7Ssk/52/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:1021201733.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 1S/52/2024
- IČS
- 1021201733
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin Tiso ako člen senátu vo veci žalobcu: E. X., nar. X. L. XXXX, K. XXXX/ XX, X. K., zastúpeného advokátskou kanceláriou: Weis & Partners s.r.o., IČO: 47234776, Priemyselná 1/A, Bratislava, proti žalovanému: Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 10. augusta 2021, č. OdVS-8-7/2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 1 S 52/2024-81 z 28. novembra 2024 takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Účastníkom sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca bol od 1. júla 2004 v služobnom pomere profesionálneho vojaka a naposledy bol zaradený ako technik 2. mechanizovanej roty 12. mechanizovaného práporu 1. mechanizovanej brigády v Nitre. Veliteľ práporu ho disciplinárnym rozkazom z 28. januára 2021 potrestal znížením služobného platu za to, že 16. decembra 2020 svojvoľne odmietol vyšetrenie na prítomnosť ochorenia Covid-19, hoci mu to bolo uložené rozkazom veliteľa brigády kvôli rotácii jednotiek v operácii „Predsunutá prítomnosť" v Lotyšsku. Tým podľa veliteľa porušil § 134 ods. 1 písm. a), c) a p) zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov v znení neskorších predpisov. Tento disciplinárny rozkaz sa mu dvaja ďalší vojaci pokúsili osobne doručiť 28. januára
2021, žalobca ho však odmietol prevziať. Pretože odvolanie voči nemu nepodal, veliteľ na disciplinárnom rozkaze vyznačil právoplatnosť 8. februárom 2021. 2. Nato Personálny úrad Ozbrojených síl Slovenskej republiky na návrh veliteľa brigády 5. marca 2021 začal voči žalobcovi konanie o prepustenie zo služobného pomeru podľa § 83 ods. 5 písm. d) cit. zák. Napriek jeho vyjadreniu, že disciplinárne opatrenie „nepodpísal" a nesúhlasil s ním a že núdzový stav bol v roku 2020 vyhlásený neústavne, personálny úrad personálnym rozkazom z 31. marca 2021 podľa citovaného ustanovenia prepustil žalobcu zo služobného pomeru, ktorý sa mal skončiť 28. apríla 2021.
Na odôvodnenie odkázal na to, že disciplinárny rozkaz z 28. januára 2021 je právoplatný a bolo ním uložené disciplinárne opatrenie zníženia služobného platu podľa § 139 ods. 1 písm. b) cit. zák. v čase, kedy bola vyhlásená mimoriadna situácia v zmysle zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
3. Preskúmavaným rozhodnutím z 10. augusta 2021 náčelník žalovaného zamietol žalobcovo odvolanie proti personálnemu rozkazu. Zdôraznil, že disciplinárny rozkaz bol žalobcovi doručený v súlade s § 218 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z. tým, že ho 28. januára 2021 odmietol prevziať, a preto aj nadobudol právoplatnosť. Vedomosť žalobcu o tom, či bola vyhlásená mimoriadna situácia, nepovažoval náčelník za podstatnú. Nesúhlasil ani s námietkou dvojitého potrestania, pretože prepustenie zo služobného pomeru nie je trestom.
Pre skutkový stav bol určujúci právoplatný disciplinárny rozkaz, ktorý personálny úrad nemohol preskúmavať. Žalobca tak naplnil predpoklady § 83 ods. 5 písm. d) zákona č. 281/2015 Z. z., a preto jeho prepustenie zodpovedalo zákonu.
4. Správnu žalobu, ktorú žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu, správny súd preskúmal ako správnu žalobu vo veciach správneho trestania a tu napadnutým rozsudkom č. k. 1 S 52/2024-81 ju zamietol. Stotožnil sa s názorom, že žalobca naplnil predpoklady prepustenia ustanovené v § 83 ods. 5 písm. d) zákona č. 281/2015 Z. z. Disciplinárny rozkaz voči nemu bol vydaný 28. januára 2021 za skutok, ktorého sa dopustil 16. decembra 2020, a uložilo sa mu ním disciplinárne opatrenie podľa § 139 ods. 1 písm. d) cit. zák. Od 11. marca 2020 bola pritom na území Slovenskej republiky vyhlásená mimoriadna situácia. Sama okolnosť,
že žalobca s týmto vyhlásením nebol oboznámený, nemení nič na jej objektívnej existencii, ktorú predpokladá § 83 ods. 5 písm. d) cit. zák. Námietky proti tomu, či sa musel podrobiť vyšetreniu, mal žalobca uplatniť v odvolaní proti disciplinárnemu rozkazu, a jeho zákonnosť v zmysle § 27 ods. 1 SSP nebolo možné preskúmať v tejto veci. Správny súd nesúhlasil ani s názorom, že by prepustenie bolo dvojitým potrestaním, pretože aj podľa judikatúry sa takéto prepustenie nepovažuje za sankciu. Dodal, že práve v čase mimoriadnej situácie stúpala úloha ozbrojených síl aj pri ochrane verejného zdravia a konanie žalobcu rozvracalo morálku a disciplínu jednotky.
Rozhodnutie o prepustení podľa § 83 ods. 5 zákona č. 281/2015 Z. z. je potom výsledkom správnej úvahy, ktorej účelnosť správny súd podľa § 27 ods. 2 a 3 SSP nespreskúmava. Vzhľadom na okolnosti, za ktorých došlo k disciplinárnemu previneniu, rozhodnutie žalovaného nie je neproporcionálne. Okolnosť, že vláda Slovenskej republiky uznesením č. 286/2024 Z. z. vyhlásila amnestiu vo veciach priestupkov, nepovažoval správny
za podstatné.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa zrušia preskúmavané rozhodnutie, aj personálny rozkaz. Správnemu súdu vytkol, že o žalobe konal ako o veci správneho trestania, ale zároveň prepustenie nepovažoval za sankciu. Tým jeho odôvodnenie považoval za vnútorne rozporné, čo založilo vadu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Ak išlo o konanie vo veciach správneho trestania, správny súd mal uplatniť sankčnú moderáciu. K zákazu dvojitého postihu odkázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý pod pojmom trest v zmysle čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozumie aj sankcie, ktoré právny poriadok Slovenskej republiky nepovažuje za trest. Ďalej žalobca vytkol správnemu súdu, že sa vyhol prieskumu disciplinárneho rozkazu, hoci podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutie týkajúce sa základných práv a slobôd nesmie byť z prieskumu vylúčené. Trest uložený disciplinárnym rozkazom bol relatívne vysoký a aj preskúmavané rozhodnutie mohlo namiesto prepustenia uložiť miernejšie opatrenie. Žalobca svoj názor, že mimoriadna situácia nebola záväzná, opieral o viaceré vyjadrenia, okrem iného aj generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Záverom znova odkázal na uznesenie vlády č. 286/2024 Z. z. Konečne, správny súd sa podľa neho nevyjadril k jeho námietke, že k vyšetreniu 16. decembra 2020 nedal informovaný súhlas. 6. Žalovaný sa nevyjadril ku kasačnej sťažnosti, hoci mu bola riadne doručená.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP). 8. Žalobca v kasačnej sťažnosti z veľkej časti opakuje námietky ktoré už uplatnil pred správnym súdom a na ktoré správny súd zrozumiteľne odpovedal. Záver správneho súdu, že nemohol preskúmavať zákonnosť disciplinárneho rozkazu z 28. januára 2021, pretože je právoplatný, má jasnú oporu v ustanovení § 27 ods. 1 SSP.
Podľa tohto ustanovenie môže súd na návrh žalobcu posúdiť aj zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia, z ktorého preskúmavané rozhodnutie vychádza, ak skôr vydané rozhodnutie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2 SSP. Podľa § 143 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z. mohol žalobca ako profesionálny vojak podať proti disciplinárnemu rozkazu odvolanie a rozhodnutie odvolacieho orgánu mohol napadnúť správnou žalobou, pretože nie je vylúčené zo súdneho prieskumu (porov. napr. rozsudky tun. súdu sp. zn. 6 Ssk 5/2025 alebo 6 Ssk 10/2023). Ak disciplinárny rozkaz bolo možné samostatne preskúmať, nemôže ho podľa cit. § 27 ods. 1 SSP preskúmavať správny súd v konaní, v ktorom bolo vydané naň nadväzujúce rozhodnutie. Ani čl. 46 ods. 2 ústavy, ktorým žalobca argumentuje, nezaručuje súdne preskúmanie akokoľvek a kedykoľvek, pretože podľa čl. 46 ods. 4 ústavy má podrobnosti o tomto práve upraviť zákon. To sa citovaným ustanovením § 27 ods. 1 SSP aj stalo. Žalobca nebol potrestaný
za priestupok, a preto správny súd celkom správne uzavrel, že amnestia udelená uznesením vlády č. 286/2024 Z. z. sa naňho nemôže vzťahovať. 9. So žalobcom možno súhlasiť, že správny súd vniesol do svojho rozsudku určitý rozpor tým, že vec prejednal ako správnu žalobu vo veciach správneho trestania, hoci podľa neho predmetom preskúmavaného rozhodnutia nebola sankcia.
Vo výsledku však nie je zrejmé, ako tým žalobcu ukrátil na jeho procesných právach. Námietka, že správny súd neposudzoval otázku sankčnej moderácie, nedostatočne zohľadňuje, že podľa § 198 ods. 1 a 2 SSP môže správny súd takto postupovať len na návrh žalobcu a len v rozsahu, v akom tak mohol postupovať orgán verejnej správy. Podľa obsahu spisu však žalobca žiaden taký návrh nepodal ani v žalobe (ktorú sám označil ako „všeobecná správna žaloba"), ani v replike z 8. marca 2022 (č. l. 49), ani v písomnej záverečnej reči (č. l. 71) pred pojednávaním, ktorého sa nezúčastnil (zápisnica z 28. novembra 2024, č. l. 78). So žalobcom možno takisto súhlasiť, že trestom na účely čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru sa rozumejú aj také opatrenia, ktoré nie sú trestami
podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Disciplinárne opatrenia proti vojakom, a to vrátane prepustenia zo služobného pomeru, však podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva predstavujú súčasť civilných práv a záväzkov a nie trestné obvinenie na účely čl. 6 ods. 1 Dohovoru alebo čl. 4 Protokolu č. 7 k nemu (porov. napr. rozsudok z 3. júna 2025, Zuvić proti Srbsku, sťažnosť č. 3592/17, ods. 38 až 40 a tam citovanú prejudikatúru).
10. Konečne, už správny súd žalobcovi vysvetlil, že podľa § 27 ods. 2 a 3 SSP môže pri rozhodnutiach, ktoré vychádzajú zo zákonom povolenej správnej úvahy, skúmať len to, či nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, a nie účelnosť a vhodnosť takéhoto
rozhodnutia. Tunajší súd už vo svojej judikatúra zdôraznil, že pri rozhodovaní, či podľa § 83 ods. 5 zákona č. 281/2015 Z. z. prepustí profesionálneho vojaka, príslušný služobný orgán vykonáva zákonom povolenú správnu úvahu, ktorá je obmedzená prakticky len zákazom diskriminácie podľa § 4 cit. zák. (rozsudok sp. zn. 10 Sžk 8/2020, č. 29/2022 ZNSS). Žalobca ani v správnej žalobe, ani počas konania a ani v kasačnej sťažnosti netvrdí, že by sa voči iným profesionálnym vojakom, ktorým boli uložené rovnaké disciplinárne opatrenia za obdobné disciplinárne previnenia, postupovalo odlišne, prípadne, že by sa práve voči nemu postupovalo inak z niektorého z diskriminačných dôvodov.
Správny súd v napadnutom rozsudku zrozumiteľne vysvetlil, prečo podľa neho žalovaný neprekročil medze a hľadiská správnej úvahu. Aj podľa kasačného súdu je vcelku zrozumiteľné, že ozbrojené sily, ktoré sú budované na zásade subordinácie (§ 132 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z.), musia byť zomknuté práve pri ohrození štátu a spoločnosti, a to či už cudzou mocou alebo živlom.
Preto aj spáchanie disciplinárneho previnenia, ktoré by samo osebe mohlo byť hodnotené triviálne, môže mať v takýchto situáciách neželaný rozkladný vplyv na ich morálku, disciplínu a akcieschopnosť a tým môže opodstatňovať, aby služobný orgán využil možnosť predpokladanú cit. ustanovením § 83 ods. 5 uvedeného zákona.
IV. Záver
11. Na základe uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná, a tak ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol. 12. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca vo veci nemal úspech a žalovaný ho síce mal, kasačný súd však nezistil výnimočné dôvody, aby sa mu nárok na náhradu trov priznal. 13. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. septembra 2025