7Ssk/47/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:1021201563.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-7Sa/81/2021
- IČS
- 1021201563
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v?senáte zloženom z?predsedníčky senátu JUDr.?Jany Martinčekovej a?členov senátu Mgr.?Michala Novotného a?JUDr. Petry Vysaníkovej, v?právnej veci žalobkyne: Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, C., proti?žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so?sídlom Špitálska 8, Bratislava, v?konaní o?preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/ SOC/2021/8228/Dan zo?dňa 25.06.2021, o?kasačnej sťažnosti žalovaného proti?rozsudku Správneho súdu v?Bratislave č. k. BA-7Sa/81/2021-95 zo?dňa 18.02.2025, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-7Sa/81/2021-95 zo?dňa 18.02.2025 sa mení tak, že správna žaloba žalobkyne sa zamieta. II. Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov kasačného konania ani konania pred správnym súdom.
Odôvodnenie
Predmet konania 1. Správny súd v?Bratislave rozsudkom č. k. BA-7Sa/81/2021-95 zo?dňa 18.02.2025 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2021/ 8228/Dan zo?dňa 25.06.2021 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“) ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, číslo:
BA5/RPPNKŤZP/SOC/2021/147931-6 zo?dňa 26.04.2021 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Administratívne konanie 2. Prvostupňový správny orgán podľa §?22 ods.?1, § 18 ods. 17, ods. 18 a § 41 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z. z. o?peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o peňažných príspevkoch“) a podľa prílohy č. 4 tohto zákona nevyhovel žiadosti žalobkyne a nepriznal jej vo zvýšenom rozsahu peňažný príspevok na osobnú asistenciu. V?odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že?na základe komplexného posudku č. BA5/OPPNKŤZP/PČ_BA_IV_V/SOC/2021/148249, 154788/OKI vydaného dňa 08.02.2021 sa žalobkyňa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 80%, pričom dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa navrhujú kompenzovať
formou peňažného príspevku na osobnú asistenciu v rozsahu 2970 hodín ročne (namiesto doterajších 877 hodín ročne). Žiadosti žalobkyne zo dňa 02.10.2020 o zvýšenie rozsahu peňažného príspevku na osobnú asistenciu však nevyhovel, poukázal na ustanovenia § 18 ods. 17, ods. 18 a § 41 ods. 12 zákona o peňažných príspevkoch a konštatoval, že šetrením majetku žalobkyne bolo zistené, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne (podiel pripadajúci na fyzickú osobu v prípade nehnuteľnosti na D. a nebytový priestor na D.) presahujú hodnotu 39833 eur. 3.
Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný v?preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že?považuje za jasne a zreteľne preukázané, že nehnuteľnosť na D. (v podiele 1, ktorý pripadá na žalobkyňu) sa považuje za majetok v hodnote presahujúcej 39833 eur a to aj bez zohľadnenia podielu žalobkyne v nebytovom priestore na D.. Konštatoval preto, že úvaha prvostupňového správneho orgánu bola správna, keďže žalobkyňa nespĺňa zákonnú podmienku ustanovenia § 18 ods. 18 zákona o peňažných príspevkoch, hoci zákonnú podmienku navrhnutia požadovanej kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia v komplexnom posudku splnila.
Konanie na správnom súde 4. Správny súd v?Bratislave rozsudkom č.?k. ?BA-7Sa/81/2021-?95 zo?dňa 18.02.2025 podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil preskúmavané ako?aj?prvostupňové rozhodnutie. Konštatoval, že žaloba bola podaná dôvodne, keďže žalovaný sa nevyporiadal s námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré opakovane uviedla aj v správnej žalobe, a to najmä s námietkami týkajúcimi sa hodnoty jej majetku a jej vlastníckeho vzťahu k nebytovému priestoru v bytovom dome na D.. Žalovanému tiež vytkol, že sa nezaoberal námietkou, aby pri určovaní hodnoty nehnuteľnosti na D. ulici v C. bolo prihliadnuté aj na pasíva vzťahujúce sa k tejto nehnuteľnosti (hypotéka) a faktor, že pozemok, na ktorom je rodinný dom postavený, nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zdôraznil, že dôvody správneho orgánu musia byť účastníkom konania zrejmé už zo samotného rozhodnutia a ich nedostatok nemožno
odstrániť dodatočne. Pokiaľ v žalobou napadnutom rozhodnutí absentuje v časti odôvodnenia vysporiadanie sa žalovaného s námietkami žalobkyne, je takéto rozhodnutie nepreskúmateľné. Pripomenul, že na predmetné administratívne konanie sa na náležitosti odôvodnenia vzťahujú ustanovenia Správneho poriadku (§ 47) s tým, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného považuje za nedostatočné. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
5. Proti tomuto rozsudku správneho súdu včas podal kasačnú sťažnosť žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok podľa § 462 ods. 3 SSP zmenil a žalobu zamietol.
6. Sťažovateľ sa nestotožnil s názorom správneho súdu o nevysporiadaní sa s námietkami žalobkyne a nedostatočným odôvodnením rozhodnutia. Namietal, že správny súd v odseku
45 odôvodnenia poukázal na jedinú vetu z celého 5 - stranového odôvodnenia, pričom táto je logickým vyústením skutkového a právneho stavu. Mal za to, že na strane 4 a 5 preskúmavaného rozhodnutia vymedzil nehnuteľnosti, ktorých je žalobkyňa vlastníčkou a poukázal na § 18 ods. 17 a § 41 ods. 12 zákona o peňažných príspevkoch, z čoho je zrejmé, že nemohol zohľadniť žalobkyňou namietané pasíva, nakoľko zákon takúto možnosť v rozhodnom čase neumožňoval. Nestotožnil sa tiež s názorom správneho súdu o nedostatočnom zistení skutkového stavu na riadne posúdenie veci. Argumentoval, že znalecký posudok predložený žalobkyňou zohľadnil, pričom z neho vyplýva, že podiel pripadajúci na žalobkyňu predstavuje sumu vo výške 59.500 eur. Sama žalobkyňa tak predložila dôkaz, ktorý vyvracia jej vlastné tvrdenie. Argumentoval tiež, že v samotnom znaleckom posudku je na str. 6 uvedené, že pozemok nie je predmetom znaleckého posudku. Mal za to, že v konaní zohľadnil hodnotu vyplývajúcu zo žalobkyňou predloženého znaleckého posudku, ktorý vymedzoval hodnotu
rodinného domu bez pozemku. Považoval za zrejmé, že nebolo potrebné skúmať hodnotu podielu na nebytovom priestore na D., nakoľko aj bez jeho zohľadnenia hodnota majetku žalobkyne bola vyššia ako 39833 eur. 7. Žalobkyňa sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 13.03.2025.
Kasačnú sťažnosť žalovaného považovala za nedôvodnú. Citovala znenie § 18 ods. 19 písm. g) zákona o peňažných príspevkoch v znení zákona č. 374/2021 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon o peňažných príspevkoch a vytkla žalovanej, že predmetné ustanovenie neaplikovala a nezohľadnila pasíva - hypotéku viažucu sa k rodinnému domu.
Za správny považovala aj záver správneho súdu, že stručné konštatovanie sťažovateľa poukazujúce na všeobecne dostupné informácie o cenových reláciách, v ktorých sa pohybujú rodinné domy v príslušnej mestskej časti, pri stanovení hodnoty majetku žalobkyne nie je postačujúce. Navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol a uplatnila si voči žalovanému náhradu trov konania o kasačnej sťažnosti v rozsahu
100%. Posúdenie veci kasačným súdom 8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako?kasačný súd (§?438 ods.?2 SSP) po?zistení, že?kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a?je?prípustná, bez?nariadenia pojednávania (§?455 SSP) a?po oboznámení sa so?súdnym a?administratívnym spisom ako?aj?dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými bol viazaný (§?453 ods.?2 SSP) zistil, že?kasačná sťažnosť je dôvodná.
9. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo?dňa 25.06.2021, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava o nevyhovení žiadosti žalobkyne a o nepriznaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu vo zvýšenom rozsahu.
10. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom
rozhodnutia. Podľa § 18 ods. 17 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (12.07.2021) za majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu považujú nehnuteľné veci a hnuteľné veci vo vlastníctve fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vrátane peňažných úspor okrem majetku uvedeného v odseku 19 a ak to ich povaha pripúšťa, aj práva a iné majetkové hodnoty. Majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa preukazuje podľa stavu majetku v čase podania žiadosti o peňažný príspevok na kompenzáciu.
Za hodnotu majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím možno považovať len podiel majetku pripadajúci na túto fyzickú osobu. Podľa § 18 ods. 19 cit. zákona za majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa
nepovažujú a) nehnuteľnosť, ktorú užíva na trvalé bývanie, b) poľnohospodárska pôda a lesná pôda, ktorú užíva pre svoju potrebu, c) hnuteľné veci, ktoré tvoria nevyhnutné vybavenie domácnosti, hnuteľné veci, ktorými sú ošatenie a obuv a hnuteľné veci, na ktoré sa poskytla jednorazová dávka v hmotnej núdzi alebo peňažný príspevok na kompenzáciu
d) jedno osobné motorové vozidlo, e) nehnuteľné veci alebo hnuteľné veci nadobudnuté z peňažného daru podľa odseku 3 písm. p) alebo nepeňažné dary poskytnuté 1. v kalendárnom roku v úhrnnej hodnote do výšky 12-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom, 2. nadáciou, občianskym združením, neziskovou organizáciou poskytujúcou všeobecne prospešné služby, neinvestičným fondom, cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou, alebo 3. na účely posilnenia účinkov kompenzácie, zachovania alebo zlepšenia zdravotného stavu, f) hnuteľné veci, ak by bol ich predaj alebo iné nakladanie s nimi v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 18 ods. 20 cit. zákona ak sú pochybnosti o ohodnotení majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, príslušný orgán zabezpečí overenie jeho hodnoty znaleckým posudkom a uhradí náklady súvisiace s vyhotovením tohto posudku.
Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je povinná v prípade potreby vypracovania znaleckého posudku umožniť znalcovi vykonať obhliadku majetku a predložiť doklady týkajúce sa majetku. Podľa § 41 ods. 12 cit. zákona ak hodnota majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je vyššia ako 39833 eur, peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne alebo sa odníme a zastaví sa jeho výplata. 11. Úlohou kasačného súdu bolo posúdiť, či rozhodnutie žalovaného vykazovalo dostatok dôvodov, aby bolo správnym súdom preskúmateľné a ak áno, či bol žalovaným riadne zistený skutkový stav a či bol správne právne posúdený.
12. V konaní nebolo sporným, že žalobkyňa sa na základe komplexného posudku z 08.02.2021 považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, z ktorého jej v oblasti sebaobsluhy vyplývajú sociálne dôsledky, ktoré prvostupňový správny orgán navrhol kompenzovať peňažným príspevkom na osobnú asistenciu v rozsahu 2970 hodín ročne. Sporným bolo posúdenie hodnoty majetku žalobkyne, a teda splnenie ďalšej zákonnej podmienky podľa § 41 ods. 12 zákona o peňažných príspevkoch, aby hodnota majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím nebola vyššia ako 39833 eur.
13. Kasačný súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že sťažovateľ rozsah nehnuteľností predstavujúcich majetok žalobkyne zistil správne - rodinný dom na ulici D., byt a nebytový priestor na ulici D. a tieto následne náležite vyhodnocoval z hľadiska ich hodnoty za účelom zistenia splnenia zákonnej podmienky stanoveného majetkového cenzu žiadateľa o peňažný príspevok na kompenzáciu.
XX. Vo vzťahu k určeniu hodnoty majetku žalobkyne žalovaný vo svojom rozhodnutí (na rozdiel od správneho orgánu prvého stupňa) už jasne uviedol, že nehnuteľnosť na ulici D. za majetok nepovažoval, nakoľko ju žalobkyňa užíva na trvalé bývanie (str. 5 rozhodnutia žalovaného). Tiež výslovne uviedol, že za majetok v hodnote presahujúcej 39833 eur považoval vlastníctvo nehnuteľnosti (rodinného domu) na Hradskej ulici v C., ktorý (ako uviedol na str. 5 rozhodnutia) je podľa žalobkyňou predloženého znaleckého posudku ohodnotený na všeobecnú hodnotu 119000 eur (bez pozemku, na ktorom je stavba postavená), pričom ustálil, že podiel pripadajúci na žalobkyňu predstavuje sumu 59500 eur a to bez zohľadnenia podielu na nebytovom priestore na ulici D. v C.. Na požiadavku žalobkyne uvedenú v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, aby bolo prihliadnuté na pasíva, ktoré sú s aktívami spojené, nakoľko nehnuteľnosť na ulici D. je zaťažená ťarchou (záložným právom v prospech banky), pričom bývalý manžel jej odmieta umožniť vstup do nehnuteľnosti, žalovaný reagoval na str. X svojho rozhodnutia, kde konštatoval, že vzhľadom na platné znenie zákona o peňažných príspevkoch, záväzky žalobkyne v kontexte so zisteným majetkom nie je možné zohľadniť, rovnako ako skutočnosť, že žalobkyňa nemôže vstúpiť do dotknutej nehnuteľnosti.
15. Kasačný súd sa vzhľadom na uvedené nestotožnil s názorom správneho súdu, že preskúmavané rozhodnutie za nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov, keďže skutkový stav bol opísaný dostatočne, bol zrozumiteľne právne posúdený a žalobkyňa dostala odpovede na všetky jej podstatné odvolacie námietky. Námietkami, ktoré žalobkyňa v odvolaní vzniesla, sa sťažovateľ dostatočne zaoberal a vysvetlil, prečo na ne neprihliadol.
16. Zároveň má kasačný súd za to, že zistený skutkový stav bol zistený dostačujúco na riadne posúdenie veci a vec bola správne právne posúdená. Žalobkyňa nesplnila podmienku majetkového cenzu v zmysle zákona o peňažných príspevkoch účinného ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že nehnuteľnosť (rodinný dom), ktorú žalovaný považoval za majetok, na ktorý je potrebné prihliadnuť, neslúžila žalobkyni na trvalé bývanie a tiež nebolo sporné, že nepredstavuje ani inú výnimku stanovenú v § 18 ods. 19 cit. zákona v znení účinnom do 31.10.2021. Jej hodnota bola určená v zmysle znaleckého posudku, ktorý predložila sama žalobkyňa a správne orgány prihliadli na len podiel majetku pripadajúci na ňu (§ 18 ods. 17, posl. veta cit. zákona). Na záložné právo viaznuce na tejto nehnuteľnosti, ani na prípadnú nemožnosť s ňou samostatne nakladať, správne orgány správne neprihliadli, pretože právna úprava § 18 ods. 19 písm. g) zák. o peňažných príspevkoch, ktorá by toto umožňovala, v čase právoplatnosti preskúmavaného
rozhodnutia nebola ešte prijatá (táto bola účinná až od 01.11.2021). 17. Žalovanému teda nemožno vytknúť, že necitoval a neaplikoval znenie § 18 ods. 19 písm. g) zákona o peňažných príspevkoch v znení účinnom od 01.11.2021 (čo žalobkyňa namietala vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti), pretože v čase právoplatnosti preskúmavaného aj prvostupňového rozhodnutia ešte nebol účinný zákon č. 374/2021 Z. z., ktorým sa do § 18 ods. 19 zákona o peňažných príspevkoch doplnilo písmeno g). Pre rozhodnutie správneho súdu bol v zmysle § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 v spojení s § 493e SSP rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Kasačný súd pre úplnosť poznamenáva, že podľa § 67l zákona o peňažných príspevkoch v znení účinnom od 01.11.2021 sa v konaní o odňatí a zastavení výplaty opakovaného peňažného príspevku a o povinnosti vrátiť jednorazový alebo opakovaný peňažný príspevok podľa § 46 ods. 1 použije ustanovenie § 18 ods. 19 písm. g) v znení účinnom od 01.11.2021, čo však nie je prípad
žalobkyne, pretože jej prvostupňovým rozhodnutím potvrdeným preskúmavaným rozhodnutím nebol príspevok na základe jej žiadosti z 02.10.2020 vôbec priznaný. Záver 18. Z uvedených dôvodov kasačný súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie je v súlade so zákonom. Preto podľa § 462 ods. 3 SSP zmenil rozhodnutie správneho súdu tak, že žalobu zamietol. Trovy kasačného konania
19. Nakoľko kasačný súd pristúpil k zmene rozhodnutia správneho súdu, podľa § 467 ods. 2 SSP má povinnosť rozhodnúť o trovách konania na správnom súde a kasačnom súde. O náhrade trov žalovaného rozhodol podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že hoci má ako úspešný účastník právo na ich náhradu, táto mu nebola priznaná, keďže kasačný súd nezistil výnimočné dôvody pre priznanie nároku. Žalobkyňa ako neúspešná účastníčka nemá právo na náhradu trov konania (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP). 20.
Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti?tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 15. augusta 2025