7Ssk/50/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:0824101053.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 32Sa/1/2024
- IČS
- 0824101053
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: H.. S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č. XX/XX, XXX XX J., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, o žalobe na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 27Sa/2/2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 32Sa/1/2024 - 9 zo dňa 03.02.2025, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Žalovanému sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie na správnom súde
1. Napadnutým uznesením č. k. 32Sa/1/2024 - 9 zo dňa 03.02.2025 Správny súd v Banskej Bystrici odmietol žalobu na obnovu konania, ktorou sa žalobca domáhal obnovenia konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 27Sa/2/2021. 2. Správny súd po posúdení argumentov, na základe ktorých sa žalobca obnovy konania domáhal, skonštatoval, že žalobca v žalobe neuviedol žiadne dôvody, ktoré by napĺňali niektorú zo zákonných podmienok prípustnosti obnovy konania v zmysle § 472 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a správny súd sám nezistil žiadny relevantný dôvod na obnovu konania, preto žalobu odmietol ako zjavne nedôvodnú. Správny súd k splneniu požiadavky podľa § 479 SSP uviedol, že z rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/56/2020 a sp. zn. 9Sžsk/3/2021 (správne malo byť uvedené Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pozn. kasačného súdu) uviedol, že je zrejmé, že žalobca má právnické vzdelanie.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
3. Proti tomuto uzneseniu podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“). Uviedol, že jeho žaloba bola nezákonne odmietnutá, správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a správny súd sa odklonil od rozhodovacej praxe kasačného súdu. Uviedol, že napadnuté uznesenie dokazuje, že vo veci konajúci sudca cit. „nebude rešpektovať medzinárodný dohovor č. 128, Listinu základných ľudských práv, Ústavu SR, všeobecne platné rozhodnutia Ústavného súdu SR a ani všeobecne platné zákony týkajúce sa sociálnych dávok“, ale sa v danej veci bude riadiť cit. „pokynmi nového politbira justičnej zločineckej chunty“. Ďalej uviedol meritórne námietky vo vzťahu k rozhodnutiu Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „GR ZVJS“) zo dňa 07.12.2020, ktoré žiadal preskúmať v pôvodnom konaní, ktoré žiadal obnoviť. Uviedol, že správny súd vedel pred vydaním napadnutého uznesenia, že rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 07.12.2020 je protiprávne. Uviedol dôvody, pre ktoré mal za to, že Krajský súd v Žiline mal rozhodnutie správneho orgánu zrušiť a správnemu orgánu uložiť povinnosť vec postúpiť Sociálnej poisťovni. Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie správneho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne zrušiť rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 07.12.2020 a uložiť správnemu orgánu povinnosť odstúpiť žiadosť žalobcu zo dňa 11.11.2020 Sociálnej poisťovni. 4. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym spisom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný podľa § 453 ods. 2 veta prvá SSP, zistil, že kasačná sťažnosť je nedôvodná. 6. Z obsahu súdneho spisu bolo zistené, že žalobca sa žalobou zo dňa 13.01.2021 domáhal zrušenia rozhodnutia č. GR ZVJS-d-12379/14-2020 zo dňa 07.12.2020. Krajský súd v Žiline jeho žalobu odmietol uznesením sp. zn. 27Sa/2/2021-57 zo dňa 22.06.2021. Kasačný súd uznesením sp. zn. 6Ssk/40/2021 zo dňa 02.02.2022 kasačnú sťažnosť žalobcu proti tomuto uzneseniu zamietol. Následne žalobca podal žalobu na obnovu tohto súdneho konania na Správny súd v Banskej Bystrici, ktorý tu napadnutým uznesením túto žalobu odmietol ako zjavne nedôvodnú, keďže neboli zistené žiadne dôvody jej prípustnosti podľa § 472 SSP. 7. Podľa § 472 SSP žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné. Podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak je zjavne nedôvodná. Podľa § 483 ods. 2 SSP ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie. 8. Najvyšší správny súd predovšetkým uvádza, že pri posúdení splnenia podmienky povinného právneho zastúpenia podľa § 479 SSP v konaní o obnove konania vychádzal z právneho názoru vysloveného v uznesení najvyššieho správneho súdu sp. zn 6Ssk/105/2022, podľa ktorého v konaní o obnove konania v sociálnych veciach nie je potrebné obligatórne právne zastúpenie. Ďalej upriamuje pozornosť na to, že žaloba na obnovu konania je svojou podstatou mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý môžu uplatniť subjekty (§ 474 SSP) len za splnenia zákonom stanovených procesných podmienok; možno ním napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu a len z dôvodov taxatívne ustanovených v § 472 SSP.
9. V prejednávanej veci žalobca v žalobe na obnovu konania neoznačil žiadny zákonný dôvod na obnovu konania predpokladaný v § 472 SSP a nedoložil žiadne dôkazy, ktoré by existenciu takéhoto zákonného dôvodu preukazovali. Správny súd sa obsahom žaloby na obnovu konania dôsledne zaoberal, v súlade s ust. § 481 ods. 2 SSP prihliadol i na skutočnosť, že žalobca sa domáhal obnovy konania vo veciach sociálnych. Dospel k záveru, s ktorým sa stotožnil aj kasačný súd, že žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná, keďže nebola podaná z dôvodov uvedených v § 472 SSP. V danej súvislosti kasačný súd dopĺňa, že naplnenie aspoň jedného z taxatívne ustanovených dôvodov podľa § 472 SSP je zákonným predpokladom splnenia objektívnej podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania. Žalobca však v žalobe neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by niektorý z možných dôvodov prípustnosti žaloby na obnovu konania aspoň osvedčovali. Správny súd preto postupoval správne, keď žalobu na obnovu konania odmietol ako zjavne nedôvodnú. Námietky sťažovateľa o nezákonnom odmietnutí a nesprávnom právnom posúdení veci sú vzhľadom na uvedené plne nedôvodné. 10. K námietke sťažovateľa o odklone správneho súdu od rozhodovacej praxe kasačného súdu, kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ túto svoju námietku nijako neodôvodnil, neuviedol žiadne rozhodnutie kasačného súdu, od ktorého sa mal správny súd pri posudzovaní splnenia podmienok prípustnosti obnovy konania odkloniť. 11. Nedôvodná je tiež námietka, že došlo k porušeniu Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, Ústavy Slovenskej republiky či Listiny základných práv a slobôd, keďže ochrany svojich práv sa môže domáhať každý za zákonom stanovených podmienok (čl. 46 ods. 4 Ústavy SR). Vzhľadom na to, že neboli splnené procesné podmienky, ktoré Správny súdny poriadok ustanovuje ako predpoklad konania o žalobe na obnovu konania, správny súd nemohol vec meritórne prejednať bez ohľadu na to, či sa konanie týka základného práva. Nie je porušením práva na spravodlivý proces, ak správny súd odmietne žalobu, pokiaľ nastali zákonom predpokladané podmienky na jej odmietnutie, ako tomu bolo v danom prípade. 12. Nemožno ako dôvodné vyhodnotiť ani sťažnostné námietky týkajúce sa meritórneho posúdenia rozhodnutia, ktoré žiadal žalobca preskúmať v rámci pôvodného konania o správnej žalobe v sociálnych veciach, keďže tieto námietky by mohli byť vyhodnotené len vtedy, pokiaľ by došlo k povoleniu obnovy konania. 13. Obiter dictum kasačný súd dodáva, že žalobca nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa v zmysle § 489 SSP (pozri uznesenie kasačného súdu sp. zn. 7Ssk/53/2022 zo dňa 18.05.2022).
IV. Záver a trovy kasačného konania
14. Vychádzajúc z právnych záverov uvedených vyššie kasačný súd po vyhodnotení dôvodov vznesených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho súdu tieto vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodné, keďže neboli spôsobilé zvrátiť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP zamietol. 15. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalovaný síce úspech mal, no kasačný súd nezistil výnimočné dôvody, aby mu náhradu trov priznal. Žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). 16. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 2:1.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 17. decembra 2025