7Ssk/54/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: L.. R. E., H.., nar. X.XX.XXXX, bytom U.. XX. Ř. Č.. XXXX/X, I., Č. L., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 29.10.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sa/37/2020-61 zo dňa 16.11.2022, takto

rozhodol:

Rozsudok

Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sa/37/2020-61 zo dňa 16.11.2022 sa mení tak, že sa zrušuje rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 29.10.2020 a vec sa vracia žalovanej na ďalšie konanie. Žalobca má voči žalovanej právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred správnym a kasačným súdom v celom rozsahu.

Odôvodnenie

2. Prvostupňovým rozhodnutím žalovaná podľa § 65, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej „zákon o soc. poistení“) odo dňa 5.1.2018 priznala žalobcovi starobný dôchodok v sume 375,70 eur mesačne. Starobný dôchodok bol priznaný podľa článku 52 ods. 1 písm. a/ a ods. 4 nariadenia EP a Rady č. 883/2004 Z. z. o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia EP a Rady č. 988/2009 (ďalej „základné nariadenie“).

Podľa § 65 ods. 1 zákona o soc. poistení nárok na starobný dôchodok vzniká získaním pätnástich rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 cit. zákona žalobca dosiahol dovŕšením 62 rokov veku 5.11.2016. K tomuto dňu získal 17145 dní obdobia dôchodkového

Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 336,40 eur mesačne. Ďalej prvostupňový správny orgán určil sumu dôchodku patriacu za obdobie po vzniku nároku na starobný

zákona. 3. Žalovaná sa v preskúmavanom rozhodnutí venovala odvolacím námietkam žalobcu. Poukázala na oznámenie Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 28.11.2017, podľa ktorého bol účastník konania ku dňu rozdelenia ČSFR zamestnaný u zamestnávateľa Ústav jadrovej fyziky (ďalej ÚJF) Akadémie vied ČR.

Táto trvala aj ku dňu priznania starobného dôchodku 4.1.2018. Po 31.12.1992 získal na území ČR doby poistenia v období od 1.1.1993 do 4.1.2018 v rozsahu 9135 dní. Keďže žalobca splnil všetky podmienky na priznanie starobného dôchodku výlučne podľa právnych predpisov SR, sumu starobného dôchodku

dávka. Keďže účastník spĺňal podmienky nároku na starobný dôchodok len podľa právnych predpisov SR, nebolo potrebné prihliadnuť na dobu poistenia získanú podľa právnych predpisov ČR. Poukázala na výpočet starobného dôchodku do vzniku nároku na starobný dôchodok a po vzniku na starobný dôchodok, pričom sa v plnom rozsahu stotožnila s podrobným výpočtom ako ho uviedol prvostupňový orgán. Ako nedôvodnú vyhodnotila

vek v roku 2018. Podľa právnych predpisov ČR získal účastník konania 9135 dní poistenia, čo predstavuje 25 rokov a 10 dní. Keďže účastníkovi by nárok na starobný dôchodok podľa právnych predpisov ČR nevznikol, bolo v súlade s článkom 6 základného nariadenia potrebné prihliadnuť na obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov SR a vypočítať sumu starobného dôchodku podľa článku 52 ods. 1 písm. b/ základného nariadenia. Nakoľko účastník podľa právnych predpisov SR splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, nebol dôvod prihliadnuť aj na obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov ČR a suma starobného dôchodku bola správne vypočítaná podľa článku 52 ods. 1 písm. a/ a ods. 4 základného nariadenia.

Pre výpočet sumy starobného dôchodku za toto obdobie boli zhodnotené hrubé zárobky tak, ako ich zamestnávateľ ÚJF Akademie vied ČR potvrdil v evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia zo dňa 13.6.2000. Poukázal na §

4. Správny súd v napadnutom rozsudku zdôraznil, že žalobca spĺňal podmienky nároku na starobný dôchodok len podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a preto nebolo potrebné prihliadnuť na doby poistenia získané podľa právnych predpisov ČR.

Správny súd sa stotožnil s názorom žalovanej, že ak by zhodnotila žalobcovi obdobie poistenia získané po 31.12.1992 podľa právnych predpisov ČR, takýto postup by bol v rozpore so základnými zásadami koordinačných nariadení EÚ, ktoré určujú pravidlá na určenie dôchodkovej dávky tak, že nedošlo k zhodnoteniu jednej doby poistenia dva krát, v čom by bol žalobca zvýhodnený oproti iným poistencom, ktorí sa ocitli v rovnakej situácii. Čo sa týka jeho vyslania k dlhodobému pracovnému pobytu do Sovietskeho zväzu, hrubé zárobky za toto obdobie tak, ako ich zamestnávateľ ÚJF Akademie vied ČR potvrdil v evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia, boli zhodnotené.

a počet dní rozhodujúceho obdobia. Tieto údaje žalobca nespochybnil žiadnymi dôkazmi. Správny súd mal tiež za to, že preskúmavané rozhodnutie je dostatočne odôvodnené a správne právne posúdené.

Poukázal na vlastný výpočet paušálnej dávky podľa písm. b/, ktorá je podľa neho 573,25 eur mesačne, čo je vyššia suma, než je nezávislá priznaná dávka 375,70 eur mesačne. Ďalej uviedol, že pre potrebu prihliadnutia na dobu poistenia získanú v ČR nie je podľa základného nariadenia rozhodujúce, či sťažovateľ spĺňal podmienky nároku na starobný dôchodok len podľa právnych predpisov SR alebo nie. Žalobca bol od rozdelenia ČSFR povinne poistený podľa predpisov ČR, pričom v inom členskom štáte v tomto období činnosť ako zamestnanec nevykonával.

výkon činnosti mimo územie ČSSR pre československú organizáciu. Sťažovateľ bol pridelený a prijatý na výkon činnosti mimo územia ČSSR na medzinárodnú organizáciu SÚJV. Nemali mu byť preto zhodnotené len hrubé zárobky, ktoré poberal z ÚJF Akademie vied ČR, ale aj hrubé zárobky, ktoré poberal od medzinárodnej organizácie SÚJV v Dubne pri Moskve. Poukázal na dohodu o sociálnom zabezpečení medzi ČSSR a SSSR, v rozpore s ktorou sa mu nezapočítala doba zamestnania na území Ruska. 7. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 3.3.2023. Zotrvala na vecnej

9. Z administratívneho spisu bolo zistené, že: - žiadosťou zo dňa 27.9.2017 adresovanou Českej správe sociálneho zabezpečenia (ďalej ČSSZ) žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku podľa právnych predpisov ČR aj SR od 5.1.2018 - podľa oznámenia ČSSZ z 28.11.2017 v zmysle čl. 20 ods. 2 Zmluvy medzi ČR a SR o sociálnom zabezpečení (príloha II základného nariadenia) sa doby získané žalobcom pred rozdelením ČSFR považujú za doby zabezpečenia Slovenskej republiky a preto ČSSZ postúpila jeho žiadosť o starobný dôchodok Sociálnej poisťovni. Zároveň ju požiadala o zaslanie formuláru E 205 potvrdzujúceho dobu poistenia v SR, aby mohla posúdiť nárok žalobcu na starobný dôchodok podľa čl. 52 ods. 1 základného nariadenia - ČSSZ rozhodnutím zo dňa 3.5.2018 žalobcovi priznala podľa právnych predpisov Českej republiky s prihliadnutím na článok 6 a článok 52 ods. 1 písm. b/ základného nariadenia od 5.1.2018 starobný dôchodok. Žalobca podľa právnych predpisov Českej republiky nedosiahol

31.12.1992 (ako zamestnanec) a celé obdobie, kedy bol žalobca na území SR samostatne zárobkovo činnou osobou, t. j. od 29.1.1993 do 4.1.2018, teda aj obdobie od 1.5.2010 do 4.1.2018, kedy sa na neho vzťahovala česká legislatíva sociálneho zabezpečenia. - žalobca bol od 1.1.1993 do 4.1.2018 dôchodkovo poistný na území ČR ako zamestnanec, celkovo 9135 dní (formulár P 5000 vydaný ČSSZ) - žalobca bol v období od 26.3.1987 do 26.3.1991 vyslaný Československou akadémiou vied k dlhodobému pracovnému pobytu do SÚJV v Dubne pri Moskve.

Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ktorým zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalovaná priznala žalobcovi starobný dôchodok v sume 375,70 eur mesačne podľa právnych predpisov Slovenskej republiky ako nezávislú dávku v zmysle článku 52 ods. 1 písm. a) základného nariadenia. Dôchodkový vek žalobca dosiahol dovŕšením 62 rokov veku 5.11.2016 a k tomuto dňu získal 17145 dní obdobia dôchodkového poistenia na území Slovenskej republiky.

paušálnej dávky vyššia ako nezávislá dávka. Nebola preto splnená podmienka na odstúpenie od paušálneho výpočtu v zmysle článku 52 ods. 4 základného nariadenia. Taktiež požadoval, aby mu obdobie dôchodkového poistenia od v roku 1993 až do roku 2010, kedy platil poistné na území Českej republiky a Slovenskej republiky, bolo zarátané dva krát, teda spočítané vymeriavacie základy ako zamestnanca v Českej republike a vymeriavacie základy ako samostatne zárobkovo činnej osoby na Slovensku.

hlavou. Podľa čl. 13 ods. 5 základného nariadenia osoby uvedené v odsekoch 1 až 4 sa na účely právnych predpisov určených v súlade s týmito ustanoveniami považujú za osoby, ktoré vykonávajú všetky svoje činnosti ako zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby a ktoré získavajú celý svoj príjem v danom členskom štáte. Podľa čl. 52 ods. 1 základného nariadenia v znení účinnom ku dňu 11.11.2020 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať: a) podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, iba ak podmienky nároku na dávky boli splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva (nezávislá dávka); b) vypočítaním teoretickej výšky a následne skutočnej výšky (paušálna dávka) takto: i) teoretická výška dávky je rovná dávke, na ktorú by si daná osoba mohla uplatňovať nárok, ak by všetky doby poistenia a/alebo bydliska, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov iných členských štátov, boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje deň

Podľa prílohy VIII. základného nariadenia, časť 1: Prípady, v ktorých sa od paušálneho výpočtu odstupuje podľa čl. 52 ods. 4, SLOVENSKO b/ všetky žiadosti o dôchodok vypočítané podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

tieto právne predpisy sa určia podľa článku 14a ods. 2, 3 alebo 4. Podľa čl. 15 ods. 1 posledná veta nariadenia Rady (EHS) č. 574/1972 účinného v období od 1.5.2004 v prípadoch uvedených v článku 14c písm. b) a v článku 14f nariadenia, však horeuvedené inštitúcie na účely priznania dávok podobne zohľadnia doby poistenia alebo doby bydliska, dosiahnuté v rámci systému povinného poistenia podľa právnych predpisov dotknutých členských štátov, ktoré sa navzájom prekrývajú.

14. Kasačný súd najskôr posúdil postup žalovanej pri samotnom výpočte nezávislej dávky. Podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) základného nariadenia je potrebné prihliadnuť na všetky doby poistenia získané podľa slovenských predpisov. V prípade žalobcu československé doby poistenia, ktoré získal do rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky 31.12.1992, sa podľa článku 20 ods. 2 zmluvy medzi ČR a SR o sociálnom zabezpečení publikovanej v Zbierke zákonov pod č. 318/1994 Z. z., ktorý je platný aj po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie 1.5.2004 (príloha III nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 v konsolidovanom znení účinnom po 1.5.2004 a príloha II základného nariadenia), posudzujú ako slovenské doby dôchodkového poistenia. Preto žalovaná postupovala správne, keď tieto doby poistenia započítala do dôb poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok ako nezávislej dávky. 15. Žalovaná ďalej ako slovenskú dobu poistenia započítala obdobie od 29.1.1993 do 30.4.2004 (do vstupu Slovenska do Európskej únie), kedy žalobca platil poistné na území SR

poistenia. V tomto období bola platná a účinná zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení zo dňa 29.10.1992, preto je otázku uplatniteľnej legislatívy potrebné posudzovať podľa tejto zmluvy (najmä čl. 7 až 10 - Používanie právnych predpisov).

zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, ktoré bolo priamo aplikovateľné na území spoločenstva, teda aj SR. Toto naradenie v čl. 13 ods. 1 stanovilo základnú zásadu, že pokiaľ v článkoch 14c a 14f nie je ustanovené inak, osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. V čl. 14c boli uvedené pravidlá pre osoby, ktoré boli zamestnané súčasne na území jedného členského štátu a samostatne zárobkovo činné na území druhého členského štátu (čo je prípad žalobcu). V písmene a) tohto článku bolo stanovené, že osoba, ktorá je súčasne zamestnaná na území jedného členského štátu a samostatne zárobkovo činná na území druhého členského štátu, podlieha právnym predpisom členského štátu, na území ktorého vykonáva závislú činnosť, pokiaľ písm. b) neustanovuje inak. Písmeno b) stanovilo výnimky z tejto zásady a tieto sú explicitne uvedené v prílohe VII. V týchto prípadoch osoba podliehala právnym predpisom dvoch členských štátov.

Došlo teda k súbehu dôb sociálneho poistenia v období do 1.5.2004 do 30.4.2010, keď žalobca bol samostatne zárobkovo činná v SR a súčasne zamestnanec v ČR a teda sa na žalobcu vzťahovali slovenské aj české právne predpisy sociálneho zabezpečenia.

žalobcovi Českou správou sociálneho zabezpečenia dňa 18.2.2019, podľa ktorého sa na neho od 1.5.2010 vzťahujú právne predpisy Českej republiky z titulu zamestnanca. Pokiaľ v tomto období podliehal českej legislatíve v oblasti sociálneho poistenia, v zmysle čl. 11 základného nariadenia nemohol podliehať legislatíve Slovenskej republiky a teda nemohol podľa nej dosiahnuť ani poistné doby.

vymeriavacie základy. Pre potreby výpočtu nezávislej dávky v zmysle článku 52 ods. 1 písm. a) základného nariadenia bolo teda potrebné toto obdobie nezapočítať. Žalovaná tak nesprávne vypočítala výšku nezávislej dávky.

Toto odôvodnenie je podľa názoru kasačného súdu nedostatočné. Nie je z neho zrejmé, akým spôsobom žalovaná dospela k tomuto konštatovaniu. Pritom vstupy pri týchto výpočtoch sú rozdielne. Pri výpočte paušálnej dávky sa najskôr vypočíta teoretická výška dávky a následne sa z nej vypočíta skutočná výška dávky.

Do tejto doby bolo teda potrebné zahrnúť okrem slovenských dôb poistenia aj doby poistenia v Českej republike. Zatiaľ nesporné české doby poistenia sú nasledovné: od 1.1.1993 do 28.1.1993 - jedná sa o dobu dosiahnutú výlučne na území Českej republiky z titulu zamestnania žalobcu od 1.5.2004 do 30.4.2010, kedy sa na žalobcu vzťahovala legislatíva SR aj ČR, a teda táto doba, aj keď sa prekrýva, sa započíta nielen ako slovenská, ale aj ako česká doba od 1.5.2010 do 5.1.2018 - jedná sa o dobu dosiahnutú výlučne v Českej republike z titulu zamestnania žalobcu do dosiahnutia jeho dôchodkového veku v ČR.

dvojstranná zmluva medzi SR a ČR zo dňa 29.10.1992, a ako už bolo konštatované pri nezávislej dávke, je potrebné posúdiť uplatniteľnú legislatívu a tým aj obdobie poistenia výlučne podľa ustanovení zmluvy. Čo sa týka obdobia po vstupe do Európskej únie, taktiež bolo vyššie uvedené, že v tomto období bolo na Slovensku ako členskom štáte únie účinné nariadenie č. 1408/71, ktoré stanovovalo špecifikum v prípade, keď osoba je samostatne zárobkovo činná v SR a zamestnaná v ktoromkoľvek inom členskom štáte, teda aj v ČR. Vykonávacie nariadenie ďalej ustanovovalo, že v tom prípade sa započítavajú aj prekrývajúce

Paušálnu dávku bude potrebné porovnať s výškou nezávislej dávky vypočítanou s použitím výlučne slovenských dôb dôchodkového poistenia. Inak žalovaná nemôže dostáť príkazu stanovenému v článku 52 ods. 3 základného nariadenia, podľa ktorého daná osoba má nárok na najvyššiu čiastku týchto dávok. 24. Čo sa týka sťažnostnej námietky nezapočítania zárobku žalobcu, ktorý mu bol vyplácaný SÚJV v Dubne pri Moskve (územie býv. ZSSR) v období od 26.3.1987 do 26.3.1991 (ďalej „sporné obdobie“), túto námietku nateraz nie je možné vecne vyhodnotiť. Žalovaná započítala ako vymeriavacie základy v tomto období hrubé zárobky dosiahnuté žalobcom od jeho zamestnávateľa ÚJF Československej akadémie vied, ktoré poberal len z ČSSR tak, ako to vyplýva z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia za roky 1987 až 1991, ktoré žalobca potvrdil svojím podpisom. Tieto hrubé zárobky medzi účastníkmi sporné neboli. Žalovaná nezapočítanie platieb poberaných na území ZSSR od SÚJV odôvodnila aplikáciou § 43 ods.

? ? ? ? ? ?) zo dňa 19.12.2016 a 12.1.2017 vyplýva, že žalobca v tomto období pracoval pre SÚJV v Dubne v ZSSR na základe pracovnej zmluvy (konkrétnej značky) s týmto inštitútom a ten mu vyplácal čisté sumy zárobkov tak, ako to vyplýva z tabuľky v „Spravke“ a že v tomto období „vykonal prevody poistného zo mzdy bez dodatočnej odmeny zamestnancom v krajine sídla“.

že osobitosti právneho postavenia SÚJV na území štátu sídla (t. j. ZSSR) sa upravia osobitnými dohodami medzi SÚJV a týmto štátom. 27. Na základe toho tak treba konštatovať, že nateraz nie je ujasnená povaha platieb uvedených v označených „spravkách“, teda či tieto platby žalobca prijímal ako mzdu na základe pracovnej zmluvy uzavretej so SÚJV (predpokladanej v cit. čl. 34 Štatútu) alebo na základe iného právneho inštitútu, prípadne aj uzavretého s iným subjektom.

nebol. V tomto ohľade je zatiaľ predčasné na daný prípad aplikovať dohodu o sociálnom zabezpečení medzi ČSSR a ZSSR o sociálnom zabezpečení z roku 1959 (vyhláška č. 116/ 1960 Zb.). Samotná doba pobytu v ZSSR v spornom období žalobcovi bola riadne započítaná ako slovenská doba poistenia (čl. 4 tejto dohody), o čom svedčí evidenčný list dôchodkového poistenia ako príloha prvostupňového rozhodnutia, avšak nebolo prihliadnuté na jeho zárobky dosiahnuté v ZSSR. Je pravda, že tieto zárobky síce boli žalobcovi vyplácané na území ZSSR, avšak nie je zrejmé, na základe akého právneho titulu (z prostriedkov samotného SÚJV na základe pracovnej zmluvy s ním alebo na základe iného titulu z prostriedkov jeho československého zamestnávateľa). V tomto smere môže kľúčový význam mať dohoda medzi SÚJV a ZSSR v zmysle cit. čl. 5 ods. 3 Štatútu, ktorá mohla upravovať postavenie SÚJV v systéme sociálneho zabezpečenia ZSSR (porov. napr. neskôr platný čl. 19 Dohody medzi vládou Ruskej federácie a SÚJV o podmienkach činnosti SÚJV v Ruskej federácii zo dňa

1959. 28. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné vyhodnotiť kasačnú sťažnosť žalobcu ako čiastočne dôvodnú a preto kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní žalovaná je viazaná právnym názorom kasačného súdu, že v danom prípade je potrebné nanovo vypočítať nezávislú dávku. Následne je potrebné vypočítať aj paušálnu dávku tak, ako je uvedené vyššie v odôvodnení a výšky týchto dávok porovnať. Bude tiež potrebné doplniť skutkové zistenia ohľadne charakteru platieb vyplácaných v rokoch 1987 až 1991 medzištátnou organizáciou SÚJV v Dubne a posúdiť, či sú súčasťou osobného vymeriavacieho základu rozhodného pre výpočet starobného

29. O náhrade trov súdneho konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 2 SSP. Žalobca bol v súdnom konaní úspešný, preto mu patrí právo na náhradu trov konania pred správnym aj kasačným súdom. Súd mu preto náhradu dôvodne vynaložených trov v oboch stupňoch súdneho prieskumu priznal.

V Bratislave dňa 28. mája 2024