7Ssk/49/2022

1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že maloletá žalobkyňa zastúpená matkou požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla v zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov. Posudkový lekár úradu práce posúdil na tento účel zdravotný stav žalobkyne a svoje závery vyjadril v lekárskom posudku z 28. augusta 2020. V ňom ako klinickú diagnózu uviedol autizmus s mierou funkčnej poruchy 60 %, ktorú ale v jednej časti posudku zaradil do IV. kategórie pod bod 1 písm. c) podľa prílohy č. 3 cit. zák. [poruchy psychického vývoja detí ... pervazívne vývinové poruchy (napr. autizmus) - ťažká porucha] a v ďalšej časti do

Na základe tohto lekárskeho posudku úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vypracoval komplexný posudok zo 17. septembra 2020, v ktorom prevzal záver, že miera funkčnej poruchy žalobkyne je 60 % podľa kategórie IV. bod 6 písm. c) v zmysle cit. prílohy, čím sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na sprievodcu.

2020 žalobkyni príspevok na kúpu osobného motorového vozidla nepriznal. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom sa nestotožnila s konečne určenou diagnózu, pretože z lekárskych nálezov, ani z predchádzajúcich posudkových záverov v iných konaniach nevyplýva, že by mala schizotypovú poruchu. Z lekárskych nálezov je zrejmé, že má komplexnú poruchu autistického spektra tzv. Aspergerov syndróm, ktorý sa podľa zákona č. 447/2008 Z. z. účinného od 1. júla 2020 hodnotí podľa kategórie IV. bod 1 písm. d) podľa prílohy č. 3 cit. zák. (v rozpätí 90 až 100 %). Namietla, že nielen posudkový záver, ale aj rozhodnutie o nepriznaní peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, sú kvôli nesprávne určenej diagnóze sporné.

rozhodnutie. 4. Posudkový lekár žalovaného vydal 9. novembra 2020 nový lekársky posudok, v ktorom ako klinické diagnózy uviedol Aspergerov syndróm, poruchu pozornosti sprevádzanú hyperaktivitou a obsedantno-kompulzívne prejavy. Okrem lekárskych nálezov, na ktoré prihliadal posudkový lekár úradu práce, zohľadnil aj posledný nález z vyšetrenia detskej psychiatričky z 22. septembra 2020. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. určil „poruchy psychického vývoja detí, pervazívne vývinové poruchy (napr. autizmus) - komplexná porucha“ s mierou funkčnej poruchy 90 % podľa časti IV. bodu 1 písm. d) cit. prílohy.

nebezpečná) a bez prítomnosti vzťahovej osoby (v tejto súvislosti si dovoľujem poukázať na rodičovskú starostlivosť poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe a už priznanú odkázanosť na sprievodcu v prvostupňovom správnom konaní)“. Vychádzajúc z tohto posudku, ako aj z komplexného posudku žalovaného z 13. novembra 2020, ktorý v celom rozsahu prevzal závery posudkového lekára, žalovaný tu napadnutým rozhodnutím z 18. novembra 2020 zamietol odvolanie žalobkyne. 5. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu.

posudkového lekára. Posudkový lekár opätovne zdôvodnil, ako dospel k svojmu posudkovému záveru, čo bolo pre neho pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne smerodajné a reagoval aj na námietky zo správnej žaloby. Správny súd tu napadnutým rozsudkom č. k. 2 Sa 1/ 2021-104 správnu žalobu zamietol. Uviedol, že potreba odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom musí vyplývať zo zdravotného stavu žiadateľa, ktorý je podrobne zdokumentovaný v odborných lekárskych nálezoch, čo v preskúmavanej veci

súlade s § 135 ods. 2 SSP vychádzal zo skutkového a právneho stavu v čase právoplatnosti tu napadnutého rozhodnutia. Neskoršie lekárske nálezy sa nemôžu posudzovať ako súčasť skorších rozhodnutí žalovaného, keďže žalovaný o nich v čase svojho rozhodovania nevedel. To však nevylučuje, aby sa stali podkladom pre novú žiadosť o poskytnutie kompenzačného

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

6. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Má za to, že správny súd sa bližšie nezaoberal tým, či postup žalovaného je v súlade s požiadavkami zákona č. 447/2008 Z. z. a nadväzujúceho zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ako aj pozitívnymi záväzkami štátu vyplývajúcimi z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Ďalej zopakovala argumentáciu z predchádzajúcich podaní a dodala, že posudkový lekár vo svojom stanovisku uvádza informácie, ktoré sú v priamom rozpore s objektívnymi nálezmi ošetrujúcich lekárov. V nich sa totiž konštatuje, že individuálna doprava osobným motorovým vozidlom je u žalobkyne nevyhnutná, na čo posudkový lekár ani žalovaný v komplexnom posudku nijako nereagovali. Hoci v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, ako aj v komplexnom posudku, sú ako symptómy uvedené precitlivenosť a úzkosť, tieto stavy nie sú vyhodnotené ako poruchy správania a v konečnom dôsledku sú bagatelizované. Žalobkyňa je presvedčená, že za poruchy správania sa nemôžu považovať len také stavy, ktoré sa prejavu navonok voči ostatným osobám verejnej hromadnej dopravy, ale aj také stavy, ktoré ťažko zdravotne postihnutá osoba prežíva vo svojom vnútri. 7. Žalovaný poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia a navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť.

III. Posúdenie veci kasačným súdom

9. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý nevyhovel žiadosti žalobkyne o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového z dôvodu, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. Podľa cit. ustanovenia fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu a) ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, b) duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo c) ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.

Podľa § 34 ods. 6 cit. zák. peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla možno poskytnúť, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je zamestnaná alebo preukáže, že bude zamestnaná alebo sa jej poskytuje sociálna služba v domove sociálnych služieb, špecializovanom zariadení, dennom stacionári alebo preukáže, že sa jej bude poskytovať sociálna služba v domove sociálnych služieb, špecializovanom zariadení alebo dennom stacionári alebo navštevuje školu alebo preukáže, že bude navštevovať školu a osobné motorové vozidlo bude využívať najmenej dvakrát v týždni na účely prepravy do zamestnania, školy alebo do domova sociálnych služieb, špecializovaného zariadenia alebo denného stacionára a dvakrát späť. Podmienka využívania osobného motorového vozidla na

V prejednávanej veci nebolo sporné, to že žalobkyňa je ťažko zdravotne postihnutou osobou podľa § 2 ods. 3 cit. zák., ktorej rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené podľa časti IV. bod 1 písm. d) s mierou funkčnej poruchy 90 % v zmysle prílohy č. 3 cit. zák. [poruchy psychického vývoja detí, pervazívne vývinové poruchy (napr. autizmus) - komplexná porucha (napr. Aspergerov syndróm)]. Sporným však ostalo to, či žalobkyňa je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z., čo predstavuje primárny predpoklad priznania peňažného príspevku podľa § 34 ods. 1 cit. zák.

S účinnosťou od uvedeného dátumu je odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom upravená v troch prípadoch: ťažké poruchy mobility, duševné poruchy a ťažké poruchy zvieračov. Hoci zákon bližšie nešpecifikoval konkrétne zdravotné postihnutia, pri duševných poruchách však upravil nielen určité sprievodné prejavy tohto zdravotného postihnutia (agresivita, neovládateľné alebo nepredvídateľné správanie), ale aj ich intenzitu (často sa opakujúce), kvôli ktorým fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb, čo ju robí odkázanou na individuálnu prepravu osobným

11. Podľa § 11 ods. 2 cit. zák. lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu, ktorý pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu. Podľa § 11 ods. 3 cit. zák. pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie. Žalobkyňa vo svojich podaniach namietala, že posudkový lekár žalovaného nevyhodnotil odborné lekárske nálezy klinickej psychologičky z 29. júna 2020 a detskej psychiatričky z 3. júla 2020 komplexne ako celok a to vzhľadom na posúdenie jej odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

Zohľadnil aj úzkosť žalobkyne, ktorá sa prejavuje najmä v neznámych situáciách bez prítomnosti vzťahovej osoby. Žalobkyňou popisovaný kolísavý zdravotný stav a neovládateľné a nepredvídateľné správanie (pocity na odpadnutie, bolesti hlavy, žalúdočná nevoľnosť) neboli v objektívnych nálezoch ošetrujúcich lekárov determinované. Hoci v náleze detskej psychiatričky z 3. júla 2020 je uvedené, že žalobkyňa sa bojí cudzích ľudí a nebezpečných situácii (napr. operácie aj keď ich vidí vo filme), tento nález ani iné nálezy nepopisujú žiadne iné konkrétnejšie situácie

V prerokúvanej veci je totiž podstatné, že z lekárskych nálezov ošetrujúcich lekárov nebolo preukázané, že by sprievodné javy duševnej poruchy žalobkyne mali takú intenzitu a vplyv na jej vnútorné prežívanie, aby vo svojom dôsledku spôsobovali až degradáciu jej prirodzenej dôstojnosti. Rovnako tak nie je potrebné zaoberať sa námietkou žalobkyne, že spĺňa podmienky uvedené v § 34 ods. 6 písm. c) cit. zák. Zo systematiky zákona č. 447/2008 Z. z. je totiž zrejmé, že na splnenie tejto podmienky sa prihliada až potom, čo by sa preukázala odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle § 14 ods. 6 cit. zák.

nepracuje. V dôsledku toho skorší komplexný posudok úradu práce po právoplatnosti tu napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 15 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z. z. stratil platnosť, na čo žalovaný v novom komplexnom posudku upozornil. 13. Žalobkyňa vytýkala žalovanému, že ani posudkový lekár v lekárskom posudku, ani žalovaný v komplexnom posudku nereagovali na nálezy ošetrujúcich lekárov, že je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, a ani na závery, ktoré odporučili priznať jej kompenzačný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.

Ošetrujúci lekári nie sú oprávnení hodnotiť samotnú otázku, či žalobkyňa je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, prípadne odporúčať schválenie akéhokoľvek kompenzačného príspevku v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. Posudkový lekár tak nemusí do svojho posudku preberať takto sformulované závery ošetrujúcich lekárov. Pokiaľ však ošetrujúci lekári takýto názor sformulujú a zároveň ho aj podoprú odborným nálezom, ktorý zodpovedá zdravotnému stavu žiadateľa, je v záujme preskúmateľnosti lekárskeho posudku vhodné, aby posudkový lekár jasne vysvetlil, prečo sa s týmto názorom nestotožnil.

predložila. 14. Konečne, žalobkyňa v kasačnej sťažnosti namietla, že správny súd sa nezaoberal tým, či postup žalovaného je v súlade s pozitívnymi záväzkami štátu vyplývajúcimi z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Dohovor (č. 317/2010 Z. z.), ktorý pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 25. júna 2010 a je medzinárodnou zmluvou, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

V predmetnej veci však žalovaný v súlade so zákonom č. 447/2008 Z. z. posúdil odkázanosť žalobkyne na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom vychádzajúc z lekárskeho posudku z 9. novembra 2020 a z komplexného posudku z 13. novembra, pričom sa dostatočným spôsobom vysporiadal s odvolacími námietkami žalobkyne a v odôvodnení rozhodnutia jasne a zrozumiteľne uviedol dôvody, na základe ktorých potvrdil prvostupňové rozhodnutie úradu práce.

vôbec nepozná.