7Ssk/52/2022

1. Krajský súd v Trnave ako správny súd napadnutým rozsudkom č.k. 20Sa/16/2021-222 zo dňa 1.10.2021 zrušil rozhodnutie žalovanej č. 36446-3/2019-BA zo dňa 12.4.2019 (ďalej preskúmavané rozhodnutie) a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V rozsudku uviedol, že uvedené rozhodnutie bolo predmetom súdneho prieskumu v konaní pred súdom pod sp. zn. 20Sa/ 10/2019, pričom správny súd v poradí prvým rozsudkom zo dňa 29.11.2019 preskúmavané rozhodnutie zrušil. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe kasačnej sťažnosti žalovanej rozsudkom č.k. 9Sžsk/42/2020 zo dňa 26.5.2021 rozsudok Krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že žalovaná dospela správne k záveru, že v danom prípade nebola splnená podmienka starostlivosti o dieťa zo strany otca dieťaťa.

Po vrátení veci správny súd opätovne preskúmal preskúmavané rozhodnutie a toto zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ SSP. Uviedol, že žalovaná porovnanie rozsahu pracovnej činnosti a príjmu žalobcu v období pred a po uplatnení nároku na materské vykonala iba za obdobie týkajúce sa rozhodnutia o nároku na materské za obdobie od 19.10.2018 do 31.12.2018. Kasačný súd údaj o príjme žalobcu v období od 7.1.2019 do 30.4.2019 k dispozícii nemal a v súvislosti s rozsahom pracovného času žalobcu iba všeobecne konštatoval, že ide o 21 hodín týždenne o proti pôvodnej pracovnej zmluve s dohodnutým pracovným časom 26,5 hodín s tým, že ide o minimálny rozdiel. Správne orgány teda pre posúdenie výšky príjmu žalobcu v období od 7.1. do 30.4.2019 nemali dostatok podkladov a dôsledne neposúdili ani rozsah pracovnej činnosti žalobcu v tomto období.

K dostatočne zistenému skutkovému stavu po 7.1.2019 dodala, že preskúmavanom rozhodnutí poukázala na dôkaz - vyjadrenie zamestnávateľa PCA Slovakia, s.r.o. zo dňa 29.1.2019, v ktorom sa uvádza, že pracovná doba podľa dohôd o vykonaní práce od 19.10.2018 do 31.12.2018 a od 7.1.2019 do 30.4.2019 je rovnaká ako v prípade pracovného pomeru - teda práca na víkendovej zmene v piatok, v sobotu a v nedeľu. Možnosť práce z domu, ktorá je uvedená v dohodách o vykonaní práce, nebola zamestnancovi schválená. Záver krajského súdu o nepreskúmateľnosti a o nedostatočnom zistení stavu veci priamo odporuje predchádzajúcemu záveru kasačného súdu, ktorý konštatoval správne právne posúdenie veci Soc. poisťovňou, pretože niet správneho právneho posúdenia, ak je zistenie stavu veci nedostatočné. Žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 3. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

5. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmavané rozhodnutie žalovanej, ktorým zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 31.1.2019, ktorým pobočka rozhodla, že podľa § 51 ods. 2 zákona o soc. poistení žalobcovi zanikol nárok na materské od 19.10.2018 do 31.12.2018, opätovne mu nárok na materské vznikol od 1.1.2019 do 6.1.2019 a opätovne zanikol od 7.1.2019.

a v nedeľu v priestoroch zamestnávateľa v závode v Trnave. Po prevzatí dieťaťa sa odo dňa 19.10.2018 zamestnal u svojho pôvodného zamestnávateľa PCA Slovakia, s.r.o. so sídlom v Trnave na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 12.10.2018 za odmenu 3500 eur s predpokladaným rozsahom práce 350 hodín. Na základe tejto dohody o vykonaní práce začal dňa 19.10.2018 opätovne vykonávať prácu na pozícii zaskladnenie nadmerných množstiev materiálu potrebného na výrobu vozidiel, v rozsahu 350 hodín za obdobie 19.10.2018 do 31.12.2018, čo predstavovalo priemerne 35 hodín týždenne. Vymeriavacie základy na uplatnenie poistného boli porovnateľné s vymeriavacími základmi, ktoré dosahoval v predchádzajúcom pracovnom pomere. Po vykonaní pracovnej úlohy podľa v poradí prvej dohody o vykonaní práce uzavrel novú dohodu o vykonaní práce zo dňa 4.1.2019 s rovnakými náležitosťami (odmena 3500 eur, 350 hodín za dohodnuté obdobie), podľa ktorej vykonával prácu od 7.1.2019 do 30.4.2019 v rovnakom rozsahu 350 hodín, čo predstavuje týždenne v

Správny súd v napadnutom rozsudku naproti tomu uviedol, že najvyšší súd údaj o príjme žalobcu v období od 7.1.2019 do 30.4.2019 k dispozícii nemal a v súvislosti s rozsahom pracovného času žalobcu iba všeobecne konštatoval, že ide o 21 hodín týždenne oproti pôvodnej pracovnej zmluve s dohodnutým týždenným pracovným časom 26,5 hodín s tým, že ide o minimálny rozdiel.

Najvyšší súd v zrušujúcom rozsudku zrozumiteľne a jasne konštatoval skutkové okolnosti, z ktorých vychádzal a rovnako zreteľne vyslovil aj záväzný právny názor, ktorým bol správny súd viazaný. Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujal právny názor, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na priznanie nároku na materské v zmysle § 49 ods. 1 zákona o soc. poistení v oboch sporných obdobiach, t. j. aj v období od 7.1.2019.

8. Podľa judikatúry požiadavky na reflektovanie právneho názoru najvyššieho súdu zaujaté v tej istej právnej veci a vyjadrené v jeho zrušujúcom rozhodnutí sú pri následnom rozhodovaní nižšieho súdu výrazne prísnejšie, než v prípade precedenčnej (judikatórnej) záväznosti.

výnimočne. Ide najčastejšie o prípad zmeny v skutkových zisteniach, ktoré tvorili základ zrušujúceho aj zrušovaného rozhodnutia, alebo prípad zmeny právnej úpravy, ku ktorej došlo po zrušovacom rozhodnutí, ale pred opätovným rozhodnutím nižšieho súdu.

Z rovnakých princípov vychádza tunajší súd pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti sudcu za nerešpektovanie kasačného právneho názoru (porov. rozhodnutia sp. zn. 31 D 3/2021 a sp. zn. 33 D 17/2021). 9. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu takéto okolnosti dôvodného nerešpektovania právneho názoru vysloveného najvyšším súdom nevyplývajú. Správny súd v rozpore s právnym názorom najvyššieho súdu v napadnutom rozsudku konštatoval nedostatok skutkových zistení žalovanej a nedostatok dôvodov preskúmavaného rozhodnutia.

10. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že z administratívneho spisu je skutkový stav zistený riadne aj čo sa týka výšky príjmu žalobcu v období od 7.1.2019 do 30.4.2019. Podľa dohody o vykonaní práce zo dňa 4.1.2019 bola odmena za vykonanú prácu na obdobie od 7.1.2019 do 30.4.2019 stanovená na 3500 eur pri rozsahu 350 hodín práce. Čo sa týka mzdy v období pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti, žalobca pracoval pri ustanovenom týždennom čase 26,5 hodiny s hrubou mzdou 751 eur mesačne. Pokiaľ teda žalobca dosiahol za obdobie od 7.1.2019 do 30.4.2019 odmenu brutto 3500 eur, táto odmena je v porovnaní s jeho hrubým platom za obdobie pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti ešte vyššia (za toto obdobie necelých štyroch mesiacov žalobca získal odmenu 3500 eur, pričom za rovnaké obdobie by pri pôvodnej mzde dosiahol 3004 eur). Pokiaľ teda kasačný súd konštatoval, že žalobca po prevzatí dieťaťa do starostlivosti nemal z tohto dôvodu stratu alebo zníženie príjmu zo zárobkovej činnosti, toto konštatovanie sa zakladá na riadne zistených faktoch.

Pred prevzatím dieťaťa mal ustanovený týždenný čas 26,5 hodín a za obdobie od 7.1.2019 do 30.4.2019 v rozsahu 350 hodín, čo predstavuje týždenne v priemere 21,8 hodiny. Uvedené bolo podkladom pre konštatovanie kasačného súdu, že žalobca po prevzatí dieťaťa do starostlivosti nezmenil rozsah vykonávanej práce v porovnaní s obdobím pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti a že ide o minimálny rozdiel v týždennom pracovnom čase, pričom rozhodujúca je skutočnosť, že pred prevzatím aj po prevzatí dieťaťa išlo o víkendové zmeny v piatok, sobotu a v nedeľu s približne rovnakým ohodnotením tejto práce.

konanie.