← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·12. 12. 2024

7Ssk/46/2024

ECLI:SK:NSSSR:2024:0823106224.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Banskej Bystrici
Sp. zn. 1. inštancie
23Sa/3/2023
IČS
0823106224
Citované
3× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S.. Q. I., R.W.. XX.XX.XXXX, D. Z. Č.. XX/.XX, K., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska č. 71, Bratislava, o žalobe na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 28Sa/20/2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 23Sa/3/2023 - 25 zo dňa 25. marca 2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Žalovanému sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Napadnutým uznesením č. k. 23Sa/3/2023 - 25 zo dňa 25. marca 2024 Správny súd v Banskej Bystrici odmietol žalobu na obnovu konania, ktorou sa žalobca domáhal obnovenia konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 28Sa/20/2019. Správny súd v napadnutom uznesení uviedol, že obsahom žaloby je skôr subjektívny postoj žalobcu k predošlému konaniu a nie sú v nej uvedené zákonom predpokladané dôvody prípustnosti tejto žaloby v zmysle § 472 SSP. Keďže sa však jedná o žalobu na obnovu konania v sociálnych veciach, súd sám skúmal, či takéto dôvody neexistujú. Z obsahu podanej žaloby ani zo spisového materiálu nezistil, že by bol naplnený dôvod podľa § 472 písm. a) SSP, teda, že by bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu.

Rovnako nemožno konštatovať naplnenie dôvodu podľa písm. c) tohto ustanovenia, teda, že by rozhodnutie správneho súdu bolo v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie (ďalej „EÚ“), Rady EÚ alebo Komisie. Ak by sa malo jednať o dôvod podľa písmena b) tohto ustanovenia, je potrebné, aby o porušení základných ľudských práv účastníka rozhodol Európsky súd pre ľudské práva. Subjektívny názor účastníka, že rozhodnutím, respektíve konaním správneho súdu došlo k porušeniu jeho základných ľudských práv a slobôd, nie je na povolenie obnovy konania dostačujúci.

Preto správny súd podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP žalobu odmietol ako zjavne nedôvodnú uznesením bez nariadenia pojednávania. 2. Proti tomuto uzneseniu podal kasačnú sťažnosť žalobca. Namietal predovšetkým, že jeho žaloba bola odmietnutá bez nariadenia verejného konania a bez jeho účasti.

Nebolo mu ani doručené vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe, ako účastník nebol riadne vypočutý a nemohol sa vyjadriť k vykonaným dôkazom. Bol porušený článok 6 ods. 1 Európskeho dohovoru pre ochranu základných ľudských práv a slobôd, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. Ďalej uviedol meritórne námietky vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré žiadal preskúmať v pôvodnom konaní, ktoré žiadal obnoviť.

Zdôraznil, že napadnuté uznesenie je učebnicovým príkladom klientelizmu a vedomého porušovania všeobecne záväzných právnych predpisov zo strany konajúceho súdu, ktorý sa riadil pokynmi „politbyra justičnej zločineckej mafie“. 3. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

4. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym spisom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný podľa § 453 ods. 2 veta prvá SSP, zistil, že kasačná sťažnosť je nedôvodná. 5.

Z administratívneho spisu bolo zistené: Žalobca sa žalobou zo dňa 18.07.2019 domáhal zrušenia rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 02.05.2019. Krajský súd v Žiline jeho žalobu odmietol uznesením sp. zn. 28Sa/20/2019 zo dňa 14.04.2020. Kasačný súd uznesením sp. zn. 7Sžsk/41/2020 zo dňa 09.09.2020 kasačnú sťažnosť žalobcu proti tomuto uzneseniu zamietol. Následne žalobca podal žalobu na obnovu tohto súdneho konania na Správny súd v Banskej Bystrici, ktorý tu napadnutým uznesením túto žalobu odmietol ako zjavne nedôvodnú, keďže neboli zistené žiadne dôvody jej prípustnosti podľa § 472 SSP.

6. Podľa § 472 SSP žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné. Podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak je zjavne nedôvodná. Podľa § 483 ods. 2 SSP ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie.

7. Najvyšší správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že krajský súd postupoval vecne správne a v súlade so zákonom, keď žalobu postupom podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP ako zjavne nedôvodnú odmietol a v nadväznosti na § 483 ods. 2 SSP ju nedoručoval ostatným účastníkom konania na vyjadrenie. Krajský súd tiež nepochybil, keď vo veci nenariadil pojednávanie, nakoľko vydal rozhodnutie výlučne procesného charakteru.

8. Najvyšší správny súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že žaloba na obnovu konania je svojou podstatou mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý môžu uplatniť subjekty (§ 474 SSP) len za splnenia zákonom stanovených procesných podmienok; možno ním napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu a len z dôvodov taxatívne ustanovených v § 472 SSP. 9.

V prejednávanej veci žalobca v žalobe na obnovu konania neoznačil žiadny zákonný dôvod na obnovu konania predpokladaný v § 472 SSP a nedoložil žiadne dôkazy, ktoré by existenciu takéhoto zákonného dôvodu preukazovali. Krajský súd sa obsahom žaloby na obnovu konania dôsledne zaoberal, v súlade s ust. § 481 ods. 2 SSP prihliadol i na skutočnosť, že žalobca sa domáhal obnovy konania vo veciach sociálnych. Dospel k záveru, s ktorým sa stotožnil aj kasačný súd, že žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná, keďže nebola podaná z dôvodov uvedených v § 472 SSP. V danej súvislosti kasačný súd dopĺňa, že naplnenie aspoň jedného z taxatívne ustanovených dôvodov podľa § 472 SSP je zákonným predpokladom splnenia objektívnej podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania. Žalobca však v žalobe neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by niektorý z možných dôvodov prípustnosti žaloby na obnovu konania aspoň osvedčovali. Krajský súd preto postupoval správne, keď žalobu na obnovu konania odmietol ako zjavne nedôvodnú.

10. Podľa § 483 ods. 1 SSP ak správny súd žalobu na obnovu konania odmietne, urobí tak formou uznesenia. Podľa § 107 ods. 1 SSP v spojení s § 480 ods. 1 SSP sa pojednávanie o žalobe na obnovu konania musí nariadiť len v prípadoch zákonom predpokladaných a aj to len v prípade, ak sa prejednáva vec v jej merite, teda na prejednanie obsahu správnej žaloby a vykonanie prípadného dokazovania. V ostatných prípadoch o tejto správnej žalobe rozhoduje správny súd bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP v spojení s § 480 ods. 1 SSP).

Správny súd napadnutým uznesením odmietol žalobu na obnovu konania, dospejúc k záveru, že je zjavne nedôvodná. Rozhodnutím o odmietnutí žaloby nerozhodol vo veci samej, ale o podmienkach konania. Správny súd teda nepochybil, keď žalobu odmietol bez nariadenia pojednávania.

11. Pokiaľ žalobca v kasačnej sťažnosti uvádza, že v zmysle § 480 ods. 1 SSP sa majú na konanie o žalobe na obnovu konania primerane použiť ustanovenia druhej časti SSP, kasačný súd poukazuje na slovo „primerane“, čo znamená, že tieto ustanovenia sa použijú na konanie o žalobe na obnovu konania len vtedy, ak samotné ustanovenia o tejto žalobe nezakotvujú osobitný procesný postup. Okrem toho, že samotné žalobcom priorizované ustanovenia druhej časti SSP stanovujú rozhodovať rozsudkom len vo veci samej, aj ustanovenia o obnove konania v súlade s týmto všeobecným princípom stanovujú, že v prípade rozhodovania o procesných podmienkach sa rozhoduje uznesením (§ 483 ods. 1 SSP) a vtedy sa žaloba na vyjadrenie ostatným účastníkom nedoručuje (§ 483 ods. 2 SSP). Nedôvodná je teda aj námietka, že mu nebolo doručené vyjadrenie k žalobe a tiež, že sa nemohol vyjadriť k vykonaným dôkazom, keďže v danom prípade nedošlo k meritórnemu prejednaniu žaloby na obnovu konania.

12. Nedôvodná je tiež námietka, že došlo k porušeniu citovaných článkov Dohovoru, Ústavy Slovenskej republiky či Listiny základných práv a slobôd, keďže ochrany svojich práv sa môže domáhať každý za zákonom stanovených podmienok (čl. 46 ods. 4 Ústavy SR).

Vzhľadom na to, že neboli splnené procesné podmienky, ktoré zákon (Správny súdny poriadok) ustanovuje ako predpoklad konania o žalobe na obnovu konania, správny súd nemohol vec meritórne prejednať bez ohľadu na to, či sa konanie týka základného práva. Nie je porušením práva na spravodlivý proces, ak správny súd odmietne žalobu, pokiaľ nastali zákonom predpokladané podmienky na jej odmietnutie, ako tomu bolo v danom prípade.

13. Nemožno ako dôvodné vyhodnotiť ani sťažnostné námietky týkajúce sa meritórneho posúdenia rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal žalobca preskúmať v rámci pôvodného konania o správnej žalobe v sociálnych veciach, keďže tieto námietky by mohli byť vyhodnotené len vtedy, pokiaľ by došlo k povoleniu obnovy konania.

14. Vychádzajúc z právnych záverov uvedených vyššie kasačný súd po vyhodnotení dôvodov vznesených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho súdu tieto vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodné, keďže neboli spôsobilé zvrátiť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP zamietol.

15. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalovaný síce úspech mal, no kasačný súd nezistil výnimočné dôvody, aby mu náhradu trov priznal. Žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). 16. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 12. decembra 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 7Ssk/46/2024 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik