7Ssk/49/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:0723100519.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 15Sas/10/2023
- IČS
- 0723100519
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Jana Martinčeková a JUDr. Petra Vysaníková ako členky senátu vo veci žalobkyne: K. H., nar. XX. K. XXXX, H. I. XXX, zastúpenej: S.. Pavol Pospecha, advokát, Lichnerova 23, Senec, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 8. júna 2023, č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2023/2153/LD, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15 Sas 10/2023 z 3. februára 2025 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15 Sas 10/2023 z 3. februára 2025 sa mení tak, že sa zrušuje rozhodnutie žalovaného z 8. júna 2023, č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/ SOC/2023/2153/LD, a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov kasačného konania, ako aj konania pred správnym súdom.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov vyplýva, že žalobkyňa ešte v auguste 2010 požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Podľa posudkového záveru z 20. septembra 2010 využívala toto vozidlo na účely „návšteva rodiny, kultúrne podujatia".
Hoci Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom v komplexnom posudku z 30. septembra 2010 ustálil, že žalobkyňa je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nenavrhol kompenzáciu vo forme uvedeného peňažného príspevku a rozhodnutím z 28. októbra 2010 jej ho nepriznal. V odvolaní žalobkyňa okrem iného uviedla, že vozidlo „využíva do zdravotníckych zariadení, na nákupy, na návštevu kultúrnych podujatí, na schôdze ZO- Zväzu invalidov a Jednotu dôchodcov, na návštevu rodiny a známych a pod.". Úrad práce tak 2. decembra 2010 znova vykonal sociálnu posudkovú činnosť a zistil, že žalobkyňa ho využíva na „pedikúru, kaderníčka, benefičný koncert, dom kultúry - Piešťany, Zväz ťažko zdravotne postihnutých, nákupy - Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, návšteva rodiny- Bratislava, Čachtice, Stará Turá, Trenčín". Na základe toho v novom komplexnom posudku z 9. decembra 2010 navrhol tento príspevok a rozhodnutím zo 7. januára 2011 ho žalobkyni priznal s účinnosťou od 1. augusta 2010.
2. Aj pri opätovnom posudzovaní 18. septembra 2015 úrad práce zistil, že žalobkyňa stále využíva vozidlo „na návštevu lekárov, na kultúrne podujatia, do kostola", a preto potvrdil platnosť komplexného posudku z 9. decembra 2010. Pri ďalšom opätovnom posudzovaní
posudkový lekár úradu práce v lekárskom posudku z 27. septembra 2022 uzavrel, že žalobkyňa už nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Pri posudkovej činnosti 28. septembra 2022 (vykonanej telefonicky) zistil, že vozidlo využíva na aktivity „lekár, rodina, zväz invalidov a kultúrne podujatia". Vzhľadom na lekársky posudok však úrad práce v komplexnom posudku z 28. septembra 2022 naďalej nenavrhol príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, a preto ho rozhodnutím z 1. októbra 2022 žalobkyni odňal s účinnosťou od 1. októbra 2022.
3. V odvolacom konaní posudková lekárka žalovaného uzavrela, že odkázanosť žalobkyne na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom predsa len trvá. Preto 17. mája 2023 žalovaný telefonicky vykonal u žalobkyne sociálnu posudkovú činnosť, pri ktorej tá uviedla, že „prepravuje sa najmä k lekárovi, jedenkrát za štvrťrok navštevuje zväz invalidov v obci alebo keď má niekto meniny alebo narodeniny tiež tam posedia. Na rodinné oslavy do Čachtíc alebo do Vaďoviec. Nákupy zabezpečuje syn (aj varí). Na poštu nechodí ani do banky. Úradné záležitosti vybavuje syn. Pravidelné aktivity nemá". Žalovaný v komplexnom posudku z 22. mája 2023 aj tak nenavrhol žalobkyni túto formu kompenzácie, pretože podľa neho „okrem návštevy zdravotníckych zariadení navštevuje jedenkrát štvrťročne Zväz invalidov v obci, sporadické kultúrne podujatia, príležitostne chodí na rodinné oslavy do Čachtíc a Vaďoviec. Nákupy ako aj úradné záležitosti jej vybavuje syn, na poštu ani do banky nechodí.
. . pravidelné aktivity nemá." Motorové vozidlo teda na aktivity predpokladané § 38 ods. 9 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov využíva len príležitostne. Na základe toho potom preskúmavaným rozhodnutím z 8. júna 2023 potvrdil rozhodnutie úradu práce z 1. októbra 2022.
4. Správnu žalobu, ktorú žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu, správny súd zamietol napadnutým rozsudkom sp. zn. 15 Sas 10/2023. V odôvodnení sa stotožnil so záverom, že u žalobkyne neexistuje rozsah aktivít, pre ktoré by jej bolo dôvodné priznať peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených nákladov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. To, že vozidlo využíva na prepravu na masáže a pedikúru do Piešťan alebo Nového Mesta nad Váhom, žalobkyňa uviedla až v žalobe, takže to žalovaný podľa správneho súdu nemohol pri rozhodovaní zohľadniť. Nesúhlasil ani s námietkou žalobkyne, že sociálnu posudkovú činnosť možno vykonať len za fyzickej prítomnosti ťažko zdravotne postihnutej osoby.
Vzhľadom na znenie ustanovenia § 13 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z. z. považoval za podstatné, že podmienka jej účasti bola splnená tak, že žalovaný vykonal telefonický rozhovor priamo so žalobkyňou. Správny súd považoval zvolenú formu sociálnej posudkovej činnosti za správnu aj s prihliadnutím na žalobkynin vek a zdravotný stav.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa zruší napadnuté rozhodnutie. Namietala, že žalovaný nemal vypracúvať komplexný posudok, pretože pri opätovnom posúdení zdravotného stavu sa nezmenila miera jej funkčnej poruchy. Vytkla mu, že nedostatočne zistil skutkový stav a náležite neodôvodnil svoje rozhodnutie. Žalovaný podľa nej nemal záujem o presné zistenie jej aktivít a výdavkov na pohonné látky. Za dôkaz toho považovala, že vykonal sociálnu posudkovú činnosť len telefonicky, čo podľa nej znemožňovalo riadne zistenie skutkového stavu a odporovalo zákonu. Jej kultúrne aktivity sú potláčané čoraz častejšími zdravotnými aktivitami, pričom odborní lekári majú ambulancie vo vzdialenejších mestách (Trenčianske Teplice, Nemšová). Napriek tomu sa snaží zapájať do života obce a zúčastňovať sa aj na kultúrnych podujatiach, čo by bez individuálnej dopravy vôbec nemohla. 6. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie považuje za správne.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené kasačné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP).
8. Predmetom rozhodovania žalovaného a úradu práce v prerokúvanej veci bol peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Tento príspevok možno podľa § 38 ods. 1 písm. b) druhého bodu zákona č. 447/2008 Z. z. poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na kompenzáciu týchto zvýšených výdavkov.
Podľa § 14 ods. 10 písm. a) cit. zák. je fyzická osoba odkázaná na kompenzáciu týchto zvýšených výdavkov, ak je (okrem iného) odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Podľa § 38 ods. 9 písm. a) pred bodkočiarkou cit. zákona zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla na účely tohto zákona sú výdavky na pohonné látky, ktoré slúžia na prevádzku osobného motorového vozidla, ktoré využíva fyzická osoba na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo na občianske aktivity. Tento peňažný príspevok je podľa § 2 ods. 1 cit. zák. jednou z foriem kompenzácie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia, a to v oblasti mobility a orientácie a zvýšených výdavkov [§ 5 písm. a) a c), § 6 a 8 zákona č. 447/2008 Z. z.]. Účelom kompenzácie v týchto oblastiach je okrem iného uľahčiť orientáciu a premiestňovanie sa (§ 6 ods. 1 druhá veta cit. zák.), ako aj zmierniť dôsledky pravidelných zvýšených výdavkov spojených s ťažkým zdravotným postihnutím (§ 8 ods. 2 cit. zák.).
9. Z citovaných ustanovení tak vyplýva, že predpokladom priznania tohto kompenzačného príspevku nie je len odkázanosť žiadateľa na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ale aj to, že sa takéto vozidlo bude využívať na presne určené (tzv. integračné)
aktivity. Okrem toho je však dôležité aj to, aby pri tomto využívaní pravidelne vznikali zvýšené výdavky na pohonné látky, pretože práve na ne je táto forma kompenzácie určená. Na druhej strane, zákon výslovne nevyžaduje žiadnu konkrétnu intenzitu (početnosť) integračných aktivít.
Preto sama okolnosť, že fyzická osoba sa určitých aktivít (najmä rodinných, vzdelávacích či občianskych) zúčastňuje sporadicky, trebárs párkrát do roka, ešte nemusí znamenať, že nejde o aktivity pravidelné (napr. aj pravidelná účasť na výročnej členskej schôdzi združenia, v ktorom je fyzická osoba činná, môže napĺňať pojem pravidelnosti). Určitým ukazovateľom rozsahu aktivít, ktoré zákonodarca predpokladá a s ktorými spája zvýšené výdavky na pohonné hmoty, môže byť porovnanie výšky príspevku (určeného na krytie týchto výdavkov) s cenami pohonných hmôt. Podľa § 38 ods. 10 cit. zák. je výška tohto príspevku mesačne 16,7 % sumy životného minima (v zmysle opatrenia č. 227/2022 Z. z. účinného do 30. júna 2023), teda približne (0,167 x 234,42 ?) 40 €. Pri cenách pohonných hmôt (v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia) približne 1,60 až 1,70 € za liter a priemernej spotrebe 7 až 10 l na 100 km tak tento príspevok pokryje pohonné hmoty približne na 250 až 350 km.
Možno teda súdiť, že výdavky sa považujú za pravidelné, ak im približne zodpovedá aspoň takýto počet prejazdených kilometrov mesačne. 10. V tu prerokúvanej veci je však ďalej podstatné, že úrad práce rozhodnutím zo 7. januára 2011 už právoplatne priznal žalobkyni peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov spojených s prevádzkou osobného motorového vozidla, čím jej naň podľa § 43 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. vznikol nárok. V zmysle § 45 ods. 3 cit. zák. sa opakovaný peňažný príspevok odníme, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku naň. Úrad práce najskôr v rozhodnutí z 1. októbra 2022 dospel k názoru, že žalobkyňa prestala spĺňať podmienku odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uznal, že túto podmienku spĺňa aj naďalej. Dospel však k záveru, že už nie je odkázaná na kompenzáciu týchto zvýšených výdavkov, pretože vozidlo nepoužíva pravidelne na aktivity uvedené v § 38 ods. 9 písm. a) cit. zák. Zo znenia cit. § 45 ods. 3
zákona č. 447/2008 Z. z. však plynie, že k odňatiu z tohto dôvodu mohlo dôjsť len potom, čo žalovaný riadne ustálil, že skutočne došlo k zmene tejto skutočnosti. Muselo byť teda zistené, že sa skutočne obmedzil rozsah aktivít, na ktoré žalobkyňa využívala motorové vozidlo v čase, kedy sa jej príspevok priznal, a to do tej miery, že už nemožno hovoriť o jeho pravidelnom využívaní, resp. že s jeho užívaním na ne už nevznikajú pravidelné výdavky.
11. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného vychádza z komplexného posudku z 22. mája 2023, ktorý zasa vychádzal z výsledkov sociálnej posudkovej činnosti. Podľa kasačného súdu však záznam z neho (porov. odsek 3 tohto rozsudku) nedáva oporu pre záver komplexného posudku, že by sa žalobkyňa zúčastňovala kultúrnych podujatí „sporadicky" a rodinných návštev „príležitostne". V tomto zázname sa totiž neuvádzajú žiadne takéto kvantifikátory, ktoré by svedčili o početnosti týchto aktivít. Ani iné časti administratívneho spisu nedávajú podklad pre uvedený záver, ktorý žalovaný prevzal do preskúmavaného rozhodnutia.
Ak teda žalovaný v zmysle § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. považoval to, že aktivity žalobkyne už nie sú dostatočne intenzívne (pravidelné), za zmenu rozhodujúcej skutočností, bolo jeho povinnosťou riadne zistiť ich súčasnú intenzitu a mieru tohto poklesu riadne odôvodniť (porov. podobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžsk 52/2020). Kasačnému súdu totiž neuniklo, že žalobkyňa svoje integračné aktivity 17. mája 2023 opísala veľmi podobne ako predtým v roku 2010 a 2015, kedy úradu práce postačovali na priznanie uvedeného príspevku.
12. So žalovaným možno súhlasiť, že ustanovenie § 13 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z. z. vyžaduje vykonávanie sociálnej posudkovej činnosti za prítomnosti dotknutej osoby, ktorá má právo vyjadrovať svoje potreby a návrhy, čo však súvisí skôr s posudzovaním rodinného a iného prostredia.
Preto nie je nezákonnosťou, ak sa informácie, ktoré nie je nevyhnutné preverovať na mieste, vyžiadajú napr. telefonicky, ak je zabezpečené, že sú pravdivé a úplné. Na druhej strane, citované ustanovenie neobmedzuje úrad práce ani žalovaného v spôsoboch, akými môžu zisťovať podklady sociálnej posudkovej činnosti, a preto nie je vylúčené, aby ich zisťovali aj od iných osôb, prípadne osobnou návštevou a konzultáciou.
V prerokúvanej veci je navyše podstatné, že úrad práce v prvom stupni odňal žalobkyni príspevok z dôvodu, že už nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Jej odvolanie tak smerovalo najmä proti týmto záverom, žalobkyňa však nemala dôvod pochybovať o tom, že ňou doteraz udávaný rozsah integračných aktivít postačuje. Pre žalovaného bol však práve tento rozsah podstatný, takže jeho zistenie bolo kľúčovým podkladom jeho rozhodnutia. Napriek tomu ju na to pri telefonickom rozhovore neupozornil, aby jej umožnil uvedomiť si závažnosť informácií, ktoré poskytne a ktoré si bežný človek nemusí „na počkanie" vybaviť v celej šírke. Okrem toho ponechal žalovaný bez povšimnutia informáciu žalobkyne, že pri nákupoch a úradných záležitostiach jej pomáha syn. Možno teda predpokladať, že žalobkyňu aj prepravuje na jednotlivé aktivity a môže mať o nich (najmä o ich intenzite a časovej a finančnej náročnosti) lepší prehľad.
13. Naopak, kasačný súd sa nestotožnil s námietkou žalobkyne, že vyhotovenie nového komplexného posudku v danej veci bolo v rozpore s § 15 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. Podľa tohto ustanovenia sa nový posudok z dôvodu určenia miery funkčnej poruchy nevypracúva, ak sa na základe opätovného posúdenia zdravotného stavu zistí, že miera funkčnej poruchy je vyššia, nižšia alebo rovnaká ako v komplexnom posudku z posledného posúdenia a je naďalej najmenej 50 %. V prerokúvanej veci však žalovaný vypracoval nový komplexný posudok nie z dôvodu, že sa zmenila miera funkčnej poruchy, ale preto, že inak posúdil odkázanosť žalobkyne na kompenzáciu zvýšených výdavkov. Podmienkou pre priznanie kompenzačného príspevku je vypracovanie komplexného posudku, pričom ten vychádza z lekárskeho posudku a posudkového záveru (§ 15 ods. 1 cit. zák.). Potom v prípade, že žalovaný lekárskou posudkovou činnosťou alebo sociálnou posudkovou činnosťou zistil okolnosti, ktoré podľa neho odôvodňovali odňatie už priznaného peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov, musel vypracovať nový komplexný posudok.
IV. Záver
14. Zo všetkých uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného v otázke rozsahu využívania osobného motorového vozidla žalobkyňou na integračné aktivity vychádza zo skutkového stavu, ktorý nemá oporu v administratívnom spise. Uvedený nedostatok zakladal dôvod jeho zrušenia podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP. Ak správny súd za týchto okolností správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, vychádza jeho rozsudok z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo napĺňa kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Preto kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP napadnutý rozsudok rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil na ďalšie konanie. 15. Orgány verejnej správy sú v ďalšom konaní viazané právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 469 SSP). Žalovaný tak náležite vykoná sociálnu posudkovú činnosť, v rámci ktorej ustáli rozsah a frekvenciu aktivít, na ktoré využíva žalobkyňa osobné motorové vozidlo. Až na základe toho môže nanovo posúdiť jej odkázanosť na kompenzáciu zvýšených výdavkov v zmysle § 14 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z. a ustáliť, či v súlade s § 45 ods. 3 cit. zák. je tu dôvod na odňatie priznaného peňažného príspevku. 16. Pri zmene rozhodnutia musel kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP rozhodnúť o trovách konania na správnom súde a kasačnom súde. Podľa § 467 ods. 1 a 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak žalobkyni, ktorá v konaní dosiahla úspech, priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj náhradu trov konania pred správnym súdom proti neúspešnému žalovanému. 17. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 15. augusta 2025