zruší preskúmavané rozhodnutie žalovanej. 6. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 21.02.2023.

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej je zákonné a napadnutý rozsudok správneho súdu je vecne správny. Preto bolo potrebné kasačnú sťažnosť zamietnuť.

Na účely výpočtu starobného dôchodku boli určené hrubé zárobky z päť zárobkovo najlepších kalendárnych rokov v rozhodnom období, t. j. z rokov 1999 až 2002 v úhrne vo výške 937236,- Sk. Následne bol podľa § 12 ods. 1 cit. zákona stanovený priemerný mesačný zárobok ako mesačný priemer hrubých zárobkov vo výške 17586,- Sk.

Hrubé zárobky boli žalobcovi vypočítané ako súčet mesačných vymeriavacích základov na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie ustanovených zákonom č. 274/1994 Z. z. v piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokoch. V zmysle § 16 ods. 10 cit. zákona bola maximálna výška vymeriavacieho základu do 31.03.1999 určená osemnásobkom mesačnej minimálnej mzdy. Od 01.04.1999 bol maximálny vymeriavací základ určený pevnou sumou 24000,- Sk mesačne, od 1. januára 2000 pevnou sumou 32000,- Sk mesačne. Žalovaná do hrubých zárobkov v tomto období započítala všetky skutočne dosiahnuté mesačné hrubé zárobky v rokoch 1998 až 2002, s výnimkou mesiacov apríl, október a december 1998, júl a október 1999 a jún 2000, kedy hrubé zárobky presiahli maximálne výšky vymeriavacích základov. V týchto mesiacoch žalovaná vychádzala z maximálnych vymeriavacích základov takto: v mesiacoch apríl, október, december 1998 a júl, október 1999 započítala sumu 24000,- Sk mesačne a v mesiaci jún 2000 sumu 32000,- Sk.

uvedených mesiacoch. Celkovo žalobca žiadal, aby ako úhrn hrubých zárobkov bola namiesto sumy 937236,- Sk uznaná suma 1079141,- Sk. 12. Pokiaľ by sa s týmto názorom kasačný súd nestotožnil, žalobca v tom prípade žiadal, aby sa skutočne dosiahnutý hrubý zárobok v jednotlivom roku podelil počtom mesiacov a tak vzniknutý priemerný mesačný hrubý zárobok sa porovnal s maximálnym vymeriavacím základom 24000,- Sk alebo 32000,- Sk podľa jednotlivých rokov. Žalobca dôvodil, že ani v tomto prípade jednotlivé priemerné mesačné zárobky túto hranicu neprekračujú a preto mali byť započítané v celom rozsahu.

bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Podľa § 12 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení priemerný mesačný zárobok je mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v piatich zárobkove najlepších kalendárnych rokoch v rozhodnom období; ak prichádza do úvahy viac rozhodných období, je priemerným mesačným zárobkom mesačný priemer hrubých zárobkov z toho rozhodného obdobia, v ktorom je tento

zabezpečenie. Podľa § 16 ods. 10 zákona č. 274/1994 Z. z. v znení účinnom od 01.04.1999 vymeriavací základ zistený podľa odsekov 1 až 7 je najviac 24000 Sk mesačne. Podľa § 16 ods. 10 citovaného zákona v znení účinného ku dňu 01.01.2000 vymeriavací základ zistený podľa odsekov 1 až 7 a odseku 9 je najviac 32000 Sk mesačne. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona rozhodujúcim obdobím, z ktorého sa zisťuje vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie zamestnancov, je predchádzajúci kalendárny mesiac.

15. Legálna definícia hrubého zárobku je uvedená v § 12 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení. Hrubým zárobkom je vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie ustanovený osobitným zákonom. Týmto zákonom je zákon č. 274/1994 Z. z., ktorý v § 16 ods. 10 v znení účinnom do 31.03.1999 určil najvyšší vymeriavací základ ako osemnásobok minimálnej mesačnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere (teda pri minimálnej mzde 3000,- Sk platnej do 31.03.1999 podľa z. č. 90/1996 Z. z. je to 24000,- Sk), od 01.04.1999 je maximálny vymeriavací základ stanovený pevnou sumou 24000,- Sk mesačne a od 01.01.2000 bolo toto maximum zvýšené na 32000,- Sk mesačne.

Správne preto rozhodla žalovaná, keď v týchto mesiacoch ako hrubý zárobok v zmysle § 12 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení v spojení s § 16 ods. 10 zákona č. 274/1994 Z. z. zobrala maximálny vymeriavací základ pre určenie poistného.

Ani z celej výšky hrubej mzdy sa poistné nemusí platiť, ako bolo vysvetlené vyššie v bode 15. Hrubú mzdu preto nie je možné stotožniť s pojmom vymeriavací základ podľa § 16 z. č. 274/1994 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že je nesprávny názor žalobcu, že hrubým zárobkom je skutočne dosiahnutá hrubá mzda uvedená na výplatnej páske (aj keď ju žalobca nazýva „hrubým zárobkom“).

nejasný. Nie je možné postrehnúť, prečo žalobca má za to, že je potrebné vychádzať zo skutočne dosiahnutých hrubých miezd, keď ustanovenie § 12 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení celkom jednoznačne uvádza, že sa má vychádzať z hrubých zárobkov a odsek 2 definuje hrubý zárobok ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské a dôchodkové zabezpečenie ustanovený zákonom č. 274/1994 Z. z., a nie ako skutočne dosiahnutú hrubú mzdu. Pretože tento osobitný zákon uvádza limit pre výšku vymeriavacieho základu, tak tento limit je zákonite aj limitom pre výšku hrubého zárobku.

18. Neobstojí teda námietka žalobcu, že mala byť zohľadnená skutočná dosiahnutá výška jeho hrubých príjmov dosiahnutých v konkrétnych mesiacoch rokov 1998, 1999 a 2000, ktorú dokladoval mzdovými listami a výplatnými páskami bývalého zamestnávateľa.

V tejto súvislosti žalobca tiež namietal nesprávne určenie hrubého zárobku za rok 2001, teda v roku, keď nedošlo ku kráteniu skutočne dosiahnutých hrubých miezd z dôvodu limitu vymeriavacieho základu. Podľa neho na výplatných páskach bola hrubá mzda 205987,- Sk, kým v evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia zamestnávateľ uviedol sumu 205487,-

20. Kasačný súd sa ďalej vyjadruje k námietke žalobcu, že ak by stanovenie mesačného maxima malo opodstatnenie, aj tak bolo potrebné započítať do hrubého zárobku všetky skutočné hrubé zárobky, pretože ak sa skutočné ročné zárobky podelia počtom mesiacov, ani v jednom roku nepresiahnu maximálny vymeriavací základ 24000,- Sk, resp. 32000,- Sk

Vymeriavací základ preto nie je možné zisťovať tak, že sa spočítajú všetky dosiahnuté príjmy za kalendárny rok a táto suma sa vydelí počtom kalendárnych mesiacov. Naopak, príjmy, ktoré tvoria vymeriavací základ podľa § 16, sa posudzujú každý mesiac samostatne a to vždy za predchádzajúci kalendárny mesiac. Preto je aj v § 16 ods. 10 cit. zákona maximálny vymeriavací základ uvedený ako mesačný, a nie ako ročný. Z uvedených dôvodov je potrebné dosiahnutý mesačný vymeriavací základ porovnať s limitom maximálneho vymeriavacieho základu každý mesiac. Správne preto postupovala žalovaná, keď v jednotlivých mesiacoch, v ktorých zistila prekročenie limitu vymeriavacieho základu, vymeriavacie základy znížila na maximum 24000,- Sk alebo 32000,- Sk mesačne.

činnosti. K tomu kasačný súd uvádza, že tvrdenie žalobcu, že pre výpočet priemerného mesačného zárobku sú potrebné údaje už od začiatku pracovnej činnosti, je v rozpore s § 12 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, pretože relevantné je obdobie piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokoch v rozhodnom období, čo v danom prípade boli roky 1998 až 2002.

23. Pokiaľ žalobca poukazuje na § 12 ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého by podľa jeho názoru mal byť odškodnený za ťažký pracovný úraz, toto ustanovenie stanovuje, čo je rozhodné obdobie pri posudzovaní piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokov. Ďalej kasačný súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2So/94/2005 zo dňa 26.04.2006, ktorý potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Sd/49/2005 z 29. marca 2005, ktorý potvrdil rozhodnutie žalovanej o priznaní starobného dôchodku žalobcovi zo dňa 19. októbra 2004. Najvyšší súd sa v tomto rozsudku už vyjadril k opätovne namietanej skutočnosti, že žalovaná mala prihliadnuť na to, že od 28.06.2003 do 31.10.2003 mal neplatenú práceneschopnosť a nemal žiaden príjem.

24. Tvrdenie žalobcu, že správny orgán ani súd nemali ku predloženým mzdovým dokladom žiadne výhrady a mali ich preto akceptovať, je v rozpore s obsahom preskúmavaného rozhodnutia a napadnutého rozsudku. Správny súd v napadnutom rozsudku jasne uviedol (bod 21), že nie je možné prihliadnuť na potvrdenie zo dňa 26.07.1999 vydané na účely prídavku na deti a bode 22 sa v plnom rozsahu stotožnil s vyjadrením žalovanej, že hoci boli dosiahnuté hrubé zárobky v namietaných mesiacoch preukázané relevantnými listinnými dôkazmi, zhodnotené na dôchodkové účely boli účastníkovi konania maximálne vymeriavacie základy, z ktorých bolo zamestnávateľom za účastníka konania odvedené poistné na dôchodkové zabezpečenie, a teda ktoré jediné sú v danej maximálnej výške hodnotiteľné pre účely určenia sumy jeho starobného dôchodku (priemerného mesačného zárobku).

26. Keďže všetky žalobcove sťažnostné a námietky boli vyhodnotené ako plne nedôvodné a sa kasačný súd nezistil dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku správneho súdu, ktorý je vecne správny a zákonný, bolo potrebné kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietnuť.

28. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3: 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.