7Ssk/44/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:1021200974.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 28Sa/22/2021
- IČS
- 1021200974
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: G. L., U.. XX.XX.XXXX, R. M. Č.. X, R. R., právne zastúpená JUDr. Zuzanou Kovalovou, advokátkou so sídlom Komenského č. 3, Banská Bystrica, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: 14086-2/2021-BA zo dňa 7.4.2021, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 28Sa/22/ 2021-64 zo dňa 27.10.2022, takto
rozhodol:
Rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 28Sa/22/2021-64 zo dňa 27.10.2022 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd zrušil rozhodnutie žalovanej číslo: 14086-2/ 2021-BA zo dňa 7.4.2021 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“) v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 200-009270-CA04/2021 zo dňa 11.1.2021 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 2. Prvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodla, že žalobkyňa má podľa § 30, 48 ods. 1 až 5 a 7 až 9, § 53 a § 55 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o soc. poistení“) nárok na materské z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa AUTOCENTRUM AAA auto, a. s., Panónska cesta 39, Bratislava vo výške 31,30815000 eur za deň od 23.12.2020 do zániku nároku na materské, najdlhšie do 34. týždňa od vzniku nároku na materské alebo 37. týždňa či 43. týždňa, ak vzniknú okolnosti uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia.
3. Na základe odvolania žalobkyne rozhodovala žalovaná preskúmavaným rozhodnutím, ktorým potvrdila prvostupňové rozhodnutie a zamietla jej odvolanie. Uviedla, že v prípade žalobkyne sa výška materského určila podľa § 54 ods. 1 zákona o soc. poistení, podľa ktorého rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej
dávky. Navrhovateľke dôvod na poskytnutie materského vznikol 23.12.2020 a povinné nemocenské poistenie zamestnanca u zamestnávateľa AUTOCENTRUM AAA auto, a. s. jej vznikol 7.1.2014. Rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od 1.1.2019 do 31.12.2019, z neho je potrebné vylúčiť obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti od 15.3.2019 do 21.5.2019 a taktiež obdobie poskytovania materského od 22.5.2019 do 31.12.2019. Pri výpočte výšky materského je potrebné vychádzať z vymeriavacieho základu, ktoré navrhovateľka dosiahla u svojho zamestnávateľa v období od 1.1.2019 do 14.3.2019. Denný vymeriavací základ sa potom vypočítal podľa § 55 ods. 1 cit. zákona ako podiel súčtu vymeriavacích základov dosiahnutých v tomto období a počtu dní 73. Výška materského je 75% z takto určeného denného vymeriavacieho základu a bola uvedená vo výroku prvostupňového rozhodnutia.
Pokiaľ navrhovateľka žiadala, aby jej bola výška materského zvýšená na sumu predchádzajúceho materského, keďže ide o tzv. reťazový pôrod, žalovaná uviedla, že nemožno vychádzať z § 57 ods. 4 cit. zákona, pretože u navrhovateľky bola výška materského určená z denného vymeriavacieho základu podľa § 55 ods. 1 cit. zákona.
Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu len vtedy, ak ju nemožno určiť z denného vymeriavacieho základu. Navrhovateľka mala v rozhodujúcom období na zistenie denného vymeriavacieho základu vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie. Na jej prípad tak § 57 ods. 4 cit. zákona nemožno aplikovať. 4.
Správny súd v napadnutom rozsudku uviedol, že žalovaná vychádzala z doslovného gramatického výkladu § 57 zákona o soc. poistení, keď dospela k záveru, že § 57 ods. 4 je možné aplikovať len v prípade, keď sú splnené podmienky podľa § 57 ods. 1 písm. a/ alebo b/, teda ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ vôbec.
Poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 317/2018 Z. z., ktorý novelizoval § 57 ods. 4 zákona o soc. poistení. Z textu dôvodovej správy podľa názoru správneho súdu vyplýva, že účelom novelizácie tohto ustanovenia bolo zabezpečiť, aby poistenkyňa, ktorá po prvej materskej, resp. po vzniku nároku na prvé materské získala obdobie nemocenského poistenia len z toho dôvodu, že poberala toto materské a následne rodičovské, resp. bola na rodičovskej dovolenke, nemala ďalšiu materskú nižšiu ako prvú materskú. Podľa dôvodovej správy bolo účelom práve eliminovať také prípady, ako bol prípad žalobkyne, kedy zamestnávateľom nahlásený vymeriavací základ pri jej ďalšom dieťati bol nižší ako vymeriavací základ, z ktorého bolo určené predchádzajúce materské. Preto bolo potrebné toto ustanovenie vykladať v súlade s
jeho účelom. Mal za to, že žalovaná nesprávne právne vec posúdila a preto preskúmavané aj prvostupňové rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. 5. Proti tomuto rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalovaná. Namietala nesprávne právne posúdenie veci zo strany správneho súdu. Žalovaná v prípade žalobkyne nemá zákonný priestor na určenie výšky materského z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu a na zvýšenie materského na výšku predchádzajúceho materského, pretože k aplikovaniu § 57 zákona o soc. poistení sa vôbec nedostane. Naopak, má zákonnú povinnosť výšku materského určiť z denného vymeriavacieho základu podľa § 55 ods. 1 zákona o soc. poistení z reálne dosiahnutých vymeriavacích základov u zamestnávateľa AUTOCENTRUM AAA auto, a. s. v rozhodujúcom období určenom podľa § 54 ods. 1 cit. zákona. Iba pri určení výšky materského z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu podľa § 57 existuje zákonný predpoklad na porovnávanie výšky materského (pri tzv. reťazovom pôrode) a jej zvýšenie na výšku
predchádzajúceho materského. Žiadala, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 6. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrila žalobkyňa podaním zo dňa 11.1.2023.
V celom rozsahu sa stotožnila s právnym názorom správneho súdu. Podľa nej názor žalovanej, že nemá zákonný priestor na určenie výšky materského z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu a na zvýšenie materského na výšku predchádzajúceho materského, nemá žiadne opodstatnenie a považovala ho za rozporný so zmyslom a účelom zákona o soc. poistení.
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými bol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 8.
Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktoré potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobkyni priznaný nárok na materské z nemocenského poistenia zamestnanca tak, že sumu materského vypočítala z vymeriavacích základov dosiahnutých v kalendárnom roku (2019) predchádzajúcom roku, v ktorom jej vznikol nárok na materské (2020). Žalobkyňa žiadala sumu materského vypočítať v rovnakej výške, aká jej bola priznaná na základe jej prvej žiadosti o materské v roku 2019, poukazujúc na § 57 ods. 4 zák. o soc. poistení. Žalovaná mala za to, že toto ustanovenie nie je možné použiť, pretože v jej prípade bolo možné vypočítať denný vymeriavací základ v rozhodujúcom období v roku 2019, a preto nie je možné vypočítať pravdepodobný denný vymeriavací základ a teda ani porovnávať výšku prvého materského a tu priznaného materského a prípadne ho zvýšiť na výšku prvého materského. 9.
Z administratívneho spisu vyplýva tento skutkový stav: Žalobkyňa bola u zamestnávateľa AUTOCENTRUM AAA auto, a. s. povinne nemocensky poistená ako zamestnankyňa od 7.1.2014. Dňa 15.3.2019 nastúpila na dočasnú práceneschopnosť do 21.5.2019. Dňa 22.5.2019 si prvý krát uplatnila nárok na materské z tohto poistného vzťahu, ktoré jej bolo priznané rozhodnutím pobočky zo dňa 10.6.2019 vo výške 47,04660000 eur za deň.
Materské poberala do 14.1.2020. Od 15.1.2020 do 22.12.2020 mala poistenie prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Dňa 23.12.2020 uplatnila druhú žiadosť o materské z toho istého poisteného vzťahu zamestnanca, ktoré jej bolo priznané prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 11.1.2021 vo výške 31,30815000 eur za deň od 23.12.2020 do zániku nároku na materské, ktoré bolo potvrdené tu preskúmavaným rozhodnutím.
10. Podľa § 54 ods. 1 zákona o soc. poistení v znení účinnom ku dňu 13.4.2021 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej
dávky. Podľa § 55 ods. 1 cit. zákona denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.
Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Podľa § 57 ods. 1 písm. a/ cit. zákona výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 54 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie. Podľa § 57 ods. 4 cit. zákona pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a
povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorí nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, poberania materského, prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; § 55 ods. 2 platí rovnako.
Pravdepodobný denný vymeriavací základ podľa prvej vety na určenie sumy materského, na ktoré vznikne ďalší nárok poistencovi, ktorý po vzniku predchádzajúceho nároku na materské získal obdobie nemocenského poistenia len z dôvodu poberania materského alebo podľa § 49a, nesmie byť nižší ako najvyšší z denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov, z ktorých boli určené sumy predchádzajúcich materských z toho
istého nemocenského poistenia. 11. Základnou spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo, či v prípade žalobkyne bolo zákonné vypočítať denný vymeriavací základ na určenie výšky materského v zmysle § 55 zák. o soc. poistení alebo pravdepodobný denný vymeriavací základ podľa § 57 tohto zákona. Kasačný súd sa stotožnil s názorom žalovanej, že v prípade, ak je možné v rozhodujúcom období podľa § 54 ods. 1 zákona o soc. poistení vypočítať denný vymeriavací základ ako všeobecnú kategóriu rozhodnú pre výpočet dávky, nie je možné aplikovať ust. § 57 o výpočte pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ktoré sa aplikuje len v taxatívne
stanovených situáciách. To, že ustanovenie § 57 predstavuje k všeobecným ustanoveniam o výpočte vymeriavacieho základu len výnimku, vyplýva aj z právnej normy § 57 ods. 1 písm. a/, podľa ktorého výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (okrem iného) vtedy, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 54 vymeriavací základ na platenie poisteného na nemocenské poistenie.
Ak teda v rozhodujúcom období v zmysle § 54 tento vymeriavací základ na platenie poistného dosiahol, nie je potom už možné aplikovať ust. § 57 a to ani jeho ods. 4. 12. Pre prípad žalobkyne to znamená, že ak bolo možné určiť denný vymeriavací základ v zmysle § 55 zák. o soc. poistení, nebol dôvod na určovanie pravdepodobného denného vymeriavacieho základu a teda ani na porovnávanie súm materského priznaného v roku 2019 a tu preskúmavaným rozhodnutím priznaného materského. Žalobkyňa požiadala o v poradí druhé materské dňa 23.12.2020. Nemocenské poistenie zamestnávateľa AUTOCENTRUM AAA auto, a. s. trvalo od roku 2014 nepretržite do 23.12.2020.
Nepretržitosť nemocenského poistenia nenarušuje ani obdobie, kedy v roku 2019 bola žalobkyňa dočasne práceneschopná (15.3.2019 - 21.5.2019), ani obdobie, v ktorom poberala materské (od 22.5.2019 až do 14.1.2020), ani obdobie od 15.1.2020 do 22.12.2020, kedy bolo poistenie prerušené z dôvodu
čerpania rodičovskej dovolenky. Pri čerpaní dočasnej práceneschopnosti sa totiž povinné nemocenské poistenie neprerušuje, rovnako tak ani pri čerpaní nemocenskej dávky materského. Čo sa týka obdobia čerpania rodičovskej dovolenky, v tom čase síce povinné nemocenské poistenie bolo prerušené, avšak na účely určenia rozhodujúceho obdobia sa toto prerušenie za zánik poistenia nepovažuje (§ 54 ods. 9 v spojení s § 26 ods. 6 cit. zákona). Keďže teda povinné nemocenské poistenie žalobkyni nepretržite trvalo od 1.1.2019 až do
23.12.2020, rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu bol rok 2019. Z neho sa v zmysle § 54 ods. 10 cit. zákona vylúčili obdobia jej dočasnej pracovnej neschopnosti od 15.3.2019 do 21.5.2019 a obdobie poskytovania materského od 22.5.2019 do 31.12.2019. Žalovaná tak postupovala správne, keď denný vymeriavací základ vypočítala ako podiel súčtu vymeriavacích základov dosiahnutých v období od 1.1.2019 do 14.3.2019 a počtu dní 73. 13.
Kasačný súd konštatuje, že vzhľadom na to, že denný vymeriavací základ v zmysle § 55 zákona o soc. poistení bolo možné na účely výpočtu dávky materského riadne vyčísliť, nebolo možné postupovať podľa § 57 cit. zákona, pretože nebola splnená podmienka § 57 ods. 1, že žalobkyňa nemala v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného, resp. že nedosiahla v rozhodujúcom období podľa § 54 ods. 3, 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie. Ods. 4 nadväzuje na ostatné časti tohto ustanovenia. Rovnako vychádza z pojmu „pravdepodobný denný vymeriavací základ“. V druhej vete odseku 4 ide o určenie pravdepodobného denného vymeriavacieho základu stanoveného podľa prvej vety odseku 4, teda pre zamestnancov alebo povinne nemocensky poistené samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ. Žalobkynina situácia je však odlišná. Táto v rozhodujúcom období vymeriavací základ dosiahla. Nebola teda splnená hypotéza právnej normy uvedená v prvej
vete odseku 4, že nemala v rozhodujúcom období vymeriavací základ, aj to len z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, poberania materského či čerpania rodičovskej dovolenky. Je pravda, že v roku 2019 žalobkyňa takéto obdobia dosiahla, teda bola dočasne práceneschopná a aj poberala materské. Avšak v tomto období existuje aj obdobie, v ktorom mala vymeriavací základ ako zamestnankyňa (1.1.2019 - 14.3.2019). Toto obdobie nie je možné obísť ani opomenúť a preto nespĺňa podmienky na stanovenie pravdepodobného denného vymeriavacieho základu podľa § 57 ods. 4 veta prvá zák. o soc. poistení.
Tým viac nespĺňa ani podmienky stanovené v druhej vete tohto ustanovenia, keďže táto k podmienkam uvedených v prvej vete pridáva podmienku, že pokiaľ ide o materské, na ktoré vznikne poistencovi ďalší nárok (ďalšie materské), poistenec mohol získať po vzniku predchádzajúceho nároku na materské obdobia nemocenského poistenia len z dôvodu poberania materského alebo sa jedná o obdobie čerpania rodičovskej dovolenky (§ 49a). Žalobkyňa síce túto časť podmienok splnila, keď po vzniku predchádzajúceho nároku na materské (22.5.2019) získala práve takéto obdobia nemocenského poistenia, avšak nebola splnená prvá časť tejto vety, teda že pred vznikom ďalšieho nároku na materské nedosiahla v rozhodujúcom období vymeriavací základ zo svojho zamestnania. 14.
Pokiaľ žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti apelovala na účel a zmysel zákona, kasačný súd naopak uvádza, že zmysel zákona je naplnený práve pri takej aplikácii zákonných noriem, ako ich aplikovala žalovaná. Poisťovací systém je príspevkovým systémom, viažucim sa na výkon ekonomickej činnosti umožňujúcej fyzickej osobe byť poistencom a teda aj plniť si povinnosti súvisiace s odvodovými povinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej dochádza k strate výkonu zárobkovej činnosti. Účastník poistného vzťahu teda má nárok na dávku za predpokladu, že si platí poistné, príp. za neho platí poistné štát. V tomto systéme sa uplatňuje predovšetkým princíp zásluhovosti. Systém vyžaduje plnenie odvodovej povinnosti a tento typ dávky je podmienený účasťou na sociálnoprávnych vzťahoch a príjmovými pomermi oprávnenej osoby. Preto aj samotná dávka materského je odrazom príjmových pomerov žalobkyne. Pokiaľ bola v roku 2019 žalobkyni priznaná dávka materského z iného rozhodného obdobia a z iných vymeriavacích základov, ako tomu bolo v
tu preskúmavanej veci a z toho dôvodu jej vznikol nárok na vyššie materské, nič to nemení na tom, že pre posudzovanie jej druhej žiadosti o materské zo dňa 23.12.2020 bolo ako rozhodné obdobie pre výpočet denného vymeriavacieho základu zobraný rok 2019, v ktorom taktiež žalobkyňa dosiahla vymeriavacie základy pre platenie odvodov.
Ako už bolo vyššie uvedené výška nemocenskej dávky materského sa odvíja od jej príjmov, teda od vymeriavacích základov, z ktorých bolo platené poistné. Preto je v súlade aj s účelom a zákonnými princípmi zákona o soc. poistení taký výklad zákona, podľa ktorého na výšku nemocenskej dávky materského majú priamy vplyv dosiahnuté vymeriavacie základy poistenkyne v rozhodujúcom období. Iný výklad by poprel princíp zásluhovosti, na ktorom je poisťovací systém postavený. Zásluhovosť systému nemocenského poistenia totiž nie len zásluhovosťou v?prospech poistenca, teda jeho právom dosahovať čo najvyššie dávky, ak je to preňho výhodné. Zásluhovosť je princíp, podľa ktorého má dávka v?rámci zákonom určenej dávkovej schémy čo najvernejšie zohľadňovať vymeriavací základ poistenca v príslušnom rozhodujúcom období. 15.
Správny súd svoj právny názor založil výlučne na výklade dôvodovej správy k bodu 19 k zákonu č. 317/2018 Z. z. , ktorý novelizoval § 57 ods. 4 zákona o soc. poistení. Nie je však možné opomenúť, že aj v dôvodovej správe sa uvádza, že sa jedná o poistenkyňu, ktorá nemá vymeriavací základ, pričom dôvod, prečo ho nemá, bol touto novelou v prvej vete odseku 4 rozšírený okrem obdobia poberania materského a obdobia rodičovskej dovolenky aj na dočasnú pracovnú neschopnosť. Aj časť dôvodovej správy, ktorá vysvetľuje druhú vetu tohto ustanovenia, operuje s termínom pravdepodobný denný vymeriavací základ (pri ďalšom dieťati). Dôvodová správa rieši situáciu, kedy by zamestnávateľ prípadne mohol nahlásiť vymeriavací základ pri určovaní materského pri ďalšom dieťati (tzv. predpokladaný príjem) nižší ako vymeriavací základ, z ktorého bolo určené predchádzajúce materské, čomu chce nová právna úprava zabrániť. Teda išlo by o zisťovanie pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ktorý sa určuje práve z predpokladaného príjmu nahláseného zamestnávateľom.
Teda ani dôvodná správa nemala na mysli týmto ustanovením regulovať prípady, keď poistenec mal v rozhodujúcom období vymeriavací základ podľa § 55 cit. zákona, ale len prípady, keď je nutné určiť pravdepodobný vymeriavací základ. Kasačný súd teda konštatuje, že text právnej úpravy je jasne formulovaný a ani dôvodová správa s ním nie je v logickom či gramatickom rozpore. 16.
Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné vyhodnotiť kasačnú sťažnosť ako v plnom rozsahu dôvodnú a podľa § 462 ods. 1 SSP zrušiť napadnutý rozsudok správneho súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a vec vrátiť Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozsudku (§ 469 SSP).
17. O náhrade trov tohto kasačného konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí správneho súdu (§ 467 ods. 3 SSP). 18. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. apríla 2024