7Ssk/50/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej /sudca spravodajca/ a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31364501, proti žalovanému: Inšpektorát práce Trenčín, so sídlom Hodžova 36, 911 01 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti protokolu žalovaného č. ITN-23-24-2.2/P-J2,A24,25-20 zo dňa 24. septembra 2020 v znení dodatku č. 1 zo dňa 03.11.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23. novembra 2021, č. k. 11S/1/2021-103, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23. novembra 2021, č. k. 11S/1/2021-103 zrušujea vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

2. Krajský súd z predloženého administratívneho spisu zistil, že dňa 14.04.2020 traťový robotník p. C. Š. vykonával na pokyn majstra prípravné práce na rozoberanie koľajových stykov na pracovisku v Púchove. Asi o 9.00 hod. pomáhal kolegovi zaistiť naštartovaný stroj - mechanickú uťahovačku - do pracovnej polohy. Obsluha stroja p. G. D. naštartoval motor stroja za pomoci rukoväte štartéra, chytil riadidlá a kývol hlavou na poškodeného, aby mu tento odistil fixačný kolík, nakoľko potreboval so strojom pohnúť do strany a následne zaistiť mechanickú uťahovačku do pracovnej polohy. Poškodený pristúpil k mechanickej uťahovačke, zohol sa a ľavou rukou, na ktorej mal rukavicu, zodvihol fixačný kolík smerom nahor, pričom pri tomto úkone siahol do nebezpečného nezaktrytovaného priestoru rotujúcej elektromagnetickej spojky stroja, čo však poškodený nevidel, nakoľko nebezpečný priestor stroja sa nachádza v jeho spodnej časti. Rotujúca časť elektromagnetickej spojky stroja spôsobila poškodenému amputáciu III. až V. prsta ľavej ruky, pomliaždenie ľavej ruky, otvorenú zlomeninu I. článku ukazováka ľavej ruky.

prostriedok nebol vybavený krytom v spodnej časti pohybujúcej sa elektromagnetickej spojky, alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni vstupu do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne do zóny nebezpečenstva. Chýbajúce ochranné zariadenie bolo príčinou vzniku závažného pracovného úrazu poškodeného.

4. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného protokolu žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 12 ods. 2 písm. b), § 12 ods. 3, § 14 ods. 1,2,3, ako i v intenciách zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 6 ods. 1 písm. d/, ako i nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov, citujúc § 3 ods. 1, § 4 ods. 1,2, bod 2.8. prílohy č. 1, postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v prvej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

Uvedené určenie povinnosti vymedzuje aj rámec súdneho prieskumu, keď je možné skúmať len zákonnosť uloženia tých povinností, ktoré predstavujú zásah do právneho postavenia kontrolovaného subjektu. Ďalej konštatoval, že správny súd sa v zásade nemôže zaoberať správnosťou určenia príčin pracovného úrazu ako celku, ale len zistení ohľadne porušenia povinností kontrolovaného subjektu, ktoré viedli k uloženiu povinností vynútiteľných hrozbou sankcie.

súdneho prieskumu. Až v rámci súdneho prieskumu nadväzujúceho na rozhodnutie o uložení sankcie príslušným správnym orgánom sa potom správny súd môže zaoberať vecnou správnosťou skutkových a právnych záverov správneho orgánu, príčin pracovného úrazu, otázkou dostatočne zisteného skutkového stavu, naň nadväzujúcej aplikácie právnych predpisov ako aj prípadnej preskúmateľnosti rozhodnutia s poukazom na vysporiadanie sa s námietkami kontrolovaného subjektu ako účastníka správneho konania.

stav. 7. Podľa názoru krajského súdu závery žalovaného, že žalobca používaním pracovného stroja - mechanickej uťahovačky - porušil bod 2.8 prílohy č. 1 k nariadeniu vlády č. 392/2006 Z.z. v spojení s ustanovením § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 citovaného nariadenia vlády, sú právne korektné a vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Uviedol, že pracovný stroj používaný poškodeným nebol v čase vzniku pracovného úrazu vybavený krytom alebo funkčným či fungujúcim ochranným zariadením, efektívne (t.j. absolútne) zabraňujúcim prístupu do zóny nebezpečenstva, ak bol pracovný stroj v chode. Čiže takým zariadením, ktoré by bránilo vstupu do zóny nebezpečenstva počas chodu alebo dobehu pracovného stroja aj vtedy, ak by sa toho dopustila obsluha tohto pracovného stroja trebárs aj ako následok hrubej nedbanlivosti alebo neinformovanosti o princípoch, na akých stroj funguje.

Ak v nadväznosti na uvedené zistenia, ktoré správny súd aj po zohľadnení argumentácie prednesenej na pojednávaní považoval za preukázané, inšpektor práce uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a následne doručiť písomnú správu o odstránení nedostatkov, nie je možné takéto uloženie povinnosti žalovaným považovať za postihnuté niektorou z vád, na ktoré žalobca poukazoval vo svojich žalobných

Takýmto opatrením je napr. pokyn žalobcu ako zamestnávateľa svojim zamestnancom na okamžité prerušenie používania všetkých mechanických uťahovačiek v dispozícii žalobcu, na ktorých chýba funkčný kryt rotujúcej elektromagnetickej spojky. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou absencie lehoty na realizáciu opatrení, ktoré mal žalobca prijať na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, majúc za to, že z napadnutého protokolu vyplýva, že tak mal urobiť ihneď od prevzatia protokolu a dodržiavať trvale.

Za protokol vždy zodpovedá jeden inšpektor, ktorému bola vec pridelená na prešetrenie a tento inšpektor aj predmetný protokol podpisuje. Okrem toho nebolo správnemu súdu zrejmé, ako mal tento nedostatok negatívne zasiahnuť do právnej sféry žalobcu, t.j. ako reálne bol žalobca tým, že napadnutý protokol podpísal iba jeden inšpektor práce, zasiahnutý vo sfére svojich subjektívnych práv. Správny súd vychádzajúc zo skutkových a právnych záverov uvedených v odôvodnení rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú podľa § 190

II. Kasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku krajského súdu

Navrhoval, aby najvyšší správny súd rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 11S/1/2021 zo dňa 23. novembra 2021 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alternatívne, aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší protokol žalovaného č. ITN-23-24-2,2/P-J2, A24,25-20 zo dňa 24.09.2020 v znení jeho dodatku č. 1 zo dňa 03.11.2020 a vec vráti žalovanému na ďalšie

práva žalobcu na spravodlivý proces. Žalobca citujúc ust. § 1 písm. a) Nariadenia vlády č. 436/2008 Z. z. ako i ust. § 4 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z., vyslovil názor, že z uvedenej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že pracovný prostriedok, ktorý je strojovým zariadením, musí spĺňať požiadavky podľa nariadenia vlády č. 436/2008 Z.z. a nie požiadavky uvedené v prílohe č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z.

Z.z. Záver krajského súdu uvedený v bode 26 rozsudku, podľa ktorého závery žalovaného, že žalobca používaním pracovného stroja - mechanickej uťahovačky porušil ust. bodu 2.8 prílohy č. 1 nariadenia č. 392/2006 Z.z., považoval žalobca za nesprávny, čím nedošlo ani k porušeniu ust. § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. Žalobca vychádzajúc z ust. § 2 písm. g) zákona č. 264/1999 v znení účinnom od 01.07.2013 do 31.03.2017 t.j. účinnom v čase dodania uťahovačky, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1,4, § 6 ods. 1 nariadenia vlády č. 436/2008 Z.z. mal za to, že strojové zariadenie môže byť umiestnené označenie CE a vydané ES vyhlásenie o zhode len v prípade, ak strojové zariadenie vyhovuje požiadavkám podľa nariadenia vlády č. 436/2008 Z.z. Tvrdil, že v ust. § 6 ods. 1 je obsiahnutá nevyvrátiteľná domnienka, podľa ktorej sa strojové zariadenie s označením CE, na ktoré bolo vydané vyhlásenie ES o zhode, považuje za spĺňajúce požiadavky podľa tohto

11. Žalobca nesúhlasil s právnym názorom krajského súdu vyjadreným v bode 26 odôvodnenia rozhodnutia a i naďalej zotrval na názore, že žalovaný v Protokole časť „opatrenia“ zasiahol do sféry žalobcu tým, že mu v nej uložil povinnosti podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, v protokole však nestanovil aké opatrenia je žalobca povinný na základe § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce prijať a ani odstránenie akých porušení predpisov je žalobca povinný prijať a ani lehotu na splnenie tejto povinnosti.

vypnúť motor. Zamestnanec manipuloval s uťahovačkou pri zapnutom motore. Podľa názoru žalobcu pracovný úraz sa nestal, v priamej príčinnej súvislosti s údajne chýbajúcim krytom spodnej časti pohybujúcej sa elektromagnetickej spojky, ale pracovný úraz sa stal v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnou manipuláciou s uťahovačkou zo strany poškodeného zamestnanca žalobcu, keďže ten vykonával úkony na premiestnenie uťahovačky so spusteným resp. naštartovaným motorom.

III. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcu

13. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním zo dňa 07.03.2022. V celom rozsahu sa stotožnil s napadnutým rozsudkom a so skutočnosťami v ňom uvedenými. Mal za to, že žalobca neuviedol v kasačnej sťažnosti žiadne také skutočnosti, s ktorými by sa krajský súd v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal. Zotrval na názore, že vec bola správne právne posúdená a porušenia zo strany žalobcu uvedené v bode 1 časti G predmetného protokolu sú v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu.

IV. Konanie pred kasačným súdom

15. Podľa ust. § 101e ods. 1,2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. Výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. 16.

17. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 11Sa/1/2021-103 zo dňa 23. novembra 2021, ktorým krajský súd žalobu žalobcu zamietol. 18. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu. 19.

Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej

Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP).

V. Právne posúdenie kasačným súdom

zákon. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 23. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov.

24. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu kasačný súd zistil, že napriek tomu, že krajský súd v bode 24 odôvodnenia konštatuje, že súdny prieskum protokolu vydaného inšpektorátom práce je možný len za predpokladu, že obsahuje autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinnosti kontrolovanému subjektu, ktoré majú smerovať k náprave zistených nedostatkov ako i v bode 25 uvádza, že opatrenia ukladané inšpektorátom práce v protokole alebo v jeho dodatkoch sú svojou podstatou preventívne nie represívne resp. sankčné, žalobou napadnuté rozhodnutie - protokol, meritórne preskúmal a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Správny súd zastával názor, že závery žalovaného o porušení zákona zo strany žalobcu sú právne korektné a vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Súčasne konštatoval, že cieľom uložených opatrení bolo dosiahnuť stav, aby žalobca používal také strojové zariadenia, ktoré budú v súlade s požiadavkami tých ustanovení právnych predpisov, porušenie ktorých žalobcovi v protokole a jeho dodatkoch vytkol žalovaný.

inšpekcii. 25. Kasačný súd mal ďalej preukázané, či krajský súd žalobou napadnutý Protokol považoval za preskúmateľný, alebo nie a to aj vzhľadom na ním uvádzané skutočnosti v bode 24 a 25 odôvodnenia, keďže následne podrobil Protokol prieskumu v rozsahu žalovaným uložených opatrení, aj keď ako vyplýva z obsahu spisu žalobcovi nebola uložená sankcia za nesplnenie opatrení uložených v Protokole (žalobcovi bola rozhodnutím žalovaného č. O-379/2021 zo dňa 25.01.2022 uložená pokuta vo výške 20.000,-Eur podľa ust. § 19 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce, pozn. kasačného súdu) a sám krajský súd vymedzil rozsah prieskumu Protokolu len vo vzťahu k zisteniam ohľadne porušenia povinností kontrolovaného subjektu. Napriek tomu, že krajský súd v konaní vychádzal z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. rozsudkov sp. zn. 10Sžk/19/2017 alebo sp. zn. 2Sžk/3/2016, z ktorej citoval:, že „súdny prieskum protokolu vydaného inšpektorátom práce je možný len za predpokladu, že

so zákonom. Rozhodnutie krajského súdu je tak vnútorne rozporné a nekonzistentné. Kasačný súd konštatuje, že správny súd nechal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bez povšimnutia zásadné skutočnosti pre správne právne posúdenie veci, čím zaťažil odôvodnenie napadnutého rozsudku v jeho podstatnej časti nejasnosťou, neurčitosťou a nezrozumiteľnosťou a v neposlednom rade aj nepresvedčivosťou, čo podmieňuje nezákonnosť napadnutého rozsudku krajského súdu pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, majúce za následok aj jeho nesúlad s právom na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Vyvodzovanie zodpovednosti patrí inšpektorátu práce podľa § 19 zákona č. 125/2006 Z. z., ktorý pri tom nie je viazaný zisteniami v protokole. V ďalšom rozsudku sp. zn. 3 Sžk 22/2017 najvyšší súd vyšiel z rovnakých východísk, avšak za rozhodujúci dôvod, prečo správne súdy musia preskúmavať opatrenia uložené podľa § 12 ods. 2 cit. zák., považoval práve možnosť uloženia sankcie v prípade ich nesplnenia (cit. § 19 ods. 2 cit. zák.). Preto považoval za „nesporné, že predmetný protokol a jeho závery do subjektívnych práv a povinností žalobcu zasahuje, a je z tohto dôvodu preskúmateľný súdom“. Zdôraznil, že je irelevantné, či konanie o uložení sankcie aj bolo začaté, pretože už samotné závery protokolu zasahujú do subjektívnych práv a povinností

a. . . nepredstavuje spôsobilý predmet súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, pokiaľ neukladá kontrolovanému konkrétnu sankciu“. Taktiež judikatúra tunajšieho súdu za obdobie od začiatku jeho činnosti (1. augusta 2021, porov. už cit. § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z.) takisto nie je celkom jednoznačná. Senát 7 S v rozsudku sp. zn. 1 Sžk 54/2020 z 30. marca 2022 nadviazal na judikatúru najvyššieho súdu a vyšiel z názoru, že súdny prieskum protokolu je možný len za predpokladu, že obsahuje autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinností kontrolovanému subjektu, ktoré smerujú k náprave zistených nedostatkov.

V jeho odôvodnení zdôraznil, že preskúmateľnými v správnom súdnictve je aj všeobecne formulované opatrenie podľa cit. § 12 ods. 2 písm. b). Podľa názoru senátu 6 S totiž zákon č. 125/2006 Z. z. neukladá inšpektorovi práce uviesť konkrétne opatrenia, teda inšpektor práce nie je povinný za kontrolovaný subjekt vyriešiť spôsob, ako má zistené nedostatky odstrániť.

právach. Zároveň senát 4 S skonštatoval, že žalobu o preskúmanie protokolu, ktorý takéto konkrétne povinnosti neukladá, mal správny súd odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, nie ju vecne zamietnuť. (bližšie pozri uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.

V Bratislave dňa 29. marca 2023