7Ssk/45/2022
ECLI:SK:NSSSR:2022:2020200246.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trnave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 43Sa/16/2020
- IČS
- 2020200246
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne: V.. Q. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom Č. XX, XXX XX Č., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, IČO: 30794536, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2020/10971/Chr zo dňa 02. 09. 2020, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 43Sa/16/2020 - 72 zo dňa 18. októbra 2021, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 43Sa/16/2020 - 72 zo dňa 18. 10. 2021 zamieta. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“) napadnutým uznesením č. k. 43Sa/16/2020 - 72 zo dňa 18. októbra 2021 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) podľa ust. § 98 ods.1, písm. g/ v spojení s ust. § 7 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok ( ďalej tiež len „SSP.“) odmietol ako neprípustnú žalobu žalobkyne, ktorou sa žalobkyňa domáhala súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2020/10971/Chr zo dňa 02. 09. 2020, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie a odvolanie žalobkyne zamietol. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda prvostupňovým rozhodnutím č. DS1/ OPPnKŤZPaPČ/SOC/2020/36447-29 z 23.7.2020 ustanovil znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédia - Q.. X. V. - za účelom odborného posúdenia skutočností dôležitých pre rozhodnutie a podania znaleckého posudku v súvislosti so žiadosťou žalobkyne vo vzťahu k príspevku na pomôcku - umývačka riadu.
2. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia predovšetkým posudzoval ako základnú otázku, či napadnuté rozhodnutie žalovaného je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Konštatoval, že rozhodnutie správneho orgánu o ustanovení znalca je rozhodnutím procesným, ktoré subsumoval pod rozhodnutia a opatrenia predbežnej, procesnej a poriadkovej povahy podľa § 7 písm. e) SSP, v zmysle ktorej právnej úpravy takéto rozhodnutia a opatrenia
nepodliehajú súdnemu prieskumu. Správny súd následne posudzoval, či takéto rozhodnutie, aj keď má procesnú povahu, je spôsobilé poškodiť subjektívne práva žalobkyne. Konštatoval, že v prospech žalobkyne je absolvovať posudzovanie jej zdravotného stavu, keďže znalecké posúdenie jej zdravotného stavu bude môcť byť podkladom aj v iných konaniach tak správnych ako aj v konaniach súdneho prieskumu pre rozhodnutie o jej žiadostiach o príspevky na kompenzáciu jej zdravotného stavu od žalovaného. Správny súd ustálil, že rozhodnutie o ustanovení znalca správnym orgánom, tak nemôže spôsobiť ujmu na subjektívnych právach
žalobkyne. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že bola nesprávne poučená žalovaným o tom, že napadnuté rozhodnutie je preskúmateľné súdom, správny súd uviedol, že aj napriek chybnému poučeniu táto skutočnosť nezakladá preskúmateľnosť rozhodnutia.
3. Proti uvedenému uzneseniu správneho súdu v zákonnej lehote podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa (ďalej len „sťažovateľka“) z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. V dôvodoch kasačnej sťažnosti v jej úvode sťažovateľka popísala skutkový stav veci. Sťažovateľka poukázala na svoju životnú a sociálnu situáciu a aj na iné správne konania a konania súdneho prieskumu, predmetom ktorých bolo posudzovanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného o (ne)priznaní iných kompenzačných príspevkov. Z dôvodu, že tieto nie sú predmetom tohto súdneho prieskumu, kasačný súd na ne ďalej nepoukazuje.
Sťažovateľka namietala, že správny súd nesprávne vyhodnotil „kumulatívne splnenie podmienok“ - šlo o procesné rozhodnutie, ktorým jej však vznikla značná ujma, a preto mal správny súd napadnuté rozhodnutie podrobiť súdnemu prieskumu najmä z pohľadu jej finančnej situácie. Sťažovateľka žiadala preskúmať prácu posudkových lekárov, ktorí na základe tých istých lekárskych nálezov a nezmenenej situácie majú stále iné závery, pričom bolo už v minulých súdnych konaniach preukázané, že tieto lekárske posudky si protirečia. Mala za to, že nie je zrejmé, načo má znalecký posudok slúžiť, keď v iných konaniach (príspevky na osobnú asistenciu, príspevok na auto) znalec nebol ustanovený. Tvrdila, že s ohľadom na hodnotu žiadanej pomôcky - umývačky riadu, je znalecký posudok nehospodárny a suma, ktorú by naň sťažovateľka mala vynaložiť, prevyšuje cenu umývačky riadu. Okrem toho sťažovateľka nemá prostriedky, aby mohla chodiť k znalcom do ďalekých miest, pretože zo svojho príjmu nedokáže pokryť ani vlastné zvýšené výdavky. Vyslovila názor, že uvedeným preskúmavané
rozhodnutie zasahuje do jej subjektívnych práv a nie je splnená jedna z podmienok § 7 písm. e) SSP. Sťažovateľka argumentovala tiež tým, že v doterajšom konaní sú prieťahy a postup žalovaného v rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Poukázala tiež na nerovnaké zaobchádzanie, keď žalovaný doteraz nikomu neustanovil znalca. 4. Žalovaný využil svoje právo a na základe zaslanej výzvy správneho súdu, sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľky vyjadril. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú
zamietol. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/107/ 2019 zo dňa 26. 05. 2021 v obdobnej právnej veci totožných účastníkov konania, v ktorom najvyšší súd vyslovil, že podporuje vypracovanie znaleckého posudku, predmetom ktorého bude komplexné posúdenie zdravotného stavu sťažovateľky vo vzťahu k požadovaným
peňažným príspevkom. Záverom žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 48Sa/17/2020 - 73 z 10.8.2021 ( ustanovenie znalca FBLR), ktorým krajský súd žalobu sťažovateľky odmietol.
5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) vychádzajúc zo zistenia, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu, pričom nebol viazaný sťažnostnými bodmi podľa § 453 ods. 2 SSP, postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je
nedôvodná. 6. Predmetom prieskumného konania kasačného súdu bolo uznesenie Krajského súdu Trnave, č. k. 43Sa/16/2020 - 72 zo dňa 18. októbra 2021, ktorým správny súd žalobu odmietol.
7. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu č. č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2020/10971/Chr zo dňa 02. 09. 2020, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie a odvolanie žalobkyne zamietol.
8. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na
kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy a ochranu pred iným zásahom orgánu verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd
v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP). Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP). Správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania (§7 písm. e/ SSP).
9. Kasačný súd v danej veci mal preukázané, že krajský súd v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, keď napadnutým uznesením odmietol žalobu, postupoval náležite v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku. Najvyšší správny súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného a konania mu predchádzajúceho pri aplikácii zákonnej úpravy relevantných právnych predpisov postupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k zhodnému záveru ako krajský súd o nedostatku právomoci na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného napadnutého žalobou. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobkyne vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu, k obsahu súdneho spisu, k námietkam žalobkyne uvedených v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého uznesenia krajského súdu,
ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozhodnutia. Kasačný súd na zdôraznenie správnosti a zákonnosti rozhodnutia správneho súdu uvádza nasledovné. 10. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
11. Podľa § 438 ods. 1 SSP, kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. 12. Podľa § 452 SSP, na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvorili aj listiny administratívneho spisu žalovaného, kasačný súd mal preukázané, že sťažovateľka sa domáhala súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie o ustanovení znalca - ortopéda - Q.. X. V. - za účelom vypracovania znaleckého posudku, ktorý mal byť jedným z podkladov, resp. dôkazov pri posudzovaní zdravotného stavu sťažovateľky z dôvodu jej možných nárokov na kompenzačné príspevky pre ťažko zdravotne postihnutú osobu.
Vzhľadom na to, že sama sťažovateľka nepovažuje za sporné, že rozhodnutie o ustanovení znalca je svojou povahou procesné rozhodnutie, kasačný súd zameral svoju pozornosť na jej tvrdenie, že takéto rozhodnutie, napriek svojej povahe, je spôsobilé mať za následok ujmu na jej subjektívnych právach.
14. V citovanej právnej úprave ustanovenej v § 7 písm. e/ SPP zákonodarca stanoví, že, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej a poriadkovej povahy predstavujú len samotný procesný postup orgánu verejnej moci v správnom konaní s tým, že prípadné pochybenie alebo vady v tomto konaní sa môžu, ale i nemusia preniesť do zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia vydaného v správnom konaní vo veci samej alebo toho rozhodnutia, resp. opatrenia, ktorým sa správne konanie končí. V preskúmavanom prípade rozhodnutie o ustanovení znalca nie je konečným rozhodnutím vo veci samej, pretože týmto rozhodnutím nebolo vo veci samej meritórne rozhodnuté, a znalecký posudok vypracovaný znalcom na základe rozhodnutia správneho orgánu o jeho ustanovení bude len podkladom pre vydanie rozhodnutia o žiadosti žalobkyne na priznanie resp. nepriznanie kompenzačného príspevku, v danom prípade - príspevku na umývačku riadu.
Vychádzajúc z generálnej klauzuly, že v zásade súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutí verejnej správy podliehajú všetky ich rozhodnutia a rovnako aj zo samotného znenia § 7 písm. e) SSP vyplýva, že zo súdneho prieskumu sú vylúčené len také rozhodnutia, u ktorých je vylúčená akákoľvek možnosť zasiahnutia do subjektívnych práv účastníka konania. Zákonodarca v právnej norme § 2 ods. 1, 2 SSP zakotvuje, že v správnom súdnictve správne súdy poskytujú ochranu právam a právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, ktorej ochrany sa môže domáhať každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, za podmienok ustanovených týmto zákonom (Správnym súdnym poriadkom). V právnej úprave § 177 ods. 1 SSP zákonodarca ustanovuje, že žalobca sa môže správnou žalobou domáhať ochrany svojho subjektívneho práva. Z uvedenej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že účelom správneho
súdneho poriadku zákonodarcom sledovaným je zabezpečiť ochranu subjektívnych práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb, do ktorých podľa tvrdenia žalobcu bolo zasiahnuté nezákonným rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy. Ukrátenie musí byť v žalobe nielen tvrdené, avšak musí byť aspoň potenciálne možné. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g) SSP je posúdiť, či takéto subjektívne právo žalobcovi vôbec môže patriť a či napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy je vôbec spôsobilé žalobcu na jeho subjektívnom práve ukrátiť.
Ak je zrejmé, že žalobcom tvrdené subjektívne právo nemôže existovať, nemôže doň byť zasiahnuté, a správna žaloba podaná na jeho ochranu tak nemôže byť prípustná (napr. uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 9 Sžsk 103/2020 alebo 7 Ssk 7/2021).
15. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci je rozhodnutie žalovaného o nariadení znaleckého dokazovania v konaní začatom na základe žiadosti sťažovateľky na priznanie kompenzačného príspevku. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 447/2008“) sa na konanie vo veciach kompenzácie vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, teda zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok); výnimky podľa § 53 ods. 2 zákona č. 477/2008 v predmetnej veci nie sú
použiteľné. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutkový stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. (§ 32 ods. 1,2 správneho poriadku) Podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu medzi inými dôkazmi je aj znalecký posudok. (§ 34 ods. 2 správneho poriadku) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú
najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. ( § 34 ods. 1 až 4 správneho poriadku) Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že výber vykonávaných dôkazov je vecou viazanej správnej úvahy správneho orgánu. Účastník správneho konania nemá žiadne subjektívne právo na to, aby bol v konaní vykonaný práve určitý konkrétny dôkaz. Rovnako však nemá ani subjektívne právo, aby správny orgán určitý dôkaz nevykonal, teda aby upustil od jeho vykonávania.
Rozhodnutie, ktorým správny orgán nariadi vykonanie určitého dôkazu (napríklad ustanoví znalca), tak samo osebe nemôže spôsobovať ujmu na právach účastníka konania (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 9Sžsk/115/ 2017, vydané už po nadobudnutí účinnosti Správneho súdneho poriadku).
16. Pokiaľ sťažovateľka tiež tvrdí, že ustanovenie znalca môže mať za následok predĺženie samotného správneho konania, môže byť spojené s určitými trovami účastníka konania, prípade jeho dôsledkom môže byť predvolanie k znalcovi s povinnosťou dostaviť sa a podrobiť sa určitým úkonom (prehliadka, vyšetrenie a pod.), vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 7 písm. e) SSP upravujúceho výnimku, kedy rozhodnutie procesnej povahy nie je vylúčené z preskúmania správnymi súdmi, kasačný súd konštatuje, že zákonodarca nepredpokladá ujmu na ekonomických, sociálnych alebo iných záujmoch, ale musí ísť vyslovene o ujmu na subjektívnych právach. Na obranu pred konkrétnym priebehom a dôsledkami znaleckého dokazovania v konaní správny poriadok dáva iné možnosti. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku, správne orgány dbajú, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Z citovaného ustanovenia tak možno vyvodiť, že správny orgán má podľa možností prihliadať na to, či účastník má dostatok prostriedkov na to, aby sa dostavil na vyšetrenie k znalcovi, a v odôvodnených prípadoch aj zariadiť
potrebné vyšetrenie účastníka v domácom prostredí. Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku má účastník konania vždy právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie. Pokiaľ by teda sťažovateľka mala výhrady k práci a záverom ustanoveného znalca, bude môcť navrhovať dôkazy na vyvrátenie alebo doplnenie jeho posudku. Trovy dokazovania (znalca ustanoveného správnym orgánom) podľa § 31 ods. 1 a 5 správneho poriadku bude platiť správny orgán (t. j. úrad práce, sociálnych vecí a rodiny), nie sťažovateľka. Vychádzajúc z uvedeného rozhodnutím žalovaného o nariadení znaleckého dokazovania a ustanovení súdneho znalca nedošlo a ani nemohla dôjsť k zásahu do subjektívnych práv sťažovateľky. V danej súvislosti kasačný súd upriamuje pozornosť sťažovateľky na argumentáciu správneho súdu v bode 23 odôvodnenia napadnutého uznesenia, s ktorou sa stotožňuje.
17. Vzhľadom k uvedenému vyššie správny súd rozhodol v súlade so zákonom, keď podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol žalobu sťažovateľky z dôvodu jej neprípustnosti. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych záverov najvyšší správny súd dôvody, žalobkyňou vznesené v kasačnej sťažnosti, ktorými namietala nezákonnosť rozhodnutia krajského súdu z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP , vyhodnotil ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
Z uvedených dôvodov najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobkyne podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 18. Vo vzťahu k podaniu žalovaného zo dňa 31. 05. 2022, ktorého prílohou bolo rozhodnutie o zastavení správneho konania, kasačný súd konštatuje, že toto bolo vydané po právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia, a preto v zmysle § 135 ods. 1 SSP nie je pre právne posúdenie preskúmavaného rozhodnutia právne relevantné.
19. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľka bola v kasačnom konaní neúspešná a nemá právo na náhradu trov. Žalovaný síce úspech mal, preto má právo na náhradu trov, no kasačný súd mu náhradu trov nepriznal, pretože nezistil výnimočné dôvody na jej priznanie.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 24. augusta 2022