7Ssk/5/2023

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“) v poradí druhým rozsudkom č. k. 20Sa/ 12/2022-125 zo dňa 15.07.2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 26543-3/2017-BA zo dňa 06.07.2017 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

28.02.2006. 3. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku skonštatoval, že je v zmysle § 469 SSP viazaný právnym názorom najvyššieho správneho súdu, vysloveným v odôvodnení rozsudku sp. zn. 7Sžsk/138/2018 zo dňa 27.04.2022, ktorým bol zrušený v poradí prvý rozsudok správneho súdu a ktorým kasačný súd zaujal stanovisko k otázke charakteru licencie L1A, ako majúcej vplyv na právne postavenie SZČO; k otázke splnenia podmienky kvalifikovanej výšky príjmu žalobcu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti v relevantnom čase.

poistení. Preskúmavanému rozhodnutiu žalovanej súd súčasne vytkol, že nezohľadňuje skutočnosť, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nespĺňa požiadavky kladené naň ustanovením § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, najmä požiadavku zákona na ozrejmenie úvah pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, t. j. zrozumiteľné vysvetlenie aj súvislostí medzi citovanými predpismi a jednotlivými údajmi a skutočnosťami uvedenými v odôvodnení rozhodnutia

6. Záverom správny súd uviedol cit. „Nakoľko kasačný súd nespochybnil správnosť záveru o nepreskúmateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a ku zmene skutkového či právneho stavu, ktorá by mohla ovplyvniť zistenia súdu v tomto smere, iba plynutím času nemohlo dôjsť a nedošlo, nemal súd dôvod odkloniť sa od požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktorú nemožno považovať za požiadavku na odstránenie vád rozhodnutia iba formálneho charakteru bez možnosti, s prihliadnutím na kasačným súdom prezentovaný právny názor na charakter licencie L1A vyplývajúci z rozhodnutia veľkého senátu sp. zn. 1Vs/3/2019, privodenia pre žalobcu priaznivejšieho rozhodnutia správneho orgánu, ale za požiadavku, ktorá zohľadňuje záujem na naplnení základného práva účastníka správneho konania na spravodlivý proces zahŕňajúceho aj právo na odôvodnenie rozhodnutia poskytujúce zrozumiteľné odpovede na všetky zásadné otázky konania.“

8. Sťažovateľka poukázala na bod 20 odôvodnenia rozsudku kasačného súdu zo dňa 27.04.2022 a skonštatovala, že kasačný súd posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia aj z hľadiska procesnoprávneho, napriek tomu, že za zásadnú považoval spornú otázku, či

9. S poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP má sťažovateľka za to, že zrušiť možno len také rozhodnutie, ktoré je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Nepreskúmateľné je také rozhodnutie, z ktorého nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté, či prečo bolo rozhodnuté práve tak. V tejto súvislosti sťažovateľka poukázala na rozhodnutia kasačného súdu sp. zn. 7Sžsk/33/2019, sp.zn. 7Sžsk/21/2019 a rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.zn. 2Ads 27/2003. Sťažovateľka má za to,

10. Sťažovateľka zotrvala na právnom názore, že skutkové zistenia a právne závery vyplývajúce z prvostupňového rozhodnutia v spojení s preskúmavaným rozhodnutím odôvodňujú výrok preskúmavaného rozhodnutia, pričom sťažovateľka v preskúmavanom rozhodnutí zdôvodnila nie len skutkový, ale aj právny stav predmetnej veci, zaujala stanovisko a vysporiadala sa so všetkými podstatnými námietkami žalobcu, ktoré uviedol v odvolaní. Doplnila, že nie je potrebné, aby odôvodnenie rozhodnutia dávalo odpoveď na každú vznesenú

judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Sž 98-102/02 (R 6/2003), sp. zn. 7Sžsk/153/2018 a sp. zn. 7Sžsk/37/2018. 12. Keďže správny súd naďalej poukazuje na časový odstup medzi rozhodnutím a podaním Registračného listu - odhlášky z povinného poistenia, sťažovateľka uviedla, že v čase podania odhlášky žalobcom ku dňu 28.02.2006 nemala vedomosť, že je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Žalobca túto skutočnosť pri podaní odhlášky neoznámil napriek tomu, že mal túto povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. (ďalej zákon o sociálnom poistení). Sťažovateľka poukázala v tejto súvislosti tiež na to, že zákon č. 461/2003 Z. z. jej neukladá lehotu, v ktorej má rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia kasačného súdu sp. zn. 9Sžsk/157/2018 a sp. zn. 7Sžsk/61/2018. 13. Žalobca sa k obsahu kasačnej sťažnosti nevyjadril.

15. Podľa § 469 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd ako aj orgán verejnej správy sú viazaní názorom kasačného súdu.

17. Podľa § 209 ods. 4 zákona cit. zákona v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 18.

21. Pobočka žalovanej prvostupňovým rozhodnutím, s poukazom na § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.07.2006, § 21 ods. 1, 4 cit. zákona rozhodla, že žalobcovi ako SZČO nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkového poistenie dňa

22. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodla žalovaná, ktorá v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia poukázala na § 3 písm. a) a § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.10.2010; § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení účinnom do 31.10.2010; § 14 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1 a § 138 ods. 10 cit. zákona účinnom od 01.01.2005 do 31.12.2007. Podľa údajov z Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky bol príjem žalobcu z podnikania vykonávaného na základe iného, ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov za rok 2004 vo výške 1355154 Sk, t. j. vyšší ako zákonom stanovená suma pre rok 2004 (78000 Sk). Pobočka žalovanej prijala dňa 07.03.2006 odhlášku, v ktorej žalobca uviedol ako dátum zániku poistenia 28.02.2006. Trnavský samosprávny kraj rozhodnutím č. TA/2006/120 zo dňa 11.01.2006 (právoplatné dňa 12.01.2006) zrušil ku dňu 28.02.2006 svoje rozhodnutie č. TA/2005/2238 zo dňa 20.07.2005,

Podľa právneho názoru žalovanej v prípadoch, ak SZČO - lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na to, či ju aktívne využíva) a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako je zákonom ustanovená hranica, SZČO - lekárovi povinné poistenie vzniká, resp. trvá. Žalobca bol aj po 28.02.2006 povinne nemocensky a dôchodkovo poistenou SZČO, pretože splnil zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného poistenia, t. j. mal právne postavenie SZČO (licencia L1A/TT/0069/05) a za rok 2004 presiahol zákonom ustanovenú hranicu príjmu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Zákon o sociálnom poistení jej ani neukladá povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkom konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 24. S poukazom na ust. § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení sťažovateľka skonštatovala, že v prípade žalobcu bol podaný Registračný list fyzickej osoby - odhláška s dátumom zániku poistenia 28.02.2006, na základe ktorého bol žalobca registrovaný v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne ako samostatne zárobkovo činná osoba v období do 28.02.2006. Žalobca ako SZČO však splnil aj v období od 01.03.2006 podmienky pre trvanie povinného poistenia.

25. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobca podal správnu žalobu na Krajský súd v Trnave, ktorý v poradí prvým rozsudkom č. k. 20Sa/23/2017-67 zo dňa 29.06.2018 zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodov v § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP.

27. Následne správny súd tu preskúmavaným rozsudkom zo dňa 15.07.2022 postupom podľa § 191 písm. d) SSP opätovne zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatku odôvodnenia rozhodnutia (absencia zrozumiteľného vysvetlenia dôvodu vydania rozhodnutia, časový odstup medzi rozhodnutím a podaním odhlášky, nepredvídateľnosť rozhodnutia).

S odkazom na rozsudok Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Vs 3/ 2019 už uzavrel, že licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, na základe ktorého je lekár - jej držiteľ považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu. Sociálna poisťovňa neposudzuje príjem takého lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A. Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (v zmysle § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov), ide vždy o príjem samostatne zárobkovo činnej osoby a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa iných písmen v § 5 zákona č. 461/2003 Z.z.

28.02.2006. 29. Vo vzťahu k nedostatkom, ktoré žalovanej vytýka správny súd v tu preskúmavanom rozsudku zo dňa 15.07.2022, kasačný súd konštatuje, že rozhodnutie pobočky žalovanej je síce stručné, ale obsahuje všetky zákonné náležitosti a riadne ozrejmuje dôvod, na základe ktorého žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 28.02.2006 (držba licencie a príjem v rozhodnom období). Rozhodovanie o tejto otázke je vyhradené nedávkovému konaniu podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom cit. zákon ukladá pobočke Sociálnej poisťovni (§ 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý cit. zákona) povinnosť rozhodnúť v prípadoch, ktoré sú sporné, čo bol aj prípad žalobcu.

Na základe takto zisteného skutkového stavu pobočka žalovanej ešte vyzvala žalobcu na splnenie ohlasovacej povinnosti a až po odmietnutí zo strany žalobcu vydala prvostupňové rozhodnutie zo dňa 04.01.2017. Keďže žalobca v podanom odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil skutkové zistenia pobočky žalovanej (držba licencie L1A aj po 28.02.2006 a relevantná výška príjmu za rok 2004) a neuviedol ani iné relevantné pripomienky, dospela žalovaná v odvolacom konaní k správnemu záveru o zákonnosti prvostupňového rozhodnutia, pričom tento svoj záver riadne odôvodnila a ozrejmila dôvody, pre ktoré prvostupňový správny orgán rozhodoval o tejto veci ako o spornej, dôvody pre ktoré rozhodoval s takým časovým odstupom, pričom identifikovala i porušenie povinnosti vyplývajúcej žalobcovi z § 227 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení.

Kasačný súd dodáva, že žalobca pri podaní odhlášky ku dňu 28.02.2006 (a ani dodatočne) nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 227 ods. 2 písm. a) cit. zákona preukázať skutočnosti rozhodujúce pre vznik, trvanie, prerušenie a pre zánik sociálneho poistenia a teda sám prispel k tomu, že Sociálna poisťovňa vo veci jeho povinného poistenia ako SZČO mohla rozhodnúť až so značným časovým odstupom.

32. Najvyšší správny súd zároveň poukazuje na to, že prvostupňové a odvolacie konanie Sociálnej poisťovne, i rozhodnutia v rámci nich vydané, tvoria jeden celok. Umožňuje to § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Rozhodnutie žalovanej teda môže byť v rámci takéhoto doplnenia i podrobnejšie skutkovo a právne odôvodnené, pričom takéto odôvodnenie vytvára spolu s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia jeden argumentačný celok (obdobne rozsudok sp. zn. 9Sžsk/117/2018). V predmetnej veci boli stručné argumenty pobočky postačujúco rozvedené a vysvetlené napadnutým rozhodnutím žalovanej a spolu tieto rozhodnutia tvoria dostatočný podklad na konštatovanie o ich presvedčivosti, argumentačnej dostatočnosti a zákonnosti. S prihliadnutím na tento záver je potom potrebné nazerať aj na nedostatky vytýkané sťažovateľke správnym súdom. Sťažovateľka v preskúmavanom rozhodnutí ozrejmila všetky podstatné skutočnosti a vyjadrila sa k podstatným odvolacím námietkam, čo

V danom prípade však kasačný súd v skoršom zrušujúcom rozsudku meritórne vyhodnotil odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia a podrobne vysvetlil právny názor vo veci samej vzťahujúci sa na zistený skutkový stav. Už len samotná táto skutočnosť mala viesť správny súd k úsudku, že odôvodnenie preskúmaného rozhodnutia netrpí vadami tohto druhu a je riadne preskúmateľné. Pokiaľ správnemu súdu v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia chýbalo vysvetlenie, prečo došlo k vydaniu rozhodnutia až po viac ako 10 rokoch od odhlášky, odpoveď na túto otázku v ňom bola uvedená. Pokiaľ správnemu súdu chýbali odpovede na ďalšie (podružné) otázky, napr. hľadanie „skutočného“ dôvodu jeho vydania, tieto neboli pre právne posúdenie veci nosné a preto nedošlo k porušeniu zákona, keď neboli zo strany žalovanej vyhodnotené. V tejto súvislosti kasačný súd dodáva, že nie je povinnosťou súdu ani správneho orgánu odpovedať na všetky nastolené otázky, ale je jeho povinnosťou odpovedať na podstatné otázky, čo v danom prípade bolo nepochybne splnené.

36. O náhrade trov tohto kasačného konania rozhodne správny súd v konečnom rozhodnutí (§ 467 ods. 3 SSP). 37. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.