7Ssk/44/2024

žalobcovi od 20.02.2020 odňala predčasný starobný dôchodok priznaný rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 13. marca 2015. V odôvodnení konštatovala, že ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky (ďalej „ČSFR“) bol zamestnaný u zamestnávateľa S&B s.r.o., Odolena Voda, Česká republika, ktorý mal k 31.12.1992 sídlo na území Českej republiky a preto v zmysle článku 20 ods. 1 zmluvy všetky doby zabezpečenia získané pred 01.01.1993 sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia. Predčasný starobný dôchodok mu bol rozhodnutím od 20. mája 2015 priznaný preto, lebo uviedol, že v období od 01.04.1992 do 31.12.1992 nepracoval, uvedené obdobie nebolo preukázané. Avšak dodatočne predložil

Pravidlá hodnotenia dôb poistenia získaných pred 01.01.1993 upravuje ustanovenie článku 20 zmluvy. Pretože doba zamestnania, ktorú získal u zamestnávateľa S&B s.r.o., Odolena Voda, Česká republika v období od 15.04.1992 do 31. decembra 1992, trvala iba do 31.12.1992, nevzťahuje sa na ňu aplikácia článku 11 ods. 5 zmluvy. článok 20 zmluvy zostal účinný aj po vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie v zmysle článku 8 ods. 1 základného nariadenia aj čl. 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 (ďalej „vykonávacie nariadenie“). V zmysle tohto článku sa doby získané pred dňom rozdelenia ČSFR považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu tohto rozdelenia alebo naposledy pred týmto dňom. Podľa článku 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní zmluvy (ďalej „správna dohoda“) sa sídlom zamestnávateľa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri.

4. Správny súd sa v napadnutom rozsudku v celom rozsahu stotožnil s právnym posúdením veci zo strany žalovanej. K tvrdeniu žalobcu, že článok 20 zmluvy nie je aplikovateľný, pretože zmluva bola platná len do 31.12.1992, uviedol, že toto konštatovanie je v rozpore s článkom 34 predmetnej zmluvy. Toto konštatovanie je nelogické, keď samotný žalobca na jednej strane tvrdí, že článok 20 nie je možné aplikovať z dôvodu platnosti zmluvy len do 31.12.1992 a na druhej strane sa dovoláva aplikácie článku 11 ods. 2 alebo 5 tejto zmluvy. Žalovaná sa v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia vysporiadala so všetkými odvolacími námietkami žalobcu, riadila sa právnym názorom zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v Žiline, respektíve jeho pokynmi. Stotožnil sa s názorom, že článok 11 ods. 5 zmluvy nie je možné na daný prípad aplikovať, pretože sa vzťahuje na obdobia od účinnosti zmluvy. Pravidlá hodnotenia dôb zabezpečenia/poistenia z časového hľadiska získaných pred 01.01.1993 upravuje článok 20 zmluvy. Prvostupňový orgán tak postupoval v súlade s § 112 ods. 2 zákona

5. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca. Namietal právne posúdenie správneho súdu, že článok 11 ods. 5 zmluvy sa vzťahuje výlučne na právne skutočnosti (doby poistenia), ktoré vznikli po 31.12.1992. Bol toho názoru, že tento článok a ani ostatné články zmluvy nemôžu platiť až od 01.01.1993, pretože ak je zmluva predbežne vykonávaná od 01.01.1993, potom sa musí vzťahovať len na dobu, ktorá vznikla pred 01.01.1993.

Tvrdenie správneho súdu, že článok 20 zmluvy sa vzťahuje výlučne na skutočnosti, ktoré vznikli po 01.01.1993, je absolútnym nezmyslom, nakoľko takáto aplikácia je v rozpore s článkom 33 zmluvy. Právny

Toto odôvodnil tým, že Česká správa sociálneho zabezpečenia mu za obdobie od 15.04.1992 do 31.12.1992 nepriznala žiadny vymeriavací základ, a teda jeho zamestnávateľ v Českej republike v tomto období za neho žiadne odvody neplatil. Žiadal, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. 6. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 17.04.2024. Zotrvala na

8. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ktorým zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie ústredia o odňatí predčasného starobného dôchodku priznaného žalobcovi rozhodnutím zo dňa 13. marca 2015, pretože bolo dodatočne preukázané, že ku dňu 31.12. 1992 zamestnávateľ žalobcu mal sídlo na území Českej republiky a od 01.01.1993 žalobca žiadne doby dôchodkového zabezpečenia alebo poistenia na území Slovenskej republiky nedosiahol. Podľa názoru žalovanej tak nebola splnená podmienka § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, keďže žalobca v zmysle čl. 20 zmluvy nedosiahol žiadnu dobu slovenského dôchodkového poistenia. Žalobca namietal, že zmluva nie je aplikovateľná na právne vzťahy po rozdelení spoločného štátu, ale naopak sa vzťahuje len na doby, ktoré vznikli pred týmto dňom. Preto je v jeho prípade potrebné aplikovať článok 11 ods. 5 tejto zmluvy. 9.

Na základe toho mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok rozhodnutím o dňa 13.03.2015. 10. Z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia bolo zistené, že žalobca od 18.06.1974 do 31.03.1992 bol zamestnaný u zamestnávateľa Doprastav, š. p.

Na základe uvedeného formulára bol žalobcovi rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 04.11.2019 priznaný zvýšený starobný dôchodok s tým, že Česká správa sociálneho zabezpečenia považovala všetky doby zabezpečenia dosiahnuté do 31.12.1992 v zmysle článku 20 ods. 1 zmluvy sa doby zabezpečenia Českej republiky. Podľa článku 20 ods. 1 zmluvy doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. Podľa čl. 11 ods. 1 zmluvy rozsah a spôsob hodnotenia dôb zabezpečenia sa spravujú právnymi predpismi toho zmluvného štátu, v ktorého dôchodkovom zabezpečení sa tieto doby získali, a ustanoveniami článku 20 tejto zmluvy. Podľa článku 11 ods. 5 zmluvy ak je doba zabezpečenia v druhom zmluvnom štáte kratšia ako jeden rok, nevznikne nárok na dôchodok voči nositeľovi zabezpečenia tohto zmluvného štátu;

Zo skutkového stavu nesporne vyplýva, že ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky 31.12.1992 bol žalobcov zamestnávateľ obchodná spoločnosť, ktorá mala sídlo podľa obchodného registra na území Českej republiky. Preto je všetky doby sociálneho zabezpečenia dosiahnuté do tohto dátumu potrebné posudzovať v súlade s článkom 20 ods. 1 zmluvy ako doby dôchodkového zabezpečenia Českej republiky. Tento názor je zhodný aj s názorom Českej správy sociálneho zabezpečenia, ktorý prezentovala v rozhodnutí o zvýšení starobného dôchodku žalobcu zo dňa 04.11.2019, keď mu všetky tieto doby ako doby získané v zmysle čl. 20 ods. 1 zmluvy v Českej republike aj započítala.

14. Vzhľadom na rozdelenie ČSFR bolo potrebné, aby nástupnícke štáty upravili svoje právne vzťahy v oblasti sociálneho zabezpečenia nielen do budúcna, ale aj právne vzťahy vzniknuté počas trvania spoločného štátu. Preto bola uzatvorená zmluva, ktorá bola vykonaná správnou

zmluvy sú stanovené pravidlá, ktoré sa vzťahujú na právne vzťahy vzniknuté do 31. decembra 1992. Na prípad žalobcu sa vzťahuje ods. 1 tohto článku, pretože ku dňu rozdelenia spoločného štátu mal žalobca zamestnávateľa so sídlom na území Českej republiky.

15. Kasačný súd vyhodnotil sťažnostné námietky žalobcu ako plne nedôvodné. Žalobca je toho názoru, že zmluva neplatí na právne vzťahy od 01.01.1993, ale len na doby, ktoré vznikli pred týmto dátumom. Uvedené konštatovanie je nepochopením samotného zmyslu a pôsobnosti zmluvy. Zo zmluvy je zrejmé, že bola uzavretá medzi dvoma suverénnymi štátmi, ktoré si týmto spôsobom dojednali vzájomné vzťahy v oblasti sociálneho zabezpečenia pre svojich občanov na území týchto suverénnych štátov. Zmluva zakontuje kolízne normy zakotvujúce pravidlá použitia konkrétnej legislatívy niektorej zo zmluvných strán v prípade situácií uvedených v zmluve, napr. pri vykonávaní zárobkovej činnosti občana jednej zmluvnej strany na území druhej zmluvnej strany alebo pri vyplácaní štátnych sociálnych dávok občanovi jednej zmluvnej strany, ak má trvalý pobyt na území druhej zmluvnej strany.

16. Táto zmluva bola platná od 01.01.1993 až do vstupu Slovenska do Európskej únie (01.05.2004). Článok 20 zmluvy je však platný aj po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie (príloha III. nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 v konsolidovanom v znení účinnom po 01.05.2004 a príloha II základného nariadenia). Preto sa na doby poistenia nadobudnuté do 31.12.1992 stále vzťahuje v danom prípade článok 20 ods. 1 zmluvy a preto žalovaná správne toto obdobie posúdila, keď konštatovala, že v prípade žalobcu československé doby poistenia získané do rozdelenia ČSFR dňa 31.12.1992 sa podľa tohto článku zmluvy posudzujú ako české doby dôchodkového poistenia.

Táto aplikácia neprichádza do úvahy ani v spojení s článkom 20 ods. 1 zmluvy, ako to navrhuje žalobca, keďže tento článok zakotvuje posudzovanie týchto dôb špeciálne a inak, ako je tomu u dôb získaných za existencie zmluvných štátov.

19. Napokon kasačný súd musí uviesť, že je nepravdivé tvrdenie žalobcu, že správny súd vyslovil, že článok 20 zmluvy sa vzťahuje výlučne na skutočnosti, ktoré vznikli po 01.01.1993. Správny súd naopak konštatoval, že tento článok sa vzťahuje na doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia ČSFR, teda pred dňom 01.01.1993. Práve argumentácia článkom 20 ods. 1 zmluvy bola nosnou pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ktorá taktiež svoje rozhodnutie postavila na argumente, že článok 20 ods. 1 zmluvy bolo potrebné v danom prípade aplikovať, pretože tento upravuje právne vzťahy vzniknuté do 31.12.1992, teda aj dobu poistenia žalobcu získanú od 15.04.1992 do 31.12.1992.

Zo žiadosti o priznanie predčasného starobného dôchodku, ktorú žalobca vlastnoručne podpísal, vyplýva, že Sociálnej poisťovni výslovne uviedol, že v období od 01.03.1992 do 31.01.1993 nepracoval ani na území Českej republiky, čo evidentne nebola pravda, keďže žalobca v priebehu správneho konania pred Českou správou sociálneho zabezpečenia sám tomuto orgánu predložil dôkaz o tom, že v inkriminovanom období do 31.12.1992 v Českej republike pracoval. Či tento zamestnávateľ riadne platil za neho poistné, nemá žiaden vplyv na posúdenie týchto dôb ako dôb zabezpečenia v zmysle článku 20 ods. 1 zmluvy 21.

22. O náhrade trov kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že žalovanej ako úspešnej účastníčke kasačného konania náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky § 168. Žalobca ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 26. marca 2025