7Ssk/48/2022

1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 2S/157/2017-53 zo dňa 15.5.2019 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného, ako aj Personálneho rozkazu Ministra vnútra SR č. 83 zo dňa 17.4.2013, ktorým bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného (ďalej zákon o štátnej službe príslušníkov PZ) prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ.

R.. C. I.. O. O. H. z Maďarskej republiky vypovedal, že jeho úlohou bolo jazdiť nákladným motorovým vozidlom značky Avia maďarského evidenčného čísla po určitej trase nepripútaný bezpečnostným pásom, kde sa predpokladalo, že ho zastaví tam stojaci policajt.

Keď vodič vystúpil z vozidla, ukazoval mu policajt trhnutím na bezpečnostný pás a po anglicky mu povedal, že to bude pokuta 60 eur a či má peniaze. Vodič odpovedal áno, vtedy mu policajt povedal nech mu dá 60 eur. Vodič odišiel k predným svetlám nákladného vozidla, aby lepšie videl a vybral z peňaženky 3 ks 20 eurových bankoviek a odovzdal ich policajtovi. Vtedy policajt prišiel k nemu bližšie, prstom mu pootvoril peňaženku, pozrel sa do nej a prstom v nej prelistoval ostatné jeho peniaze. Následne na to mu z týchto troch prevzatých bankoviek dve vrátil do peňaženky a z peňaženky mu vybral jednu desať eurovú. Policajt si ponechal 30 eur, položil vodičovi ešte nejakú otázku a rukami vo vzduchu ukazoval, ako by chcel niečo napísať. Vodič mu po anglicky povedal, že nerozumie. Vtedy mu policajt vrátil všetky jeho doklady a ukázal mu, že môže odísť, čo vodič aj urobil. Policajt mu nevydal žiadne pokutové boky, ani iné potvrdenie o prevzatí uvedených 30 eur. S touto výpoveďou agenta korešpondoval voľný preklad doslovného písomného prepisu jeho rozhovoru so žalobcom v čase a mieste

Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť v zákonom stanovenej lehote žalobca. Namietal, že dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru nie je nejaké iné konanie ako to, pre ktoré prebiehalo trestné stíhanie žalobcu, ktoré skončilo oslobodzujúcim rozsudkom, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol žalobca stíhaný. Žalovaný nemohol mať a ani nemal k dispozícii iné dôkazy, ako mal k dispozícii súd v trestnom konaní a preto jeho závery o tom, že sa tohto konania mal dopustiť žalobca, sú svojvoľné a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Z dôkazov, o ktoré správny orgán opieral svoje rozhodnutie, nie je možné identifikovať odvolateľa, predmet pokuty a ďalšie okolnosti skutku.

konanie. Uplatnil si náhradu trov. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd rozsudkom č.k. 10Sžk/34/2019-90 zo dňa 24.11.2020 zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu. V plnom rozsahu sa stotožnil s právnym názorom správneho súdu, že z vykonaného dokazovania vyplýva skutkový dej tak, ako ho uviedli správne orgány a s ktorým sa stotožnil správny súd. Toto konanie je zvlášť hrubým porušením služobnej prísahy u sťažovateľa, ktoré odôvodňovalo jeho prepustenie zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona o štátnej službe príslušníkov PZ. Konštatoval, že porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnou, resp. priestupkovou zodpovednosťou policajta a že zákonné predpoklady prepustenia musia byť splnené v čase rozhodovania o ňom, pričom nie sú závislé od prípadného trestného alebo priestupkového konania. Navyše v konaní o služobnom pomere neplatí ani zásada prezumpcie neviny. V tomto konaní sa rieši len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na prepustenie policajta zo služobného pomeru podľa zákona o služobnom pomere príslušníkov

5. Na základe ústavnej sťažnosti žalobcu vo veci rozhodol Ústavný súd SR (ďalej ústavný súd), ktorý nálezom č.k. I. ÚS 321/2021-44 zo dňa 18.1.2022 rozhodol, že rozsudkom NS SR č.k. 10Sžk/34/2019 z 24.11.2020 boli porušené základné práva sťažovateľa podľa článku 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR a jeho právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

V odôvodnení nálezu konštatoval, že oprávnený orgán mal v rámci hodnotenia dôkazov posúdiť, či ten - ktorý dôkaz bol alebo nebol získaný a vykonaný zákonným spôsobom, či je alebo nie je použiteľný v tomto type konania (t. j. či má alebo nemá význam pre tento typ konania) a či je alebo nie je pravdivý. K tomu v posudzovanom prípade evidentne nedošlo.

činnosti. Poukázal najmä na článok 15 ods. 1 tejto zmluvy, podľa ktorého agent mohol byť použitý na území žiadajúcej zmluvnej strany na území svojho štátu, ak to bolo potrebné v záujme úspešného odhalenia trestného činu spáchaného alebo pripravovaného na území žiadajúcej zmluvnej strany, pre ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody, za predpokladu, že objasnenie tohto trestného činu by bez použitia agenta nebolo možné alebo podstatne sťažené. Použitie tejto zmluvy korigoval zákon č. 236/2017 Z.z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach, keď podľa § 2 ods. 3 tohto zákona členské štáty popri tejto smernici môžu uzatvárať alebo uplatňovať dvojstranné alebo viacstranné dohody alebo dojednania s inými členskými štátmi, iba pokiaľ tieto dohody alebo dojednania umožňujú prehĺbiť ciele tejto smernice a prispievajú k zjednodušeniu alebo ďalšiemu uľahčeniu postupu postupov zabezpečenia dôkazov. Ústavný súd skonštatoval, že existenciou medzinárodnej zmluvy, ako aj podmienkami použitia agenta podľa článku 15 tejto medzinárodnej zmluvy sa mal zaoberať aj

Najvyšší súd nepreskúmal zákonnosť rozhodnutia ministerstva vnútra vydaného v konaní o prepustenie sťažovateľa zo služobného pomeru ústavne konformným spôsobom. Úlohou Najvyššieho správneho súdu SR bude opätovne rozhodnúť o kasačnej sťažnosti sťažovateľa, majúc na zreteli, že spravodlivosť, ktorá je osobitne zvýraznená v článku 1 ods. 1 dohovoru, je kritériom ukladajúcim každému všeobecnému súdu povinnosť hľadať také riešenie ním prejednávanej veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako popierajúce zmysel a účel príslušných zákonných ustanovení.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po vrátení veci sa jej pri opätovnom posúdení, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobu a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) po oboznámení sa s administratívnym a súdnym spisom a obsahom kasačnej sťažnosti, viazaný právnym názorom ústavného súdu v tejto veci (§ 134 ods. 1 a 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde SR) zistil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie Ministra vnútra SR je potrebné zrušiť z nasledovných dôvodov:

služby. Podľa § 238 ods. 1 cit. zákona za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa § 238 ods. 2 cit. zákona dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Podľa § 238 ods. 4 cit. zákona oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa článku 2 ods. 1 Oznámenia Ministerstva zahraničných vecí SR č. 248/2007 Z.z., v znení účinnom ku dňu 22.2.2013, (deň, kedy sa mal stať skutok), ktorým Ministerstvo zahraničných vecí SR oznámilo, že 2.10.2006 bola v Bratislave podpísaná Zmluva medzi SR a Maďarskou republikou o spolupráci pri predchádzaní pri cezhraničnej trestnej činnosti a v boji proti organizovanej trestnej činnosti, v záujme ochrany verejného poriadku zmluvné strany v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi oboch zmluvných strán posilnia spoluprácu v oblasti

Podľa § 134 ods. 1 z.č_ 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde SR ak ústavný súd zruší právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať a

9. V tejto súvislosti kasačný súd považuje sťažnostnú námietku žalobcu, že skutkový stav nebol týmto spôsobom riadne zistený za dôvodnú pretože, v súlade s právnym názorom ústavného súdu, konštatuje, že správne orgány mali v rámci hodnotenia dôkazov posúdiť, či je dôkaz agentom na základe zmluvy medzi SR a Maďarskou republikou o spolupráci pri predchádzaní cezhraničnej trestnej činnosti a v boji proti organizovanej trestnej činnosti je použiteľný v konaní vo veciach služobného pomeru policajtov podľa zákona o štátnej službe príslušníkov PZ. Ako uviedol ústavný súd, táto zmluva platná a účinná v čase rozhodnom pre posúdenie postupu štátnych orgánov v danej veci, upravovala použitie agenta, ak to bolo potrebné v záujme úspešného odhalenia trestného činu spáchaného alebo pripravovaného na území žiadajúcej zmluvnej strany, pre ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody za predpokladu, že objasnenie tohto trestného činu by bez využitia agenta nebolo možné alebo podstatne sťažené. Použitie agenta prichádzalo do úvahy v trestnom konaní za podmienky, že

S uvedenou skutočnosťou sa nevysporiadal ani nadriadený ešte predtým, ako na základe hlásenia inšpekčnej služby z 1. marca 2003 konajúcej v trestnej veci prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a 2. marca 2013 začal konanie o prepustenie sťažovateľa zo služobného pomeru (bod 42. ústavného nálezu). Pokiaľ by dôkazy o spáchaní skutkového deja, ako bol popísaný vo výroku personálneho rozkazu, pochádzajúce z použitia agenta, nebolo možné použiť (výpoveď agenta, videozáznam, zvukový záznam alebo jeho doslovný prepis z použitia agenta), potom nie je možné bez závažných pochybností konštatovať, že sa tento skutkový dej naozaj stal. Dôkazy, ktoré produkoval tento agent, boli totiž podstatné pre objasnenie skutočného stavu veci. Najmä bez výpovede samotnej osoby, ktorá mala byť priamym svedkom toho, že časť z finančných prostriedkov si žalobca ponechal pre vlastnú potrebu, nie je možné ustáliť, že skutočne k tomuto skutkovému deju došlo.

K. len identifikovali žalobcu na videozázname a fotografiách vyhotovených z videozáznamu vyhotoveného z kontaktu agenta so sťažovateľom dňa 22.2.2013. Samotného konania žalobcu, ktoré sa mu dáva za vinu, sa nezúčastnili. Osobitne bol vypočutý K.. K.. K. A. ako riaditeľ Obvodného oddelenia PZ Liptovská Osada, ktorý vypovedal, že bol už pred samotnou akciou oboznámený o realizácii policajnej akcii inšpekčnej služby zameranej na dokumentovanie protiprávneho konania príslušníka X.. I. P., avšak k samotnému priebehu akcie sa on vyjadriť nevedel. 12.

13. Ako konštatoval ústavný súd, vo veciach služobného pomeru za dôkaz nemôžu slúžiť prostriedky, ktorými nemožno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi. Podľa názoru ústavného súdu ministerstvo vnútra pristúpilo k hodnoteniu dôkazov podľa vlastnej úvahy (§ 238 ods. 4 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ) bez toho, aby dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom spise, a to najmä tie, ktoré (pôvodne) získala inšpekčná služba v trestnom konaní, posúdilo podľa kritérií uvedených v bode 37. (bod 43 nálezu). Z tohto dôvodu kasačný súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že zrušil prvostupňové rozhodnutie Ministra vnútra SR - personálny rozkaz o prepustení sťažovateľa zo služobného pomeru, ako aj odvolacie rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 2 SSP.

15. O náhrade trov celého súdneho konania, teda na krajskom súde a kasačnom súde, rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP. Žalobca bol v celom konaní úspešný, keďže bolo vyhovené jeho žalobe a rozhodnutia oboch stupňov správnych orgánov

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.