7Ssk/5/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:7018200526.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 3Sa/19/2018
- IČS
- 7018200526
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: A.. J. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom E.. W. XXXX/XX, XXX XX R. X. Y., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. 03. 2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Sa/19/2018-29 zo dňa 24. 03. 2021, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Žalovanej náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred krajským súdom
1. Žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. 03. 2018 (ďalej aj „rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej“ a „druhostupňové rozhodnutie“) zamietla odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X -A.. zo dňa 30. 11. 2017, č. XXX XXX XXXX X -A. zo dňa 30. 11. 2017 a XXX XXX XXXX X -A. zo dňa 30. 11. 2017 vo veci nároku na invalidný dôchodok (ďalej len „prvostupňové rozhodnutia“). Žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X -A.. zo dňa 30. 11. 2017 rozhodla, že žalobcovi vznikol nárok na výplatu invalidného dôchodku v sume 3245 Sk mesačne, ktorý sa podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) v znení zákona č. 526/2003 Z. z. nevypláca a dňom 11. 05. 2004 nárok naň zaniká. Žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X -A.. zo dňa 30. 11. 2017 rozhodla, že žalobcovi podľa § 73, § 112 ods. 4, § 274 a § 82 zákona o sociálnom poistení zvýšila sumu invalidného dôchodku od 08. 04. 2010
na sumu 496,80 eur mesačne. Žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X -A.. zo dňa 30. 11. 2017 rozhodla, že žalobcovi od 16. 09. 2010 priznala invalidný dôchodok v sume 263,80 eur mesačne podľa § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988“), zároveň žalobca má od 16. 09. 2010 naďalej nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 01. 01. 2004 v sume 496,80 eur mesačne, súčasne od 16. 09. 2010 mu zaniká nárok na invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. 12. 2003, t. j. zákona č. 100/1988.
2. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) rozsudkom č. k. 3Sa/19/2018 - 29 zo dňa 24. 03. 2021 zamietol žalobu ako nedôvodnú v zmysle § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
3. Správny súd uviedol, že správna žaloba nebola podaná dôvodne, pretože prvostupňové rozhodnutia žalovanej spolu s rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej vychádzali zo správneho právneho posúdenia veci. 4. Do pozornosti dal správny súd svoj skorší rozsudok, č. k. 5Sd/13/2015 zo dňa 14. 03. 2017, ktorý bezprostredne predchádzal vydaniu preskúmavaných rozhodnutí žalovanej, ktorý žalovaný správny orgán zaviazal k spôsobu ďalšieho konania. Žalovaná mala v ďalšom konaní zaujať podrobné stanovisko ku všetkým námietkam žalobcu vznesených v priebehu celého správneho a súdneho konania pokiaľ ide o posudzovanie zdravotného stavu a v prípade, že bude mať pochybnosti o správnosti záverov súdom ustanoveného znalca, bude potrebné ustanoviť nového znalca alebo doplniť znalecký posudok znalca objednaného žalovanou, ktorým bude uložené vypracovať, resp. doplniť znalecký posudok s rovnakým zadaním, ako bolo uložené súdom ustanovenému znalcovi za účelom odstránenia rozporov predovšetkým medzi obsahom znaleckého posudku znalca objednaného žalovanou a závermi posudkového
lekára, ktoré sú v zjavnom rozpore, pokiaľ ide o ďalšie zdravotné postihnutia, ktorými žalobca trpel a trpí a ich vplyv na celkovú mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť so zohľadnením aj ich vývoja v zmysle § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení.
Keďže podkladom pre vydanie rozhodnutia je posudok príslušného posudkového lekára sociálneho poistenia, jeho úlohou má byť zaujatie podrobného stanoviska ku všetkým námietkam žalobcu, sporným a zisteným skutočnostiam v súvislosti s posudzovaním jeho invalidity, resp. jej zmeny a výšky stanovenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie, či jej navýšenie pre ďalšie zdravotné postihnutia v zmysle platnej
právnej úpravy. Až na základe doplnenia dokazovania v naznačenom smere bude povinnosťou žalovanej vydať vo veci rozhodnutie. 5. Správny súd skonštatoval, že žalovaná postupovala v napadnutých rozhodnutiach v intenciách právneho názoru správneho súdu v rozhodnutí č. k. 5Sd/13/2015 zo dňa 14_ 03_
2017. Súčasťou odôvodnenia napadnutých rozhodnutí bol aj posudok posudkového lekára zo dňa 05. 02. 2018, ktorý bolo potrebné vyhotoviť z dôvodu postupu v súlade s právnym názorom správneho súdu v rozhodnutí č. k. 5Sd/13/2015 zo dňa 14. 03. 2017.
Podľa názoru správneho súdu, dokazovanie správneho súdu bolo dostatočné a najmä časť týkajúca sa zdravotného posudku, objasnila právnu úvahu, prečo žalovaná posúdila zdravotný stav žalobcu v takom rozsahu ako to bolo judikované v napadnutých rozhodnutiach.
Vo vzťahu k rozdielnostiam v hodnotení zdravotného stavu, správny súd poukázal na zdravotný posudok zo dňa 05. 02. 2018 v časti, v ktorej bolo uvedené, že „Napriek tomu, že obidvaja znalci zdravotné postihnutie účastníka konania hodnotia ako hybnosť v bedrových kĺboch oproti norme (zdravému bedrovému kĺbu) ako ľahké a stredne ťažké, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade to považuje za nesprávne. Pooperačný priebeh u účastníka konania bol bez komplikácií, nebola popisovaná infekcia a zlomenina endoprotézy. Stav po operáciách TEP oboch bedrových kĺbov možno aj preto hodnotiť ako dobrý, lebo neboli popisované skrátenia končatín, svalstvo normotrofné, inervácia správna a bez cirkulačných porúch. V subjektívnom hodnotení tohto zdravotného stavu došlo u účastníka konania k zmenšeniu intenzity bolestí. Z toho dôvodu aj obidvaja znalci sa zhodli na tom, že po operácii bol účastník konania schopný pracovného zaradenia, ktoré trvá od roku 1992, a ktoré popisuje ako riadiacu činnosť, čo úplne vyhovuje jeho zdravotnému stavu. Vzhľadom na tieto nové skutočnosti bol zdravotný stav účastníka konania
prehodnotený dňa 11. mája 2004 v rámci mimoriadnej kontrolnej lekárskej prehliadky na podnet posudkového lekára sociálneho poistenia.“ 6. Záverom správny súd skonštatoval, že preskúmavané rozhodnutia žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo je plne v súlade so zákonom o sociálnom poistení. Žalovaný pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav veci, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné, obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a je z neho zrejmé, akými úvahami sa žalovaný pri hodnotení dôkazov riadil a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov. Správny súd preto správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, pretože nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu.
II. Kasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku správneho súdu
7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca podaním zo dňa 11. 06. 2021 (ďalej len „sťažovateľ“). Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP. 8. Podľa názoru sťažovateľa jeho zdravotný stav bol nezákonne prehodnotený pri mimoriadnej kontrolnej lekárskej prehliadke určenej na apríl 2004 dňa 11. 05. 2004 a jeho nárok na invalidný dôchodok mal byť podľa sťažovateľa posúdený podľa § 263b zákona o sociálnom poistení. 9. Sťažovateľ poukázal, že v konaní sa vyskytli rozpory medzi lekárskou správou prvostupňového posudkového lekára zo dňa 20. 10. 2017 a lekárskou správou druhostupňového posudkového lekára zo dňa 05. 02. 2018, a medzi lekárskymi správami oboch posudkových lekárov a oboma znalcami ustanovenými súdom a žalovanou. Posudok druhostupňového posudkového lekára v predmete posudzovania uvádza ako dôvod mimoriadnu kontrolnú lekársku prehliadku určenú na apríl 2004, pričom bol vykonaný na nezákonnom podklade mimoriadnej kontrolnej lekárskej prehliadke, a preto napadnuté prvostupňové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X -A.. zo dňa 30. 11. 2017 je tak nezákonné. 10. Podkladom pre správne konanie podľa sťažovateľa boli aj znalecké posudky - znalec ustanovený súdom a znalec ustanovený žalovanou - ktorí mali rovnaké zadanie a v záveroch svojich znaleckých posudkoch konštatujú rovnaké zistenia, že sťažovateľov zdravotný stav sa oproti predchádzajúcemu obdobiu nezlepšil, je trvalý a pridružili sa ďalšie posudkovo významné ochorenia a sťažovateľ nebol spôsobilý vykonávať sústavné zamestnanie štandardného charakteru. Správny súd sa mal priklonil k názoru žalovanej a sťažovateľ „takýto výsledok vzhľadom na doterajší priebeh v žiadnom prípade neočakával“. V tejto súvislosti poukázal na predchádzajúce súdne konania - rozhodnutia krajského súdu zo dňa 12. 08. 2014 a
14. 03. 2017, ktorými mali byť zrušené rozhodnutia žalovanej z dôvodu, že boli zjavné rozpory medzi posudkom súdneho znalca a závermi posudkových lekárov žalovanej. 11. Ďalej sťažovateľ poukázal, že správny súd a žalovaná nemôže preferovať len posudky vlastných orgánov a nevykonať dokazovanie aj na skutočnosti tvrdené žalobcom. Žalovaná nemôže ignorovať závery súdneho znalca ani znalca ustanoveného žalovanou pre posúdenie zdravotného poškodenia a neschopnosti vykonávať sústavné zamestnanie štandardného charakteru. Sťažovateľ doplnil, že podľa jeho názoru jeho zdravotný stav nie je dostatočne posúdený najmä vo vzťahu k ochoreniam pohybového aparátu pri chodení, sedení. Poukázal, že druhostupňová posudková lekárka nezohľadnila jeho obezitu a zľahčuje ju. Z rozsahu 60 - 75 % miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť mu druhostupňová posudková lekárka určila 65 % miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť bez prihliadnutia na závažnosť ochorení pohybového aparátu i v súvislosti s morbídnou obezitou. V rozpore s tým má byť aj hybnosť kĺbov, ktorú druhostupňová posudková lekárka určila ako „dobrú“. 12. Sťažovateľ uviedol, že žalovaná mu priznala len čiastočný invalidný dôchodok podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok, ktoré majú byť pre sťažovateľa oveľa tvrdšie ako mu majú prináležiac celkom mimoriadne podmienky v zmysle § 20 ods. 3 vyhlášky č. 149/1988 Zb. 13. Druhostupňová posudková lekárka podľa sťažovateľa nesúhlasila s názorom ustanovenými znalcami v časti rozhodujúceho zdravotného postihnutia, vzhľadom na to, že títo ustanovení znalci hodnotili hybnosť bedrových kĺbov ako ľahké a stredné ťažké. V rozpore je teda hybnosť kĺbov posúdená ako „dobrá“ druhostupňovou posudkovou lekárkou. 14. Sťažovateľ uviedol, že ako samostatne zárobkovo činná osoba pracuje dvakrát dve hodiny týždenne, je odkázaný na sprievodcu za celkom mimoriadnych podmienok, nemôže vykonávať sústavné zamestnanie štandardného charakteru, iba ak bližšie neurčený rozsah, pretože len administratívne práce mu spôsobujú problémy, a tak to vykonával v súbehu s priznaným plným invalidným dôchodkom od roku 1994 do 11. 05. 2004 a aj v období od 08. 04. 2010 až do odchodu na starobný dôchodok dňa 08. 03. 2015. Nikdy to nemal byť dôvod na zníženie plnej invalidity, sťažovateľ nerozumie prečo mu žalovaná priznala čiastočný invalidný dôchodok namiesto invalidného dôchodku, tvrdiac, že je schopný vykonávať doterajšie sústavné zamestnanie za osobitne uľahčených pracovných podmienok. Odôvodnenie o pracovnej rekomandácii je podľa neho nepresvedčivé a nemá oporu v zákonných ustanoveniach. 15. Záverom navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu, alternatívne zrušil preskúmavané rozhodnutia žalovanej.
III. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti žalobcu
16. Žalobkyňa využila svoje právo na základe zaslanej výzvy správneho súdu a vyjadrila sa ku kasačnej sťažnosti podaním zo dňa 09. 07. 2021. 17. Dôvody, ktoré v kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, nepovažuje žalovaná za opodstatnené. Žalovaná je toho názoru, že správny súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého vec náležite právne posúdil, dostatočne sa vysporiadal so všetkými námietkami a argumentami sťažovateľa a rozhodnutie dostatočne odôvodnil. 18. Záverom žalovaná navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú a nepriznal sťažovateľovi náhradu trov konania.
IV. Konanie pred kasačným súdom
19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou
súdnictva. 20. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.
21. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 11 písm. h) v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a po zistení, že bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, kasačnú sťažnosť v rozsahu námietok sťažovateľa prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s § 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.
22. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 3Sa/19/2018 - 29 zo dňa 24. marca 2021, ktorým správny súd zamietol žalobu ako nedôvodnú, lebo nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu.
23. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu.
24. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. 03. 2018, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X -A.. zo dňa 30. 11. 2017, č. XXX XXX XXXX X -A. zo dňa 30. 11. 2017 a XXX XXX XXXX X -A. zo dňa 30. 11. 2017 vo veci nároku na invalidný dôchodok. Žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X -A.. zo dňa 30. 11. 2017 rozhodla, že žalobcovi vznikol nárok na výplatu invalidného dôchodku v sume 3245 Sk mesačne, ktorý sa podľa § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 526/2003 Z. z. nevypláca a dňom 11. 05. 2004 nárok naň zaniká. Žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X -A.. zo dňa 30. 11. 2017 rozhodla, že žalobcovi podľa § 73, § 112 ods. 4, § 274 a § 82 zákona o sociálnom poistení zvýšila sumu invalidného dôchodku od 08. 04. 2010 na sumu 496,80 eur mesačne. Žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X
-A.. zo dňa 30. 11. 2017 rozhodla, že žalobcovi od 16. 09. 2010 priznala invalidný dôchodok v sume 263,80 eur mesačne podľa § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb., zároveň žalobca má od 16. 09. 2010 naďalej nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 01. 01. 2004 v sume 496,80 eur mesačne, súčasne od 16. 09. 2010 mu zaniká nárok na invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. 12. 2003, t. j. zákona č. 100/1988.
25. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení a na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.
26. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, z ktorých dôvodov ich ďalej neopakuje a na ne len poukazuje.
27. Kasačný súd zistil, že správny súd v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou, vykonal náležite v zmysle platnej právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z. z., na základe ktorej ustálil svoj právny záver, ktorý aj náležite odôvodnil.
28. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej v spojení s prvostupňovými správnymi rozhodnutiami a konaní im predchádzajúcich pri aplikácii zákonnej úpravy uvedených právnych predpisov postupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k zhodnému záveru ako krajský súd. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami žalobcu uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutej právnej normy obsiahnutej v dôvodoch napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvára dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku.
V. Právne posúdenie kasačným súdom
29. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 30. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
31. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 32. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov.
Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.
33. Z administratívneho spisu žalovanej mal kasačný súd za preukázané nasledovné skutočnosti. Žalobca podal dňa 25. 06. 1992 žiadosť o posúdenie jeho zdravotného stavu z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Žalovaná na základe posúdenia zdravotného stavu rozhodla, že žalobca je od 01. 06. 1992 čiastočne invalidný podľa zákona č. 100/1988 Zb.; kontrolnou lekárskou prehliadkou vykonanou dňa 17. 06. 1994 došlo vo vzťahu k žalobcovi k zmene z čiastočnej invalidity na invaliditu podľa § 29 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. odo dňa 25. 05. 1994; kontrolnou lekárskou prehliadkou zo dňa 14. 11. 1995 bolo stanovené, že žalobca je aj naďalej invalidný podľa § 29 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.; kontrolnou lekárskou prehliadkou zo dňa 29. 06. 1998 bolo stanovené, že žalobca je aj naďalej invalidný podľa § 29 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.; kontrolnou lekárskou prehliadkou zo dňa 23. 10. 2000 bolo stanovené, že žalobca je aj naďalej invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a)
zákona č. 100/1988 Zb. (deformačná artróza oboch bedrových kĺbov); kontrolnou lekárskou prehliadkou zo dňa 14. 07. 2003 bolo stanovené, že žalobca je aj naďalej invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. (lehota kontrolnej lekárskej prehliadky bola stanovená na 08/2006); dňa 11. 05. 2004 bola vykonaná mimoriadna kontrolná lekárska prehliadka v súvislosti so zmenou právnych predpisov (zákon č. 461/2003 Z. z.), ktorou bolo stanovené, že žalobca je invalidný podľa 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (MPSVZČ - 45 %) a na základe ktorej bolo vydané rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX zo dňa 21. 07. 2004, ktorým bola žalobcovi znížená suma invalidného dôchodku od 24. 08. 2004 na sumu 4.839
Sk mesačne. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal, v rámci ktorého namietal nesúhlas so stanovenou MPSVZČ na 45 % a žiadal jeho zvýšenie. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „ NS SR“) zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Sd/36/05-21 zo dňa 17. 03. 2005 tak, že zrušil rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX zo dňa 21. 07. 2004 a vec jej vrátil na ďalšie konanie, č. k. 4So/83/2005 - 32 zo dňa 07. 06. 2006 z dôvodu, že nebol zákonný dôvod pre konanie o preskúmavanie trvania invalidity v máji 2004, pretože v zmysle § 263 ods. 2 druhej vety zákona o sociálnom poistení mohla žalovaná preskúmavať len vtedy, ak by pri kontrolnej lekárskej prehliadke konanej pred 01. 01. 2004 nebola určená lehota jej ďalšieho uskutočnenia po 31. 12. 2003, hoci tak žalovaná mala urobiť až v auguste 2006.
NS
SR zároveň upozornil žalovanú, že v danom prípade boli rozpory v posudkoch posudkových lekárov - lekári žalovanej a lekára žalobcu a zároveň zaviazal žalovanú, aby uvoľnila invalidný dôchodok od 24. 08. 2004 vo výške v akej bol vyplácaný do tohto dňa.
Kontrolnou lekárskou prehliadkou zo dňa 09. 12. 2004 a 11. 02. 2005 bolo stanovené, že žalobca je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (MPSVZČ - 45 %). Kontrolnou lekárskou prehliadkou zo dňa 19. 10. 2006 bolo stanovené, že už nie je invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., ale je čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. lekársky posudok bol vykonaný v dôsledku nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460 zo dňa 07. 06. 2006, v ktorom bolo rozhodnuté, že § 263 ods. 2 a ods. 4 až 7 zákona o sociálnom poistení nie je v súlade s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Kontrolnou lekárskou prehliadkou zo dňa 20. 02. 2008 a 02. 04. 2008 bolo stanovené, že už
nie je invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., ale je čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. Kontrolnou lekárskou prehliadkou zo dňa 08. 04. 2010 bolo stanovené, že do dňa 07. 04. 2010 žalobca nie je invalidný, ale je čiastočne invalidný podľa zákona č. 100/1988 Zb. a od 08. 04. 2010 je invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. Dňa 10. 02. 2010 mu bol Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny priznaný
príspevok na kúpu auta. Kontrolnou lekárskou prehliadkou zo dňa 09. 03. 2011 bolo stanovené, že je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Kontrolnou lekárskou prehliadkou zo dňa 19. 06. 2012 bolo stanovené, že je invalidný od 08. 04. 2010 podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (MPSVZČ - 75 %).
Kontrolnou lekárskou prehliadkou zo dňa 12. 04. 2013 a 04. 09. 2013 bolo stanovené, že od 11. 05. 2004 do 07. 04. 2010 je čiastočne invalidný podľa zákona č. 100/1988 Zb. a od 08. 04. 2010 je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Kontrolnou lekárskou prehliadkou zo dňa 19. 02. 2014 bolo stanovené, že od 11. 05. 2004 do 07. 04. 2010 je čiastočne invalidný podľa zákona č. 100/1988 Zb. a od 08. 04. 2010 je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Kontrolnou lekárskou prehliadkou zo dňa 05. 12. 2014 bolo stanovené, že od 11. 05. 2004 do 07. 04. 2010 je čiastočne invalidný podľa zákona č. 100/1988 Zb. a invalidný podľa zákona o sociálnom poistení (MPSVZČ - 65 %) a od 08. 04. 2010 je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a zákona č. 100/1988 Zb.
Kontrolnou lekárskou prehliadkou zo dňa 24. 04. 2015 bolo stanovené, že od 11. 05. 2004 do 07. 04. 2010 je čiastočne invalidný podľa zákona č. 100/1988 Zb. a invalidný podľa zákona o sociálnom poistení (MPSVZČ - 65 %) a od 08. 04. 2010 je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a zákona č. 100/1988 Zb. (MPSVZČ - 75 %). Kontrolnou lekárskou prehliadkou zo dňa 19. 05. 2015 bolo stanovené, že od 11. 05. 2004 do 31. 07. 2006 je čiastočne invalidný podľa zákona č. 100/1988 Zb. a invalidný podľa zákona o sociálnom poistení (MPSVZČ - 45 %), od 01. 08. 2006 do 07. 04. 2010 je čiastočne invalidný podľa zákona č. 100/1988 Zb. a invalidný podľa zákona o sociálnom poistení (MPSVZČ - 65 %), a od 08. 04. 2010 je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a zákona č. 100/1988 Zb. (MPSVZČ - 75 %). Kontrolnou lekárskou prehliadkou zo dňa 20. 10. 2017 bolo stanovené, že od 11. 05. 2004 do
31. 07. 2006 je čiastočne invalidný podľa zákona č. 100/1988 Zb. a invalidný podľa zákona o sociálnom poistení (MPSVZČ - 45 %), od 01. 08. 2006 do 07. 04. 2010 je čiastočne invalidný podľa zákona č. 100/1988 Zb. a invalidný podľa zákona o sociálnom poistení (MPSVZČ - 65 %) a od 08. 04. 2010 je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a zákona č. 100/1988 Zb. (MPSVZČ - 75 %).
Kontrolnou lekárskou prehliadkou zo dňa 17. 01. 2018 bolo stanovené, že od 11. 05. 2004 do 31. 07. 2006 je čiastočne invalidný podľa zákona č. 100/1988 Zb. a invalidný podľa zákona o sociálnom poistení (MPSVZČ - 45 %), od 01. 08. 2006 do 07. 04. 2010 je čiastočne invalidný podľa zákona č. 100/1988 Zb. a invalidný podľa zákona o sociálnom poistení (MPSVZČ - 65 %) a od 08. 04. 2010 je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a zákona č. 100/1988 Zb. (MPSVZČ - 75 %). Kontrolnou lekárskou prehliadkou zo dňa 05. 02. 2018 bolo stanovené, že od 11. 05. 2004 do 31. 07. 2006 je čiastočne invalidný podľa zákona č. 100/1988 Zb. a invalidný podľa zákona o sociálnom poistení (MPSVZČ - 45 %), od 01. 08. 2006 do 07. 04. 2010 je čiastočne invalidný podľa zákona č. 100/1988 Zb. a invalidný podľa zákona o sociálnom poistení (MPSVZČ - 65 %) a od 08. 04. 2010 je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a zákona č. 100/1988 Zb. (MPSVZČ - 75 %).
34. Kasačný súd vo vzťahu k prejednávanému prípadu si dovolí len poukázať na niektoré súdne konania, ktoré predbiehali tomuto súdnemu konaniu, týkajúce sa sťažovateľa a posudzovania jeho zdravotného stavu žalovanou, okrem vyššie uvedeného (KS v Košiciach č. k. 3Sd/36/05-21 zo dňa 17. 03. 2005 a následne rozhodovanie NS SR č. k. 4So/83/2005 - 32 zo dňa 07. 06. 2006), boli súdnemu prieskumu podrobené v konaní KS v Košiciach sp.zn. 2Sd/15/ 2008 rozhodnutia žalovanej zo dňa 21. 11. 2007, 14. 11. 2007, 22. 10. 2009, 21. 09. 2010, 30. 09. 2010, 21. 09. 2010. 21. 03. 2011 a 24. 05. 2011, ktoré boli zrušené a vec vrátená žalovanej na ďalšie konanie - tieto rozhodnutia sa obdobne ako prebiehajúce súdne konanie vzťahovali k posudzovaniu invalidity žalobcu. KS v Košiciach č. k. 8Sd/78/2013-46 zo dňa 12. 08. 2014 opätovne zrušil a vrátil rozhodnutia žalovanej zo dňa 28. 10. 2103 I - III, ktoré sa týkali zmeny invalidity na čiastočnú invaliditu a zároveň odňatie invalidného dôchodku.
KS v Košiciach v sp. zn. 5Sd/13/2015 zo dňa 14. 03. 2017 opätovne zrušil rozhodnutia žalovanej vo vzťahu k žalobcovi zo dňa 14. 01. 2015 I - III týkajúce sa odňatia invalidného dôchodku od 24. 01. 2008, zániku čiastočného invalidného dôchodku od 24. 01. 2008 a zvýšenie invalidného dôchodku od 01. 07. 2008 a zániku invalidného dôchodku od 08. 04. 2010 a zvýšenie invalidného dôchodku. V tomto súdnom konaní (KS v Košiciach sp. zn. 5Sd/13/2015) zaviazal súd žalovanú, aby v ďalšom konaní zaujala podrobné stanovisko ku všetkým námietkam žalobcu, vzneseným v priebehu celého správneho i súdneho konania pokiaľ ide o posudzovanie zdravotného stavu a v prípade, že bude mať pochybnosti o správnosti záverov znalca ustanoveného súdom, bude potrebné ustanoviť nového znalca alebo doplniť znalecký posudok znalca ustanoveného žalovanou, ktorému bude uložené vypracovať, resp. doplniť znalecký posudok s rovnakým zadaním ako to bolo uložené znalcovi ustanovenému súdom za účelom odstránenia rozporov predovšetkým medzi obsahom
znaleckého posudku znalca ustanoveného súdom a závermi posudkového lekára, ktoré sú v zjavnom rozpore pokiaľ ide o ďalšie zdravotné postihnutia. Posudkový lekár žalovanej musí zaujať stanovisko ku všetkým námietkam žalobcu a až na základe doplnenia dokazovania má žalovaná opätovne rozhodnúť.
35. Následne žalovaná vydala vo vzťahu k žalobcovi rozhodnutia, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní (prvostupňové rozhodnutia zo dňa 30. 11. 2017 I - III a druhostupňové rozhodnutie zo dňa 10. 03. 2018). Kasačný súd poukazuje, že po oboznámení sa s administratívnym a súdnym spisom zameral svoju pozornosť na otázky týkajúce sa posúdenia zdravotného stavu žalovanou vytýkané žalobcom a na ďalšie námietky, ktoré uviedol sťažovateľ v kasačnej sťažnosti, ktoré považoval za zásadné v tomto konaní.
36. Sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti namieta, že jeho zdravotný stav bol nezákonne posúdený žalovanou v rámci mimoriadnej kontrolnej lekárskej prehliadky ustanovenej na apríl 2004 - vykonanej 11. 05. 2004 a jeho nárok na invalidný dôchodok mal byť posúdený podľa § 263b zákona o sociálnom poistení. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie NS SR č. k. 4So/83/2005 - 32 zo dňa 07. 06. 2006 z dôvodu, že nebol zákonný dôvod pre konanie o preskúmavanie trvania invalidity v máji 2004, pretože v zmysle § 263 ods. 2 druhej vety zákona o sociálnom poistení mohla žalovaná preskúmavať len vtedy, ak by pri kontrolnej lekárskej prehliadke konanej pred 01. 01. 2004 nebola určená lehota jej ďalšieho uskutočnenia po 31. 12. 2003, hoci tak žalovaná mala urobiť až v auguste 2006. Kasačný súd poukazuje na už spomínaný nález Ústavného súdu SR č. 460 zo dňa 07. 06. 2006, ktorým bolo ustanovenie § 263 ods. 2 a ods. 4 až 7 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov označené, že nie je v súlade s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR, v tejto súvislosti preto považuje námietky
žalobcu týkajúce sa nezákonnosti vykonanej mimoriadnej kontrolnej lekárskej prehliadky za irelevantné a v tomto konaní bezvýznamné. 37. V súvislosti so sťažovateľovou námietkou týkajúcou sa aplikácie § 263b zákona o sociálnom poistení, kasačný súd poukazuje, že v jeho prípade nebolo možné aplikovať predmetné ustanovenie, a to z dôvodu, že v čase mimoriadnej kontrolnej lekárskej prehliadky bolo potrebné vychádzať z právnej úpravy platnej a účinnej v čase rozhodovania žalovanej. Uvedené ustanovenie, na ktoré odkazuje žalobca bolo súčasťou novely zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 529/2006 Z. z. účinnej až od 01. 10. 2006. Žalovaná nemôže rozhodovať na základe právnej úpravy, ktorú si sama zvolí posudzovaná osoba, ale musí rozhodovať podľa platnej a účinnej právnej úpravy v čase rozhodovania, resp. podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase posudzovania zdravotného stavu osoby, resp. rozhodovania o nároku osoby na dôchodkovú dávku. Osoba si nemôže vyberať pre neho vhodnejšiu právnu úpravu a požadovať, aby jeho možný nárok bol posudzovaný podľa jemu zvolenej právnej
úpravy zákona o sociálnom poistení, resp. zákona č. 100/1988 Zb. Uvedené platí aj vo vzťahu k sťažovateľovej námietke, že obdobie od 11. 05. 2004 do 31. 07. 2006 mala žalovaná posudzovať podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006, ktoré bolo účinné až od 01. 08. 2006.
38. Vo vzťahu k nesúhlasu sťažovateľa s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v jednotlivých obdobiach - 11. 05. 2004 - 31. 07. 2006 (45 %); 01. 08. 2006 - 07. 04. 2010 (65 %) a od 08. 04. 2010 (75 %), kasačný súd súhlasne s názorom správneho súdu konštatuje, že žalovaná rozhodla v súlade s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí KS v Košiciach - sp. zn. 5Sd/13/2015, pričom odstránila rozpory, ktoré jej boli vytýkané KS v Košiciach v uvedenom súdnom konaní. Najmä odstránila rozpory medzi posudkami znalca ustanoveného súdom a znalca ustanoveného žalovanou, a to tak, že znalec ustanovený žalovanou doplnil svoj pôvodný posudok (doplnok č. 2 znaleckého posudku číslo úkonu 04/ 2013, číslo úkonu 04/2017) a zodpovedal na rovnaké otázky, aké mal aj znalec ustanovený súdom (pozn. predtým mal tento znalec rozdielne otázky, preto vznikli aj rozpory v týchto posudkoch).
Z posudku posudkovej lekárky žalovanej v rámci druhostupňového konania zo dňa 05. 02. 2018 vyplynulo, že sťažovateľ bol uznaný za invalidného odo dňa 25. 05. 1994 podľa § 29 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. pre bionekrózu oboch hlavíc bedrových kĺbov ťažkého stupňa, s výraznou bolesťou a poruchou funkcie, funkčné štádium koxartrózy
III. C. Pre tento nález mu bola indikovaná implantácia TEP oboch bedrových kĺbov, ktorá bola realizovaná postupne - v roku 1998 a 2002. Ortopedické vyšetrenia po vykonaných operáciách dokladovali, že došlo k zlepšeniu zdravotného stavu sťažovateľa (zlepšenie RTG nálezu, hybnosť s flexiou 90 stupňov), čo vyhovovalo bežným životným podmienkam (sed, stoj, chôdza) a operácia sa považovala za dobre vykonanú (uvedené potvrdzuje aj tvrdenie sťažovateľa v rámci kúpeľného pobytu, kde konštatoval, že je po výmene bedrových kĺbov, s ktorými je spokojný). Vo vzťahu k rozporom medzi posudkom žalovanej a znalcami ustanovenými súdom a žalovanou týkajúce sa hybnosti v bedrových kĺboch ako ľahké a stredne ťažké, posudková lekárka žalovanej poukázala, že pooperačný stav sťažovateľa bol bez komplikácií, nebola popisovaná infekcia a zlomenina endoprotézy, neboli popisované skrátenia končatín, svalstvo normotrofné, inervácia správna a bez cirkulačných porúch a došlo k zmenšeniu intenzity bolesti. V období od 01. 08. 2006 pri posudzovaní bola naďalej
určená aj čiastočná invalidita podľa zákona č. 100/1988 Zb. a invalidita podľa zákona o sociálnom poistení (65 %), ostatné zdravotné postihnutia sťažovateľa v danom období svojím charakterom a priebehom boli posudkovo nevýznamné. Ako vyplynulo ďalej z posudkov v priebehu rokov 2004 až 2010 sa u sťažovateľa prejavili ďalšie ochorenia, ktoré boli posudkovo bezvýznamné (ochorenie chrbtice nedokumentovalo jednoznačne útlak miechových koreňov, ani miechy a MPSVZČ s percentuálnym rozpätím od 20 - 35%; obezita, ktorou sťažovateľ trpel bola ovplyvniteľná diétou, bola posudkovo nezávažná (posudkovo závažnou je len obezita, ktorá nie je diétou a liečbou ovplyvniteľná, t. j. BMI nad 40 a vtedy sa podmieňuje zaradenie do kapitoly IV, položky 4, písm. a) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení; vysoký krvný tlak sťažovateľa bez orgánových postihnutí by podmieňoval percentuálne zvýšenie MPSVZČ o 10 %; znížená funkcia štítnej žľazy je bez komplikácií; od februára 2010 bola sťažovateľovi potvrdená polyneuropatia s hodnotením MPSVZČ v rozpätí od 25 - 35 % (stredne ťažká
polyneuropatia je v rozpätí od 40 - 60%; v roku 2009 diagnostikovaný úžinový syndróm karpálneho tunela - pri tomto ochorení neboli vyčerpané všetky možnosti liečby a poslednou možnosťou je operácia; bolesť v pravom ramene od roku 2008, ktoré je v pravidelnej liečbe ortopéda, predtým v sporadickej liečbe, zhoršenie hybnosti v pravom ramene a v roku 2010 operácia - toto ochorenie možno zaradiť medzi iné ochorenia mäkkého tkaniva, dlhotrvajúce formy s MPSVZČ v rozpätí od 25 - 35 %, ale až rok od operácie, kedy možno predpokladať, že dôjde k stabilizácii zdravotného stavu sťažovateľa. Pri každom ochorení je najprv potrebné vyčerpať všetky možnosti konzervatívnej liečby a až následne chirurgickej liečby ako vyplynulo z posudku posudkového lekára žalovanej.
Ako najzávažnejšie ochorenie sťažovateľa okrem posúdenej obojstrannej endoprotízy, je aj polyneuropatia dolných končatín, ktorá podmienila zvýšenie MPSVZČ o 10 % v zmysle § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení zákona
č. 310/2006 Z. z. a tiež vertebrogénny bolestivý syndróm, ktorý vznikol hlavne sekundárne pre degeneratívne ochorenia bedrových kĺbov a poškodenie pleca vpravo, ktoré si vyžiadalo aj operáciu (poškodenie pleca vpravo a vertebrogénny bolestivý syndróm sú v porovnaní s polyneuropatiou menej závažnejšie, čo vyplýva aj s percentuálneho hodnotenia.
Navýšenie MPSVZČ u sťažovateľa o 10 % súviselo s konaním zo dňa 08. 04. 2010 (zvýšenie na 75 %), ktoré bolo realizované na základe KS v Košiciach s. k. 2Sd/15/2008-7. 39. Aj na základe uvedeného sa všetci traja znalci zhodli, že po operácii bol sťažovateľ schopný pracovného zaradenia, ktoré trvá od roku 1992 a ktoré sám sťažovateľ popisuje ako samostatne zárobkovú činnosť riadiaceho typu, čo podľa znalcov vyhovuje jeho zdravotnému
stavu. Znalec objednaný žalovanou v doplnku znaleckého posudku konštatuje, že sťažovateľ nebol schopný vykonávať sústavné zamestnanie štandardného typu, ale mohol vykonávať zamestnanie, ktorého charakter by umožňoval zmeny polohy tela, striedať sed a chôdzu, bez výraznejšej záťaže, predklonov, drepov, bez nosenia bremien, s prestávkami v práci, skôr na skrátený pracovný čas.
Znalec ustanovený súdom vo svojom znaleckom posudku vo vzťahu k tejto téme uvádza, že sťažovateľ nebol schopný vykonávať sústavné zamestnanie štandardného charakteru, ale bol schopný vykonávať zamestnanie, ktorého charakter by umožňoval zmeny polohy tela, bez výraznejšej fyzickej záťaže, s prestávkami v práci, na skrátený pracovný čas a skôr administratívneho charakteru.
Posudková lekárka obdobne vo svojom posudku zo dňa 05. 02. 2018 uviedla, že sťažovateľ môže pracovať na svojom pôvodnom pracovisku s obmedzenými schopnosťami, rovnako tak aj posudková lekárka žalovanej v posudku zo dňa 20. 10. 2017, ktorý tvoril podklad prvostupňových rozhodnutí žalovanej konštatovala, že súhlasí so závermi znaleckých posudkov vo vzťahu k výkonu zárobkovej činnosti sťažovateľom, pričom sťažovateľ mohol vykonávať administratívne zamestnanie na skrátený
pracovný úväzok. Vo vzťahu k posúdeniu zdravotného stavu sťažovateľa a následne jeho možného pracovného zaradenia na pracovný trh, tak kasačný súd nemôže akceptovať námietky sťažovateľa, vzhľadom na to, že aj posudkoví lekári žalovanej, ale aj ustanovení znalci sa zhodli, že sťažovateľ v preskúmavanom období nemohol vykonávať zamestnanie štandardného charakteru, ale bol schopný vykonávať jeho doterajšiu zárobkovú činnosť - samostatne zárobkovú činnosť, čo aj sám sťažovateľ potvrdzuje a nerozporuje, že nebol schopný vykonávať akúkoľvek pracovnú činnosť.
V tejto súvislosti tak kasačný súd uvedenú námietku sťažovateľa hodnotí ako nedôvodnú. 40. Posudkový lekár žalovanej v posudku zo dňa 05. 02. 2018 podrobne popisuje zdravotný stav, zdravotné poškodenie sťažovateľa, jednotlivý vývoj ochorení a posudzované obdobia, pričom sa vyjadruje aj k znaleckým posudkom a uvádza prehľad lekárskych nálezov, ktoré boli zohľadnené na účely invalidity (str. 4 - 5). Podrobne popisuje, aké okolnosti mali vplyv na stanovenie percentuálneho rozmedzia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v obdobiach od 11. 05. 2004 do 31. 07. 2006, od 01. 08. 2006 do 07. 04. 2010 a následne od 08. 04. 2010. Podrobne popisuje výpočet sumy invalidného dôchodku a použitú právnu úpravu zákona o sociálnom poistení a zákona č. 100/1988 Zb.
Kasačný súd konštatuje, že uvedený popis je dostatočný a ponúka odpovede na všetky vznesené námietky zo strany sťažovateľa. Zároveň napadnuté rozhodnutia žalovanej spĺňajú všetky zákonné náležitosti s podrobným odôvodnením výrokových častí.
41. Sťažovateľ požadoval v žalobe a rovnako aj v kasačnej sťažnosti, aby jeho situácia bola posúdená v období od 11. 05. 2004 do 08. 03. 2015 (od nasledujúceho dňa sa sťažovateľ stal poberateľom starobného dôchodku), aby jeho zdravotný stav bol posúdený s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 % oproti zdravej fyzickej osobe. Kasačný súd poukazuje, že v období od 11. 05. 2004 do 31. 07. 2006 bolo pre jeho rozhodnú (hlavnú) diagnózu - obojstranná endoprotéza bedrových kĺbov - stanovené rozmedzie 40 - 60 % (posudkový lekár stanovil u sťažovateľa 45 % a možné 10 % navýšenie v tom čase nespĺňal). Vo vzťahu k tomuto obdobiu sú sťažovateľove námietky irelevantné. Kasačný súd podotýka, že od 01. 08. 2006 sa zmenilo percentuálne rozmedzie pre sťažovateľovu rozhodnú (hlavnú) diagnózu - obojstranná endoprotéza bedrových kĺbov - na 65 % - preto bola aj od 01. 08. 2006 zmenená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sťažovateľovi navýšená na
65 % oproti zdravej fyzickej osobe a následne s novými pridruženými ochoreniami od 08. 04. 2010 navýšená na 75 %. 42. Kasačný súd zároveň dáva do pozornosti, že posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho zabezpečenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj na účely súdneho konania.
V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7So/5/2011 zo dňa 25. 10. 2011, v ktorom NS SR uviedol, že „posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť a posúdenie splnenia zdravotnej podmienky pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia (zabezpečenia) je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj na účely súdneho konania.“
43. Takisto nemôžu obstáť ani sťažovateľovo poukazovanie na skoršie súdne konania, ktorých predmetom bol súdny prieskum rozhodnutí žalovanej, pričom tieto rozhodnutia boli súdmi zrušené a nahradené novými rozhodnutiami. Právny názor vyslovený v skorších súdnych konaniach tak bol viažuci sa na rozhodnutia, ktoré sú už v danom čase zrušené a pôsobia tak zbytočne zavádzajúco.
44. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výrokov rozsudku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd námietky sťažovateľa proti rozsudku správneho súdu považoval za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
45. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, žalovanej ako úspešnej účastníčke ich náhradu nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP). Sťažovateľ (žalobca) v tomto konaní nemal úspech, preto nemá právo na náhradu trov (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP).
46. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. júna 2022