← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·26. 2. 2025

7Ssk/50/2024

ECLI:SK:NSSSR:2025:3021200004.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Banskej Bystrici
Sp. zn. 1. inštancie
TN-11S/42/2023
IČS
3021200004
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, proti žalovanému: Inšpektorát práce Trenčín, so sídlom Hodžova 36, 911 01 Trenčín, v konaní o preskúmanie zákonnosti protokolu žalovaného č. ITN-23-24-2.2/P-J2,A24,25-20 zo dňa 24.09.2020 v znení dodatku č. 1 zo dňa 03. 11. 2020 v znení opravy zo dňa 05.11.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. TN-11S/42/2023-58 zo dňa 10.04.2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Žalovanému sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Napadnutým uznesením č. k. TN-11S/42/2023-58 zo dňa 10.04.2024 Správny súd v Banskej Bystrici odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia protokolu o výsledku inšpekcie práce žalovaného č. ITN-23-24-2.2/P-J2,A24,25-20 zo dňa 24.09.2020 (ďalej len „protokol“) v spojení s dodatkom č. 1 zo dňa 03.11.2020 v znení opravy zo dňa 05.11.2020 (ďalej „dodatok č. 1“). 2. Žalovaný vykonal u žalobcu šetrenie príčiny vzniku pracovného úrazu zamestnanca žalobcu zo dňa 14.04.2020. Dňa 24.09.2020 vydal žalovaný protokol, v ktorom v časti G bod b) 1. uviedol zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu spočívajúce v tom, že zo strany zamestnávateľa (žalobcu), ktorý v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil, aby pracovný prostriedok neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnancov, došlo k porušeniu § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 124/2006 Z. z.“) v nadväznosti na § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 a bod. 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov (ďalej len „nariadenie vlády č. 392/2006 Z. z."). Predmetná mechanická uťahovačka nebola vybavená krytom v spodnej časti pohybujúcej sa elektromagnetickej spojky alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni vstupu do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne do zóny nebezpečenstva, čo bolo príčinou vzniku závažného pracovného úrazu poškodeného, ktorý pri manipulácii s fixačným kolíkom siahol ľavou rukou do nezakrytovaného priestoru pohybujúcej sa elektromagnetickej spojky uvedeného stroja, čo mu spôsobilo ťažkú ujmu na zdraví.

3. Žalovaný zároveň v protokole podľa § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 125/ 2006 Z. z.“, resp. „zákon o inšpekcii práce“) nariadil žalobcovi odstrániť zistený nedostatok v časti G bod b) 1 ihneď od prevzatia protokolu a dodržiavať trvale. Zároveň podľa § 14 ods. 2 cit. zákona uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a príčin v lehote 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie. Žalobca sa k protokolu písomne vyjadril dňa 30.09.2020. K protokolu bol dňa 03.11.2020 vydaný dodatok č. 1 s opravou zo dňa 05.11.2020, ktoré boli zaslané žalobcovi.

4. Správny súd poukázal na predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/ 1/2021-103 zo dňa 23.11.2021, ktorým bola správna žaloba žalobcu zamietnutá podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

Skonštatoval, že uvedený rozsudok krajského súdu bol na základe kasačnej sťažnosti žalobcu zrušený rozsudkom kasačného súdu sp. zn. 7Ssk/50/2022 zo dňa 29.03.2023 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Podľa kasačného súdu z odôvodnenia krajského súdu nevyplývalo, či a v akom rozsahu nariadenie odstránenia zisteného nedostatku v časti G bod b) 1 protokolu a uloženie povinnosti prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin považoval za zasahujúce do subjektívnych práv žalobcu, keď zároveň konštatoval, že cieľom opatrení je dosiahnuť stav, aby žalobca používal také strojové zariadenia, ktoré budú v súlade so zákonom.

Kasačný súd tiež poukázal na rozdielnu doterajšiu rozhodovaciu činnosť v otázke, či je protokol z inšpekcie práce aktom preskúmateľným v správnom súdnictve a prebiehajúce konanie v obdobnej veci vedenej pod sp. zn. 19Svs/2/2022. Záverom kasačný súd uviedol, že v ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať a posúdiť procesné podmienky vo svetle rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „veľký senát“), resp. najnovšej rozhodovacej činnosti kasačného súdu.

5. Správny súd skonštatoval, že v preskúmavanej veci išlo o všeobecne formulované opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce, ktoré nie je v zásade spôsobilým predmetom prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP, pretože ide o opatrenie predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Opatrenia sú v protokole uložené výslovne podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce, a to odstrániť zistený nedostatok v časti G bod b) 1 ihneď od prevzatia protokolu a dodržiavať trvale s uloženou povinnosťou prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a príčin v lehote 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie. Uložené opatrenia v podstate len prikazujú žalobcovi dodržiavať právne predpisy upravujúce ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci, teda právne predpisy, ktoré ho samy osebe zaväzujú aj bez existencie protokolu. Žalobcovi nie je uložená žiadna konkrétna povinnosť, ktorá by bola právne vynútiteľná.

Vydaním protokolu sa nemení jeho právne postavenie, a teda protokolom nemohlo byť zasiahnuté do jeho práv, povinností alebo oprávnených záujmov a v dôsledku toho ani do jeho subjektívneho práva. 6. Správny súd ďalej skúmal, či nie sú splnené predpoklady na aplikáciu výnimky podľa druhej vety výroku rozhodnutia veľkého senátu, teda či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenie ukladá žalobcovi konkrétne povinnosti, ktoré predstavujú zásah do jeho práv. V súlade s odôvodnením rozhodnutia veľkého senátu správny súd skúmal, či nejde o opatrenia, ktoré svojim obsahom zodpovedajú niektorému z opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. c) až j) zákona o inšpekcii práce napriek výslovnému použitiu § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce. Opatreniami v protokole nie je uložená ani jedna z povinností podľa § 12 ods. 2 písm. c) až j) zákona o inšpekcii práce.

7. Okrem toho správny súd v súlade s odôvodnením rozhodnutia veľkého senátu v rozsahu žalobných bodov skúmal, či v predmetnej veci nastala taká osobitná situácia, v rámci ktorej aj uložené opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce môže žalobca splniť len konkrétnymi krokmi s presným obsahom, čo môže znamenať celkom konkrétny zásah do jeho

práv, povinností alebo právom chránených záujmov. Podľa správneho súdu v predmetnej veci o takúto situáciu nejde. 8. Podľa správneho súdu podstata žalobných bodoch spočíva v tom, že žalobca popiera, že v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu porušil právne predpisy (pretože predmetná uťahovačka mu bola dodaná bez krytu; mala označenie CE a bolo na ňu vydané vyhlásenie o zhode a povinnosť zabezpečiť, aby spĺňala všetky právne predpisy je na výrobcovi, resp. dodávateľovi; že pracovný úraz sa stal v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnou manipuláciou s uťahovačkou zo strany poškodeného zamestnanca). Správny súd uvádza, že otázka zodpovednosti žalobcu za pracovný úraz a s tým súvisiace posudzovanie porušenia právnych predpisov z jeho strany a príčinnej súvislosti medzi porušením povinností a pracovným úrazom nie je autoritatívne vyriešená v protokole. Táto otázka môže byť

predmetom buď následného samostatného správneho konania o uloženie pokuty žalobcovi za správny delikt podľa § 19 zákona o inšpekcii práce alebo samostatného konania o nárokoch poškodeného z pracovného úrazu (civilného, sociálneho). Konštatovanie urobené v protokole o porušení právnych predpisov a s tým súvisiacej príčinnej súvislosti s pracovným úrazom môže byť v uvedených následných konaniach použité nanajvýš ako jeden z dôkazných prostriedkov.

9. Pokiaľ žalobca ďalej v rámci žalobných bodov namieta, že protokol je vnútorne rozporný v otázke preukázania, či bola uťahovačka dodaná s krytom a že sa žalobca až z dodatku k protokolu dozvedel názor žalovaného, že na žalobcom predložených fotografiách v priebehu kontroly je iný typ uťahovačky, správny súd skonštatoval, že tieto otázky sa taktiež týkajú preukazovania porušenia právnych predpisov o bezpečnosti pri práci zo strany žalobcu pri vzniknutom pracovnom úraze.

10. Správny súd skonštatoval, že žalobca v námietke o nezrozumiteľnosti protokolu pre neuvedenie spôsobu a lehoty na odstránenie zisteného nedostatku tiež nekonkretizuje zásah do subjektívnych práv žalobcu, práve naopak, hovorí v prospech nemožnosti preskúmať protokol v správnom súdnictve pre jeho všeobecnosť. Rovnako tak namietané formálne nedostatky protokolu (absencia podpisu a uvedenie všetkých inšpektorov, ktorí sa podieľali na inšpekcii) žiadnym spôsobom nepreukazujú možný zásah do subjektívnych práv žalobcu.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že protokol je opatrenie predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, a preto nejde o spôsobilý predmet prieskumu v správnom súdnictve podľa § 7 písm. e) SSP.

V dôsledku uvedeného správny súd žalobu ako neprípustnú odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP 12. Proti tomuto uzneseniu podal včas kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. i) SSP. Žiadal, aby kasačný súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil správnemu súdu na nové konanie a rozhodnutie. Podľa sťažovateľa správny súd porušil zákon tým, že nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený v rozhodnutí kasačného súdu sp. zn. 7Ssk/50/2022 a to v tom smere, že sa nedostatočne a nepresvedčivo vysporiadal s povinnosťou v medziach žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že uložené opatrenie ukladá kontrolovanému konkrétne povinnosti, ktoré predstavujú konkrétny zásah do jeho práv, povinností alebo oprávnených záujmov. Správny súd teda nedostatočne preskúmal splnenie predpokladov na aplikáciu výnimky podľa druhej vety výroku rozhodnutia veľkého senátu sp. zn. 19SVs/2/2022, teda či osobitosti

konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenie ukladá žalobcovi konkrétne povinnosti, ktoré predstavujú zásah do jeho práv. 13. Podľa názoru sťažovateľa argumentácia správneho súdu neobstojí z hľadiska presvedčivosti a dôsledného vysporiadania sa s tým, či uložené opatrenie ohľadom predmetnej mechanickej uťahovačky v tom smere, že má mať kryt na mieste nebezpečenstva (dodávateľom bola dodaná bez krytu; mala označenie CE a bolo na ňu vydané vyhlásenie o zhode a povinnosť, aby spĺňala všetky právne predpisy je na výrobcovi, resp. dodávateľovi) predsa len nepredstavuje konkrétny zásah do práv, povinností a oprávnených záujmov ŽSR, a to s poukazom na znenie ust. § 12 ods. 2 písm. d) zákona o inšpekcii práce.

14. Z uloženého opatrenia podľa sťažovateľa jasne vyplýva, že vyradením predmetných uťahovačiek z prevádzky sa žalobca dostal do situácie, že sa ohrozuje prevádzkyschopnosť a operatívnosť jeho odborných technických útvarov pri odstraňovaní porúch a závad v železničnej doprave, nakoľko žalobca ako manažér železničnej infraštruktúry v štáte podľa zákona č. 258/1993 Z. z. nemôže svojich zamestnancov narýchlo vybaviť uťahovačkami v súlade s protokolom bez toho, aby tým utrpel ujmu na svojich majetkových a finančných

záujmoch. Podľa sťažovateľa uložené opatrenie znamená, že uťahovačky musí okamžite z prevádzky odstrániť a zabezpečiť iné, ktoré predmetný kryt majú. Nové uťahovačky budú drahšie a bude ich potrebné verejne obstarať, s čím sú spojené aj výrazné časové zdržania.

Táto skutočnosť bude mať dopad na financie sťažovateľa, jeho celkové právne postavenie, pretože významným spôsobom ovplyvní jeho finančnú kondíciu, jeho vnútorné administratívne a rozhodovacie procesy súvisiace s verejným obstarávaním, vyvolá tlak na jeho personálny substrát pri mobilizácii vnútorných kapacít na okamžité obstaranie nových uťahovačiek zákonným spôsobom. Preto má sťažovateľ za to, že uložené povinnosti sú konkrétne a predstavujú konkrétny zásah do jeho práv, povinností a oprávnených záujmov. 15. Žalovaný sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 28.05.2024. Žalovaný považuje právne závery sťažovateľa za irelevantné a nedôvodné, s obsahom kasačnej sťažnosti sa po jej preštudovaní nestotožnil a kasačnému súdu navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť v

plnom rozsahu. 16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods.2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, je prípustná a podaná v zákonom stanovenej lehote, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), oboznámiac sa so súdnym spisom a administratívnym spisom a po vyhodnotení sťažnostných námietok zistil, že kasačná sťažnosť je nedôvodná a preto ju zamietol z nasledovných dôvodov:

17. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. v znení účinnom do 05.11.2020 (deň doručenia dodatku č. 1) na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov.

18. Podľa § 12 ods. 2 písm. d) cit. zákona na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený zakázať používanie pracovných a prevádzkových objektov, priestorov a pracovísk, strojov, zariadení a iných technických zariadení a pracovných prostriedkov, pracovných postupov, látok a vykonávanie činností a prác, ktoré bezprostredne ohrozujú bezpečnosť a zdravie zamestnancov a ostatných osôb zdržiavajúcich sa v priestoroch alebo na pracovisku zamestnávateľa s jeho vedomím.

19. Podľa § 14 ods. 2 cit. zákona v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin,

b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. 20. Z administratívneho spisu vyplýva, že inšpektor práce sťažovateľovi nariadil v protokole v časti Opatrenia podľa §12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce odstrániť zistený nedostatok uvedený v časti G - Zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu, bod b) 1, ktorý bol špecifikovaný tak, že žalobca ako zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil, aby pracovný prostriedok neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnancov a spočíval v porušení § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/ 2006 Z. z. v nadväznosti na § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 a bod. 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. a zároveň mu podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce uložil povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a v určenej lehote doručiť správu o splnení opatrení.

Na základe vyjadrenia sťažovateľa k protokolu inšpektor práce vyhotovil dodatok č. 1, v ktorom skonštatoval, že žalobca vo svojom stanovisku neuviedol nové skutočnosti a nepredložil relevantné dôkazy pre svoje tvrdenia, preto nie je dôvod na zmenu znenia protokolu.

21. Tunajší súd sa zaoberal povahou opatrení uložených podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce v protokole z inšpekcie práce v uznesení veľkého senátu sp. zn. 19SVs/ 2/2022 zo dňa 04.12.2023, ktorého právne názory sú podľa § 466 ods. 3 SSP záväzné pre všetky senáty kasačného súdu. Veľký senát v tomto uznesení uzavrel, že uvedené opatrenia sa neukladajú vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval procesný postup podľa Správneho poriadku a ktoré by nadobúdalo právoplatnosť alebo vykonateľnosť.

Inšpektor práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu). V protokole inšpektor podľa § 14 ods. 1 cit. zák. uvedie zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a opatrením podľa cit. § 12 ods. 2 písm. b) zaviaže kontrolovaného, aby ich odstránil v prípadne určenej lehote.

Pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Protokol a tam uvedené opatrenie tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 cit. zákona, samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. uvedené v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie, tak podľa názoru veľkého senátu nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve (zásadne) vylúčený na základe § 7 písm. e) SSP.

Správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenia ukladá kontrolovanému konkrétne povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú.

22. Veľký senát vo vyššie špecifikovanom rozhodnutí ďalej uviedol, že môže ísť napr. o situáciu, kedy opatrenie formálne uložené podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. v skutočnosti svojím obsahom predstavuje niektoré z opatrení podľa iných písmen tohto odseku, pre ktorých uloženie platia osobitné podmienky (porov. § 21 ods. 3 cit. zák.).

Podobne môže ísť o situáciu, kedy takto všeobecne formulované opatrenie bude môcť kontrolovaný subjekt naplniť len veľmi konkrétnymi krokmi s celkom presným obsahom, takže toto opatrenie bude uňho spojené s konkrétnym zásahom na jeho práve alebo právom chránenom záujme.

Podľa kasačného súdu by mohlo ísť o situácie, kedy nevyhnutný postup pre splnenie opatrenia bude celkom jednoznačne spojený so závažným konkrétnym zásahom do podnikania kontrolovaného (napr. odstavenie výroby, obmedzenie iných častí prevádzky) alebo bude celkom priamo a jednoznačne spojený s nevyhnutnými nákladmi, ktorých vynaloženie by bolo pre kontrolovaného likvidačné alebo by malo výrazný vytesňujúci (škrtiaci) efekt (bližšie rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Sžk/14/2020)

23. V preskúmavanej veci podstatu žalobných bodov tvorili námietky smerujúce k spochybneniu záveru žalovaného o porušení povinnosti zamestnávateľa podľa 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. v nadväznosti na § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 a bod. 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. v súvislosti so vznikom pracovného úrazu.

V žalobe sťažovateľ namietal tiež, že v protokole nie je uvedené, akým spôsobom má zistený nedostatok odstrániť. Uviedol, že napriek nie úplne jasnej formulácii povinností a opatrení je nepochybné, že mu boli protokolom uložené subjektívne povinnosti, resp. boli jeho subjektívne povinnosti

priamo dotknuté. Kasačný súd v prejednávanej veci vzal do úvahy, že v čase podania správnej žaloby nemohol sťažovateľ predpokladať vydanie uznesenia veľkého senátu sp. zn. 19SVs/2/ 2022. Preto sa kasačný súd aj sám zaoberal povahou opatrenia a povinností, ktoré nariadili a uložili inšpektori práce v protokole v znení dodatku č. 1. 24. Čo sa týka nariadeného opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., z jeho obsahu je zrejmé, že opatrenie, ktoré nadväzuje na zistený nedostatok, je všeobecne formulované a nevyplývajú z neho žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má sťažovateľ plniť alebo ktoré by svojim obsahom predstavovali iné z opatrení podľa § 12 ods. 2 cit. zákona. Jedná sa opatrenie, na základe ktorého je sťažovateľ povinný odstrániť nedostatok identifikovaný v časti G bod b) 1. spočívajúci v tom, že sťažovateľ nezabezpečil, aby ním poskytovaný pracovný prostriedok neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnancov. Nadväzujúce opatrenie je všeobecne formulované a obsahuje bližšie nešpecifikovaný spôsob odstránenia zisteného nedostatku.

Sťažovateľ namietal, že uložené opatrenie predstavuje konkrétny zásah do práv, povinností a oprávnených záujmov žalobcu v zmysle § 12 ods. 2 písm. d) zákona o inšpekcii práce. Kasačný súd v prvom rade konštatuje, že v zmysle tohto ustanovenia by žalovaný musel nariadiť zákaz používania mechanickej uťahovačky - takto však opatrenie nebolo formulované. Žalovaný v napadnutom opatrení ponechal na úvahe a rozhodnutí sťažovateľa, akým spôsobom sa so svojou zákonnou povinnosťou vysporiada. Mohol tak urobiť nielen vyradením predmetných uťahovačiek z používania, ale napr. aj ich úpravou.

Preto je nedôvodná sťažnostná námietka, že splnenie nariadeného opatrenia je možné vykonať len vyradením uťahovačiek a zakúpením iných. 25. Naopak, z dokumentov, ktoré sťažovateľ predložil v administratívnom konaní, vyplýva, že v súvislosti s pracovný úrazom zo dňa 14.04.2020 sám sťažovateľ dňa 07.05.2020 (t. j ešte pred vydaním protokolu) zakázal až do odvolania používanie mechanických uťahovačiek bez osadených krytov pri rotujúcich častiach zariadenia a povolil len tie, ktoré kryt osadený mali, pričom s dodávateľom predmetných strojov riešil možnosť ich doplnenia (usmernenie riaditeľa odboru železničných tratí a stavieb č. 28173/2020/0430-1 zo dňa 07.05.2020; záverečná správa odboru bezpečnosti a inšpekcie o zistení príčin vzniku závažného pracovného úradu č. 28727/ 2020/ÚS ŽSR-SBI ŽA zo dňa 17.07.2020). Z uvedeného je zrejmé, že k ich vyradeniu z používania nedošlo v dôsledku opatrenia uloženého žalovaným.

26. Kasačný súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že sťažovateľovi bolo v protokole nariadené opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce, z ktorého nevyplýva konkrétna povinnosť, ktorú má sťažovateľ plniť alebo ktorá by svojim obsahom predstavovala iné z opatrení podľa § 12 ods. 2 cit. zákona. Preto takto formulované opatrenie nemôže priamo zasahovať do subjektívnych práv, povinností alebo právom chráneného záujmu žalobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP a ako procesné opatrenie nie je preskúmateľné správnym súdom podľa § 7 písm. e) SSP.

27. K námietke sťažovateľa, že sa správny súd nedostatočne a nepresvedčivo vysporiadal s povinnosťou v medziach žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver o konkrétnosti uložených opatrení, kasačný súd konštatuje, že správny súd sa v tomto ohľade obsahom nariadeného opatrenia a uložených povinností dostatočne

zaoberal. Okrem toho zo žaloby vyplýva, že žalobca chcel najmä zvrátiť právne posúdenie zisteného skutkového stavu, pretože mal za to, že bol nesprávne právne posúdený ako konkrétne porušenie zákona č. 124/2006 Z. z. a nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom správneho súdu, že otázka zodpovednosti žalobcu za pracovný úraz a s tým súvisiace právne posúdenie ako aj zistenie skutkového stavu (teda zistené nedostatky) autoritatívne nerieši v protokole, ale až v prípadnom osobitnom administratívnom konaní. Samotný proces zisťovania nedostatkov, vrátane ich subsumovania pod konkrétne porušené právne predpisy, nie je predmetom súdneho prieskumu protokolu. Preto v tomto konaní nie je možné zaoberať sa námietkami vznesenými proti zistenému nedostatku; práve všeobecne formulované opatrenie, že sťažovateľ má zistený nedostatok odstrániť, znamená, že má odstrániť len ten nedostatok, ktorý sa uňho aj skutočne vyskytol.

28. Rovnaký charakter má aj uložená povinnosť podľa § 14 ods. 2 písm. a) a b) z. č. 125/ 2006 Z. z., pretože sa jedná o všeobecnú povinnosť na prijatie nešpecifikovaných opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a o procesnú povinnosť doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o ich splnení, pričom nesplnenie týchto povinností nie je ničím sankcionovateľné ani vymožiteľné. Aké konkrétne preventívne opatrenia zamestnávateľ prijme za účelom splnenia tejto povinnosti, je výlučne na jeho úvahe. Preto takto formulované

povinnosti nemôžu priamo zasahovať do práv, povinností alebo právom chráneného záujmu žalobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP a ako procesné opatrenia nie sú preskúmateľné správnym súdom podľa § 7 písm. e) SSP.

29. Kasačný súd dáva sťažovateľovi do pozornosti, že spôsobilosť protokolu ako dôkazného prostriedku preukázať protiprávne konanie na účely prípadného administratívneho konania o uložení sankcie (teda aj skutočná existencia zistených nedostatkov) sa preskúmava v prípade podania správnej žaloby v inom súdnom konaní. Sankcie sa ukladajú na základe osobitného ustanovenia § 19 z. č. 125/2006 Z. z. v osobitnom správnom konaní, v ktorom konštatovanie porušenia konkrétneho právneho predpisu a identifikácia subjektu, ktorý sa takéhoto konania dopustil, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a zodpovedať istým formálnym aj obsahovým náležitostiam.

30. Po vyhodnotení rozsahu a dôvodov kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému uzneseniu dospel kasačný súd k názoru, že námietky sťažovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia a preto tieto vyhodnotil ako nedôvodné.

Vzhľadom na vyššie uvedené kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú podľa § 461 SSP.

31. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak súd mu náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie § 168. Žalobca ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP). 32. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 26. februára 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 7Ssk/50/2024 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik