7Ssk/49/2023

1. Správny súd napadnutým uznesením podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 6 ods. 1 a § 7 písm. a) Správneho súdneho poriadku odmietol správnu žalobu žalobkyne. Žalobkyňa sa totiž domáhala prieskumu prvostupňového rozhodnutia generálneho riaditeľstva, hoci proti nemu podala odvolanie, o ktorom žalovaný do podania žaloby nerozhodol. Tým nebola splnená základná procesná podmienka, ktorou je existencia rozhodnutia, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov nadobudlo právoplatnosť. 2. Žalobkyňa v kasačnej sťažnosti namieta porušenie svojho práva na verejné konanie v jej prítomnosti. Rovnako namieta, že na základe čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky musí byť preskúmateľné aj rozhodnutie generálneho riaditeľstva, ktorým sa rozhodlo o zastavení výplaty výsluhového dôchodku. Ďalej zopakovala svoj názor, že v správnom súdnictve sa nepreskúmava rozhodnutie odvolacieho orgánu. 3. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) konštatuje, že už vo veciach sp. zn. 7 Ssk 74/2021, 6 Ssk 75/2021, 6 Ssk 5/2022, 7 Ssk 9/2022, 6 Ssk 33/2022 a 7 Ssk 87/2022 rozhodol o takmer totožne formulovaných kasačných sťažnostiach. Vo všetkých uvedených veciach sa zaoberal otázkou, či predmetom správnej žaloby má byť rozhodnutie prvostupňového alebo odvolacieho správneho orgánu, ako aj otázkou, kto má byť žalovaným. Rovnako sa v nich zaoberal otázkou, či správnu žalobu možno odmietnuť bez nariadenia pojednávania. Podľa § 464 ods. 2 SSP tak kasačný súd odkazuje na dôvody týchto uznesení a nepovažuje za potrebné k nim čokoľvek dopĺňať. 4. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobkyňa bola v kasačnom konaní neúspešná a žalovaný síce úspech mal, no kasačný súd nezistil výnimočné dôvody, aby mu nárok na náhradu trov priznal.