7Ssk/54/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: D. U., O.. XX.X.XXXX, V. H. Č.. XX, M., právne zastúpený JUDr. Tatianou Jánošíkovou, advokátkou so sídlom Rooseveltova č. 6 Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom Ul. 29. Augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. 66985-2/2020-BA zo dňa 24.8.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 7Sa/44/2020-52 zo dňa 8.12.2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Žalovanej náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie zo dňa 9.6.2020. Prvostupňovým rozhodnutím žalovaná rozhodla, že žalobca, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 29.1.2012, podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. o soc. poistení v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o sociálnom poistení) nemá nárok na úrazovú rentu. Prvostupňový správny orgán vychádzal zo zisteného skutkového stavu: Poškodený si uplatnil nárok na úrazovú rentu podaním žiadosti, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Košice dňa 12.8.2013. Podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 25.5.2020 má poškodený v dôsledku pracovného úrazu zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 5%, v dôsledku čoho nespĺňa podmienku nároku na úrazovú

Bol hospitalizovaný na ortopedickom oddelení na pozorovanie a po prepustení sa udávané parestézie upravili a len diskrétne pretrvávali. Dňa 20.3.2012 bola odporúčaná postupne plná záťaž. Neurologické vyšetrenie nevykazovalo patologické odchýlky od normy - aj postoj I. - III., chôdza I.-II. a orientačná citlivosť boli v norme. Dlhodobo udával parestézie (tŕpnutie, mravčenie) ľavého stehna. Dané naznačuje suspekciu rentových tendencií. Dňa 25.11.2013 bol posúdený na účely úrazovej renty s mierou poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 5%, nakoľko pretrvávala ľahká hypotrofia stehnových svalov ľavej dolnej končatiny s miernym oslabením svalovej sily. Pohyblivosť kĺbov bola zachovaná nebolestivá, postoj a chôdza boli v norme.

čas bol rozložený na prípravu podkladov -20%, uchytenie bremena a presun bremena na kamión, koordinačná činnosť so žeriavnikom -30%, ukončovacie práce po manipulácii - kontrola uloženia materiálov, fixácia materiálov, označenie - 20%, čistiace pomocné práce podľa potreby (zametanie a kosenie) - 30%. Pri pracovnom úraze poškodený utrpel pomliaždenie svalových skupín ľavého stehna bez zlomeniny s následným opuchom. Podozrenie na rozvoj kompartment syndrómu sa nepotvrdilo a po 6 dňovej hospitalizácii bol začiatkom februára 2012 prepustený. Od konca marca 2012 už bola doporučená plná záťaž končatín. V lekárskej správe z 25.5.2020 boli zhodnotené všetky predložené lekárske správy, pričom bolo zistené, že bolesti v driekovej chrbtici máva od svojich dvadsiatich rokov a od roku 2013 sa zhoršili. Ortopedické vyšetrenie v novembri 2013 bolo záverované ako funkčný vertebrogénny syndróm driekovej chrbtice s priaznivým ortopedickým nálezom.

Vzhľadom k závažnosti zranenia, stupňu poškodenia a funkčnému obmedzeniu vo vzťahu k povolaniu robotníka vykonávajúceho manipulačné práce v dôsledku vyššie uvedeného pracovného úrazu posudkový lekár určil pokles pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty v rozsahu 5%. 3. Žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí konštatovala, že posudková lekárka ústredia vyhotovila lekársku správu zo dňa 31.7.2020, v ktorej potvrdila posudkovým lekárom pobočky Košice stanovenú mieru poklesu schopnosti poškodeného vo výške 5%, pričom zhodnotila všetky doložené lekárske nálezy a vyšetrenia absolvované poškodeným po prvom posúdení jeho zdravotného stavu v novembri 2013. Odbornými lekárskymi vyšetreniami neboli zistené žiadne komplikácie v súvislosti s následkami predmetného pracovného úrazu, pričom ani doložené lekárske vyšetrenia nesúvisia s predmetným pracovným úrazom a tieto lekárske nálezy nemajú vplyv na pokles pracovnej schopnosti poškodeného zisťovaný na účely úrazovej

Posudková lekárka ústredia pri podrobnom preštudovaní kompletnej zdravotnej dokumentácie poškodeného a to aj lekárskych nálezov doložených do konania poškodeným, ktorými sa zaoberala v lekárskej správe zo dňa 31.7.2020, nezistila u neho pretrvávajúce ťažkosti súvisiace s pracovným úrazom, ktorý by odôvodňovali zmeniť mieru poklesu jeho pracovnej činnosti pôvodne určenú v rozsahu 5%. Práve naopak ide o ľahkú formu pracovného úrazu so zhojením stavu, bez následných komplikácii (okrem subjektívne udávaného tŕpnutia a mravčenia), pokles pracovnej schopnosti poškodeného v rozsahu 5% považoval za priaznivé zhodnotenie. 4.

Vymedzené percento miery poklesu pracovnej schopnosti poškodeného voči ťažiskovým činnostiam vykonávaných u zamestnávateľa v rozsahu 5% predstavuje pokles pracovnej schopnosti vo vzťahu ku všetkým ťažiskovým pracovným činnostiam v čase utrpenia pracovného úrazu v zmysle profesiogramu. Posudkoví lekári náležite zdôvodnili, že zdravotné problémy, najmä bolesti chrbtice, ktoré má žalobca a ktoré uvádzal aj v priebehu súdneho konania, a na základe čoho žiadal, aby súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, nie sú v súvislosti s utrpeným pracovným úrazom zo dňa 29.1.2012. Navyše kontrolné ortopedické vyšetrenie po úraze potvrdzuje zhojenie ľavého stehna. Následná ortopedická liečba prebiehala pre bolesti chrbtice v driekovej oblasti, avšak tieto absolútne nesúvisia s predmetným pracovným úrazom, nakoľko pri pracovnom úraze k poškodeniu chrbtice nedošlo. Na tieto bolesti sa žalobca prerušovane preliečuje od svojich dvadsiatich rokov a tieto súvisia s degeneratívnymi, vekom podmienenými zmenami na chrbtici, ktoré sa dlhodobo vyvíjajú a sú v bežnej populácii časté. V lekárskych nálezoch z

úrazom. Správny súd dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa určenia miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi, či už prvostupňového správneho orgánu zo dňa 25.5.2020 alebo žalovaného zo dňa 31.7.2020, ktorí vyhodnotili zdravotný stav žalobcu s prihliadnutím na jeho pracovnú náplň a to na základe predložených odborných lekárskych vyšetrení. Posudkoví lekári rovnako náležite zdôvodnili, ktoré zdravotné postihnutia udávané žalobcom nesúvisia s pracovným úrazom a z toho dôvodu správny súd nenariadil vo veci znalecké dokazovanie navrhované žalobcom v konaní.

Jeho zdravotný stav mu neumožňuje sa zamestnať. Nie je schopný vykonávať prácu manipulanta, ktorú vykonával pred úrazom, keďže táto si vyžaduje nakladanie bremena, naskakovanie, vyskakovanie z kamiónu, sústavnú chôdzu. Súd odmietol vykonať žalobcom navrhnuté znalecké dokazovanie, čím je naplnený dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP, keď súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočni jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a to tým, že odmietol vykonať žalobcom navrhnuté znalecké dokazovanie. Žiadal zmeniť rozsudok správneho súdu a zrušiť prvostupňové aj preskúmavané rozhodnutie žalovanej. 6. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 28.2.2022. Zotrvala na tom,

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), po oboznámení sa so sťažnostnými dôvodmi a súdnym a administratívnym spisom zistil, že kasačná sťažnosť je v celom rozsahu nedôvodná.

dokazovanie na preukázanie tej skutočnosti, že žalobcove zdravotné problémy v súčasnej dobe sú priamym následkom úrazu. 9. Podľa § 88 ods. 1 zákona o soc. poistení v znení účinnom ku dňu 26.8.2020 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 88 ods. 3 prvá veta cit. zákona pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Podľa § 153 ods. 4 písm. a/ cit. zákona lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti.

fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Podľa § 196 ods. 6 cit. zákona účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.

veci. Podľa § 121 ods. 1 SSP účastníci konania sú povinní označiť v žalobe a vo vyjadrení k nej dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Správny súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. 10. Úrazová renta je pravidelnou peňažnou dávkou úrazového poistenia, ktorá má poškodenej osobe zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení do pracovného procesu a kompenzovať tak pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, t. j. činnosť vykonávanú pred vznikom prac. úrazu alebo pred vznikom choroby z povolania. Základnou podmienkou je, aby pokles pracovnej schopnosti bol v priamej súvislosti s utrpeným pracovným úrazom, teda že uvedený pokles pracovnej činnosti je výslovne zapríčinený pracovným úrazom resp. chorobou z povolania.

stehna. Následne ortopedická liečba prebiehala pre bolesti chrbtice v driekovej oblasti, ktoré však nesúvisia s pracovným úrazom zo dňa 29.1.2012, nakoľko vtedy nedošlo k úrazu chrbtice. Na tieto bolesti chrbtice sa prerušovane žalobca preliečuje od svojich dvadsiatich rokov a súvisia s degeneratívnymi zmenami v chrbtici, ktoré sa dlhodobo vyvíjajú.

Neurológ okrem bolesti chrbtice nezistil iné poškodenia a odporučil psychiatrickú liečbu. Po druhom vyšetrení psychiatrom ďalej žalobca na vyšetrenia psychiatra nechodil. V septembri 2013 bola konštatovaná zmiešaná úzkostná depresívna porucha. Konštatoval ďalej,

12. Posudkový lekár ústredia ďalej konštatoval, že samotný úraz - pomliaždenie ľavého stehna - bolo ľahkou formou úrazu so zhojením stavu. Odbornými vyšetreniami neboli následne zistené žiadne komplikácie konkrétneho úrazu.

13. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom správneho súdu, že v danom prípade bol zistený zdravotný stav žalobcu dostatočne, pretože posudkoví lekári prvostupňového aj odvolacieho správneho orgánu dôkladne posúdili všetky predložené lekárske nálezy a tieto dôsledne a logicky vyhodnotili. Žalobca v kasačnej sťažnosti ani netvrdil, že by boli lekárske nálezy posúdené v rozpore s ich obsahom, resp. že by niektorý lekársky nález nebol posúdený. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že pracovný úraz - pomliaždenie ľavého stehna - bol ľahkou formou úrazu so zhojením stavu už na konci marca 2012, kedy bola žalobcovi odporučená plná záťaž končatiny. Súčasne zdravotný stav žalobcu nesúvisí s pracovným úrazom zo dňa 29.1.2012. Ani neurologickými vyšetreniami, ani ortopedickými vyšetreniami nebolo preukázané, že by súčasné zdravotné ťažkosti žalobcu mali pôvod v tomto pracovnom úraze. Naopak, bolo preukázané, že jednoznačne súvisia s degeneratívnym ochorením chrbtice, na ktoré sa žalobca lieči už od dvadsiateho roku svojho života, resp. s

14. V súvislosti so sťažnostnou námietkou, že správny súd nedoplnil dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania, jedná sa vo svojej podstate o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci zo strany správneho súdu podľa § § 440 ods. 1 písm. g/ SSP.

Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodovania žalovaného. Správny súd nie je správnou inštitúciou a nerozhoduje vo veci samej (napr. rozsudok NS SR sp.zn. 5Sžhuv/2/2011). Hoci ustanovenie § 119 SSP umožňuje správnemu súdu vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, konkrétny rozsah vykonaného dokazovania je však v správnom súdnom konaní determinovaný medzami súdneho prieskumu.

15. Pokiaľ teda žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav zo strany správnych orgánov, nebolo na mieste navrhovať vykonať znalecké dokazovanie priamo pred správnym súdom, ale navrhnúť vykonať znalecké dokazovanie pred správnym orgánom a z toho dôvodu navrhnúť zrušiť preskúmavané rozhodnutie. Uvedené by prichádzalo do úvahy vtedy, ak by správny súd mal preukázané, že skutkový stav správnymi orgánmi nebol zistený náležite, neobstojí pre riadne posúdenie veci a znalecké dokazovanie by doplnilo skutkový stav, resp. by ozrejmilo rozpory medzi predloženými lekárskymi správami a závermi lekárskych správ

16. Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti poukazuje na to, že v súčasnosti trpí veľkými bolesťami v chrbte, nebola preukázaná žiadna príčinná súvislosť s jeho pracovným úrazom, ktorý sa jeho ochorenia chrbtice netýkal. Tvrdenie o veľkých bolestiach v ľavom stehne nie sú podložené žiadnym lekárskym nálezom od zhojenia tejto končatiny, ktoré je preukázané už v marci

17. Kasačný súd sa nakoniec vyjadruje ku klasifikovaniu tejto sťažnostnej námietky pod § 440 ods. 1 písm. f/ SSP. Žalobca namietal, že správny súd odmietol vykonať žalobcom navrhnuté znalecké dokazovanie, čím je podľa neho naplnený sťažnostný dôvod podľa tohto ustanovenia. Podľa názoru kasačného súdu samotným nevykonaním navrhnutého dôkazu nemôže byť naplnený sťažnostný dôvod podľa tohto ustanovenia. Tento dôvod je naplnený vtedy, ak účastníkovi konania bolo znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva do takej miery, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Treba konštatovať, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby súd vykonal všetky ním navrhované dôkazy.

teda správny súd nepochybil, keď navrhnutý dôkaz nevykonal, pričom jeho nevykonanie riadne odôvodnil. 18. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako plne nedôvodnú a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.

20. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.