7Ssk/48/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Č.. XXX/XX V., právne zastúpený JUDr. Jánom Juhászhom, advokátom so sídlom Tokajícka č. 871/18 Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.: 3191-3/2020-BA zo dňa 12.2.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 48Sa/11/2021-98 zo dňa 17.10.2022, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná zmenila výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta č. 700-0611040219-GC04/19 zo dňa 22.10.2019 (ďalej prvostupňové rozhodnutie) tak, že text „odo dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov“ nahradila textom „odo dňa nasledujúceho po dni začatia predchádzajúcej kontroly“.

za marec až jún 2016 je to 12.4.2017 a za obdobie od septembra 2016 do júna 2017 je to dátum 13.12.2017. 3. Žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí uviedla, že prvostupňový správny orgán vypočítal penále za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po dni začatia predchádzajúcej kontroly

2017. Rovnako rozhodnutím zo dňa 11.4.2017 bolo predpísané účastníkovi penále za obdobie október 2015 až jún 2016 odo dňa splatnosti poistného, čo sa týka mesiacov február 2016 až jún 2016 len do dátumu začatia kontroly 11.4.2017. Prvostupňové rozhodnutie tak rozhodovalo len o penále za obdobie nasledujúcom po dni začatia predchádzajúcej kontroly a tak nebolo predpísané duplicitne. Čo sa týka námietky, že penále nebolo možné predpísať, pretože účastníkovi boli povolené splátky dlžných súm poistného, žalovaná uviedla, že platenie dlžného poistného formou pravidelných platieb na základe uznania dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka nie je platením dlžného poistného formou splátkového kalendára podľa § 146 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov o sociálnom poistení (ďalej zákon o sociálnom poistení). Ustanovenie § 146 ods. 4 zákona preto na daný prípad nemožno

Splnením záväzku v zmysle uznania dlhu zo strany dlžníka podľa názoru súdu nenastala situácia, že by Sociálna poisťovňa na sumy splátok dlžných súm nemala použiť ustanovenie o predpísaní penále. Ustanovenie § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení sa vzťahuje výlučne na povolenie splátok dlžných súm poistného, o ktorom by Sociálna poisťovňa rozhodovala v procedurálnom postupe, posúdiac všetky zákonné predpoklady v zmysle § 146 ods. 1 cit. zákona a to po navýšení dlžných súm po úrok v zmysle ods. 2 tohto ustanovenia.

5. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP a dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. j/ SSP, ktorý sťažnostný bod neodôvodnil. Čo sa týka námietky nesprávneho právneho posúdenia veci, namietal v podstate dve skutočnosti. Prvou bolo, že v tu preskúmavaných rozhodnutiach žalovaná predpísala penále duplicitne, pretože za obdobie marec až jún 2016 pobočka Trebišov predpísala penále rozhodnutím zo dňa 11.4.2017 v sume 211,84 eur. Toto penále žalobca uhradil a k 10.1.2019 nemal žiaden dlh na poistnom a ani na penále. Ďalej namietal, že bolo potrebné použiť § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pretože na povolené sumy splátok dlžných súm sa ustanovenie o predpísaní penále nepoužije.

7. K vyjadreniu žalovanej ku kasačnej sťažnosti sa ďalej vyjadril žalobca podaním zo dňa 19.3.2023. Poukázal na to, že dňa 1.2.2023 nadobudol účinnosť § 293fz zákona o sociálnom poistení a tú skutočnosť, že vyjadrenie žalovanej bolo vyhotovené po nadobudnutí účinnosti tohto ustanovenia. Pritom je s ním v priamom rozpore.

Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým v časti zmenila prvostupňové rozhodnutie pobočky Galanta tak, že žalobcovi bolo predpísané penále za obdobie marec až jún 2016 a september 2016 až jún 2017 v sume 129,99 eur vo výške 0,05% z dlžnej sumy poistného a povinných príspevkov za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po dni začatia predchádzajúcej kontroly Sociálnou poisťovňou do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne. Žalobca má za to, že toto rozhodnutie je nezákonné, pretože jednak za obdobie od marca do júna 2016 bolo predpísané duplicitne a jednak nemohlo byť predpísané vôbec, pretože poistné bolo žalobcom platené na základe povolenia splátok zo strany Sociálnej poisťovne. Žalovaná naopak má za to, že nedošlo k duplicitnému predpísaniu poistného za žiadne obdobie uvedené vo výroku rozhodnutia a nedošlo ani k povoleniu splátok dlžných súm poistného v zmysle § 146 zákona o sociálnom poistení.

Podľa § 146 ods. 4 cit. zákona na povolené sumy splátok dlžných súm sa ustanovenie o predpísaní penále nepoužije. Podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 10 cit. zákona do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o povolení splátok dlžných súm dávok, poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále.

Konkrétny deň, ktorý ohraničuje obdobie penále, je pri jednotlivých mesiacoch uvedený v prílohe rozhodnutia. Čo sa týka sporných mesiacov marec, apríl, máj, jún 2016, z prílohy je zrejmé, že penále bolo vypočítané od splatnosti poistného (8.4.2016, 8.5.2016, 8.6.2016 a 8.7.2016) do dňa začatia kontroly, vo všetkých prípadoch do dňa 11.4.2017. Tu preskúmavaným rozhodnutím bolo

Je potrebné konštatovať, že povolenie splátok dlžných súm poistného je osobitný inštitút, ktorý je zakotvený v § 146 zákona o sociálnom poistení. Tento inštitút sa môže uplatniť len v prípade, ak sú splnené tam uvedené zákonné podmienky. Jednou z podmienok je aj písomná žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby o povolenie splátok dlžných súm poistného. O tejto žiadosti rozhoduje v prvom stupni pobočka osobitným rozhodnutím v zmysle § 178 ods. 1 písm. a/ bod 10. Žiadosti možno vyhovieť, len ak bude naplnená jedna z možných skutkových podstát § 146 ods. 1, uvedená buď v písm. a/ alebo písm. b/. Ďalšou esenciálnou náležitosťou tohto rozhodnutia je výrok o zvýšení dlžných súm poistného o úrok vo výške trojnásobku ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm, resp. vo výške 10%. 13.

V prípade žalobcu došlo k uznaniu dlhu zo dňa 29.9.2016 a 25.10.2017 jednostrannými právnymi úkonmi žalobcu podľa Občianskeho zákonníka. Z obsahu týchto listín je zrejmé, že je to výslovne len žalobca, ktorý uznáva pohľadávku žalovanej a zaväzuje sa ju platiť v konkrétnych splátkach.

14. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že zákonodarca v § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení stanovil, že ak dôjde k povoleniu splátok (povinne navýšených o úrok), už nemožno predpísať penále. Tu kasačný súd poukazuje na cieľ tejto právnej úpravy, ktorým je kompenzovať stratu vo verejnom rozpočte z dôvodu výpadku poistného len raz, teda buď zaplatením úroku alebo penále. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR z 27.9.2023 sp. zn. 1Svs/5/2022, podľa ktorého penále podľa § 240 zákona o sociálnom poistení predstavuje osobitný kompenzačný inštitút, ktorý má kompenzovať ujmu Sociálnej poisťovne a prospech povinnej osoby z oneskoreného zaplateného poistného. Podľa názoru kasačného súdu rovnaký účel má aj zvýšenie dlžného poistného o úrok, pokiaľ sú povolené splátky poistného. Ak teda došlo k povoleniu splátok, v zmysle § 146 ods. 4 už nie je možné predpísať penále z dôvodu, že úrok, ktorý navyšuje dlžné poistné v zmysle ods. 2 tohto ustanovenia, je taktiež formou určitej kompenzácie,

15. V tu prejednávanom prípade však žalobca žiadal, aby sa na neho žiaden z týchto inštitútov kompenzácie neuplatnil. Na jednej strane dlžné poistné riadne a včas neuhradil, avšak na druhej strane mu nebol predpísaný úrok podľa § 146 ods. 2 zákona o sociálnom poistní a žalobca namieta aj predpísanie penále. Na dôvažok žalobca užíva výhody vyplývajúce z uznaní dlhu, v ktorých sa zaviazal dlh na poistnom platiť v splátkach bez navýšenia.

16. Pokiaľ žalobca k námietke duplicitného predpísania penále poukazuje na potvrdenie žalovanej zo dňa 10.1.2019, z neho jednoznačne vyplýva, že k tomuto dňu si žalobca splnil odvodové povinnosti; nevyjadruje sa k jeho povinnosti plniť si dlh vyplývajúci z penále. V tomto potvrdení je výslovne uvedené, že potvrdenie ho nezbavuje povinnosti uhradiť v budúcnosti prípadné penále podľa § 240. K námietke, že žalobca nikdy neprejavil vôľu uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, z uznaní dlhu zo dňa 29.9.2016 a 25.10.2017 vyplýva opak tohto tvrdenia, pretože obsahom uznaní dlhu podpísaných žalobcom je priamo prejavená vôľa o uznaní pohľadávky Sociálnej poisťovne ako veriteľa voči jeho osobe z titulu dlžných súm poistného. Naopak, z administratívneho spisu nevyplýva vôľa žalobcu, aby žalovaná rozhodla o povolení splátok dlžného poistného, pretože žalobca nepodal ani len žiadosť o vydanie tohto rozhodnutia, ktorá je nevyhnutná v zmysle § 146 ods. 1 cit. zákona.

Nemožno preto na daný prípad aplikovať ust. § 293fz, ktoré je účinné až od 1.2.2023. Na uvedené nemá žiaden vplyv, že žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrovala už po tomto dátume. 18. Kasačný súd vyhodnotil všetky sťažnostné námietky žalobcu ako plne nedôvodné alebo účelové a sám nezistil dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku správneho súdu, ktorý považuje za zákonný a vecne správny. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol ako

20. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.