7Ssk/50/2024

1. Napadnutým uznesením č. k. TN-11S/42/2023-58 zo dňa 10.04.2024 Správny súd v Banskej Bystrici odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia protokolu o výsledku inšpekcie práce žalovaného č. ITN-23-24-2.2/P-J2,A24,25-20 zo dňa 24.09.2020 (ďalej len „protokol“) v spojení s dodatkom č. 1 zo dňa 03.11.2020 v znení opravy zo dňa 05.11.2020 (ďalej „dodatok č. 1“). 2. Žalovaný vykonal u žalobcu šetrenie príčiny vzniku pracovného úrazu zamestnanca žalobcu zo dňa 14.04.2020. Dňa 24.09.2020 vydal žalovaný protokol, v ktorom v časti G bod b) 1. uviedol zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu spočívajúce v tom, že zo strany zamestnávateľa (žalobcu), ktorý v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil, aby pracovný prostriedok neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnancov, došlo k porušeniu § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 124/2006 Z. z.“) v nadväznosti na § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 a bod. 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov (ďalej len „nariadenie vlády č. 392/2006 Z. z."). Predmetná mechanická uťahovačka nebola vybavená krytom v spodnej časti pohybujúcej sa elektromagnetickej spojky alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni vstupu do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne do zóny nebezpečenstva, čo bolo príčinou vzniku závažného pracovného úrazu poškodeného, ktorý pri manipulácii s fixačným kolíkom siahol ľavou rukou do nezakrytovaného priestoru pohybujúcej sa elektromagnetickej spojky uvedeného stroja, čo mu spôsobilo ťažkú ujmu na zdraví.

4. Správny súd poukázal na predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/ 1/2021-103 zo dňa 23.11.2021, ktorým bola správna žaloba žalobcu zamietnutá podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

Kasačný súd tiež poukázal na rozdielnu doterajšiu rozhodovaciu činnosť v otázke, či je protokol z inšpekcie práce aktom preskúmateľným v správnom súdnictve a prebiehajúce konanie v obdobnej veci vedenej pod sp. zn. 19Svs/2/2022. Záverom kasačný súd uviedol, že v ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať a posúdiť procesné podmienky vo svetle rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „veľký senát“), resp. najnovšej rozhodovacej činnosti kasačného súdu.

Vydaním protokolu sa nemení jeho právne postavenie, a teda protokolom nemohlo byť zasiahnuté do jeho práv, povinností alebo oprávnených záujmov a v dôsledku toho ani do jeho subjektívneho práva. 6. Správny súd ďalej skúmal, či nie sú splnené predpoklady na aplikáciu výnimky podľa druhej vety výroku rozhodnutia veľkého senátu, teda či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenie ukladá žalobcovi konkrétne povinnosti, ktoré predstavujú zásah do jeho práv. V súlade s odôvodnením rozhodnutia veľkého senátu správny súd skúmal, či nejde o opatrenia, ktoré svojim obsahom zodpovedajú niektorému z opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. c) až j) zákona o inšpekcii práce napriek výslovnému použitiu § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce. Opatreniami v protokole nie je uložená ani jedna z povinností podľa § 12 ods. 2 písm. c) až j) zákona o inšpekcii práce.

práv, povinností alebo právom chránených záujmov. Podľa správneho súdu v predmetnej veci o takúto situáciu nejde. 8. Podľa správneho súdu podstata žalobných bodoch spočíva v tom, že žalobca popiera, že v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu porušil právne predpisy (pretože predmetná uťahovačka mu bola dodaná bez krytu; mala označenie CE a bolo na ňu vydané vyhlásenie o zhode a povinnosť zabezpečiť, aby spĺňala všetky právne predpisy je na výrobcovi, resp. dodávateľovi; že pracovný úraz sa stal v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnou manipuláciou s uťahovačkou zo strany poškodeného zamestnanca). Správny súd uvádza, že otázka zodpovednosti žalobcu za pracovný úraz a s tým súvisiace posudzovanie porušenia právnych predpisov z jeho strany a príčinnej súvislosti medzi porušením povinností a pracovným úrazom nie je autoritatívne vyriešená v protokole. Táto otázka môže byť

9. Pokiaľ žalobca ďalej v rámci žalobných bodov namieta, že protokol je vnútorne rozporný v otázke preukázania, či bola uťahovačka dodaná s krytom a že sa žalobca až z dodatku k protokolu dozvedel názor žalovaného, že na žalobcom predložených fotografiách v priebehu kontroly je iný typ uťahovačky, správny súd skonštatoval, že tieto otázky sa taktiež týkajú preukazovania porušenia právnych predpisov o bezpečnosti pri práci zo strany žalobcu pri vzniknutom pracovnom úraze.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že protokol je opatrenie predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, a preto nejde o spôsobilý predmet prieskumu v správnom súdnictve podľa § 7 písm. e) SSP.

konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenie ukladá žalobcovi konkrétne povinnosti, ktoré predstavujú zásah do jeho práv. 13. Podľa názoru sťažovateľa argumentácia správneho súdu neobstojí z hľadiska presvedčivosti a dôsledného vysporiadania sa s tým, či uložené opatrenie ohľadom predmetnej mechanickej uťahovačky v tom smere, že má mať kryt na mieste nebezpečenstva (dodávateľom bola dodaná bez krytu; mala označenie CE a bolo na ňu vydané vyhlásenie o zhode a povinnosť, aby spĺňala všetky právne predpisy je na výrobcovi, resp. dodávateľovi) predsa len nepredstavuje konkrétny zásah do práv, povinností a oprávnených záujmov ŽSR, a to s poukazom na znenie ust. § 12 ods. 2 písm. d) zákona o inšpekcii práce.

záujmoch. Podľa sťažovateľa uložené opatrenie znamená, že uťahovačky musí okamžite z prevádzky odstrániť a zabezpečiť iné, ktoré predmetný kryt majú. Nové uťahovačky budú drahšie a bude ich potrebné verejne obstarať, s čím sú spojené aj výrazné časové zdržania.

plnom rozsahu. 16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods.2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, je prípustná a podaná v zákonom stanovenej lehote, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), oboznámiac sa so súdnym spisom a administratívnym spisom a po vyhodnotení sťažnostných námietok zistil, že kasačná sťažnosť je nedôvodná a preto ju zamietol z nasledovných dôvodov:

18. Podľa § 12 ods. 2 písm. d) cit. zákona na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený zakázať používanie pracovných a prevádzkových objektov, priestorov a pracovísk, strojov, zariadení a iných technických zariadení a pracovných prostriedkov, pracovných postupov, látok a vykonávanie činností a prác, ktoré bezprostredne ohrozujú bezpečnosť a zdravie zamestnancov a ostatných osôb zdržiavajúcich sa v priestoroch alebo na pracovisku zamestnávateľa s jeho vedomím.

b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. 20. Z administratívneho spisu vyplýva, že inšpektor práce sťažovateľovi nariadil v protokole v časti Opatrenia podľa §12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce odstrániť zistený nedostatok uvedený v časti G - Zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu, bod b) 1, ktorý bol špecifikovaný tak, že žalobca ako zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil, aby pracovný prostriedok neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnancov a spočíval v porušení § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/ 2006 Z. z. v nadväznosti na § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 a bod. 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. a zároveň mu podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce uložil povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a v určenej lehote doručiť správu o splnení opatrení.

21. Tunajší súd sa zaoberal povahou opatrení uložených podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce v protokole z inšpekcie práce v uznesení veľkého senátu sp. zn. 19SVs/ 2/2022 zo dňa 04.12.2023, ktorého právne názory sú podľa § 466 ods. 3 SSP záväzné pre všetky senáty kasačného súdu. Veľký senát v tomto uznesení uzavrel, že uvedené opatrenia sa neukladajú vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval procesný postup podľa Správneho poriadku a ktoré by nadobúdalo právoplatnosť alebo vykonateľnosť.

Pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Protokol a tam uvedené opatrenie tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 cit. zákona, samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. uvedené v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie, tak podľa názoru veľkého senátu nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve (zásadne) vylúčený na základe § 7 písm. e) SSP.

22. Veľký senát vo vyššie špecifikovanom rozhodnutí ďalej uviedol, že môže ísť napr. o situáciu, kedy opatrenie formálne uložené podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. v skutočnosti svojím obsahom predstavuje niektoré z opatrení podľa iných písmen tohto odseku, pre ktorých uloženie platia osobitné podmienky (porov. § 21 ods. 3 cit. zák.).

Podľa kasačného súdu by mohlo ísť o situácie, kedy nevyhnutný postup pre splnenie opatrenia bude celkom jednoznačne spojený so závažným konkrétnym zásahom do podnikania kontrolovaného (napr. odstavenie výroby, obmedzenie iných častí prevádzky) alebo bude celkom priamo a jednoznačne spojený s nevyhnutnými nákladmi, ktorých vynaloženie by bolo pre kontrolovaného likvidačné alebo by malo výrazný vytesňujúci (škrtiaci) efekt (bližšie rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Sžk/14/2020)

V žalobe sťažovateľ namietal tiež, že v protokole nie je uvedené, akým spôsobom má zistený nedostatok odstrániť. Uviedol, že napriek nie úplne jasnej formulácii povinností a opatrení je nepochybné, že mu boli protokolom uložené subjektívne povinnosti, resp. boli jeho subjektívne povinnosti

Sťažovateľ namietal, že uložené opatrenie predstavuje konkrétny zásah do práv, povinností a oprávnených záujmov žalobcu v zmysle § 12 ods. 2 písm. d) zákona o inšpekcii práce. Kasačný súd v prvom rade konštatuje, že v zmysle tohto ustanovenia by žalovaný musel nariadiť zákaz používania mechanickej uťahovačky - takto však opatrenie nebolo formulované. Žalovaný v napadnutom opatrení ponechal na úvahe a rozhodnutí sťažovateľa, akým spôsobom sa so svojou zákonnou povinnosťou vysporiada. Mohol tak urobiť nielen vyradením predmetných uťahovačiek z používania, ale napr. aj ich úpravou.

26. Kasačný súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že sťažovateľovi bolo v protokole nariadené opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce, z ktorého nevyplýva konkrétna povinnosť, ktorú má sťažovateľ plniť alebo ktorá by svojim obsahom predstavovala iné z opatrení podľa § 12 ods. 2 cit. zákona. Preto takto formulované opatrenie nemôže priamo zasahovať do subjektívnych práv, povinností alebo právom chráneného záujmu žalobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP a ako procesné opatrenie nie je preskúmateľné správnym súdom podľa § 7 písm. e) SSP.

zaoberal. Okrem toho zo žaloby vyplýva, že žalobca chcel najmä zvrátiť právne posúdenie zisteného skutkového stavu, pretože mal za to, že bol nesprávne právne posúdený ako konkrétne porušenie zákona č. 124/2006 Z. z. a nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom správneho súdu, že otázka zodpovednosti žalobcu za pracovný úraz a s tým súvisiace právne posúdenie ako aj zistenie skutkového stavu (teda zistené nedostatky) autoritatívne nerieši v protokole, ale až v prípadnom osobitnom administratívnom konaní. Samotný proces zisťovania nedostatkov, vrátane ich subsumovania pod konkrétne porušené právne predpisy, nie je predmetom súdneho prieskumu protokolu. Preto v tomto konaní nie je možné zaoberať sa námietkami vznesenými proti zistenému nedostatku; práve všeobecne formulované opatrenie, že sťažovateľ má zistený nedostatok odstrániť, znamená, že má odstrániť len ten nedostatok, ktorý sa uňho aj skutočne vyskytol.

povinnosti nemôžu priamo zasahovať do práv, povinností alebo právom chráneného záujmu žalobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP a ako procesné opatrenia nie sú preskúmateľné správnym súdom podľa § 7 písm. e) SSP.

30. Po vyhodnotení rozsahu a dôvodov kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému uzneseniu dospel kasačný súd k názoru, že námietky sťažovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia a preto tieto vyhodnotil ako nedôvodné.

31. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak súd mu náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie § 168. Žalobca ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP). 32. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 26. februára 2025