7Ssk/53/2021

1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá pri svojej činnosti okrem iného obrába kovy. Na tento účel zamestnávala zamestnanca L. X. a v priestoroch kováčne HS230 prevádzkovala pracovný prostriedok - strojovú kotúčovú pílu Everising P-70B. Táto píla má (zjednodušene opísané) podobu skrine, vo vnútri ktorej rotuje rezný kotúč, ku ktorému je zvonku možné pristúpiť cez medzeru, ktorá je prekrytá plastovými dvierkami (krytom). Tieto dvierka majú na jednej strane snímač, ktorého protiľahlá časť je pripevnená na rám tak, že keď sa dvierka otvoria, kontakt oboch častí sa preruší a píla sa má zastaviť; zastavenie však trvá určitý čas. Pokiaľ sa píla riadne vypne, dobeh rezného kotúča do úplného zastavenia je 8 až 10 sekúnd. Píla dokáže rezať v automatickom alebo ručnom režime; v automatickom sa zastaví, len čo doreže posledný určený predmet. Žalobca k prevádzke píly vydal aj predpisy na zaistenie bezpečnosti a zdravia pri práci, z ktorých vyplývalo, že do pracovného priestoru rezného kotúča (píly) sa mohlo vstupovať len po jeho

Dňa 9. augusta 2017 okolo 10:00 hod zamestnanec X. začal na píle rezať kovový profil v automatickom režime. Počas toho snímač, ktorý mal byť obvykle na dvierkach píly, bol pevne umiestnený v protiľahlom konci, takže pri otvorení dvierok by sa neprerušil kontakt

V rámci nej vyžiadali vysvetlenia od samotného poškodeného, ako aj jeho nadriadeného, oboznámili sa s predpismi na zaistenie bezpečnosti a zdravia pri práci (typový postup pre rezanie tyčí z 25. septembra 2015, prevádzkovo-bezpečnostný predpis pre činnosti v zámočníckej dielni z 12. januára 2016 a posúdenie rizík) a vykonali vyšetrovacie pokusy na preverenie správania píly v rôznych režimoch a pri otvorení dvierok. O výsledku inšpekcie inšpektori vyhotovili protokol z 10. novembra 2017, v ktorom uzavreli, že žalobca porušil § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/ 2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov tým, že

prostriedkov. S ostatnými námietkami žalobcu sa však nestotožnili. Rovnako ani v ďalšom dodatku č. 2 z 2. októbra 2018 už inšpektori práce nič nezmenili na obsahu samotného protokolu. Proti obsahu protokolu podal žalobca správnu žalobu, ktorú však správny súd právoplatne zamietol rozsudkom č. k. 11 S 111/2018-104 z 18. februára 2020.

nevzťahuje. Rovnako dal inšpektorát práce žalobcovi možnosť vyjadriť sa aj k neskorším dodatkom, aj k zmene právnej kvalifikácie skutku (kvôli zmene rozhodného právneho predpisu dodatkom č. 1). Nato inšpektorát práce rozhodnutím z 3. októbra 2019, č. 448/2017/2.1/ S, IPTN/KHIP/ROZ/2019/558, uznal žalobcu za zodpovedného zo spáchania uvedeného správneho deliktu, a preto mu podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. uložil pokutu vo výške 33.000 €. V odôvodnení vyšiel z opísaného skutkového stavu, podľa ktorého bol snímač na dvierkach nefunkčný a rezný kotúč tak bol v činnosti ešte 8 až 10 sekúnd po otvorení dvierok.

Z týchto predpisov vyvodil, že žalobca musel zabezpečiť, aby boli dvierka na píle blokované, kým sa kotúč nezastaví, pretože práve vnútri sa nachádza zóna nebezpečenstva tohto pracovného prostriedku. Výšku pokuty inšpektorát práce určil na dolnej hranici zákonnej sadzby, keďže kvôli následkom pracovného úrazu podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. ju nemohol uložiť nižšie.

Nesprávnu citáciu nariadenia č. 436/2008 Z. z. v protokole z inšpekcie práce inšpektori opravili dodatkom č. 1. Žalovaný nesúhlasil s tým, že by poškodený L. X. vedome porušil pracovný postup, ale naopak, jeho konanie bolo spontánne bez toho, aby si uvedomoval riziká. V tejto súvislosti odkázal na slovenskú technickú normu, podľa ktorej nemajú byť návody na používanie náhradou za správnu konštrukciu technických zariadení. Žalobca ako zamestnávateľ mal tiež uprednostniť kolektívne ochranné opatrenia (správny kryt) pred individuálnymi (školenie). Z bodu 2.8 prílohy č. 1 nariadenia č. 392/2006 Z. z. podľa žalovaného predovšetkým vyplýva, že zamestnávateľ má zabezpečiť bezpečný výkon práce, a to aj vtedy, ak volí niektorú z tam uvedených alternatív. Žalobca tak mal vylúčiť akúkoľvek možnosť kontaktu zamestnanca s pohybujúcim sa kotúčom.

K výške pokuty žalovaný odkázal na znenie § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., podľa ktorého v danom prípade nebolo možné uložiť pokutu nižšiu než 33.000 €, a takáto pokuta plní aj preventívnu funkciu.

Tento stav je porušením § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z., zároveň však aj poškodený zamestnanec porušil svoju povinnosť, keď vkladal ruku do zóny nebezpečenstva, hoci kotúč bol v pohybe. Správny súd však ustálil, že konanie zamestnanca by neviedlo k poškodeniu jeho zdravia, ak by bol ochranný kryt až do okamihu dobehu kotúča riadne blokovaný. Existencia snímača ochranného krytu tak nie je podstatná, lebo ten blokuje len chod píly pri otvorenom kryte, ale nebráni jeho otvoreniu. Neprítomnosť blokovacieho zariadenia tak bola rozhodujúcou príčinou vzniku pracovného úrazu; prípadné spoluzavinenie poškodeného nie je pre posúdenie zodpovednosti za správny delikt podstatné. Správny súd nepovažoval prebiehajúce konanie o správnej žalobe, v ktorom sa skúmala zákonnosť protokolu z inšpekcie práce, za prekážku uloženia sankcie. Rovnako sa stotožnil s názorom, že inšpektori práce neboli povinní prerokovať so žalobcom dodatky k protokolu. Takisto nesprávnosť protokolu v časti právnej kvalifikácie zisteného porušenia nepovažoval za podstatné, pretože v preskúmavanom rozhodnutí a prvostupňovom rozhodnutí bol už správny delikt kvalifikovaný

Takisto pokuta bola žalobcovi uložená v najnižšej možnej výške v zmysle § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. a jej zníženie tak nebolo možné ani pri využití sankčnej moderácie podľa § 198 ods. 1 a 2 SSP. Z rovnakého dôvodu nebolo možné upustiť od uloženia

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

6. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa zruší preskúmavané rozhodnutie a rozhodnutie prvostupňového orgánu, eventuálne zrušenia rozsudku a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie konanie. Žalobca podľa svojho názoru splnil povinnosti podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z., keď používal pri svojej činnosti pílu v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a právom Európskej únie. Je vylúčené, aby žalobca mohol zodpovedať za akýkoľvek pracovný úraz, pretože každú prekážku alebo zariadenie by zamestnanec mohol prekonať. Práve zámer poškodeného zamestnanca vstúpiť do pracovného priestoru píly bol rozhodujúci pre vznik pracovného úrazu. Správny súd tak nesprávne posúdil vec tým, že činnosť žalobcu vyhodnotil ako porušenie povinnosti. Žalobca znova zdôraznil, že píla mala v čase pracovného úrazu kryt tak, ako to vyžaduje bod 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. Tým splnil jednu z alternatívnych požiadaviek uvedenú v citovanom ustanovení popri povinnosti vybaviť prístroj ochranným zariadením. Poškodený si pracovný úraz privodil sám zjavnou neobozretnosťou po viac než roku práce s pílou. Naopak, žalobca vykonal všetky úkony, ktoré od neho bolo možné požadovať, a dodržal všetky právny predpisy. Žalobca nesúhlasil ani so záverom, že nebolo využiť sankčnú moderáciu v zmysle § 198 SSP. Samo ustanovenie § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. len oprávňuje, ale nezaväzuje inšpektorát práce na uloženie pokuty. Uložená suma je neprimeraná, pretože v takejto výške sa nepriznáva ani náhrada nemajetkovej ujmy pozostalým pri úmrtiach. 7. Žalovaný navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť, pretože napadnutý rozsudok považoval za zákonný.

2 SSP). 9. Podstatou sťažnostných námietok žalobcu je nesúhlas s výkladom pojmu povinnosti zamestnávateľa v zmysle § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. Podľa citovaného ustanovenia je zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný zabezpečovať, aby (okrem iného) pracovné prostriedky neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov, a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy.

10. So žalobcom možno vo všeobecnosti súhlasiť s tým, že ustanovenie § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. neobsahuje ako skutkovú podstatu správneho deliktu samu okolnosť, že u zamestnávateľa došlo k pracovnému úrazu. Z § 195 ods. 2 Zákonníka práce totiž vyplýva, že pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Citované ustanovenie teda neviaže kvalifikáciu určitého úrazu ako pracovného na to, že vznikol v dôsledku porušenia povinností zamestnávateľa, ale len na to, že vznikol pri plnení pracovných úloh alebo v súvislosti s

Samotný vznik pracovného úrazu tak nie je dôkazom porušenia povinností zamestnávateľa podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. Naopak, záver o porušení týchto povinností nie je vylúčený tým, že u zamestnávateľa sa žiaden pracovný úraz nestal (vo výsledku podobne napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Asan 30/2019).

Podľa § 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z., ktoré bolo vydané na základe § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, sú však minimálne požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri používaní pracovných prostriedkov pri práci určované týmto nariadením. Podľa § 4 ods. 1 a 2 cit. nar. je zamestnávateľ zásadne povinný zabezpečiť, aby pracovný prostriedok vyhovoval a zodpovedal minimálnym požiadavkám ustanoveným v prílohe č. 1. Tieto požiadavky tak predstavujú minimálne bezpečnostné štandardy, ktorých splnenie je zamestnávateľ povinný zabezpečiť vždy a za každých okolností. Povinnosť ustanovená v § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. tak bez ohľadu na konkrétne podmienky zamestnávateľa vždy znamená povinnosť splniť aspoň tieto minimálne štandardy. Poskytnutie alebo prevádzkovanie pracovného prostriedku, ktorý nespĺňa požiadavky nariadenia č. 392/2006 Z. z., tak znamená za každých okolností

Zónou nebezpečenstva je podľa § 2 písm. c) cit. nar. okrem iného oblasť vnútri pracovného prostriedku, v ktorej je ohrozená bezpečnosť alebo zdravie zamestnanca, ak sa v nej nachádza. V prerokúvanej veci zo zisteného a v kasačnom konaní nespochybneného skutkového stavu plynie, že zónou nebezpečenstva elektrickej kotúčovej píly bol priestor v jej vnútri, kde rotoval rezný kotúč, ktorý pri dotyku ohrozoval zdravie porezaním, resp. odrezaním časti tela

siahne. Už citovaný bod 2.8 však v ďalšej časti podrobnejšie upravuje, akým požiadavkám musí vyhovovať kryt alebo ochranné zariadenie, ktoré má brániť prístupu do zóny nebezpečenstva: okrem iného sa nesmú dať ľahko odstrániť alebo vyradiť z činnosti [písm. c)]. Prvú alternatívu ochrany (kryt alebo ochranné zariadenie) v zmysle cit. bodu 2.8 tak možno považovať za splnenú len za predpokladu, že kryt alebo ochranné zariadenie vyhovuje aj týmto dodatočným požiadavkám. V tu prerokúvanej veci správny súd v zhode s orgánmi verejnej správy dospel k záveru, že prístup k rotujúcemu reznému kotúču (t. j. do zóny nebezpečenstva píly) bol síce chránený plastovými dvierkami, tie však bolo možné ľahko otvoriť, čo zasa umožňovalo siahnuť do zóny nebezpečenstva. Preto nemožno správnemu súdu vyčítať, že v prerokúvanej veci nepovažoval tieto dvierka za dostatočný kryt alebo ochranné zariadenie v zmysle prvej alternatívy bodu 2.8. Naopak, z ľahkého otvárania dvierok správne vyvodil, že tieto nemohli plniť funkciu krytu v zmysle citovaného ustanovenia, a preto mal byť pracovný

zastavením. 14. Na základe uvedeného tak orgány verejnej správy, ale aj správny súd správne uzavreli, že žalobca v rozpore s § 4 ods. 1 a 2 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. nezabezpečil, aby pracovný prostriedok - elektrické strojová píla vyhovovala požiadavkám určeným v bode 2.8 prílohy č. 1 cit. nar. Tým nezabezpečil, aby takýto prostriedok neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci, hoci mu taká povinnosť vyplývala z § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. Porušenie tejto povinnosti podľa už cit. § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. predstavuje skutkovú podstatu správneho deliktu, na ktorý inšpektorát práce mohol uložiť pokutu. Odkazy žalobcu na to, ako došlo k vzniku samotného pracovného úrazu, nie sú rozhodujúce. Ako už bolo uvedené, skutková podstata tohto správneho deliktu nie je vymedzená tým, či došlo k pracovnému úrazu, ale porušením konkrétnych povinností.

15. Tento dôsledok a z neho vyplývajúcu sankciu nepovažuje kasačný súd za neprimeranú. Podstatné totiž je, že zamestnávateľ neplnením svojej povinnosti podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. vytvára potenciálne nebezpečenstvo pre bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci. Za takých okolností tak aj prípadná ľahkovážnosť zamestnanca hrozí omnoho závažnejšími následkami, než by hrozili, ak by zamestnávateľ riadne splnil túto svoju povinnosť,. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. má pokuta za správny delikt podľa ods. 1 zohľadňovať najmä preventívne pôsobenie. Pokiaľ by sa minimálna výška pokuty 33.000 € nemala aplikovať v prípadoch, kedy vznik pracovného úrazu bol síce dôsledkom ľahkomyseľnosti zamestnanca, ale mohlo k nemu dôjsť predovšetkým vďaka tomu, že zamestnávateľ nesplnil svoje povinnosti, podporovalo by to ľahkovážnosť zamestnávateľov, ktorí by sa spoliehali na to, že to budú v prvom rade zamestnanci, kto si bude pri výkone práce chrániť bezpečnosť a zdravie. Taký výklad by však odporoval základnej zásade, že povinnosť

16. Z uvedených dôvodov sa kasačný súd stotožňuje aj so záverom správneho súdu, že v takomto prípade neprichádza do úvahy ani sankčná moderácia v podobe upustenia od uloženia sankcie podľa § 198 ods. 1 písm. b) SSP. Formuláciu „je oprávnený uložiť pokutu“ v § 19 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z., na ktorú odkazuje žalobca, je totiž potrebné vnímať v kontexte celého znenia písmena a). V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje prvá časť tohto písmena, nie je uvedená minimálna výška pokuty (porov. formuláciu „až do 100000 eur“), a tak v nich možno uvažovať aj tom, že by inšpektorát práce snáď mohol aj neuložiť pokutu.

delikt (charakter trestu ako „ujmy“ možno vyvodiť aj zo znenia čl. 49 ústavy). Naopak, účelom náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 11 ods. 2 Občianskeho zákonníka je poskytnúť primerané zadosťučinenie už spôsobenú ujmu, teda satisfakcia, nie vznik novej ujmy na strane zodpovednej osoby.