7Ssk/45/2023

1. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd rozsudkom č. k. 28Sa/5/2022-59 zo dňa 27.10.2022 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2022/ 1910 ANT zo dňa 14.1.2021 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným

2. Prvostupňovým rozhodnutím Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota odňal žalobcovi podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 2. a § 45 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon, resp. cit. zákon“) s účinnosťou od 1.8.2021 peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich na zabezpečenie prevádzky osobného motorového vozidla, ktorý poberal na základe rozhodnutia zo dňa 6.8.2019 a jeho výplatu od 1.8.2021 zastavil. V odôvodnení uviedol, že u účastníka došlo k zmene zdravotného stavu a menovaný nie je ďalej odkázaný na poskytovanie uvedeného peňažného príspevku.

V preskúmavanom rozhodnutí žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní bol vypracovaný nový komplexný posudok, ktorého podkladom bol lekársky posudok zo dňa 24.11.2021 a posudkový záver zo dňa 8.12.2021. Posudkový lekár vychádzal zo všetkých predložených lekárskych nálezov, ako aj z lekárskeho nálezu zo dňa 25.8.2021, ktorý bol predložený k odvolaniu. Čo sa týka neurologického ochorenia, konštatoval, že žalobca je po náhlej cievnej mozgovej príhode s ľavostrannou hemiparézou prvého stupňa.

Nespĺňa ani podmienku § 38 ods. 9 písm. b) cit. zákona a preto sa mu peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla v komplexnom posudku nenavrhol. Hoci v minulosti bol odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v čase, keď bol bezprostredne po mozgovej príhode, keď v prepúšťacej správe z hospitalizácie bolo uvedené, že chodí s chodítkom, v súčasnej dobe je mobilný s vychádzkovou paličkou a ľavostranná hemiparéza je len ľahkého stupňa, teda nemá ťažkú poruchu mobility. 4.

na chôdzu chodítko, ale dokáže sa pohybovať pomocou paličky, pričom dokumentovaná ľavostranná hemiparéza je len ľahkého stupňa a teda nemá ťažkú poruchu mobility. K námietke, že k posudkovej činnosti lekára nebol osobne prizvaný žalobca uviedol, že je v kompetencii posudkového lekára rozhodnúť, či potrebuje alebo nepotrebuje k posúdeniu zdravotného stavu posudzovanej osoby jej osobnú účasť.

komplexného posudku prvostupňového správneho orgánu a ostatné dôkazy, vrátane lekárskej správy urológa U.. R. F. z 25.8.2021 a vytýkané nedostatky v postupe prvostupňového správneho orgánu nechal bez povšimnutia. Preto žalobca pred správnym súdom žiadal vykonať znalecké dokazovanie, čo však správny súd neakceptoval. Konštatoval, že dôležité z hľadiska možnej pochybnosti o diagnostickom závere sú okrem subjektívneho názoru posudkového lekára aj objektívne podklady a dôkazy, ktoré by ho mali viesť k presvedčeniu o potrebe osobnej účasti posudzovanej osoby. V danom prípade takéto dôvody boli, a to že išlo o prehodnotenie stavu z minulosti, absencia dôkazu o realizácii sociálnej posudkovej činnosti a samotný charakter zdravotného stavu žalobcu. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť, eventuálne ho zmeniť a preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 6. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 8.2.2023. Zotrval na svojom rozhodnutí ako aj na vyjadrení k žalobe a napadnutý rozsudok považoval za správny a vydaný v zmysle zákona. Žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť.

8. Z administratívneho spisu bolo zistené, že rozhodnutím zo dňa 6.8.2019 bol žalobcovi priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich na zabezpečenie prevádzky osobného motorového vozidla. V lekárskom posudku, ktorý bol podkladom pre vydanie tohto rozhodnutia, bol stanovený termín opakovaného posúdenia zdravotného stavu o dva roky. Prvostupňový orgán následne vyzval žalobcu na predloženie odborných lekárskych nálezov z dôvodu stanovenia kontrolnej lekárskej prehliadky, ktorá bola určená na jún 2021. Na základe žalobcom predložených dokladov zo zdravotnej dokumentácie bol vypracovaný lekársky posudok prvého stupňa dňa 21.7.2021. Miera funkčnej poruchy bola určená na 50% za rozhodujúce postihnutie cukrovka prvého typu na inzulíne.

9. U žalobcu bolo vykonané sociálne šetrenie dňa 30.7.2021 formou telefonického pohovoru, o ktorom bol urobený úradný záznam zo dňa 30.7.2021. V oblasti mobility a orientácie z neho vyplýva, že po dome sa pohybuje bez opory, vonku používa vychádzkovú palicu, chôdza sťažená po cievnej mozgovej poruche, pomaly prejde s oporou aj dlhšie vzdialenosti, dokáže prekonať architektonické bariéry, orientovaný správne, s navrhnutou formou kompenzácie sprievodca.

neurologickým ochorením - stavom po náhlej mozgovej príhode s ľavostrannou hemiparézou prvého stupňa, je však samostatne mobilný s vychádzkovou paličkou, bez dokumentovanej kardiálnej a respiračnej nedostatočnosti, netrpí ťažkou duševnou poruchou ani poruchou oboch zvieračov, nie je zaradený do dialyzačného programu, ani sa nejedná o onkologického pacienta na práve prebiehajúcej liečbe a preto nie je odkázaný na individuálnu dopravu.

Dňa 8.12.2021 bol vypracovaný nový posudkový záver, ktorého podkladom bolo preskúmanie predloženej spisovej dokumentácie a šetrenie sociálnych dôsledkov úradom. Na základe toho bol vypracovaný komplexný posudok druhého stupňa dňa 13.12.2021, ktorý v oblasti mobility a orientácie uviedol, že má čiastočne narušenú pohybovú schopnosť, pohybuje sa bez ortopedickej pomôcky, nemá ťažkú poruchu mobility, v sprievode inej osoby je schopný premiestniť sa k vozidlu verejnej dopravy osôb a späť, nastupovať doňho, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z neho. Komplexný posudok konštatoval, že nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Následne bolo vydané preskúmavané rozhodnutie zo dňa 14.1.2022 v spojení s oznamom o oprave chýb v uvedenom rozhodnutí zo dňa 6.4.2022.

13. Podľa § 14 ods. 6 písm. a) zák. č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom ku dňu 21.1.2022 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb. Podľa § 14 ods. 10 písm. a) cit. zákona fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ak je a) odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a využíva ho na aktivity podľa § 38 ods. 9 písm. a) alebo b) fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 38 ods. 9 písm. b).

14. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ak je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom (§ 14 ods. 10 cit. zákona). Nevyhnutnou podmienkou na priznanie tejto kompenzácie teda je, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím spĺňa podmienky stanovené v § 10 ods. 6 cit. zákona. Do 30.6.2018 bola úprava týchto podmienok menej prísna, keď odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom nebola podmienená preukázaním ťažkej poruchy mobility.

mobility. 15. Kasačný súd po oboznámení sa s lekárskymi posudkami prvého stupňa zo dňa 21.7.2021 a 16.9.2021, ako aj s lekárskym posudkom druhého stupňa zo dňa 24.11.2021 konštatuje, že lekárske posudky sú vypracované dôkladne, jasne a zrozumiteľne.

Tento záver vyplýva zo všetkých lekárskych nálezov, podľa ktorých žalobca trpí stavom po náhlej mozgovej príhode s ľavostrannou hemiparézou I. stupňa (ľahkého stupňa) a ľahkou dysartriou, je však samostatne mobilný s vychádzkovou paličkou. Tento zlepšený zdravotný stav trvá (uvedené vychádza aj z lekárskeho nálezu zo dňa 25.8.2021, ktorý uvádza, že objektívny neurologický nález je bez zhoršenia od marca 2021).

Súdy nemajú odborné vedomosti na to, aby z medicínskeho hľadiska posudzovali prijaté závery odborných lekárov a následne posudkových lekárov. Súdy posudzujú, či sú závery posudkových lekárov jasné a zrozumiteľné, či vyplývajú z predložených lekárskych nálezov, či niektorý lekársky nález nebol opomenutý a nevyhodnotený, resp. či lekársky posudok bez riadneho odôvodnenia neprijíma opačný záver, ako je uvedený v predložených lekárskych nálezoch. Žiadne takéto pochybenia v tu prejednávanej veci neboli zistené. Lekárske posudky sú vyhotovené v súlade so základnými kritériami logiky, sú jednoznačné, úplné a vychádzajú z podkladov

Diagnózy uvedené v § 10 ods. 6 písm. b) a c) a § 38 ods. 9 písm. b) zákona taktiež neboli zdokumentované (žalobca ani netvrdil ich existenciu). Žalobca tak už nespĺňa podmienku § 38 ods. 9 cit. zákona (odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom) a preto prvostupňový správny orgán rozhodol správne, keď podľa § 45 ods. 3 zákona peňažný príspevok na túto kompenzáciu odňal.

Správne taktiež správny súd poukázal na to, že žalobca popisoval svoje ťažkosti neurológovi zhodne, ako to tvrdí v žalobe, avšak objektívny nález neurológa podporil jeho záver o ľahkej poruche mobility, teda posudok posudkového lekára nebol v rozpore s týmto lekárskym nálezom. 19. Žalobca v kasačnej sťažnosti uviedol novú sťažnostnú námietku, ktorú neuviedol v konaní pred správnym súdom, a to, že pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia správne orgány nevykonali sociálne šetrenie podľa § 13 zákona za účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným

Toto opatrenie bolo vydané na základe nariadenia vlády SR č. 102/2020 Z. z. o niektorých opatreniach v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti

Pokiaľ v danom prípade prvostupňový správny orgán mal za to, že sa nejedná o prípad, ktorý nevyhnutne musí byť posúdený osobne, pričom telefonický pohovor dostatočne ozrejmil potrebné oblasti sociálnej posudkovej činnosti, konal v súlade so všeobecne záväzne právnym predpisom.

Výnimka zo zásady posudzovania zdravotného stavu v neprítomnosti môže byť daná najmä § 11 ods. 9 zák. č. 447/2008 Z. z., podľa ktorého posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predložených lekárskych nálezov alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť týchto diagnostických záverov. Ako výnimka by sa tu zrejme neuplatnila jednoduchá žiadosť účastníka konania o osobnú účasť v zmysle § 11 ods. 10 cit. zákona. V danom prípade bolo na zvážení posudkového lekára, či sa jedná o výnimočný prípad, ktorý by spadal pod § 11 ods. 9 cit. zákona.

Tento zistený skutkový stav v prvostupňovom konaní potvrdzoval aj ďalší žalobcom dodaný lekársky nález v odvolacom konaní zo dňa 25.8.2021. Preto mohli prijať záver, že nie je nutné vykonať posúdenie za prítomnosti posudzovaného.

Napríklad na strane 3 v odseku 3 je uvedené, že pán G. V. sa pohybuje s pomocou vychádzkovej paličky, mimo domáceho prostredia v sprievode inej osoby. Na strane 5 v odseku 1 je uvedené, že v súčasnej dobe je mobilný s vychádzkovou paličkou a ľavostranná hemiparéza je len ľahkého

vychádzkovej palice. Z kontextu vyplýva, že pod ortopedickou pomôckou je myslené chodítko, ktoré bolo indikované žalobcovi v roku 2019 po náhlej mozgovej príhode. Komplexný posudok prvého stupňa zo dňa 30.7.2021 taktiež v odôvodnení na viacerých miestach uvádza, že sa pohybuje s oporou vychádzkovej palice, resp. s oporou pomôcky (str. 3 komplexného posudku). V tomto kontexte je potrebné vyhodnotiť jeho konštatovanie na strane 1 „v oblasti mobility a orientácie“ o tom, že sa pohybuje bez opornej pomôcky, ako zrejmú nesprávnosť.

23. Čo sa týka námietky, že ním predložené dôkazy vrátane lekárskej správny U.. F. zo dňa 25.8.2021 zostali bez povšimnutia a preto navrhoval správnemu súdu nariadiť znalecké dokazovanie, táto námietka je taktiež nedôvodná. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalovaný a prvostupňový správny orgán riadne vyhodnotili všetky lekárske nálezy vrátane lekárskeho nálezu zo dňa 25.8.2021 a vychádzali z nich. Zdravotný stav žalobcu bol zistený náležite a dostatočne. Preto nebolo v rámci administratívneho konania potrebné nariaďovať znalecké dokazovanie. Čo sa týka návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania pred správnym súdom, samotný správny súd spravidla nevykonáva dokazovanie znaleckým dokazovaním, pretože v prípade, ak by sa zistila táto potreba, je to dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia a vrátenie vecí správnemu orgánu. V danom prípade však, ako už bolo uvedené vyššie, skutkový stav bol zistený dostatočne a správne a preto znalecké dokazovanie neprichádza do úvahy. 24. Na záver kasačný súd súhlasí s názorom žalobcu, že dôležité z hľadiska možnej pochybnosti o diagnostickom závere sú objektívne podklady, avšak nesúhlasí s jeho tvrdením o subjektívnom názore posudkových lekárov. V danej veci posudkoví lekári vychádzali z jednoznačných lekárskych nálezov, ktoré objektívne vyhodnotili. Z tohto dôvodu nevznikla ani potreba predvolávať na posúdenie zdravotného stavu žalobcu. Inak povedané, podklady predložené žalobcom na posúdenie jeho zdravotného stavu vytvárali dostatočné predpoklady na to, aby jeho zdravotný stav bol posúdený objektívne bez jeho osobnej účasti. Pokiaľ žalobca svoje zdravotné ťažkosti v oblasti mobility pociťuje ako ťažké, ide len o jeho subjektívne presvedčenie, ktoré nebolo podporené objektívnymi dôkazmi. Kasačný súd zdôrazňuje, že ochorenia žalobcu zistené na základe predložených lekárskych nálezov neovplyvňujú mobilitu žalobcu do takej miery, aby bolo možné poruchu mobility považovať za ťažkú. 25. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd vyhodnotil všetky sťažnostné námietky žalobcu ako plne nedôvodné a sám nezistil dôvod, pre ktorý by zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil. Preto bolo potrebné kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietnuť. 26. O trovách kasačného konania vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa § 168 a contrario SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že žalovanému, ktorý mal úspech vo veci, náhradu trov kasačného konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie § 168. Žalobca ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP). 27. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.