7Ssk/42/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: X-BIONIC® SPHERE a.s., so sídlom Dubová 33/A, 931 01 Šamorín IČO: 46640134, právne zastúpený advokátom JUDr. Michalom Pijákom, so sídlom Panenská 8, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/ BEZ/2023/2453 O-388/2022 zo dňa 07.02.2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. TT-14S/31/2023-234 zo dňa 23.01.2024, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. TT-14S/31/2023-234 zo dňa 23.01.2024 sa mení tak, že sa zrušuje rozhodnutie žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2023/2453 O- 388/2022 zo dňa 07.02.2023 a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred správnym aj kasačným súdom v celom rozsahu.

Odôvodnenie

1. Rozsudkom č. k TT-14S/31/2023-234 zo dňa 23.01.2024 (ďalej „napadnutý rozsudok“) Správny súd v Bratislave zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) žalobu zo dňa 21.04.2023, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2023/2453 O-388/ 2022 zo dňa 07.02.2023 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) a rozhodnutia Inšpektorátu práce Trnava (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. R 251/2022/SE ROZ/2022/684 2022/13469 zo dňa 03.11.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a vrátenia veci na ďalšie konanie.

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii“, resp. „zákon č. 125/ 2006 Z. z.“) uložená pokuta v sume 3000 eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v štvrtom bode zákona o inšpekcii práce tým, že využíval od 01.04.2022 do 12.04.2022 závislú prácu fyzickej osoby N. M. (ďalej len „zamestnankyňa“) (pracovná zmluva zo dňa 23.03.2022, začiatok výkonu pracovnej činnosti dňa 01.04.2022 o 05:50 hod), ktorá pre zamestnávateľa vykonávala závislú prácu čašníčky na pracovisku Farriers, Dubová ul., Šamorín, mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah na základe osobitného predpisu (zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov), pričom ju neprihlásil do registra poistencov a sporiteľov Sociálnej poisťovne (ďalej len „register“) do 7 dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra [lehoty podľa ust. § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom

3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že záver o spáchaní správneho deliktu nelegálneho zamestnávania vychádzal z dokladov predložených sťažovateľom, a to z dochádzky za mesiac apríl, z ktorej vyplýva, že zamestnankyňa do práce nastúpila dňa 01.04.2022 o 5:50 hod, z pracovnej zmluvy zo dňa 23.03.2022 s dohodnutým dátumom nástupu dňa 01.04.2022 a záznamu zo vstupného školenia zamestnankyne zo dňa 01.04.2022.

vysporiadal. Tieto čestné prehlásenia nevyvracajú skutkové okolnosti, ktoré sú nesporne preukázané v spise založenými dôkazmi. K návrhu na výsluch osôb žalovaný uviedol, že v posudzovanom prípade disponoval dostatočnými relevantnými dôkazmi, nevykazujúcimi rozpor v jednotlivých skutkových okolnostiach, ktoré smerovali k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci. Vo vzťahu k výške sankcie žalovaný uviedol, že bola uložená na spodnej hranici zákonnej sadzby. Porušenie v zmysle § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce je závažným porušením zákona, prvostupňový správny orgán posúdil následky porušenia, prihliadol na počet zamestnancov, uviedol, že išlo o jednu nelegálne zamestnávanú osobu, prihliadol na neopakovanie nedostatku a skutočnosť, že ide o jeho ojedinelý výskyt. Vyhodnotené teda boli zákonom ustanovené kritériá pre hodnotenie výšky pokuty.

5. Správny súd skonštatoval, že preskúmavané rozhodnutia preukazujú dostatočne, že zistenie relevantných skutočností nebolo vykonané len na základe pracovnej zmluvy so zamestnankyňou a prihlášky do registra Sociálnej poisťovne, z ktorých by ešte nemusel vyplývať reálny nástup na výkon závislej práce. Správny orgán však vyhodnotil začiatok výkonu závislej práce, resp. začiatok výkonu činnosti zamestnanca, na základe evidencie dochádzky predloženej žalobcom, ako aj na základe záznamu o vstupnom oboznámení s predpismi z oblasti BOZP, hygieny práce a ochrane pred požiarmi zo dňa 01.04.2022.

ktorú predložil sám žalobca. Či a kto zadával pracovné pokyny zamestnankyni v dňoch od 02.04.2022 do 03.04.2022 nie je podstatné, keďže zamestnankyňa začala vykonávať činnosť pre zamestnávateľa už dňa 01.04.2022.

K tvrdeniu žalobcu, že navrhol doplniť dokazovanie výsluchmi ďalších osôb správny súd uviedol, že takéto dokazovanie nebolo pre správny orgán potrebné, keďže povaha dochádzkového systému mu bola zrejmá z čestného vyhlásenia mzdovej pracovníčky a správny orgán explicitne uvádza, že toto vyjadrenie nespochybnilo predložený výpis z dochádzkového systému. Správny súd sa stotožnil so správnym orgánom, že žalobca v celom konaní nepredložil jediný dôkaz o tom, že v prípade zamestnankyne existovali u zamestnávateľa pochybnosti k jej dochádzke, pre ktoré by bolo potrebné údaje korigovať.

Zároveň správny súd uviedol, že ak by dané tvrdenie aj bolo preukázané, nemenilo by to nič na tom, že zamestnankyňa sa dňa 01.04.2022 zúčastnila školenia BOZP. 8. Správny súd nezistil ani nepreskúmateľnosť správnej úvahy k výške uloženej pokuty. Správne orgány oboch stupňov sa vo svojich rozhodnutiach dostatočne a v súlade s ustanovením § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce vysporiadali s dôvodmi uloženia pokuty blízko spodnej hranice zákonnej sadzby. Podľa správneho súdu správne orgány nie sú povinné rozsiahlo analyzovať všetky aspekty, ktorých sa dožaduje žalobca (závažnosti následkov, skúmanie hospodárskej situácie žalobcu, vyvodenie záverov z počtu nelegálne zamestnávaných osôb a z ojedinelosti zisteného nedostatku). Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný pri odôvodnení výšky uloženej pokuty nevybočil z medzí správnej úvahy, prihliadol na účel sledovaný zákonom o inšpekcii práce a zákonom o nelegálnej práci, ako aj osobitnú povahu objektu chráneného týmito zákonmi.

konania. 10. Sťažovateľ v úvode kasačnej uviedol, že ak by aj k pochybeniu pri registrácii zamestnankyne došlo, jeho povaha aj následky by boli len formálne. Sťažovateľ z vlastného podnetu nezrovnalosť sám odstránil a v správnej výške splnil všetky súvisiace odvodové povinnosti niekoľko mesiacov predtým, ako tvrdené pochybenie zistil a sankcionoval správny

Právne následky vyplývajúce z takto uloženej sankcie sú vo výraznom nepomere k záujmu chránenému zákonom a odporujú princípom právneho štátu. 11. Sťažovateľ v časti kasačnej sťažnosti označenej ako „III. Sťažnostné body“ namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu. Pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia bolo rozhodujúce, kedy začala zamestnankyňa vykonávať pre sťažovateľa závislú prácu. Žalovaný vychádzal len z listinných podkladov, zamestnankyňu v prevádzke sťažovateľa fyzicky nestotožnil (kontrola prebehla niekoľko mesiacov po spornom momente), ani ju v konaní nevypočul. Údaje v dochádzke nevychádzali z reálne zistenej prítomnosti pracovníčky na pracovisku. Mzdová pracovníčka potvrdila, že dochádzku p. M. vyplnila ručne len na základe pracovnej zmluvy, bez fyzického preverenia, či sa zamestnankyňa na pracovisku nachádza a akú činnosť vykonáva. Priamy nadriadený v správnom konaní uviedol, že od 01.04.2022 zamestnankyni prácu neprideľoval a nemá vedomosť o jej činnosti, resp. prítomnosti na pracovisku. Prevádzka bola v danom čase v rekonštrukcii a nebola otvorená.

12. Sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie materiálneho znaku tvrdeného deliktu. Trval na tom, že skutkové zistenia správneho orgánu nezakladali možnosť konštatovať spáchanie správneho deliktu nelegálneho zamestnávania sťažovateľom. Sťažovateľ má za to, že v jeho prípade išlo o krátkodobé (4-dňové) oneskorenie so splnením registračnej povinnosti, v ktorej lehote omeškanie nie je postihované, predmetná povinnosť bola splnená dodatočne z pohnútky samotného sťažovateľa, v čase výkonu kontroly bola zamestnankyňa riadne prihlásená, oneskorenie nemalo dopad na odvodové povinnosti sťažovateľa, nedošlo k negatívnym dopadom na verejný rozpočet ani práva zamestnanca, išlo o ojedinelý prípad, ktorý nenapĺňa materiálne znaky nelegálneho zamestnávania v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. 13. Žalovaný sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 22.04.2024 a navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že sa s napadnutým rozsudkom v plnom rozsahu stotožňuje, považuje ho za vecne správny a zákonný.

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods.2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, je prípustná a podaná v zákonom stanovenej lehote, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), oboznámiac sa so súdnym spisom a administratívnym spisom a po vyhodnotení sťažnostných námietok zistil, že kasačná sťažnosť je čiastočne dôvodná.

17. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení účinnom do 31.12.2022 (v čase spáchania skutku) právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3.

19. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (24.02.20023) inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2000 do 200000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch alebo viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5000 eur.

21. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo dňa 07.02.2023, ktorým zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava zo dňa 03.11.2022 o uložení pokuty vo výške 3000 eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania vyplývajúceho z § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) cit. zákona, ktorého sa sťažovateľ dopustil tým, že na pracovisku Farriers, Dubová ul., Šamorín využíval závislú prácu zamestnankyne, ktorá vykonávala závislú prácu - čašníčka, mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah - pracovná zmluva zo dňa 23.03.2022, začiatok výkonu pracovnej činnosti 01.04.2022 a neprihlásil ju do registra poistencov najneskôr do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa zákona o sociálnom poistení, nakoľko do predmetného registra bola zamestnankyňa prihlásená dňa 12.01.2022 o 08:24 hod. s dátumom vzniku poistenia ku dňu 01.04.2022.

23. Výkonom inšpekcie práce v dňoch 14.07.2022 až 12.08.2022 bolo u sťažovateľa zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ktoré je uvedené v protokole zo dňa 12.08.2022 (ďalej len „protokol“). Medzi dokladmi, zabezpečenými v rámci inšpekcie práce, bola o. i.: - pracovná zmluva, uzatvorená medzi sťažovateľom a zamestnankyňou dňa 23.03.2022, z ktorej vyplýval dohodnutý nástup do práce dňa 01.04.2022 a súhlas zamestnankyne so zaradením do zmenovej prevádzky; - registračný list FO (zamestnankyne) - prihláška zo dňa 12.04.2022, z ktorého vyplýva dátum vzniku poistenia 01.04.2022; - dokument editácia dochádzky za obdobie od 01.04.2022 do 30.04.2022 s príznakom „schválená dochádzka“, z ktorého vyplýva, že zamestnankyňa pre zamestnávateľa odpracovala plný fond pracovného času, t. j. 11 hod. a 30 min. dňa 01.04.2022 (v čase od 05:50), dňa 02.04.2022 (v čase od 08:00 hod.), dňa 08.04.2022 (v čase od 08:00 hod.), 09.04.2022 (v čase od 09:00 hod.), dňa 10.04.2022 (09:45 hod.).

V čestnom vyhlásení tiež uviedla, že dochádzkový systém eviduje výlučne fyzickú prítomnosť danej osoby v areáli zamestnávateľa, na základe ktorej sa pristupuje k vyhodnoteniu dodržiavania pracovného času; pri spracovaní miezd je dochádzkový systém východiskom - v prípade pochybností preveruje skutočný výkon pracovnej činnosti s príslušnými vedúcimi zamestnancami a zamestnancom. Schválenie dochádzky je len formálnym úkonom, ktorý je potrebné vykonať pred vygenerovaním miezd, schválením dochádzky dochádza len k založeniu „vyvrátiteľnej“ domnienky ich správnosti. S odstupom času nevie určiť, či zamestnankyňa v dňoch „01.04.2022 až 03.04.2022“ skutočne vykonávala závislú prácu alebo

Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti spochybňuje moment, do ktorého mal splniť svoju registračnú povinnosť - teda „najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca.“. Podľa sťažovateľa školenie BOZP nie je takou skutočnosťou, od ktorej je možné odvodiť vznik registračnej povinnosti a žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán mali zamestnankyňu vypočuť.

Zamestnanec teda nemusí vykonávať len priamu pracovnú náplň v zmysle pracovnej zmluvy, ale aj školenia, zaškoľovanie, preberanie pomôcok, či iné činnosti, ktoré zamestnanec podstupuje na základe pokynu zamestnávateľa, aby pracovnú činnosť mohol vykonávať. Už aj tieto činnosti sú totiž hodnotou, ktorú vykonáva zamestnanec pre zamestnávateľa, zvyšujú význam zamestnanca pre zamestnávateľa, aby tento mohol následne vykonávať pre zamestnávateľa hlavnú činnosť (obdobne sp. zn. 8Asan/9/2021). Kasačný súd dáva do pozornosti, že v zmysle § 7 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z. z. sa oboznamovanie a vzdelávanie zamestnancov v oblasti BOZP musí uskutočňovať v pracovnom čase. Keďže z dokladu predloženého samotným sťažovateľom jednoznačne vyplýva, že zamestnankyňa sa školenia BOZP v rozsahu 270 min. zúčastnila práve v deň 01.04.2022, t. j. v deň, ktorý bol aj v pracovnej zmluve zo dňa 23.03.2022 dohodnutý ako deň nástupu do práce, je zrejmé, že zamestnankyňa v tento deň pre žalobcu

26. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že mzdová pracovníčka dochádzku zamestnankyne vyplnila ručne, kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ takúto námietku v administratívnom konaní nevzniesol a jeho tvrdenie z administratívneho spisu nevyplýva. Z administratívneho spisu (čestné vyhlásenie mzdovej pracovníčky) naopak vyplýva, že v dochádzkovom systéme je evidovaná fyzická prítomnosť zamestnancov v areáli zamestnávateľa a na základe neho sa pristupuje k vyhodnoteniu dodržiavania stanoveného pracovného času zamestnancov a tento výstup z dochádzky je podkladom pre spracovanie miezd. Rovnako podľa čestného vyhlásenia mzdovej pracovníčky schválenie dochádzky je úkonom pred vygenerovaním miezd, ktorým dochádza k založeniu „vyvrátiteľnej domnienky o jeho správnosti“. Z dokumentu editácia dochádzky za obdobie od 01.04.2022 do 30.04.2022, ktorý je označený príznakom „schválená dochádzka“ je teda zrejmé, že zamestnankyni bola schválená dochádzka za odpracovaný deň 01.04.2022, aj za nasledujúce odpracované dni (02., 03., 06., 08., 09., 10.04.2022).

Takýmto dôkazom nie je ani sťažovateľom tvrdená (no nepreukázaná) rekonštrukcia priestorov. Pokiaľ by aj boli priestory, kde mala zamestnankyňa vykonávať prácu, v rekonštrukcii, to neznamená, že sa nemohla zúčastniť uvedeného školenia a že následne nemohla vykonávať iné práce, súvisiace práve s tvrdenou rekonštrukciou v časoch, ako je to uvedené v systéme schválenej dochádzky (niekoľkohodinové smeny v inkriminovanom období). Samotný dôkaz o absolvovaní školenia BOZP dňa 01.04.2022, sťažovateľ nespochybnil žiadnym svojím tvrdením ani dôkazom. Za týchto skutkových okolností výsluch zamestnankyne nebol nevyhnutný.

29. Sťažovateľ vzniesol pochybnosti o ústavnosti súvisiacej právnej úpravy. Kasačný súd v prvom rade konštatuje, že sťažovateľ návrh na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP nepodal. Sťažovateľ namietal, že v platnej právnej úprave je porušenie spočívajúce v oneskorenom splnení evidenčnej povinnosti, ak porušenie bolo odstránené samotným porušovateľom a nevyvolá negatívne dôsledky, trestané rovnako ako nelegálne zamestnávanie. Sťažovateľ však opomína, že platná právna úprava dáva možnosť porušovateľovi splniť svoju zákonnú povinnosť aj po uplynutí lehoty a nebyť ešte deliktuálne zodpovedný.

30. V tejto súvislosti je potrebné vyhodnotiť aj sťažnostnú námietku nenaplnenia materiálneho znaku (stránky) deliktu nelegálneho zamestnávania. Podľa sťažovateľa táto podmienka zodpovednosti nie je splnená, pretože z vlastného podnetu nezrovnalosť sám odstránil ešte predtým, ako tvrdené pochybenie zistil správny orgán a žiadne negatívne dopady nemalo.

31. Kasačný súd nemohol prihliadnuť ani na námietku sťažovateľa o neprimeranosti postihu tým, že je zapísaný v Zozname nelegálnych zamestnávateľov, nakoľko zápis do uvedeného zoznamu je zákonným dôsledkom právoplatného rozhodnutia o sankcii. Rovnako nedôvodná je i námietka o odklone správneho súdu od rozhodnutia sp. zn. 6Sžo/51/2011 zo dňa 21.02.2018, keďže v tam prejednávanej veci odvolací súd posudzoval iný skutkový stav; v tam prejednávanej veci bol zamestnanec prihlásený do registra nasledujúci deň po vzniku pracovného pomeru a začiatok výkonu činnosti zamestnanca pre zamestnávateľa bol preukázaný len pracovnou zmluvou a potvrdením prihlášky do registra.

19 ods. 6 cit. zákona. Správne orgány v zásade len odcitovali predmetné ustanovenia zákona o inšpekcii práce a skonštatovali skutkový stav (ide o ojedinelé porušenie, sťažovateľ mal 189 zamestnancov a je veľkým zamestnávateľom) s tým, že uložená sankcia nebude mať pre sťažovateľa likvidačný charakter (podľa tejto úvahy správnych orgánov by však nelikvidačný účel splnila aj nižšia pokuta). Z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí nie je možné zistiť ani, ktoré skutočnosti správne orgány vyhodnotili ako poľahčujúce či priťažujúce.

Vzhľadom na to, že kasačná sťažnosť bola vyhodnotená ako čiastočne dôvodná, kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil podľa § 462 ods. 2 SSP tak, že zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Žalovaný v novom konaní opätovne rozhodne, pričom výšku sankcie odôvodní s prihliadnutím na § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Hoci dôvod zrušenia sa týka iba časti výroku prvostupňového a preskúmavaného rozhodnutia o uložení pokuty, kasačný súd nezrušil len túto časť výroku preskúmavaného rozhodnutia, keďže jeho výrok je koncipovaný ako jeden výrok.

rozsahu. 36. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.