7Ssk/52/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:6020200456.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 72S/21/2020
- IČS
- 6020200456
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Zdenka Reisenauerová a JUDr. Jana Martinčeková ako členky senátu vo veci žalobcu: Dustream production s.r.o., IČO: 45575941, Skuteckého 115/1, Banská Bystrica, zastúpeného: Advokátska kancelária Roštár - Slovák s.r.o., IČO: 36858731, Révová 7, Bratislava, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 1887/10, Košice - Staré Mesto, o preskúmanie rozhodnutia č. NIP/NIP_PO/ BEZ/2020/4977 z 22. septembra 2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 72 S 21/2020-127 z 27. októbra 2022 takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Účastníkom sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že inšpektori práce Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici vykonali dňa 16. októbra 2019 o 11.15 hod. inšpekciu na pracovisku v OC Galéria Lučenec a o jej výsledku vyhotovili protokol z 12. novembra 2019. V ňom uviedli, že žalobca využíval závislú prácu týchto fyzických osôb: M. F. (pracovnoprávny vzťah založený na základe dohody o vykonaní práce z 16. októbra 2019, vykonávajúca prácu ako „Ambassador“), L. B. (pracovnoprávny vzťah založený na základe dohody o vykonaní práce z 16. októbra 2019, vykonávajúci prácu ako „Ambassador“), X. N. (pracovnoprávny vzťah založený na základe dohody o pracovnej činnosti z 14. októbra 2019, vykonávajúca prácu ako „Supervisor“). U prvých dvoch zamestnancov žalobca porušil § 223 ods. 1 a § 226 ods. 2
Zákonníka práce. Žiadneho z uvedených zamestnancov pritom žalobca neprihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne. V dôsledku námietok žalobcu inšpektori práce 29. mája 2020 vypracovali dodatok k protokolu č. 1 s vyjadrením Sociálnej poisťovne. Tá potvrdila, že eviduje tri emaily z emailovej adresy žalobcu s predmetom „Prihlásenie zamestnanca na dohodu“: zo 14. októbra 2019 o 9:47 hod, z 15. októbra 2019 o 17:59 hod. a zo 16. októbra 2019 o 11:11 hod. Žiaden z nich však nespĺňal náležitosti podľa § 231 ods. 2 až 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Naopak, prihlásenie M.. F. eviduje až k 16. októbru 2019 o 22:03 hod., L.. B. k 16. októbru o 22:03 hod a X.. N. až k 16. októbru 2019 o 22:02 hod.
2. Inšpektorát práce 16. júna 2020 oznámil žalobcovi, že proti nemu začína správne konanie za iný správny delikt, ktorého podstata spočívala v tom, že využíval závislú prácu označených fyzických osôb, ktoré neprihlásil do registra poistencov. Tým porušil § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov. Žalobca vo vyjadrení odkázal na ustanovenie § 186 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdôraznil, že Sociálnej poisťovni zaslal registračné listy zamestnancov 16. októbra 2019, t. j. do troch dní od elektronického prihlásenia zamestnancov.
Zároveň poukázal na rozdielny prístup pri prihlasovaní zamestnancov prostredníctvom emailu a SMS správy, pri ktorej stačí zaslanie krátkej textovej správy a potvrdenie uvedených skutočností do troch dní. Zdôraznil aj nepriaznivé následky, ktoré pre neho bude mať vydanie rozhodnutia.
3. Inšpektorát práce napriek tomu rozhodnutím z 21. júla 2020, č. 66/20-1.0/pok/r, podľa § 19 ods. 2 písm. a) prvého bodu zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov uložil žalobcovi pokutu 5.000 € za uvedený správny delikt. Na odôvodnenie uviedol, že žalobca mal podľa zákona č. 461/2003 Z. z. k dispozícii viacero spôsobov, ako vykonať predbežné prihlásenie zamestnancov. Pokiaľ si zvolil email, mal prihlásenie vykonať tak, ako to vyžaduje cit. zákon. Napriek tomu v emailoch zaslaných Sociálnej poisťovni v jednom prípade uviedol iba priezvisko zamestnanca, v druhom prípade meno a priezvisko, v treťom prípade meno, priezvisko a dátum narodenia. Zároveň inšpektorát práce zdôraznil, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania je založené na objektívnej zodpovednosti. Pri určovaní
výšky pokuty zohľadnil sčasti priťažujúce, sčasti poľahčujúce kritériá a pokutu uložil úplne na spodnej hranici zákonnej sadzby. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom v zásade opakoval svoje predchádzajúce námietky. Žalovaný však preskúmavaným rozhodnutím z 22. septembra 2020 toto odvolanie zamietol. Stotožnil sa so záverom inšpektorátu práce, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo preukázané vykonanou inšpekciou práce. Žalobca preukázal založenie pracovnoprávnych vzťahov s troma kontrolovanými zamestnancami.
Z výpisu registra Sociálnej poisťovne však vyplynulo, že neboli prihlásení do registra najneskôr do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, hoci začala do siedmich dní od uplynutia lehoty na prihlásenie do tohto registra podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/ 2003 Z. z. Žalobca neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že týchto zamestnancov prihlásil v súlade so zákonom. Predostrel len hypotetickú situáciu prihlásenia prostredníctvom SMS správy, ktorú v danej veci nevyužil. Žalovaný však zdôraznil, že aj v takom prípade by prihlásenie muselo spĺňať náležitosti § 231 ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z.
5. Správnu žalobu, ktorú žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu, správny súd zamietol tu napadnutým rozsudkom č. k. 72 S 21/2020-127. Za neopodstatnenú považoval námietku žalobcu týkajúcu sa nepreskúmateľnosti oboch rozhodnutí. Prisvedčil žalobcovi, že žalovaný sa nevyjadril k jeho názoru, že inšpektorát práce mal skúmať, prečo Sociálna poisťovňa nepostupovala podľa § 186 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Táto námietka však podľa správneho súdu bola nekonkrétna a neopodstatňovala záver o nezákonnosti rozhodnutia.
Ani námietka nesprávneho právneho posúdenia veci nemala podľa správneho súdu oporu v zistenom skutkovom stave veci a platnej právnej úprave. Súčasťou emailovej správy pri prihlásení zamestnancov do registra musí byť aj registračný list fyzickej osoby, ktorý musí byť do troch dní doplnený písomne, ak nie je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Argumentácia žalobcu, že ani v prípade prihlásenia cez SMS by nepriložil registračný list, bola v danej veci irelevantná, pretože žalobca túto formu nepoužil. Za nepodstatné považoval správny súd aj poukazy žalobcu na následky rozhodnutí inšpektorátu práce a žalovaného na jeho ďalšiu podnikateľskú činnosť. Správny súd nezistil ani pochybenie inšpektorátu práce pri oznamovaní začatia správneho konania, pretože žalobcovi oznámil, akým konaním a porušenia ktorého zákonného ustanovenia sa mal dopustiť a aký následok mu hrozí. Zároveň ho poučil aj o možnosti predložiť dôkazy na vyvrátenie zistených skutočností. Správny súd sa stotožnil aj so záverom, že zodpovednosť žalobcu ako právnickej osoby za daný správny delikt je absolútnou objektívnou zodpovednosťou, a tak sa nevyžaduje zavinenie. Nevyhovel ani návrhu
žalobcu na uplatnenie sankčnej moderácie podľa § 198 SSP, pretože na ňu nenavrhol žiadne dôkazy, resp. neuviedol žiadnu argumentáciu, ktoré by mohli byť predmetom vecného posúdenia. Zároveň však zníženie pokuty v danom prípade nebolo ani možné, lebo jej uloženie ukladá inšpektorátu práce zákon, ktorý nedovoľuje upustiť od nej.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
6. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa zruší preskúmavané rozhodnutie a rozhodnutie inšpektorátu práce a vec sa mu vráti na ďalšie konanie. Rozsudku správneho súdu vytkol, že nesprávne vyhodnotil postup žalobcu, ktorý odoslal Sociálnej poisťovni emailové správy o prihlásení dotknutých zamestnancov do registra. Znova zdôraznil, že Sociálna poisťovňa mala postupovať podľa ustanovenia § 186 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., no neurobila tak. Zároveň mal žalobca naďalej za to, že prihlásenie zamestnancov do registra prostredníctvom emailu alebo SMS správy by sa malo posudzovať rovnako. Sociálna poisťovňa má zapísať zamestnanca do registra po doručení písomného potvrdenia emailovej alebo SMS správy, a to spätne k momentu odoslania danej správy. Zároveň správnemu súdu vytkol, že dotknuté ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. (§ 231 ods. 1 až 4, resp. § 186 ods. 4) sám nevyložil, neaplikoval a neposudzoval. V závere namietol, že nezaoberaním sa a neposudzovaním podstatných skutkových okolností mohlo byť porušené jeho právo na súdnu a inú právnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. 7. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Úvahy žalobcu k dotknutej právnej úprave nič nemenia na zistenom skutkovom stave. Žalobca ako zamestnávateľ si mal byť vedomý svojich povinností a právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na túto oblasť podnikania.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) a nad ich rámec v medziach dôvodov ustanovených § 195 SSP (§ 453 ods. 2 SSP).
9. V prerokúvanej veci bola žalobcovi - právnickej osobe [obchodnej spoločnosti - podnikateľovi, porov. § 2 ods. 2 písm. a) a § 56 ods. 1 Obchodného zákonníka] uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Podľa § 3 ods. 2 prvej vety zákona č. 82/ 2005 Z. z. právnická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3 tohto zákona. Zo znenia ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. následne vyplýva, že zamestnávateľ sa dopustí nelegálneho zamestnávania okrem iného vtedy, ak fyzickú osobu, s ktorou má založený pracovnoprávny vzťah, neprihlási do registra poistencov v lehote siedmich dní od uplynutia lehoty na splnenie povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., najneskôr však do začatia výkonu kontroly nelegálneho zamestnávania začatej pred uplynutím tejto sedemdňovej lehoty.
O nelegálne zamestnávanie tak nepôjde, ak zamestnávateľ splní oznamovaciu povinnosť v sedemdňovej lehote a zároveň pred výkonom kontroly. Naopak, ak tak nestihne urobiť pred začatím kontroly, aj keď v rámci uvedenej lehoty, bude zodpovedný za nelegálne zamestnávanie.
10. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) prvého bodu zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 20. júla 2020 má zamestnávateľ povinnosť prihlásiť do registra zamestnanca pred vznikom príslušných poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca.
Uvedenú povinnosť zamestnávateľ musí splniť na tlačivách alebo inou formou, ktorých obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa (ods. 2). Lehota na splnenie povinnosti je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo odoslalo elektronickou poštou alebo ak bola informácia odoslaná prostredníctvom krátkej textovej správy (ods. 3). Tlačivo odoslané elektronickou poštou, ak nie je podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu, treba písomne potvrdiť najneskôr do troch dní odo dňa jeho doručenia Sociálnej poisťovni; informáciu odoslanú prostredníctvom SMS správy je nutné potvrdiť na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou najneskôr do troch dní odo dňa jej odoslania Sociálnej poisťovni (ods. 4). 11. Žalobca ako zamestnávateľ si v prerokúvanom prípade zvolil spôsob prihlásenia zamestnancov do registra poistencov prostredníctvom elektronickej pošty.
Pri tejto forme prihlásenia je podľa cit. znenia § 231 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. nutné pripojiť aj tlačivo určené Sociálnou poisťovňou (tzv. registračný list fyzickej osoby); ak nebolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, treba ho následne písomne doplniť.
Zo zisteného skutkového stavu však vyplýva, že žalobca Sociálnej poisťovni v zaslanom emaile o prihlásení zamestnancov v čase pred výkonom kontroly nedoručil uvedené tlačivo. Naopak, oznamovaciu povinnosť v súlade s cit. ustanovením splnil až následne, teda po začatí inšpekcie práce (večer okolo 22:00 hod.). Žalobca tak v čase inšpekcie (16. októbra 2019 o 11:15 hod) skutočne využíval závislú prácu troch zamestnancov, s ktorými mal v danom čase založený pracovnoprávny vzťah menej ako sedem dní, no ktorí neboli prihlásení spôsobom predpokladaným v § 231 zákona č. 461/2003 Z. z. Tým naplnil skutkovú podstata nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení § 2 ods. 2 písm. b) v spojení s § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. Na tom nič nemení ani okolnosť, že prihlásenie má účinok aj spätne, pretože takýto účinok je zákonnou fikciou; citované ustanovenie § 2 ods. 2 písm. b) však odkazuje na samotný úkon prihlásenia, nie na okamih nastúpenia jeho účinkov.
12. Neobstojí ani argumentácia žalobcu, že Sociálna poisťovňa mala postupovať podľa § 186 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Toto ustanovenie je totiž zaradené v tretej časti uvedeného zákona, ktorá upravuje konanie vo veciach sociálneho poistenia (porov. § 172 cit. zák.). Prihláška zamestnanca však nie je podaním, ktorým by sa začínalo konanie alebo ktoré by sa týkalo takého konania (porov. v tomto smere napríklad rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. 9 Sžsk 53/2018 a 7 Sžsk 11/2020). K argumentom žalobcu, že prihlasovanie elektronickou poštou a SMS správou musí prebiehať rovnako, treba odkázať na jasné znenie ustanovenia § 231 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. Z neho celkom zreteľne vyplýva, že medzi týmito dvoma formami je rozdiel v tom, že kým elektronickou poštou treba doručiť určený formulár,
SMS správou postačí doručiť informáciu. Prihlásenie formou SMS správy je tak jedným zo spôsobov, ako prihlasovaciu povinnosť možno splniť, a pri tomto spôsobe postačí tlačivo zaslať písomne neskôr (do troch dní). Žalobca si však zvolil elektronickú poštu, pre ktorú citované ustanovenie ustanovuje iné náležitosti. Len v záujme poriadku však treba dodať, že aj pri prihlásení zamestnanca prostredníctvom SMS správy nestačí uviesť len meno, priezvisko, ani prípadne doplnené o dátum narodenia. Podľa § 235 zákona č. 461/2003 Z. z. totiž treba vo všetkých týchto prípadoch uvádzať identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby, ktorým je jej rodné číslo. 13. Žalobca ako právnická osoba - podnikateľ sa tak svojím konaním dopustil porušenia ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z., keď v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) tohto zákona nelegálne zamestnal tri fyzické osoby. Toto konanie je podľa § 19 ods. 2 písm. a) prvého bodu zákona č. 125/2006 Z. z. správnym deliktom, za ktoré nesie objektívnu zodpovednosť. Uloženie pokuty v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. je obligatórne a nebolo možné od nej upustiť. Inšpektorát práce v odôvodnení svojho rozhodnutia aj dôsledne vyhodnotil všetky kritériá, na ktoré mal podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. pri ukladaní pokuty prihliadať, a určil ju na sumu 5.000 €, teda na úplne spodnej hranici sankčného rozpätia, pod ktorú nemohol klesnúť.
IV. Záver
14. Na základe všetkých uvedených úvah tak kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je v rozsahu uplatnených sťažnostných bodov nedôvodná, a žiadne vady uvedené v § 195 SSP nezistil. Preto ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol. 15. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca vo veci úspech nemal a žalovaný ho síce mal, kasačný súd však nezistil dôvody, aby sa mu nárok na náhradu trov priznal. 16. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. marca 2024