7Ssk/5/2026
ECLI:SK:NSSSR:2026:1021202041.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-7Sa/10/2021
- IČS
- 1021202041
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Evy Vékonyovej, v právnej veci žalobkyne: Krajská prokuratúra v Bratislave, so sídlom Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, za účasti: P.. Y. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX W. W., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 54321-2/2017-BA zo dňa 31.10.2017, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-7Sa/104/2021-90 zo dňa 10.09.2025, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta . II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Predmet konania
1. Správny súd v Bratislave rozsudkom č. k. BA-7Sa/104/2021 - 90 zo dňa 10.09.2025 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zamietol správnu žalobu žalobkyne zo dňa 21.12.2021, ktorou sa domáha zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 54321-2/2017-BA zo dňa 31.10.2017 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania.
II. Administratívne konanie
2. Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica, rozhodnutím č.: 700-2112946017- GC04/
17, zo dňa 30.08.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) predpísala podľa § 144 ods. 1, § 152a a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) ďalšej účastníčke ako samostatne zárobkovo činnej osobe za obdobie júl 2006, august 2006, september 2006, október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008 a jún 2008 poistné na nemocenské poistenie v sume 81,21 eur, poistné na starobné poistenie v sume 1104,15 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 291,47 eur (ďalej len „poistné“), spolu v sume 1476,83 eur. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia prvostupňového orgánu bola príloha s rozpisom dlžného poistného za jednotlivé obdobia. 3. V odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu ďalšia účastníčka vzniesla námietku premlčania z dôvodu, že došlo k uplynutiu lehoty 10 rokov na predpísanie dlžného poistného. 4. Žalovaná vo výroku preskúmavaného rozhodnutia uviedla, že uznáva námietku premlčania práva predpísať poistné za obdobie júl 2006 až júl 2007. Ďalšími výrokmi zmenila prvostupňové rozhodnutie tak, že poistné predpísala za obdobie august 2007 až jún 2008 v sume 736,47 eur a upravila prílohu prvostupňového rozhodnutia tak, že v nej ponechala iba poistné za obdobie august 2007 až jún 2008. V ostatnom prvostupňové rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaná vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania uviedla, že desaťročná premlčacia lehota na predpísanie poistného podľa § 147 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. plynie od jeho splatnosti, ktorá nastáva zásadne ôsmy deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca (§ 143 ods. 1 cit. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2010) a ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia (30.08.2017) bolo premlčané právo predpísať poistné za mesiace júl 2006 až júl 2007. Preto námietku premlčania práva žalovanej predpísať poistné za uvedené obdobie uznala. Právo predpísať poistné obdobie august 2007 až jún 2008 nie je premlčané, pretože odo dňa splatnosti poistného, na ktoré sa viaže, do dňa vydania prvostupňového rozhodnutia neuplynulo 10 rokov. 5. Dňa 30.10.2020 podala žalobkyňa proti preskúmavanému rozhodnutiu protest č. Kd 396/ 20/1100-2, v ktorom vo vzťahu premlčaniu práva predpísať poistné namietala s poukazom na ust. § 143 ods. 1 a § 147 ods. 1, ods. 2 zákona o sociálnom poistení, že v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia bolo toto právo premlčané aj za mesiace august 2007 a september 2007. Žalovaná protestu nevyhovela a odstúpila ho Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ktoré mu nevyhovelo rozhodnutím č. 22973/2021-M_OVP 52415/2021 zo dňa 30.07.2021. Rozhodnutím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 28441/2021-M_OSL 85342/2021 zo dňa 21.10.2021 bol rozklad žalobkyne proti rozhodnutiu ministerstva zamietnutý.
III. Konanie na správnom súde
6. V správnej žalobe žalobkyňa uviedla, že nestačí, aby v lehote stanovenej zákonom bolo vydané len neprávoplatné prvostupňové rozhodnutie, ale rozhodnutie v určenej premlčacej/ prekluzívnej lehote musí nadobudnúť právoplatnosť. Podané odvolanie má podľa § 215 ods. 5 zákona o sociálnom poistení suspenzívny a devolutívny účinok, účastník konania nie je prvostupňovým rozhodnutím viazaný, kým nenadobudne právoplatnosť. V zákone o sociálnom poistení nie je ustanovenie o prerušení 10 ročnej lehoty určenej v § 147 ods. 1. 7. Správny súd skonštatoval, že pri riešení spornej otázky vychádzal z rozsudku veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „veľký senát“) sp. zn.
1SVs/5/2022. Vychádzajúc z uvedeného rozsudku veľkého senátu vyhodnotil, že ďalšia účastníčka mohla úspešne vzniesť námietku premlčania v odvolacom konaní len na predpísanie poistného za to obdobie, ktoré bolo pobočkou žalovanej predpísané po uplynutí 10 ročnej premlčacej lehoty. V danom prípade by sa právo predpísať poistné za mesiac august 2007 a september 2007 premlčalo až dňa 10.09.2017 a 08.10.2017. Žalovaná správne rozhodla, ak prihliadla na vznesenú námietku premlčania práva predpísať poistné za obdobie júl až december 2006 a január až júl 2007, a nepovažovala za premlčané právo predpísať poistné za obdobie august a september 2007 (resp. aj ďalšie mesiace), lebo prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 30.08.2017, teda pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty práva na predpísanie poistného za sporné obdobie august a september 2007. 8. Pre úplnosť správny súd uviedol, že iná situácia by bola, ak by došlo v rámci odvolacieho konania k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia, lebo v takom prípade by sa situácia vrátila do stavu pred vydaním takého rozhodnutia. V prípade ďalšej účastníčky však prvostupňové rozhodnutie bolo zmenené z dôvodu prihliadnutia na námietku premlčania a preskúmavané rozhodnutie bolo odlišné len práve vo vzťahu k pôvodne predpísanému poistnému za mesiace júl 2006 až júl 2007. V ostatnom bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené, teda účinky predpísania zvyšného poistného za ostatné mesiace prvostupňovým rozhodnutím zostali zachované.
IV. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
9. Proti uvedenému rozsudku včas podal kasačnú sťažnosť žalobkyňa (ďalej aj ako „sťažovateľka“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Žiadala, aby kasačný súd zmenil
výrok
I. rozsudku správneho súdu tak, že rozhodnutie žalovanej zruší a vec jej vráti na ďalšie konanie. 10. Podľa sťažovateľky nesprávne právne posúdenie spočíva v tom, že správny súd neprihliadol na to, že lehota určená v § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa podaním odvolania proti rozhodnutiu pobočky o predpísaní poistného neprerušuje. Zopakoval, že ustanovenie § 147 na rozdiel napríklad od § 236 ods. 2 alebo § 237 ods. 2 zákona č. 461/ 2003 Z. z. nenormuje, že premlčacia lehota počas konania o odvolaní neplynie. Preto zotrval na svojom názore, že v rámci desaťročnej premlčacej lehoty musí byť vydané aj druhostupňové rozhodnutie žalovanej. Pretože preskúmavané rozhodnutie bolo vydané 31.10.2017, premlčané bolo aj poistné za august a september 2007. Citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/84/2019 (spomenutého aj v rozsudku veľkého senátu sp. zn. 1SVs/ 5/2022), v ktorom bol vyjadrený právny názor, že na to, aby nastali účinky spočinutia alebo pretrhnutia premlčacej lehoty už vydaním rozhodnutia (bez ohľadu na to, či takéto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť), by musel byť takýto následok vyslovene upravený v zákone. 11. Žalovaná sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 01.12.2025, uviedla, že postupovala v súlade so zákonom o sociálnom poistení a konala len v medziach tohto zákona. Navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú. 12. Ďalšia účastníčka sa k obsahu kasačnej sťažnosti nevyjadrila.
V. Posúdenie veci kasačným súdom
13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými bol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačnej sťažnosti nie je možné priznať úspech.
14. Podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (09.11.2017) sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 eura, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. Podľa § 147 ods. 1 cit. zákona právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 177 cit. zákona na konanie vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sú vecne príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 8 cit. zákona do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o poistnom a o príspevku na starobné dôchodkové sporenie.
15. Podstatou námietok sťažovateľa v tu prejednávanej veci je, či mala žalovaná ako odvolací orgán v preskúmavanom rozhodnutí zohľadniť ako premlčané aj právo predpísať poistné za obdobie, ktoré nastalo od vydania prvostupňového rozhodnutia o predpise poistného do vydania rozhodnutia žalovanej o odvolaní. Správny súd sa pomerne obsiahlo tejto otázke venoval (aj poukazom na rozsudok veľkého senátu sp. zn. 1SVs/5/2022) a kasačný súd sa s jeho odôvodnením stotožňuje. Podľa § 147 ods. 1 zák. o soc. poistení sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Ust. § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ustanovuje, že predpísanie poistného je úkonom príslušnej organizačnej zložky žalovanej, ktorým sa osobe povinnej odvádzať poistné určuje výška tohto poistného.
Podľa § 177 v spojení s § 178 ods. 1 písm. a) bod 8 cit. zákona o predpísaní poistného rozhoduje v nedávkovom konaní pobočka žalovanej rozhodnutím (§ 210 ods. 1). Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 zákona o sociálnom poistení rozlišujú medzi rozhodnutím o predpísaní poistného a právoplatnosťou tohto
rozhodnutia. Ani z § 147 ods. 1 cit. zákona nevyplýva, že by sa premlčanie práva predpísať poistné viazalo na právoplatnosť rozhodnutia o predpísaní poistného. Z uvedenej úpravy tak možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe.
16. Ak teda prvostupňové rozhodnutie o predpísaní poistného nebolo organizačnou zložkou žalovanej vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 1 zákona sociálnom poistení, môže táto osoba úspešne uplatniť námietku premlčania v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila skôr). Tieto závery vyplývajú z rozsudku veľkého senátu 1SVs/5/20022 a senát kasačného súdu je podľa § 466 ods. 5 SSP viazaný týmto právnym názorom.
17. Z ustanovení zákona o sociálnom poistení nevyplýva žiadne oprávnenie ústredia žalovanej ako odvolacieho orgánu zohľadniť ako premlčané obdobia, za ktoré už bolo pobočkou žalovanej včas (pred uplynutím desiatich rokov odo dňa splatnosti poistného) a v súlade so zákonom o sociálnom poistení uplatnené právo predpísať poistné.
18. K poukazu sťažovateľa na rozhodnutie sp. zn. 9Sžsk/84/2019 kasačný súd uvádza, že právne závery z neho vyplývajúce boli prekonané rozhodnutím veľkého senátu sp. zn. 1SVs/5/ 2022 a nadväzujúcou aktuálnou judikatúrou tohto súdu (napr. rozsudky sp. zn. 6Ssk/85/2024, 7Ssk/67/2024, 7Ssk/46/2025, 7Ssk/85/2025).
19. K námietke sťažovateľa, že lehota určená podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa podaním odvolania neprerušuje, kasačný súd konštatuje, že tento argument je nepodstatný, lebo ak na uplatnenie práva predpísať poistné je postačujúce predpísanie poistného prvostupňovým správnym orgánom v lehote 10 rokov od splatnosti poistného, tak vydaním takéhoto rozhodnutia je právo predpísať poistné uplatnené a prípadné ďalšie plynutie premlčacej lehoty sa nesleduje.
20. Poukazy sťažovateľa na § 236 ods. 2 či § 237 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nie sú pre tu prejednávanú vec podstatné. Podľa § 236 ods. 2 sa právo na vrátenie dávky premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, kedy žalovaná túto skutočnosť zistila, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto lehoty neplynú (napríklad) počas konania o odvolaní. Podobne podľa § 237 ods. 2 sa právo na náhradu neprávom vyplatených súm premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď žalovaná zistila, že sumy sa vyplatili neprávom, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa ich výplaty.
Tieto lehoty neplynú počas konania o odvolaní a počas výkonu rozhodnutia. Zo znenia citovaných ustanovení je zrejmé, že v oboch prípadoch sa premlčiava právo na vrátenie (náhradu) vyplatených dávok (plnení). Ich znenie je teda odlišné než znenie ustanovenia § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktoré vyslovene hovorí o premlčaní práva predpísať poistné. Pretože znenie § 236 ods. 2 a § 237 ods. 2 cit. zákona neodkazuje pri vymedzení premlčacej doby na procesný úkon organizačnej zložky žalovanej (predpísanie, rozhodnutie a pod.), mohli by vznikať pochybnosti o jej plynutí, a tak sa výslovne ustanovuje jej spočívanie počas konania o odvolaní; odlišné znenie cit. § 147 ods. 1 tohto zákona však nemôže viesť k rovnakým pochybnostiam (porov. zhodne rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7Ssk/86/2025).
VI. Záver a trovy kasačného konania
21. Vychádzajúc z právnych záverov uvedených vyššie kasačný súd vyhodnotil sťažnostné námietky ako v celom rozsahu nedôvodné, keďže neboli spôsobilé zvrátiť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z uvedených dôvodov kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol. 22. O trovách kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 170 písm. c) v spojení § 467 ods. 1 SSP, keďže konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora. 23. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. marca 2026