7Ssk/47/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková a JUDr. Petra Vysaníková ako členky senátu vo veci žalobcu: O. A. E., K.. XX. Q. XXXX, F.. W. XXX/ XX, Q., zastúpeného: JUDr. Marek Bujdoš, advokát, Hlinky 262/6, Stropkov, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 15. októbra 2019, č. 12648-4/2015-BA, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4 Sa 31/2019-59 z 22. apríla 2021 takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom

2. Pobočka žalovanej v Michalovciach u zamestnávateľa žalobcu vykonala 25. februára 2013 kontrolu na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky. Zistila, že zamestnávateľ je majiteľom chaty v rekreačnej oblasti Medvedia hora vo Vinnom. Podľa zamestnancov obce sa na danej adrese zdržiaval iba v letných mesiacoch.

Na to pobočka žalovanej rozhodnutím z 6. augusta 2013 vyslovila, že povinné nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy žalobcovi zaniklo 31. júla 2012. Uviedla, že vykonaná kontrola nepreukázala, že žalobca reálne vykonáva činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky, preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom podľa čl. 11 ods. 3 písm. a) a čl. 13 ods. 1 a 3 základného nariadenia. 3. Žalovaná tu preskúmavaným rozhodnutím z 15. októbra 2019 zamietla odvolanie žalobcu a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie pobočky. Uviedla, že ZUS jej listom z 15. októbra 2019 oznámila, že v súlade s čl. 16 ods. 2 nariadenia č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, (vykonávacie nariadenie) určila, že žalobca podlieha o 1. augusta 2012 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Keďže žalovaná, ako inštitúcia dotknutého členského štátu, toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia definitívnym.

Následne tu napadnutým rozsudkom č. k. 4 Sa 31/2019-59 zamietol správnu žalobu žalobcu. V záhlaví rozsudku popri žalobcovi uviedol ako ďalšieho účastníka aj Y. V.. V odôvodnení zdôraznil, že žalovaná nerozhodovala o uplatniteľnej legislatíve, ale o zániku sociálneho poistenia žalobcu. Ďalej konštatoval, že žalobca nijakým spôsobom nevyvrátil záver žalovanej, že nevykonával reálnu pracovnú činnosť. Predložil iba kópie o vlastníctve bytu v Q., čo nijako nenvyvracalo závery z vykonanej kontroly. Aj okolnosti týkajúce sa zamestnávateľa žalobca preukázal len kópiou faktúry za služby poskytnuté v októbri 2019, čo je vzhľadom na okolnosti tohto prípadu nepodstatné. Správny súd mal tiež za to, že žalovaná aj pobočka uviedli detailné kontrolné zistenia týkajúce sa zamestnávateľa žalobcu. Tento rozsudok správny súd doručoval aj označenému ďalšiemu účastníkovi, od ktorého sa najskôr vrátila doručenka s vlastnoručným podpisom, že rozsudok prevzal 15. júla 2021. Následne 28. júla 2021 však spoločnosť Leskom,

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia tohto rozsudku, eventuálne jeho zmeny tak, že sa zruší rozhodnutie žalovanej a vec sa jej vráti na ďalšie konanie. Zopakoval, že ak fyzická osoba je zamestnancom a samostatne zárobkovo činnou osobou v rozdielnych členských štátoch, príslušnosť právneho predpisu sa určí podľa čl. 13 ods. 1 základného nariadenia. Podľa toho mal podliehať právnym predpisom Slovenskej republiky. Podľa neho žalovaná nepreukázala, že štatutárny zástupca jeho zamestnávateľa sa nezdržiaval na mieste podnikania a reálne nevykonával podnikateľskú činnosť. Žalobca sám preukázal, že riadne vykonával svoju pracovnú činnosť na základe pracovnej zmluvy, taktiež platil dane a odvody. Platby aj povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa potvrdzujú, že jeho zamestnávateľ vykonával podnikateľskú činnosť, na výkon niektorých činností mal uzatvorenú obchodnoprávnu zmluvu, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že účtovné služby vykonávala spoločnosť Leskom, s.r.o. 6. Žalovaná navrhla zamietnuť kasačnú sťažnosť, pretože rozsudok správneho súdu považovala za správny.

III. Posúdenie veci kasačným súdom

8. Hneď na úvod sa kasačný súd zaoberal otázkou účastníctva Y. V. (zamestnávateľa žalobcu) v tomto súdnom konaní, keďže je v napadnutom rozsudku označený ako ďalší účastník. Z úmrtného listu, ako aj dokazovania vykonaných poľskými súdmi, ktoré o to dožiadal kasačný súd, totiž vyplýva, že Y. V. zomrel ešte XX. Q. XXXX. Táto osoba nebola označená pri podaní správnej žaloby ako ďalší účastník. Správny súd však počas konania nevydal osobitné uznesenie o jeho pribratí do konania v zmysle § 33 SSP. Naopak, začal s ním konať tak, že 9. júna 2020 vydal uznesenie, ktorým ho vyzval na vyjadrenie k správnej žalobe. Aj keby toto uznesenie bolo možné považovať zároveň za uznesenie o pribratí ďalšieho účastníka, bol v čase jeho vydania priberaný ďalší účastník už tri mesiace mŕtvy. Keďže v čase vydania uznesenia už nemal procesnú subjektivitu (§ 35 ods. 1 SSP), išlo na jeho strane o nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nie je možné konvalidovať, a na jeho pribratie by nebolo možné prihliadať. Vzhľadom na to sa Y. V. vôbec nestal účastníkom tohto súdneho konania (porov. aj

V čl. 11 ods. 1 uvedeného nariadenia je ustanovené všeobecné pravidlo, že osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu; tieto právne predpisy sa určia v súlade s hlavou II. Podľa čl. 11 ods. 3 písm. a) cit. nar. platí, že s výhradou čl. 12 až 16 osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu. Pokiaľ fyzická osoba vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, určí sa príslušnosť právneho predpisu členského štátu podľa právnej úpravy ustanovenej v čl. 13 ods. 3 základného nariadenia. V zmysle uvedeného osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých

predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva. Predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s ods. 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe ods. 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.

poľská inštitúcia v súlade s čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia a takéto určenie je pre žalovanú záväzné. Kasačný súd je rovnako ako správny súd názoru, že žalovaná v odôvodnení rozhodnutia odkázala na relevantnú právnu úpravu a riadne zdôvodnila svoje závery.