7Ssk/43/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Zdenka Reisenauerová a JUDr. Jana Martinčeková ako členky senátu vo veci žalobcu: Cortizo Slovakia, a.s., IČO: 36030554, Železničný rad 29, Nová Baňa, zastúpeného: JUDr. Juraj Takáč, advokát, Horná 51, Banská Bystrica, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie rozhodnutia zo 7. apríla 2020, č. PO/BEZ/2020/2804, O-48/2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 73 S 4/2020-207 z 15. apríla 2021 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 73 S 4/2020-207 z 15. apríla 2021 sa mení tak, že rozhodnutie žalovaného zo 7. apríla 2020, č. PO/BEZ/2020/2804, O-48/2020, sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na náhradu 100 % trov konanie pred správnym súdom a kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom

Na základe objednávky žalobcu mali v tejto prevádzkarni 11. a 12. júna 2018 pracovať iné osoby - Z. I., O. I. W. O. Š., ktorí boli zamestnancami spoločnosti VIARE WELD, s.r.o. Ich úlohou malo byť odstránenie časti ochrannej konštrukcie na linke anodickej oxidácie, ktorá bola takisto nad zemou.

WELD, s.r.o., však zároveň počítali s tým, že v prípade potreby budú musieť časť prác vykonať aj zhora, teda z priestoru plošiny, kde sa žeriav obvykle pohybuje. Žalobca im na tento účel pridelil ešte jedného svojho zamestnanca, ten však bol na mieste, kde vykonávali práce, prítomný len časť dňa 11. júna 2018, potom odišiel. Počas vykonávania prác 12. júna 2018 pracovník Z. I. vyšiel na plošinu, kadiaľ sa pohyboval žeriav, a odtiaľ odbrusoval čas ochrannej konštrukcie, ktorá sa mala demontovať. Počas týchto prác si nevšimol, že žeriav sa pohybuje smerom k nemu, ten ho okolo 10:00 hod zachytil a pritlačil ho o pevnú prekážku, v dôsledku čoho utrpel poranenie vnútorných orgánov. Neskôr lekárska správa uzavrela, že mu bola roztrhnutá slezina, teda poškodený dôležitý orgán.

O výsledku inšpekcie inšpektori vyhotovili protokol z 27. augusta 2018, v ktorom uzavreli, že žalobca porušil jednak § 6 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov tým, že nezabezpečil, aby zamestnanci spoločnosti VIARE WELD, s.r.o., ktorí u neho vykonávali práce, dostali potrebné informácie a pokyny v súlade so zásadami platnými od 4. septembra 2017, ktoré neboli zapracované do objednávky prác, jednak § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. tým, že nezabezpečil, aby pracovný prostriedok - žeriav neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnancov, pretože bezdotykový optický snímač na ňom nebol nastavený tak, aby po zosnímaní prekážky zastavil ešte pred fyzickým kontaktom s ňou. Dňa 1. októbra 2018 inšpektori práce vyhotovili dodatok č. 1 k protokolu, ktorým reagovali na námietky spoločnosti VIARE WELD, s.r.o. Proti obsahu protokolu podala táto spoločnosť správnu žalobu, ktorú správny súd zamietol rozsudkom č. k. 24 S 159/2018-160 z 18. júla

Zároveň ho upovedomil, že podkladom pre rozhodnutie bude najmä protokol z inšpekcie práce s prílohami, a dal mu možnosť vyjadriť sa k nemu. Žalobca vo vyjadrení navrhol riadne doplniť do spisu všetky dôkazy, pretože sa nemohol oboznámiť so záznamom z vyšetrovacieho pokusu, ktorého priebeh nepovažoval za objektívny. Zdôraznil, že majster A. D. poznal pracovisko žalobcu, zamestnancom VIARE WELD, s.r.o., bolo vysvetlené, čo majú robiť. Žeriav mal riadne snímacie zariadenie, bol podrobený revízii a prístup k nemu bol obmedzený. Zamestnanci VIARE WELD, s.r.o., vedeli, že ak budú pracovať z plošiny, kde sa pohybuje žeriav, majú požiadať o súčinnosť zamestnanca žalobcu. Žalobca nesúhlasil ani so záverom, že zranenie poškodeného je dôsledkom pracovného úrazu, a žiadal vykonať dokazovanie, či nebolo spôsobené chybnou zdravotnou starostlivosťou v nemocnici. Po prerušení konania dal inšpektorát práce žalobcovi opätovne možnosť vyjadriť sa k veci, ktorý túto možnosť využil, no zároveň sa vyjadril k protokolu z inšpekcie práce z 27. augusta

týchto zásad žalobca nepreukázal ani to, že by zamestnancov VIARE WELD, s.r.o., poučil o svojich vnútorných pravidlách. Tým považoval za dostatočne preukázané porušenie § 6 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z. z. Podľa inšpektorátu práce vyšetrovací pokus preukázal, že žeriav mal aj po náraze na prekážku (aktovka inšpektora práce) dobeh ešte 50 až 60 cm.

Tým bolo preukázané porušenie § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. Pri stanovení charakteru a dôvodov zranenia poškodeného Z. I. vyšiel inšpektorát práce z lekárskych potvrdení z 13. júna a 27. júna 2018, podľa ktorých poškodený utrpel ťažkú ujmu na zdraví - poškodenie dôležitého orgánu v dôsledku pracovného úrazu. Inšpektorát práce nepovažoval za podstatné, či je A. D. zamestnanec SC ZAMKON, s.r.o., alebo VIARE WELD, s.r.o., pretože bolo povinnosťou žalobcu preveriť si, kto vstupuje do jeho prevádzkových priestorov. Neposkytnutím informácií zamestnancom tejto spoločnosti porušil žalobca cit. prílohu č. 3 vlastného interného dokumentu - zásad práce a správania platných od 4. septembra 2017.

žalobcu. Podľa neho inšpektorát práce žalobcovi jednoznačne dokázal správny delikt, ktorý vymedzil vo výroku rozhodnutia a ktorý spočíval v porušení § 6 ods. 1 písm. d) a § 6 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z. z. To, že žalobca ani jeho zamestnanci neposkytli zamestnancom spoločnosti VIARE WELD s.r.o. potrebné informácie, svedčia zápisnice o výpovediach týchto zamestnancov.

Ani argumentáciu žalobcu, že prístup k plošine bol zabezpečený bezpečnostnými prvkami (zábradlie a výstražný zvuk), nepovažoval žalovaný za podstatnú, pretože na ňu zamestnancov VIARE WELD s.r.o. nikto neupozornil. Konečne, nesúhlasil s námietkou, že inšpektorát práce nezaujal stanovisko k námietkam žalobcu proti protokolu z inšpekcie práce, pretože boli podané v čase, keď už uplynula lehota na ich podanie. K výške pokuty žalovaný odkázal na znenie § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., podľa ktorého v danom prípade nebolo možné uložiť pokutu nižšiu než 33.000 €, a takáto pokuta plní aj preventívnu funkciu. Pracovný úraz mal totiž za následok ťažkú ujmu na zdraví Z. I., ktorú žalovaný takisto považoval za riadne preukázanú.

Podľa správneho súdu však žalobca neurobil jasný návrh, aby správny orgán vypočul určité osoby ako svedkov, a tak žalovaný ani inšpektorát práce neboli povinní odôvodňovať, prečo mu nevyhoveli, ak navyše mali skutkový stav preukázaný inými dôkazmi. Správny súd považoval postup orgánov verejnej správy za správny aj čo do zisťovania povahy pracovného úrazu Z. I., keď príslušné tlačivá vyplnené lekárom Nemocnice s poliklinikou Žiar nad Hronom a úrazovým chirurgom Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici považoval za jasné.

nezabezpečil, aby pracovný prostriedok - automaticky sa pohybujúci žeriav neohrozoval zamestnancov, o čom svedčí jednak vzniknutý pracovný úraz, jednak dôkazy, ktoré popisujú jeho vznik. Žeriav nezastavil svoj pohyb, hoci v jeho dráhe bol poškodený Z. I., no urobil by tak, ak by na ňom bol správne nastavený bezdotykový snímač. Vyšetrovací pokus, ktorý vo veci vykonali inšpektori práce, nebol rozhodujúcim dôkazom, z ktorého by inšpektorát práce vyvodil zodpovednosť žalobcu. Jeho skutkové zistenia totiž zodpovedajú obsahu všetkých vykonaných dôkazov, a preto sa správny súd nestotožnil s námietkou žalobcu, že skutkový stav nebol zistený dostatočne. Na samotný výkon inšpekcie práce sa pritom Správny poriadok nevzťahuje.

a ochrany zdravia pri práci. Nezapracoval ich ani pri spracovaní telefonickej objednávky spôsobom, ktorý si sám určil v zásadách práce a správania zo 4. septembra 2017. Nie je podstatné, kto vydal pokyny na vykonanie demontážnych práce určitým spôsobom, pretože žalobca mal zabezpečiť, aby títo zamestnávatelia dostali potrebné informácie.

partner. Konečne, podľa správneho súdu nie je dôvodná ani námietka nezrozumiteľnosti alebo nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného, ktorú žalobca formuloval len veľmi všeobecne, pretože rozhodnutie je odôvodnené v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

7. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa zruší preskúmavané rozhodnutie a rozhodnutie prvostupňového orgánu, eventuálne zrušenia rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. 1. Vo vzťahu k porušeniu § 6 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z. z. namietol, že toto ustanovenie nežiada, aby boli informácie zamestnancom poskytnuté proti podpisu. Práve preto bolo dôležité, aby inšpektorát práce vypočul zamestnancov, ktorí plošinu demontovali, ako to navrhoval. Zamestnanec žalobcu postupoval v rozpore s vnútorným predpisom, to však nie je porušením § 6 ods. 4 cit. zák. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zamestnanec žalobcu všetkým zamestnancom VIARE WELD s.r.o. vysvetlil, že aké práce majú vykonávať, no nevydal im pokyn, aby ich vykonávali z vrchnej časti plošiny. Všetci si boli tiež vedomí, že tam premáva automatický žeriav, o čom svedčí aj okolnosť, že keď sa k jednému zo zamestnancov blížil žeriav, prešiel do bezpečného priestoru. Žalobca nesúhlasil ani s názorom správneho súdu, že jeho návrh na doplnenie dokazovania nebol jasný alebo určitý. Nadväzoval totiž na konkrétne námietky, no správne orgány ho úplne odignorovali (nevyzvali ho ani na odstránenie nejasnosti). 2. Vo vzťahu k porušeniu § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. žalobca zdôraznil, že sa predovšetkým mala skúmať správnosť činnosti snímača na žeriave. Správny súd nepovažoval vyšetrovací pokus za podstatný dôkaz, faktom však je, že žiaden iný dôkaz sa správnou činnosťou snímača nezaoberal. Žalobca zopakoval, že žeriav linky anodickej oxidácie bol vybavený snímačom už z výroby, bola riadne vykonaná jeho revízia a bol vybavený dodatočným ochranným prvkom - zábradlím. Záver o jeho nesprávnej činnosti vyplýva len z nesprávne vykonaného vyšetrovacieho pokusu, ktorého vady žalobca opätovne popísal (nejasný časový priebeh, okamih vloženia prekážky, reakcia žeriavu na prekážku). Zdôraznil, že sa malo prihliadnuť na ostatné bezpečnostné prvky, lebo inak by zamestnávateľ zodpovedal aj za situácie, že zamestnanec celkom ignoruje všetky ochranné prvky. Žalovaný mal preukázať, že tento snímač nebol nastavený správne, opačný postup obracia dôkazné bremeno v rozpore so zásadou in dubio pro reo. 3. Žalobca nesúhlasil ani so záverom správneho súdu, že z obsahu spisu nevyplýva informácia o nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti, lebo o tejto hovorili sami inšpektori práce. Žalovaný vyšiel len z nespreskúmateľného oznámenia lekára Nemocnice s poliklinikou Žiar nad Hronom, hoci žalobca navrhoval v tomto smere doplnenie dokazovania. 4. Ďalej žalobca zopakoval svoj náhľad, že vyjadrenie k protokolu z inšpekcie práce predložil včas, pretože poučenie o možnosti jeho predloženia bolo nejasné. Aj keby žalobca nevyužil včas možnosť podať námietky proti protokolu, neoprávňovalo by to správny súd, aby sa odmietol zaoberať žalobnými námietkami proti rozhodnutiu žalovaného. Pritom sa správny súd otázkou včasnosti uplatnenia námietok v žiadnom konaní nezaoberal. 5. Konečne žalobca namietol, že napadnutý rozsudok je svojvoľný tým, ako sa nevyrovnáva s námietkami žalobcu. 8. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených sťažnostných bodov a nad ich rámec v medziach dôvodov ustanovených § 195 SSP (§ 453 ods. 2 SSP). 10. Kasačný súd sa na úvod nestotožňuje s námietkami žalobcu, že by napadnutý rozsudok bol nepreskúmateľný alebo svojvoľný. Podľa § 139 ods. 2 SSP musí správny súd v odôvodnení rozsudku uviesť stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne musí odkázať na ustálenú súdnu prax. Napadnutému rozsudku možno do istej miery vytknúť, že nerešpektuje požiadavku stručnosti pri opise priebehu správneho konania a zhrnutí napadnutého rozhodnutia, keďže obsahom odôvodnenia je takmer doslovný prepis odôvodnení rozhodnutí tak inšpektorátu práce, ako aj žalovaného. Obsahovo sa však rozsudok vyrovnáva so všetkými námietkami, ktoré žalobca proti napadnutému rozhodnutiu uplatnil. Ich väčšinu tvorila polemika nad procesom, ktorý súvisel s vyhotovením protokolu z inšpekcie práce, k čomu správny súd v podstate uviedol, že tieto výhrady mali byť uplatnené správnou žalobou proti protokolu. Tá však bola vo výsledku právoplatne odmietnutá správnym súdom. To však neznamenalo, že by sa správny súd nezaoberal vecnou stránkou týchto námietok; naopak, zaoberal sa nimi pri posúdení jednotlivých čiastkových žalobných námietok. Ďalej žalobca namietal nedostatky pri zisťovaní skutkového stavu, na ktoré správny súd takisto (pomerne obsiahlo) reagoval. Konečne, správny súd jasne vysvetlil svoj názor na výklad § 6 ods. 1 písm. d) a ods. 4 zákona č. 124/2006 Z. z. To, že sa žalobca s jednotlivými závermi správneho súdu nestotožňuje, neznamená, že jeho rozsudok nevyhovuje § 139 ods. 2 SSP. 11. Kasačný súd ďalej súhlasí s názorom správneho súdu, že v tomto konaní nie je potrebné zaoberať sa námietkami proti procesu vzniku a prerokúvania protokolu z inšpekcie práce. Ako už správny súd uviedol, samotný protokol z inšpekcie práce spísaný podľa § 14 zákona č. 125/2006 Z. z. predstavuje síce cenný a základný, nie však jediný zdroj poznatkov v konaní o správnom delikte. Podľa § 21 ods. 3 cit. zák. sa totiž na konanie o správnych deliktoch v zmysle § 19 cit. zák. vzťahuje Správny poriadok, ktorý v § 32 ods. 1 ukladá správnemu orgánu, aby presne a úplne zistil skutočný stav veci, a v § 33 ods. 1 a 2 dáva účastníkovi právo jednak navrhovať dôkazy a ich doplnenie, jednak právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Žalobca ako účastník konania o správnom delikte podľa § 19 zákona č. 125/2006 Z. z. tak mal samostatné právo uplatňovať tieto námietky, a to bez ohľadu na to, či ich uplatnil alebo neuplatnil proti protokolu z inšpekcie práce. To však - z druhej strany - znamená, že prípadné nedostatky pri spisovaní a prerokúvaní protokolu z inšpekcie práce bez ďalšieho nemajú vplyv na postup inšpektorátu práce v správnom konaní vedenom podľa citovaného § 19. Napokon, kým pri inšpekcii práce konajú osobitne poverené osoby - inšpektori práce (§ 10 zákona č.

12. V prvej skutkovej vete preskúmavaného rozhodnutia žalovaný potrestal žalobcu za porušenie ustanovenia § 6 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z. z. Podľa tohto ustanovenia je zamestnanec povinný zabezpečiť, aby zamestnanci iného zamestnávateľa, ktorí budú vykonávať práce na jeho pracoviskách a v jeho priestoroch, dostali potrebné informácie a pokyny na zaistenie bezpečnosti a zdravia pri práci platné pre jeho pracoviská a priestory, najmä informácie podľa § 7 ods. 8 písm. a) až c) cit. zák. V týchto ustanoveniach sú uvedené najmä informácie o nebezpečenstvách a ohrozeniach, ktoré sa pri práci a v súvislosti s ňou môžu vyskytnúť, a o výsledkoch posúdenia rizika, o preventívnych opatreniach a ochranných opatreniach, ktoré zamestnávateľ vykonal na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ktoré sa vzťahujú všeobecne na zamestnancov a na nimi vykonávané práce na jednotlivých pracoviskách, a o opatreniach a postupe v prípade poškodenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci, ako aj o opatreniach a postupe v prípade zdolávania požiaru, záchranných prác a evakuácie.

Podľa judikatúry tunajšieho súdu s odkazom na § 3 písm. a) prvý bod a § 3 písm. b) prvý bod zákona č. 124/2006 Z. z., zamestnávateľ je v plnom rozsahu zodpovedný za plnenie povinností podľa uvedeného zákona len vo vzťahu k svojim zamestnancom, teda k osobám, ktoré sú v pracovnoprávnom vzťahu s ním (porov. rozsudok sp. zn. 6 Asan 24/2020). Ustanovenie § 6 ods. 4 cit. zák. tak v tomto zmysle predstavuje osobitné ustanovenie, ktoré rozširuje rozsah povinností zamestnávateľa aj voči zamestnancom iného zamestnávateľa, ak vykonávajú prácu na jeho pracoviskách alebo priestoroch.

13. Z citovaného § 6 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z. z. tak vyplýva povinnosť poskytnúť zamestnancom „potrebné informácie“. Treba súhlasiť so žalobcom, že citované ustanovenie neustanovuje, že by bolo pri poskytovaní týchto informácií potrebné postupovať určitým konkrétnym spôsobom, ani nevyžaduje, aby tieto informácie mali určitú konkrétnu formu. Účelom uvedeného ustanovenia je zabezpečiť, aby tí, ktorí majú u zamestnávateľa vykonávať určité práce, mali dostatok informácií na to, aby pri práci neohrozovali jednak svoju bezpečnosť a zdravie, ale ani bezpečnosť a zdravie ostatných zamestnancov.

14. So žalobcom však treba súhlasiť, že ustanovenie § 6 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z. z. nežiada, aby povinnosť tam uvedenú zamestnávateľ plnil výlučne spôsobom, ktorý si sám určil vo svojom vnútornom pokyne, a už vôbec z neho nevyplýva, že by sa táto povinnosť mala považovať za nesplnenú, ak nebol dodržaný postup uvedený vo vnútornom dokumente zamestnávateľa. Takýto výklad by totiž viedol k paradoxu, kedy zamestnávateľ, ktorý by takýto dokument mal, teda ktorý by sa snažil si proces poskytovania povinností podrobnejšie a inštruktívnejšie upraviť, by bol trestaný prísnejšie než zamestnávateľ, ktorý by takejto úprave vôbec nevenoval pozornosť a ktorý by pri plnení povinnosti postupoval v zásade náhodilo. Ako už bolo vysvetlené, ustanovenie § 6 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z. z. ukladá povinnosť primerane informovať a táto primeranosť sa posudzuje podľa účelu, ktorému toto ustanovenie slúži [ochrana samotných zamestnancov cudzieho zamestnávateľa, ale aj ochrana vlastných zamestnancov, čomu zodpovedá aj demonštratívny odkaz na § 7 ods. 8 písm. a) až c)] a,

To má význam nielen v tejto veci, ale aj v opačnom prípade: sama okolnosť, že zamestnávateľ takýto dokument má a že ho podľa okolností aj dodržal, zasa bez ďalšieho neznamená, že tým aj splnil povinnosť podľa citovaného § 6 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z. z. Ako už bolo zdôraznené, postup zamestnávateľa je vždy nutné pomeriavať s normatívnym obsahom tohto ustanovenia, nie s obsahom jeho vnútorných dokumentov.

napĺňať. O to menej ju potom môže napĺňať nezapracovanie požiadaviek podľa prílohy č. 5 zásad zo 4. septembra 2017 do telefonickej (!) objednávky. Objednávka je totiž adresovaná príslušnému obchodnému partnerovi (zamestnávateľovi osôb, ktoré budú vykonávať práce). Kasačný súd však už zdôraznil, že citované ustanovenie § 6 ods. 4 neukladá povinnosť zabezpečiť poskytnutie príslušných informácií zamestnávateľovi týchto osôb, ale priamo týmto osobám.

nastavenie“ optického snímača považoval také nastavenie, ktoré by zabezpečilo, že by sa žeriav zastavil skôr než by narazil na prekážku (v danej veci na poškodeného Z. I.). Správny súd k tomu dodal, že samotný vznik pracovného úrazu (pritlačenie poškodeného pohybujúcim sa žeriavom) je dôkazom toho, že tento pracovný prostriedok nebol nastavený v súlade s § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. Existenciu ďalších bezpečnostných prvkov správny súd nepovažoval za liberačný dôvod žalobcu. Podľa kasačného súdu však žalobca oprávnene spochybňuje takéto právne posúdenie veci.

ním. Pracovným úrazom tak je v podstate každý úraz vzniknutý na pracovisku v pracovnom procese, vrátane napríklad úmyselného sebapoškodenia zamestnanca. Takéto okolnosti môžu eventuálne viesť k tomu, že zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti (§ 196 Zák. práce), ale nijako nemenia charakter úrazu ako pracovného. Pracovný úraz tak nevyhnutne nepredpokladá porušenie povinností zamestnávateľa, a preto z jedného nemožno vyvodzovať druhé.

18. Skutková podstata správneho deliktu podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. tak predpokladá zistenie konkrétneho porušenia konkrétnej povinnosti zamestnávateľa z tam uvedených predpisov. Takou povinnosťou môže byť aj povinnosť ustanovená v citovanom § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z., ktorá je relatívne neurčitá a vyžaduje si konkretizáciu s ohľadom na podmienky zamestnávateľa. Určenie konkrétnych opatrení, ktoré je zamestnávateľ povinný podľa cit. ustanovenia vykonávať ohľadom pracovného prostriedku, tak vyplýva predovšetkým z toho, o aký pracovný prostriedok ide, akým spôsobom sa u zamestnávateľa používa a aké z toho pramenia riziká. Podľa § 1 nariadenia vlády č. 392/ 2006 Z. z., ktoré bolo vydané na základe § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, sú jeho obsahom minimálne požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri používaní pracovných prostriedkov pri práci. Podľa § 4 ods. 1 a 2 cit. nar. je zamestnávateľ

Povinnosť ustanovená v § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. tak bez ohľadu na konkrétne podmienky zamestnávateľa zahŕňa povinnosť splniť tieto minimálne štandardy. Na druhej strane však z povahy minimálnych požiadaviek vyplýva, že v zásade vyjadrujú úroveň, ktorú zákonodarca, resp. právny poriadok považujú za dostatočnú na to, aby sa účinne chránila bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci. Nie je síce vylúčené, že v konkrétnych podmienkach konkrétneho zamestnávateľ budú z § 6 ods. 1 písm. d) vyplývať zvýšené požiadavky. Povinnosťou orgánov inšpekcie práce však v týchto prípadoch je náležitým spôsobom odôvodniť, aké konkrétne podmienky sa posudzovali a z akých konkrétnych dôvodov bolo ustálené, že určitý pracovný prostriedok musí spĺňať vyššie než minimálne požiadavky.

Podľa bodu 3.1.6 písm. g) a h) uvedenej prílohy platí, že pracovný prostriedok, ktorý môže pri pohybe ohroziť fyzickú osobu, sa musí po prekročení kontrolovaného priestoru automaticky zastaviť, ak ide o diaľkovo ovládaný pracovný prostriedok, a musí byť vybavený ochranným zariadením proti nárazu alebo inému nebezpečenstvu alebo iným zariadením na vylúčenie takých nebezpečenstiev, ak ide o diaľkovo ovládaný pracovný prostriedok, ktorý môže v obvyklých pracovných podmienkach naraziť alebo vytvoriť iné nebezpečenstvo. Z citovaných ustanovení podľa názoru kasačného súdu vyplýva, že pohyblivý pracovný prostriedok musí byť bezpodmienečne vybavený len takým zariadením, ktoré ho automaticky zastaví, ak by prekročil kontrolovaný priestor (t. j. priestor, v ktorom je jeho pohyb kontrolovaný). Prostriedkom na ochranu proti nárazu, prípadne zariadením na vylúčenie podobného nebezpečenstva, musí byť vybavený len taký prostriedok, u ktorého sa narazenie predpokladá v obvyklých pracovných podmienkach.

prekážka, do ktorej by žeriav mohol naraziť, resp. či sa v obvyklých pracovných podmienkach predpokladá, že touto prekážkou by mohol byť človek (zamestnanec). Na tento účel je potrebné zohľadniť aj to, či v rámci obvyklých pracovných podmienok je prístup k tomuto žeriavu zabezpečený tak, že zamestnanec musí urobiť - v daných pracovných podmienkach - neobvyklý úkon na to, aby vytvoril prekážku pre toto zariadenie (napr. cielene prekročiť zábradlie, demontovať ho a pod.). Pokiaľ orgány inšpekcie práce dospejú k záveru, že žeriav linky anodickej oxidácie na pracovisku žalobcu mal spĺňať vyššie bezpečnostné požiadavky než sú ustanovené v nariadení č. 392/2006 Z. z., potom musia uvážiť, aké konkrétne okolnosti odôvodňujú zvýšenie týchto požiadaviek a v akom konkrétnom smere sa majú zvýšiť.

Ako však už bolo zdôraznené vyššie, ani objektívna zodpovednosť neznamená zodpovednosť za každý pracovný úraz, ku ktorému dôjde na pracovisku zamestnávateľa, pretože takýto pracovný úraz nie je dôkazom toho, že zamestnávateľ porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 124/ 2006 Z. z. Ani povinnosť zabezpečiť, aby (okrem iného) pracovné prostriedky neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov, ustanovená v § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z., tak neznamená povinnosť zabezpečiť, aby sa na pracovisku v súvislosti s pracovnými prostriedkami nedochádzalo k žiadnym pracovným úrazom. Pracovný úraz totiž môže nastať aj náhodou, pôsobením vyššej moci alebo dokonca úmyselným sebapoškodením zamestnanca (samovražda), teda okolnosťami, ktoré sú pre zamestnávateľa buď celkom nepredvídateľné alebo síce predvídateľné, no ktorým by bolo možné zabrániť len úplným zastavením činnosti daného pracovného prostriedku.

nastať. 22. V súvislosti s týmto názorom považuje kasačný súd za potrebné takisto upozorniť na to, že zákon č. 124/2006 Z. z. upravuje v § 6 a 7 množstvo povinností zamestnávateľa, ktoré sa síce čiastočne prekrývajú, no ktorých podstata nie je totožná.

Nie je prípustné voľne si vyberať medzi jednotlivými povinnosťami a snažiť sa nedostatok, ktorý svojou povahou vychádza z určitého nebezpečenstva, bez ďalšieho trestať ako porušenie povinnosti, ktorá nemá za cieľ odstraňovanie týchto nedostatkov. Ak napríklad dôjde v areáli zamestnávateľa k dopravnej nehode, pri ktorej sa zraní zamestnávateľ, nemožno zamestnávateľovi bez ďalšieho vytknúť, že motorové vozidlá zamestnávateľa nie sú vybavené snímačmi, ktoré by ich automaticky zastavili pred nárazom, ale treba uvážiť, či nejde o dôsledok nesprávnej organizácie pracoviska, nesprávneho pracovného postupu alebo nedostatku iných

Aj zamestnávateľ má nárok na to, aby bol podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. postihovaný práve a len za to konanie, ktorým porušil alebo nesplnil konkrétnu zákonnú povinnosť.

23. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného vychádzalo sčasti z nesprávneho výkladu § 6 ods. 4 zákona č. 124/ 2006 Z. z., sčasti z nesprávneho výkladu § 6 ods. 1 písm. d) cit. zákona. To opodstatňovalo zrušenie preskúmavaného rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. 24. Ak správny súd za týchto okolností správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, vychádza jeho rozsudok z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo napĺňa kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Preto kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP napadnutý rozsudok rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil na ďalšie konanie. 25. Orgány verejnej správy sú v ďalšom konaní viazané právnymi názormi vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 a § 469 SSP). Orgány inšpekcie práce tak v prvom rade posúdia, aký konkrétny rozsah informácií mal byť podľa § 6 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z. z. poskytnutý zamestnancom VIARE WELD s.r.o. pred začatím demontážnych prác u žalobcu (porov. výklad v ods. 12 až 14 tohto rozsudku). Následne riadne ustália skutkový stav v otázke, aké konkrétne informácie im žalobca poskytol, a na základe toho posúdia, či žalobca porušil alebo neporušil povinnosť z citovaného ustanovenia. V druhom rade tieto orgány posúdia, aká konkrétna povinnosť zaťažovala žalobcu ohľadom bezpečnostných požiadaviek pri prevádzke automatického žeriava linky anodickej oxidácie v zmysle § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. a nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z., ako aj s prípadným ohľadom na ďalšie konkrétne okolnosti daného pracoviska (porov. výklad v ods. 16 až 21 tohto rozsudku). Následne opätovne zo všetkých zákonných hľadísk posúdia, za čo a v akom rozsahu žalobcu zodpovedá. 26. Pri zmene rozhodnutia musí kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP rozhodnúť o trovách konania na krajskom súde a kasačnom súde. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 a 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní dosiahol úspech, priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj náhradu trov konania pred správnym súdom. 27. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.