7Ssk/48/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci žalobkyne: T.. U. I., B.G.. XX.XX.XXXX, X. L. Č.. X, W., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Jusko, s.r.o., so sídlom Račí potok č. 2385/ 3, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č. 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2021/ 003874-003 zo dňa 07.09.2021, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-8Sa/24/2021-75 zo dňa 14. februára 2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalovanému sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

2. Prvostupňovým rozhodnutím Ministerstvo vnútra SR, riaditeľka SOŠ PZ Košice podľa § 143 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon“) rozhodla o uložení povinnosti žalobkyni podľa § 143 ods. 1 citovaného zákona uhradiť služobnému úradu Ministerstva vnútra SR náklady na vzdelávanie pri dennom štúdiu na SOŠ PZ Košice vo výške 2969,79 eur. V odôvodnení prvostupňový správny orgán poukázal na Personálny rozkaz generálneho riaditeľa sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra SR (ďalej „MV SR“) č. 145/2020 z 24. júna 2020, ktorým bola žalobkyňa povolaná dňom 01.07.2020 sa na denné štúdium na získanie základného policajného vzdelania na SOŠ PZ Košice. Dňa 26.10.2020 je doručil nadriadený písomné oznámenie o skončení služobného pomeru podľa § 199 zákona. Služobný pomer jej skončil dňa 29.10.2020. Povinná nesplnila prevzatý záväzok v zmysle § 142b ods. 3 a 4 zákona a má teda povinnosť podľa § 143 ods. 1 uhradiť oprávnenému náklady na vzdelávanie vo výške ako je uvedené vo výroku.

nedôvodné. K námietke, že prvostupňový orgán neuviedol konkrétne a objektívne dôvody zrušenia služobného pomeru v skúšobnej dobe, uviedol, že v danom prípade bola odvolateľka s oznámením o zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe oboznámená vedúcim PSK práva SOŠ PZ Košice dňa 26.10.2020, čo vyplýva z úradného záznamu z tohto dňa.

Táto skutočnosť vyplýva zo stanoviska prvostupňového orgánu a pre odvolateľku nie je novou skutočnosťou, keďže si je určite vedomá, že k takémuto úkonu zo strany orgánu činného v trestnom konaní voči nej došlo. Preto nadriadený v rámci svojej diskrečnej právomoci dospel k záveru o nemožnosti odvolateľkinho zotrvania v služobnom pomere a rozhodol o zrušenie služobného pomeru spôsobom ako to ukladá zákon. Zdôraznil, že v tomto konaní sa neskúmala opodstatnenosť skončenia služobného pomeru jeho zrušením v skúšobnej dobe, ale iba splnenie podmienky, aby takéto dôvody reálne existovali.

Týmto dôvodom bolo podozrenie o zlyhaní spoľahlivosti žalobkyne ako policajtky v dôsledku jej zadržania ako jednej z osôb podozrivých zo spáchania obzvlášť závažnej trestnej činnosti. O uvedenom dôvode mala žalobkyňa vedomosť už pred podaním žaloby, keďže napokon sama v replike priznáva, že o tomto dôvode skončenia služobného pomeru sa dozvedela zo žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Postup žalovaného a prvostupňového orgánu tak nebol bezdôvodný a teda svojvoľný a ničím nepodložený, pričom neobstojí obrana a argumentácia žalobkyne, že po svojom zadržaní 28.09.2020 bola z tohto zadržania po vypočutí prepustená bez vznesenia obvinenia. Nebolo v kompetencii riaditeľky SOŠ PZ v Košiciach ani žalovaného posudzovať či prehodnocovať dôvodnosť postupov vyšetrovateľov NAKA. Naviac, keď v tom čase bola vec ešte v štádiu aktívneho vyšetrovania a voči žalobkyni boli vykonané konkrétne procesné úkony (odňatie mobilného telefónu). Všetky tieto informácie od vyšetrovateľa mohli tak riaditeľku SOŠ PZ aj žalovaného viesť k objektívnej, a nie nepodloženej pochybnosti o

pomeru. 5. Proti tomuto rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietla, že jej služobný pomer bol zrušený bez odôvodnenia a bez akéhokoľvek jej zapríčinenia. Nedopustila sa žiadnej trestnej činnosti, nevedela o žiadnej trestnej činnosti, ktorú žalovaný uvádza a zároveň nevedela, že ide o záujmovú osobu, teda nie je osobou, ktorá sa vedome stýkala s takou osobou a žiadnym dôkazom nebol potvrdený opak. Preskúmavaním rozhodnutím bola porušená prezumpcia jej neviny.

Riaditeľka SOŠ PZ oznámila oddeleniu účtovníctva Centra podpory Košice, že spôsobila finančnú škodu, avšak v danom prípade sa jedná o iný inštitút. Ani sám žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý bol zrušený jej služobný pomer v skúšobnej dobe, len odkázal na jej zadržanie a že táto skutočnosť pre ňu nie je novou skutočnosťou. Tu existuje rozpor v administratívnom spise, nakoľko podľa návrhu nemal byť je služobný pomer zrušený z dôvodu zadržania, ale že sa mala stýkať s osobami, ktoré páchali trestnú činnosť. Namietala výšku náhrady poukazom na § 143 ods. 3 zákona, keď podľa nej správny orgán mohol rozhodnúť aj o náhrade nižšej ako tri štvrtiny vynaložených nákladov, čo v prvostupňovom ani v preskúmavanom rozhodnutí neodôvodnil. Napokon uviedla, že pokiaľ aj žalovaný relevantne uviedol dôvod skončenia služobného pomeru, takéto vyjadrenie nemôže nahradiť nepreskúmateľné rozhodnutie prvostupňového orgánu, keďže žalovaný sa len domnieval, na základe čoho bolo prvostupňové rozhodnutie vydané. Žiadala zmeniť napadnutý

7. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie o povinnosti žalobkyne uhradiť náklady na vzdelávanie pri dennom štúdiu na SOŠ PZ Košice vo výške 2969,79 eur podľa § 143 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Žalobkyňa najmä namietala, že jej nie je zrejmý dôvod skončenia služobného pomeru, čo je v rozpore s dobrými mravmi, poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR (ďalej „najvyšší súd“) sp. zn. 10Sžk/4/2017. Žalovaný naopak v preskúmavanom rozhodnutí tento dôvod identifikoval ako jej zadržanie podľa § 85 ods. 1 Trestného zákona ako osoby podozrivej zo spáchania trestného činu dňa 28.09.2020.

S tehotnou policajtkou, policajtkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou policajtkou môže nadriadený skončiť služobný pomer v skúšobnej dobe len vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite odôvodniť, inak je neplatné.

Policajt je povinný zotrvať po určený čas v služobnom pomere alebo uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť aj vtedy, ak štúdium neskončil a nezískal alebo si nezvýšil kvalifikáciu. Podľa § 142b ods. 4 cit. zákona čas určený na zotrvanie policajta v služobnom pomere podľa odseku 3 je pri dennej forme štúdia trojnásobkom doby trvania štúdia a pri štúdiu pri výkone štátnej služby dvojnásobkom doby trvania štúdia.

Najvyššia suma úhrady nákladov na vzdelávanie, ktorú je policajt povinný uhradiť, nesmie prekročiť tri štvrtiny celkovej sumy skutočne vynaložených nákladov na vzdelávanie vypočítaných podľa odseku 2. Podľa § 143 ods. 5 cit. zákona povinnosť uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich zníženie alebo odpustenie sa vyhlasuje v rozhodnutí nadriadeného, ktorý je oprávnený rozhodnúť o skončení služobného pomeru policajta.

8. Zákonodarca ako jeden z dôvodov skončenia služobného pomeru ustanovuje zrušenie služobného pomeru v skúšobnej dobe (§ 189 ods. 1 písm. a) zákona). V právnej úprave § 190 zákona stanovuje zákonné podmienky zrušenia služobného pomeru v skúšobnej dobe tak, že v skúšobnej dobe môže nadriadený aj policajt zrušiť služobný pomer písomne aj bez uvedenia dôvodov. Účelom skúšobnej doby je umožniť obom účastníkom služobného pomeru, aby si overili, či jednak policajt v služobnom pomere je spôsobilý plniť úlohy Policajného zboru a na druhej strane, či služba v služobnom úrade naplnila predstavy policajta.

9. Ustanovenie § 143 ods. 1 citovaného zákona stanovuje povinnosť policajta, ktorý nezotrval v služobnom pomere po čas ustanovený v § 142b ods. 4, uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť. Zákon v tomto smere stanovuje explicitne povinnosť takéhoto policajta na úhradu týchto nákladov, okrem výluk stanovených v odsekoch 4 a 7. V tomto prípade služobný úrad vydá rozhodnutie o povinnosti policajta uhradiť náklady na jeho vzdelávanie.

K odseku 7 kasačný súd dodáva, že do 31.12.2007 povinnosť uhradiť náklady nevznikla ani pri zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe zo strany nadriadeného (čo je tu prejednávaný prípad), avšak zákon č. 513/2007 Z.z. tento dôvod zo zákona odstránil.

11. Najvyšší súd vo svojej judikatúre k otázke uplatňovania nákladov na vzdelávanie z dôvodu zrušenia služobného pomeru v skúšobnej dobe (sp.zn. 3Sžo/67/2015 a sp. zn. 10Sžk/ 4/2017) uviedol, že nepopiera oprávnenie žalovaného skončiť služobný pomer v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu a ani netvrdí, že na skončenie služobného pomeru v skúšobnej dobe neexistovali dôvody, avšak z hľadiska proporcionality a výkonu práv a povinností v súlade s dobrými mravmi vzhľadom na povinnosť náhrady nákladov na štúdium bolo potrebné, aby takéto skončenie služobného pomeru bolo objektívne a nevykazovalo znaky svojvôle zo strany správneho orgánu. Ak má služobný orgán záujem na náhrade nákladov vynaložených na vzdelanie, tak samotné dôvody skončenia nemusia byť explicitne vyjadrené v oznámení o skončení služobného pomeru v skúšobnej dobe, avšak bolo by vhodné, aby vyplývali, napríklad z osobného spisu konkrétnej osoby, prípadne, aby bolo inak preukázané, že spočívajú na objektívnych základoch. V oboch najvyšším súdom posudzovaných veciach vyššie uvedených spisových značiek tieto dôvody v administratívnom spise úplne absentovali.

Z administratívneho spisu totiž vyplývajú dôvody, pre ktoré bol so žalobkyňou zrušený služobný pomer v skúšobnej dobe. Takýto dôvod vyplýva už z návrhu na skončenie služobného pomeru zrušením v skúšobnej dobe zo dňa 13.10.2020, ktorý je založený v osobnom spise policajta. V ňom sa ako dôvod uvádza, že podľa doposiaľ zistených skutočností žalobkyňa bola dňa 28.09.2020 na základe predchádzajúceho súhlasu prokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove zo dňa 25.09.2020 zadržaná podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku ako osoba podozrivá zo spáchania trestného činu. Po vypočutí bola v ten istý deň zo zadržania prepustená a v označenej veci jej obvinenie vznesené nebolo. Rovnakým spôsobom je dôvod skončenia služobného pomeru zrušením v skúšobnej dobe opísaný aj v preskúmavanom rozhodnutí.

dobe. Tým bolo učinené zadosť podmienke nastavenej vyššie uvedenou judikatúrou najvyššieho súdu, ktorá zabezpečuje, aby požadovanie úhrady nákladov na vzdelanie bolo v zmysle § 2 a ods. 2 zákona súladné s dobrými mravmi. Kasačný súd sa stotožnil s názorom správneho súdu, že dôvod skončenia služobného pomeru jeho zrušením bol hodnoverne daný a nevykazuje znaky mocenskej svojvôle.

Pokiaľ poukazuje na to, že sa nedopustila žiadnej trestnej činnosti a ani nevedela o žiadnej trestnej činnosti inej osoby, kasačný súd uvádza, že dôvodom uvedeným v konaní o zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe nebola tá skutočnosť, že by žalobkyňa bola odsúdená za určitú trestnú činnosť alebo že by vedela alebo mala vedieť o páchaní nejakej trestnej činnosti zo strany tretích osôb. Na zrušenie služobného pomeru v skúšobnej dobe žalovanému postačovalo jej zadržanie ako osoby podozrivej z páchania trestnej činnosti, hoci bola následne zo zadržania prepustená a obvinenie jej vznesené nebolo.

Jedná sa o novotu v kasačnom konaní v zmysle § 441 SSP, ktorý bráni tomu, aby bola kasačná sťažnosť rozširovaná o skutočnosti prv neuvedené, respektíve, aby bola na týchto novotách dodatočne založená. Takúto novú námietku kasačný súd nemôže meritórne prejednať.

17. Kasačný súd ako právne nedôvodnú vyhodnotil námietku, že existuje rozpor medzi návrhom na skončenie služobného pomeru, podľa ktorého jej služobný pomer mal byť zrušený z dôvodu, že sa mala stýkať s osobami, ktoré páchali trestnú činnosť a odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia, ktoré uviedlo len na jej zadržanie. Kasačný súd konštatuje, že takýto rozpor z administratívneho spisu nevyplýva. Aj z návrhu na skončenie služobného pomeru zrušením v skúšobnej dobe zo dňa 13.10.2020 vyplýva len jeden dôvod tohto zrušenia služobného pomeru, a to zadržanie žalobkyne dňa 28.09.2020 ako osoby podozrivej zo spáchania trestného činu. V návrhu nie je ani zmienka o tom, žeby k tomuto návrhu malo dôjsť preto, že sa stýkala so závadovými osobami. Návrh len cituje článok 9 nariadenia ministra vnútra SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka Policajného zboru, ako aj konkrétne ustanovenia zákona. Kasačný súd konštatuje, že dôvod zrušenia služobného pomeru uvedený v návrhu na jeho skončenie je totožný s dôvodom uvedeným v tu preskúmavanom rozhodnutí.

Vzhľadom na to, že všetky sťažnostné námietky boli vyhodnotené ako nedôvodné, kasačný súd podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť zamietol. 20. O náhrade trov kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov kasačného konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky § 168. Žalobkyňa ako neúspešná účastníčka nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).

V Bratislave dňa 26. marca 2025