7Ssk/54/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:1021201056.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-1S/170/2021
- IČS
- 1021201056
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: X.. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. 4, XXX XX O., proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Námestie generála Viesta 2, 832 47 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti písomnosti žalovaného č. SELP-EDPV-360-2/2021 zo dňa 24.05.2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/170/2021-80 zo dňa 25.03.2025, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Žalovanému sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Predmet konania
1. Uznesením č. k. BA-1S/170/2021-80 zo dňa 25.03.2025 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) ako neprípustnú odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti písomnosti žalovaného č. SELP- EDPV-360-2/2021 zo dňa 24.05.2021 označenej ako „Žiadosť o prepustenie z armády - odpoveď“ (ďalej tiež ako „preskúmavaná písomnosť“).
II. Administratívne konanie
2. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca sa svojim podaním (žiadosťou o prepustenie z armády z 21.02.2021 a následnou urgenciou z 29.04.2021) adresovaným žalovanému domáhal vydania takého rozhodnutia, v ktorom prepustenie do civilu bude naozaj korektné a perfektné, a nebude ho už traumatizovať, nakoľko dodnes nevie, z ktorého konkrétneho prepúšťacieho dôvodu bol prepustený. 3. Žalovaný v preskúmavanej písomnosti uviedol, že žalobca bol zo služobného pomeru vojaka z povolania prepustený rozkazom č. 0125 z 09.09.1980 veliteľa Východného vojenského okruhu (vo veciach kádrových) ku dňu 31.12.1980. Vysvetlil, že ako dôvod prepustenia je v predmetnom rozkaze výslovne uvedené, že bol prepustený podľa čl. III. zákona č. 65/1978 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov z povolania v znení neskorších predpisov, pretože po splnení povinnosti k ďalšej službe žalobca požiadal o prepustenie s odôvodnením, že do Československej ľudovej armády (ďalej „ČSĽA“) vstupoval podľa predpisov platných pred 01.01.1979. V odpovedi žalovaný poukázal na to, že žalobca bol za vojaka z povolania prijatý 01.08.1972 a už 03.11.1972 žiadal o prepustenie z osobných dôvodov a z dôvodov zdravotného stavu. Žalobca o prepustenie do zálohy žiadal niekoľkokrát, naposledy žiadosťou doručenou veliteľovi Vojenského východného okruhu 23.01.1980, v ktorej žiadal o prepustenie do zálohy po splnení záväzku v súlade s § 26 ods. 2 písm. d) zákona č. 76/1959 Zb. s tým, že ako dôvod uviedol zhoršenie rodinných vzťahov, zdravotného stavu a štúdium na civilnej vysokej škole (nevojenského zamerania) popri zamestnaní. Žalovaný označil za nepochybné, že dôvody hodné osobitného zreteľa špecifikoval práve žalobca, hoci ten tvrdí, že nevie, z ktorého konkrétneho prepúšťacieho dôvodu bol prepustený. Prízvukoval žalobcovi, že bol prepustený na základe jeho žiadosti o prepustenie do zálohy, v ktorej sám dôvody hodné osobitného zreteľa špecifikoval. Tieto body s ním boli riadne prerokované a následne bola jeho žiadosť o prepustenie do zálohy veliteľom doporučená a aj realizovaná. Vzhľadom na uvedené považoval jeho žiadosť z 21.02.2021 v spojení s urgenciou doručenou 03.05.2021 za nedôvodnú a dodal, že predmetný rozkaz nebol (od r. 1980) doteraz nijakým spôsobom napadnutý a v súčasnosti už ani nemôže byť napadnutý.
III. Konanie na správnom súde
4. Žalobca s vybavením svojej žiadosti nesúhlasil a napadol predmetnú listinu správnou žalobou, ktorú Správny súd v Bratislave uznesením odmietol. Poukázal na to, že za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právno-aplikačný akt správnych orgánov uvedené v § 3 ods. 7 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Ak nejde o rozhodnutie, ale len o úkon správneho orgánu, ktorého obsah nemá autoritatívny vzťah k žiadnej osobe, takýto úkon súdnemu prieskumu nepodlieha. Správny súd vyhodnotil napadnutú listinu ako správny akt, ktorý nie je rozhodnutím v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) SSP ani opatrením v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Stotožnil sa s názorom žalovaného, že svojim neformálnym oznámením (listom) sa nedotkol právnej sféry žalobcu; ide o vysvetlenie, ktorým nespôsobil žiadnu zmenu právneho postavenia žalobcu a preto nie je spôsobilé vyvolať účinky ako opatrenie vydané správnym orgánom v správnom konaní a teda nie je preskúmateľné súdom. Dodal, že list nebol vydaný v rámci administratívneho konania tak, ako to vymedzuje § 3 ods. 1 písm. a) SSP. Mal za to, že žalovaný neformálnym postupom poskytol žalovanému minimálny štandard procesných práv a žalovanému bola poskytnutá odpoveď na jeho žiadosť. Žalovaný, podľa názoru správneho súdu, ani nemal inú možnosť ako reagovať na predmetnú žiadosť žalobcu napadnutým listom s neformálnou odpoveďou, nakoľko žalobca už bol raz z armády prepustený. Správny súd tiež poznamenal, že žalobu vyhodnotil ako všeobecnú správnu žalobu v súlade s jej obsahom vrátane petitu, hoci sa žalobca opakovane zmieňoval o nečinnosti žalovaného. Správny súd konštatoval, že žalovaný nebol nečinný, ale konal a vydal list, ktorý správny súd podradil pod § 7 písm. e) SSP a ktorý nemožno považovať za spôsobilý predmet prieskumu, nakoľko jeho vydanie nemalo za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Žalobu preto ako neprípustnú odmietol.
IV. Kasačná sťažnosť a ďalšie vyjadrenia
5. Žalobca napadol uznesenie správneho súdu včas podanou kasačnou sťažnosťou z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Trval na tom, že jeho prepustenie z armády bolo nezákonné a na túto nezákonnosť žalovaný nereagoval. Vytkol žalovanému a aj správnemu súdu extrémne formalistický prístup k danej problematike. Tvrdil, že hromadný tajný rozkaz veliteľa VVO Trenčín o prepustení z armády nespĺňal základné požiadavky na takýto právny akt, čo žalovaný ani nespochybnil. Správnemu súdu vytkol, že si nezadovážil dostatok skutkových a právnych podkladov pre vydané uznesenie, preto je nezákonné a treba ho bezodkladne zrušiť.
Tvrdil, že rozkaz veliteľa, ktorým bol prepustený z armády je absolútne neplatný, na čo majú súdu prihliadať ex offo. Bol mu odopretý prístup k súdu. Správny súd porušil jeho základné právo podľa čl. 36 ods. 1 a ods. 2 v spojení s čl. 4 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Odpoveď od žalovaného mala podľa jeho očakávania právne a detailne vyriešiť všetky otázky oprávnenosti a regulárnosti jeho prepustenia z ČSĽA. Tajný kádrový rozkaz považoval za výrazne nedôveryhodný a pochybný dokument. K špecifikácii dôvodu hodného osobitného zreteľa ako prepúšťacieho dôvodu uviedol, že tento absentuje v prepúšťacom rozkaze.
Súdne konanie malo vytvoriť reálny predpoklad na to, aby sa mohol ďalej uchádzať o priznanie výsluhového dôchodku a určenie spravodlivej výšky výsluhového (aj starobného) dôchodku. Doposiaľ nie je riadne hmotne dôchodkovo zabezpečený a zaopatrený tak, ako očakával a tak ako mu to garantovala Ústava ČSSR, dnes Ústava SR. Napadnuté uznesenie je veľmi presne cielené na osobu žalobcu a teda diskriminačné a segregačné.
Bolo povinnosťou ministerstva obrany a správneho súdu vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aby jeho výsledok bol základným predpokladom pre rozhodnutie vo veci samej. Výlučne od napadnutého uznesenia závisí iné konanie o nežičlivej dôchodkovej situácii žalobcu. Žalobca kasačnému súdu navrhol, aby vykonal vyčerpávajúce dokazovanie skutkového a právneho stavu za jeho priamej účasti a až potom vydal rozhodnutie o zrušení uznesenia správneho súdu a priznaní náhrady trov správneho konania. 6. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. K požiadavke žalobcu na vykonanie ním navrhnutých dôkazov (výsluch svedkov) a vyčerpávajúceho dokazovania uviedol, že odpoveď na žiadosť žalobcu je len obyčajnou odpoveďou, ktorá nepodlieha správnemu konaniu, a preto sa na ňu nemôže vzťahovať správny poriadok. Ide len o neformálnu reakciu na žiadosť žalobcu, a nie o rozhodnutie v zmysle správneho poriadku, pričom odpoveď neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu.
Nemal povinnosť v predmetnej veci vykonať akékoľvek administratívne konanie a následne vydať rozhodnutie alebo opatrenie. Domnieval sa tiež, že žalobca nesprávne špecifikoval sťažnostný bod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, pričom týmto jeho označením je kasačný súd viazaný aj s poukazom na tú skutočnosť, že žalobca je advokátom, ktorý stále aktívne vykonáva advokátsku prax. 7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že ministerstvo obrany nezaujalo postoj k nulitnému rozhodnutiu (tajnému hromadnému kádrovému rozkazu č. 0125 z 09.09.1980). Je presvedčený, že nebol platne prepustený z armády a že jeho príslušnosť k armáde doposiaľ trvá. Poukázal na to, že v závere listu (odpovede) žalovaného mu je odporúčané, že ak sa cíti na svojich právach ukrátený (alebo postupom správneho orgánu poškodený), môže sa obrátiť na súd. Týmto poučením sa aj riadil a nie je teda možné, aby mu dnes túto žalobu správny súd z rozličných dôvodov odoprel, najmä v prípadoch, ak ide o nulitný akt orgánu štátnej správy. Inak zotrval na sťažnostných dôvodoch.
V. Posúdenie veci kasačným súdom
8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný (§ 438 ods. 1SSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
9. Podstatou sporu v danej veci je, či žalobou napadnutá písomnosť je spôsobilým predmetom prieskumu v správnom konaní. Správny súd list - odpoveď žalovaného, ktorým generálny riaditeľ sekcie legislatívy a práva Ministerstva obrany Slovenskej republiky reagoval na podanie žalobcu označené ako „Žiadosť o prepustenie z armády“ zo dňa 21.02.2021 vyhodnotil ako správny akt, ktorý nie je rozhodnutím v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) SSP ani opatrením v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Odpoveď žalovaného správny súd posúdil v zmysle § 7 písm. e) SSP, teda ako rozhodnutie alebo opatrenie predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy a uzavrel, že vydanie tohto listu nemalo za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Žalobu žalobcu preto súd odmietol ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.
10. Záver správneho súdu, že list žalovaného súdnemu prieskumu nepodlieha, korešponduje so záverom veľkého senátu najvyššieho správneho súdu vyjadreným v uznesení sp. zn. 1SVs 1/2021, ktorým názorom sú viazané aj senáty najvyššieho súdu (§ 466 ods. 3 SSP).
Veľký senát uviedol, že pre stanovenie právomoci správnych súdov je potrebné posúdiť, či predmetná listina je rozhodnutím podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP alebo opatrením podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP. S ohľadom na tieto ustanovenia je zrejmé, že rozhodnutím je akt, ktorým sa zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú jednotlivé práva a povinnosti a opatrením je akt, ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté.
11. Rovnako ako správny súd, aj kasačný súd vo vzťahu k preskúmavanému listu žalovaného vyhodnotil, že ani jedna z uvedených podmienok nie je splnená. Napadnutým aktom je v danej veci list - odpoveď žalovaného na žiadosť žalobcu o prepustenie z armády.
Obsahom tohto listu - odpovede je vyrozumenie žalobcu s náležitým vysvetlením, z akých dôvodov nie je možné jeho žiadosti vyhovieť. List sumarizuje zistenia žalovaného vyplývajúce z existujúcej evidencie „historických“ informácií, ktorými disponuje žalovaný o žalobcovi ako príslušníkovi armády. Vysvetlenie obsiahnuté v predmetnej písomnosti nezakladá, nemení ani nezrušuje žalobcove práva, povinnosti či právom chránené záujmy, ani sa ich priamo nedotýka; žalovaný žalobcu iba informuje o určitých skutočnostiach, čo správne poznamenal už správny súd. Z?odôvodnenia správneho súdu teda plynie, že správny súd túto písomnosť vôbec nepovažoval za rozhodnutie ani opatrenie v?zmysle § 3 ods. 1 písm. b) a c) SSP, pretože sa nijako nemôže dotýkať práv,?povinností a?právom chránených záujmov žalobcu. Potom však z?jeho strany bolo správne oprieť svoje odmietajúce uznesenie o?ustanovenie § 7 písm. b) SSP, podľa ktorých súdy nepreskúmavajú správne akty, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o?právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb.
Citácia nesprávneho písmena však neprekáža, pretože použitá argumentácia je vo výsledku správna. 12. Kasačný súd zdôrazňuje, že predmetom prieskumu v danej veci je list žalovaného z 24.05.2021, nie rozkaz č. 0125 z 09.09.1980 o prepustení žalobcu z ČSĽA.
Z uvedeného dôvodu aj argumentácia žalobcu zameraná na tvrdené formálne či faktické nedostatky alebo pochybenia v rozkaze veliteľa č. 0125, prípadne v okolnostiach jeho vydania prezentovaných žalobcom, nemá žiadnu relevanciu vo vzťahu k inej písomnosti - odpovedi žalovaného, ktorá je predmetom prieskumu. Správny súd sa argumentáciou žalobcu vo vzťahu k rozkazu č. 0125 nebol povinný ani oprávnený zaoberať. Žalobca preto nedôvodne správnemu súdu vyčítal, že sa nezaoberal náležitosťami prepúšťacieho rozkazu ani žalobcom označovanými vadami, ktoré podľa jeho názoru mali mať za následok nulitu prepúšťacieho rozkazu.
13. Kasačný súd má za to, že žalovaný na žiadosť žalobcu mu vysvetlil, z akého dôvodu jeho žiadosti o prepustenie zo služobného pomeru nemohol vyhovieť (keďže prepustený z armády bol už v roku 1980). Presvedčenie žalobcu, že prepustenie zo služobného pomeru, o ktoré sám požiadal ešte v r. 1980 z dôvodov uvedených v jeho poslednej žiadosti o prepustenie po splnení záväzku, je nulitným právnym aktom, neoprávňuje žalovaného dnes (na základe „novej“ žiadosti o prepustenie z r. 2021) o jeho prepustení opätovne konať v administratívnom konaní. Ani žalobca neuviedol žiadne relevantné ustanovenie konkrétneho právneho predpisu, ktoré by žalovaného zaväzovalo administratívne konanie začať. 14. Žalovaný nemohol o žiadosti žalobcu o prepustenie z armády z r. 2021 konať formálne v administratívnom konaní, nakoľko žiadny právny predpis mu taký postup neumožňuje.
Práve pre absenciu objektívneho zákonného podkladu pre rozhodovací proces žalovaný pristúpil k zaslaniu neformálnej odpovede, ktorý postup mu nemožno vytknúť. Nemožno na ťarchu žalovaného hodnotiť ani to, že jeho neformálna odpoveď nenaplnila očakávanie žalobcu dosiahnuť „nové“ prepustenie z armády (a následne si nárokovať výsluhový dôchodok).
15. Správny súd nepochybil, keď sa zaoberal spôsobilosťou napadnutého listu byť predmetom súdneho prieskumu zákonnosti, pretože správny súd má kedykoľvek počas konania povinnosť prihliadať na to, či sú splnené zákonné podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (§ 97 SSP). Nemožno preto akceptovať námietku žalobcu, že v jeho prípade odmietnutím žaloby došlo k odmietnutiu spravodlivosti či odopretiu súdnej ochrany.
Postup správneho súdu nemožno hodnotiť ani ako formalistický, nakoľko procesné podmienky predstavujú nevyhnutné zákonné predpoklady, bez splnenia ktorých nemožno vo veci konať. Kasačný súd preto dospel k záveru, že správny súd svojim výkladom nezasiahol do práv žalobcu garantovaných v čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Rovnako je nedôvodná námietka ohľadom jeho diskriminácie či segregácie správnym súdom, keď netvrdil ani nepreukázal žiadnu takúto prax správneho súdu, napr. že by správny súd za rovnakých okolností vykonal meritórny prieskum nespôsobilého predmetu prieskumu.
16. Vzhľadom na predmet konania kasačný súd nevzhliadol potrebu vo veci nariadiť pojednávanie, hoci to žalobca v kasačnej sťažnosti požadoval a žiadal vykonať dokazovanie (§ 455 SPP). 17. Nesúhlas, ktorý žalobca prejavil vo vzťahu k právnemu posúdeniu jeho veci správnym súdom z dôvodu, že tieto závery sa nezhodujú s jeho vlastným právnym názorom na vec, nie je relevantným dôvodom pre nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačný súd uvádza: „Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. .
. . Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru ústavného súdu základné práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017).
VI. Záver a náhrada trov kasačného konania
18. Z vyššie uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že sťažnostné námietky neboli spôsobilé zvrátiť záver, že žalobou napadnutá písomnosť súdnemu prieskumu nepodlieha, preto kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol podľa § 461 SSP. 19. O náhrade trov kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný bol v konaní úspešný, pretože kasačná sťažnosť žalobcu bola zamietnutá, preto mu patrí náhrada trov konania, ktorú mu však kasačný súd nepriznal, pretože neboli splnené podmienky výnimočnosti situácie. Žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP). 20. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. novembra 2025