7Ssk/42/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci žalobcu: N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX G., právne zastúpený advokátom JUDr. Petrom Majerníkom, so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 15.08.2023, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. 14Sas/5/2023-93 zo dňa 29.11.2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť žalovanej sa zamieta. II. Žalobcovi sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

Administratívne konanie 2. Preskúmavaným rozhodnutím generálny riaditeľ žalovanej v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie ako prvostupňového správneho orgánu vo veci zvýšenia invalidného dôchodku žalobcu podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení") od 13.09.2021 na sumu 589,20 eur mesačne, podľa § 82 zákona o sociálnom poistení od 01.01.2022 na sumu 596,90 eur mesačne a od 01.01.2023 na sumu 667,40 eur mesačne.

mesačne. 4. Žalovaná v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím námietkam poukázala na to, že tlačivo Potvrdenie o zdaniteľnej mzde, zrazených preddavkoch pre zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti za rok 1996 je vyhotovené na účely zákona č 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, a nie na účely zákona o sociálnom poistení, preto bol hrubý zárobok žalobcu ako vymeriavací základ za rok 1996 zhodnotený podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vystaveného zamestnávateľom KRESA, spol. s r. o. a za rok 2011 z rovnakého dôvodu zohľadnil výšku vymeriavacieho základu, ktorý uviedol zamestnávateľ Peter Žulkovský - ZET na evidenčnom liste dôchodkového poistenia, a nie ten, ktorý je uvedený na tlačive Potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň. Uviedla tiež, že podľa predložených výplatných pások za rok 1995 od zamestnávateľa IMACO, s.r.o., Košice bol hrubý zárobok žalobcu preukázateľne vyšší ako hrubý zárobok na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia, čo bolo zohľadnené

Vo vzťahu k námietke určenia dôchodkového veku uviedla, že ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok (07.03.2013) bol jeho dôchodkový vek (62 rokov k XX.XX.2026) určený správne podľa ustanovenia § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení platného v čase vzniku nároku na dôchodkovú dávku.

liste dôchodkového poistenia, a to vo výške 2722,36 eur. Pre potreby výpočtu OMB tak neprihliadla na Potvrdenie o príjmoch osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o dani vyberanej zrážkou z týchto príjmov a o daňovom bonuse na vyživované deti za obdobie roku 2011, ktoré predložil žalobca a ktoré uvádzalo dosiahnutú výšku príjmov 3090,60 eur.

7. Vo vzťahu k námietke dovŕšenia dôchodkového veku správny súd dospel k záveru, že žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí neuviedla, na základe čoho (akého zákonného ustanovenia) dospela k záveru, že pre potreby výpočtu sumy invalidného dôchodku je obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku veličinou nemennou od momentu vzniku nároku na invalidný dôchodok. Správny súd vyhodnotil ako súladné so zákonom, aby pre potreby výpočtu sumy invalidného dôchodku do obdobia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, bol určujúcim dôchodkový vek poistenca podľa právnych predpisov účinných v čase od stanoveného zvýšeného poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, resp. od vzniku nároku na výplatu zvýšenej dôchodkovej dávky. Dôchodkový vek žalobcu by podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom k 13.09.2021 v spojení s prílohou č. 3a tohto zákona bol 63 rokov a 8 mesiacov, a nie 62 rokov. Túto časť žaloby správny súd vyhodnotil ako dôvodnú

9. Proti tomuto rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalovaná (ďalej tiež ako „sťažovateľka") z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Žiadala, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Skutkový stav, na základe ktorého rozhodla, považuje za dostatočne zistený a správne právne posúdený. Nestotožňuje sa s názorom správneho súdu, že pri zmene miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť dochádza k zmene dôchodkového veku poistenca. Zdôraznila, že zmenou miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť od 13.09.2021 mu nevznikol nový nárok na invalidný dôchodok, nakoľko tento mal už od 07.03.2012, teda odo dňa splnenia podmienok na vznik nároku na túto dávku. Žalobcovi však vznikol nárok na prepočítanie výšky vyplácaného invalidného dôchodku podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu a dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými bol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP), zistil, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Podľa § 61 cit. zákona osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené. Podľa § 73 ods. 1 cit. zákona suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Podľa § 112 ods. 4 cit. zákona výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. Podľa § 196 ods. 1 cit. zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu

rozhodovala. 13. V prejednávanej veci bolo predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovanej o zvýšení sumy invalidného dôchodku žalobcu od 13.09.2021 v dôsledku opätovného poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť od 13.09.2021 o viac ako 70% (oproti dovtedajšej 60% miere poklesu), pričom bola stanovená miera poklesu na 75%. Žalobca nerobil sporným stanovenú mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ani určený deň poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ale namietal výpočet sumy invalidného dôchodku.

dôchodkového veku, ktoré je relevantné pre tzv. obdobie dopočtu obdobia dôchodkového poistenia (obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku). 15. Vo všeobecnosti k žalobcom namietanému nesprávnemu výpočtu priemerného OMB, kasačný súd uvádza, že pri výpočte priemerného OMB sa v zmysle § 63 ods. 1 zák. o soc. poistení vychádza z podielu súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období. Čo je osobný mzdový bod, stanovuje § § 62 ods. 1 cit. zákona - je to podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu.

príslušný kalendárny rok. Pre stanovenie tejto veličiny je tak potrebné správne určiť vymeriavací základ. V zmysle § 138 ods. 1 je to najmä príjem plynúci zo zárobkovej činnosti zamestnanca okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa osobitného predpisu, a okrem príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. Vymeriavacie základy ako základ pre výpočet osobných mzdových bodov sa zisťujú v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia - ide o kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984 (s určitými výnimkami, pozri § 63 ods. 6, 7 cit. zákona), v danom prípade pred rokom 2012, kedy žalobcovi vznikol nárok na invalidný dôchodok. 16. Čo sa týka zisťovania vymeriavacieho základu za rok 1995 ako jedného roku z rokov rozhodujúceho obdobia, žalobca namietal, že žalovaná mala prihliadnuť na príjmy za rok 1995 podľa ním predložených výplatných pások. Žalovaná výslovne uviedla v odôvodnení

Táto skutočnosť pritom vyplýva aj z prílohy rozhodnutia z 03.03.2021 - Osobného listu dôchodkového poistenia. Napriek tomu uznania osobného vymeriavacieho základu vo výške 29.725 Sk za obdobie od 01.01.1995 do 30.04.1995 sa žalobca opätovne domáhal, pričom vytkol žalovanej, že výška vymeriavacieho základu nezodpovedá skutočnej výške vyplývajúcej z výplatných

17. Kasačný súd však nezdieľa názor správneho súdu, že argumentácia žalobcu je nedôvodná aj vo vzťahu k výpočtu vymeriavacieho základu za rok 2011. Žalobca vo vzťahu k osobnému vymeriavaciemu základu za tento rok poukazoval na kolíziu informácie o výške vymeriavacieho základu uvedenej zamestnávateľom (Peter Žulkovský - ZET) na evidenčnom liste dôchodkového poistenia (2722,36 Eur za obdobie od 01.01.2011 do 08.05.2011) a informácie o dosiahnutej výške príjmov 3090,60 eur uvedenej v Potvrdení o príjmoch FO zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o dani vyberanej zrážkou z týchto príjmov a o

V tomto smere poukazuje na § 196 ods. 1 zák. o soc. poistení, podľa ktorého aj potvrdenie na daňové účely je dôkaz, ktorý je potrebné vyhodnotiť. Kasačný súd však (na rozdiel od správneho súdu) za postačujúce pre záver, že výška vymeriavacieho základu je správne uvedená v evidenčnom liste dôchodkového poistenia, nepovažoval poukázanie na stanovisko Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 13.01.2015. V predmetnom stanovisku je totiž vo vzťahu k tejto nezrovnalosti uvedené len toľko, že na základe zamestnávateľom predložených mesačných výkazov poistného a príspevkov za obdobie 01/2011 až 05/2011, potvrdzuje pobočka výšku vymeriavacích základov u daného zamestnávateľa vo výške 2722,36 eur. Pobočka teda len poukázala na to, že vymeriavacie základy uvedené v evidenčnom liste dôchodkového poistenia korešpondujú s mesačnými výkazmi poistného, čo ani nebolo sporné, a nijako sa nevyjadrila k obsahu potvrdenia z 26.05.2011. Ani z písomnosti označenej ako Zaslanie podkladov z 02.01.2015 žiadne takéto hodnotenie nevyplýva; vo vzťahu k správnosti vymeriavacích

Z uvedenej písomnej komunikácie teda nevyplýva, že by sa žalovaná významovo zaoberala rozporom zisteným medzi údajmi vyplývajúcimi na jednej strane z jej systémovej evidencie vymeriavacích základov a na druhej strane z potvrdenia o príjmoch, pričom rovnako ide o doklad potvrdený zamestnávateľom žalobcu, ktorý vymeriavacie základy žalobcu do evidencie žalovanej oznamoval. Povinnosťou žalovanej bolo, aby sa preukaznosťou svojej evidencie v kontexte predloženého potvrdenia o príjme zaoberala a aby žalobcovi v odôvodnení rozhodnutia vysvetlila, ako hodnotila rozpor informácií vplývajúcich na hodnotu osobného vymeriavacieho základu žalobcu a následného výpočtu priemerného OMB, k akému záveru dospela, resp. z akých právnych dôvodov nezohľadnila (pre žalobcu výhodnejšie)

Pritom v preskúmavanom rozhodnutí prízvukovala, že do 31.12.2003 nedisponuje údajmi o vymeriavacích základoch a odvodoch na sociálne poistenie za jednotlivých zamestnancov z výkazov poistného a preto nie je možné potvrdiť výšku vymeriavacích základov.

Jej argumentácia, že od 13.09.2021 žalobcovi nevznikol nový nárok na invalidný dôchodok, nakoľko tento mal už od 07.03.2012 a preto nie je daný zákonný dôvod, aby nanovo určila dôchodkový vek ku dňu nového zníženia poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je

Suma jeho invalidného dôchodku sa následne určila výpočtom podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty

23. Nakoľko od 13.09.2021 miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť predstavovala 75% v porovnaní so zdravou fyzickou osobu, suma nároku na dávku bola prepočítaná podľa § 73 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

25. Právne vzťahy dôchodkového poistenia (i zabezpečenia) sa zásadne posudzujú podľa právnych predpisov účinných v čase ich vzniku, pokiaľ zákon výslovne neurčí inak. Žiadne ustanovenie zákona o sociálnom poistení neumožňuje žalovanej po vzniku nároku na dávku (v súvislosti s následným znížením/zvýšením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť po vzniku nároku) nanovo určiť/prepočítať vek odchodu do dôchodku, ako sa mylne domnieval žalobca aj správny súd.

dávku. 27. Od uvedeného je však potrebné odlíšiť situáciu, ak poistenec dodatočne preukáže, že nárok na dávku mu bol už pri jej priznaní vypočítaný nesprávne (ako tomu bolo aj v danej veci v súvislosti s až dodatočným preukázaním vyššieho osobného vymeriavacieho základu za rok 1995), teda že mu dávka bola priznaná v nižšej sume než mu patrila (§ 112 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení).

Tento výklad zákona podporuje aj dôvodová správa k § 73 cit. zákona, podľa ktorej: Na výpočet sumy invalidného dôchodku sa k obdobiu dôchodkového poistenia získanému do vzniku nároku na invalidný dôchodok pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku (dopočet). Na tento účel sa použije aktuálny dôchodkový vek v čase vzniku nároku na invalidný dôchodok.

30. Kasačný súd sa preto stotožnil so závermi správneho súdu, že preskúmavané rozhodnutie a aj prvostupňové rozhodnutie neobsahuje adekvátne zdôvodnenie v súlade s § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pre absenciu úvah o hodnotení dôkazov a je potrebné považovať ich za nepreskúmateľné. Skutočnosť, že sťažnostnú námietku sťažovateľky týkajúcu sa určenia veku odchodu žalobcu do dôchodku kasačný súd vyhodnotil ako dôvodnú, nepredstavovala dôvod na zrušenie rozsudku správneho súdu, aj keď sa kasačný súd stotožnil len s dôvodom zrušenia správnych rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

32. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.