7Ssk/55/2021

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: Krajská prokuratúra Bratislava, so sídlom Vajnorská 47, 831 03 Bratislava, IČO: 00166448, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, 811 08 Bratislava, IČO: 30807484, za účasti ďalšieho účastníka: Q.. H. Z., O. Z. XX, XXX XX Z., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47238232, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 46172-2/2017-BA zo dňa 14. augusta 2017, o kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sa/3/2019 - 110 zo dňa 8. júna 2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). 3. Vo vzťahu k pokynu GP, ktorý mal byť dôvodom pre späťvzatie žaloby žalobcom, sťažovateľ uviedol, že „Generálna prokuratúra SR vydala podriadeným prokuratúram všeobecný pokyn brať protesty vo veci povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia v súvislosti s licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár späť v čase, kedy nemožno tvrdiť, že právne názory na vec sú ustálené.“.

Sťažovateľ v závere uviedol, že „ . . . napadnuté rozhodnutie je nezákonné, keďže v jeho dôsledku bolo žalobcovi v podstate odňaté právo na prístup k súdu, čo malo za následok zrejmý zásah do jeho právom chránených subjektívnych práv. Zároveň napadnuté rozhodnutie trpí zrejmou nezákonnosťou aj v dôsledku skutočnosti, že bolo vydané na základe nezákonného opatrenia príslušnej prokuratúry, spočívajúce v nezákonnom späťvzatí protestu prokurátora.“ a žiadal, aby kasačný súd uznesenie správneho súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 5. Žalovaná využila svoje právo a na základe zaslanej výzvy správneho súdu, sa vyjadrila ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa. Vo vyjadrení uviedla, že zastáva právny názor, podľa ktorého správny súd pri vydaní napadnutého uznesenia použil správny právny predpis a správne ho aj aplikoval, pričom vychádzal zo skutkových záverov, ktoré odôvodňujú vydanie rozhodnutia o zastavení konania. Žalovaná kasačnej sťažnosti vytkla absenciu vymedzenia dôvodov kasačnej

. . . . . Sťažovateľ sám v hore uvedenej lehote správnu žalobu nepodal. . . . . . K namietanému porušeniu práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktoré by mohol konštatovať iba Ústavný súd Slovenskej republiky, žalobca preto zároveň uvádza, že sťažovateľ sám ustanoveným postupom toto právo nevyužil, a preto namietať jeho porušenie v konaní o správnej žalobe prokurátora, považuje žalobca za nenáležité.“. Vo vzťahu k sťažovateľom tvrdenej nezákonnosti pokynu GP žalobca uviedol, že pokyn GP nie je pokynom v individuálnej veci, ale ide o usmernenie so všeobecnými účinkami na zjednotenie postupu podriadených prokuratúr v druhovo a predmetovo určených veciach, ktoré je generálna prokuratúra oprávnená/povinná vydávať. Žalobca s odkazom na § 99 písm. a/ SSP a v presvedčení, že správny súd je povinný obligatórne zastaviť konanie, ak žalobca vzal v celom rozsahu žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol, navrhol, aby správny súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

8. Podľa § 452 SSP, na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Podľa § 438 ods. 1 SSP, kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu.

Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej. 12. Podľa § 99 písm. a/ SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol.

14. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvorili aj listiny administratívneho spisu žalovanej, kasačný súd mal za preukázané, že k späťvzatiu žaloby došlo na základe podania žalobcu zo dňa 02.06.2021. Žalobca späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že v rozsudku veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020 došlo k odchýleniu od záverov veľkého senátu najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 1Vs 1/2019 a k inému právnemu posúdeniu otázky vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekárov ako samostatne zárobkovo činných osôb na základe licencie L1A. Žalobca vo svojom podaní, odôvodňujúc späťvzatie žaloby, taktiež uviedol, že jeho právny názor na danú problematiku zostal nezmenený, ale zároveň rešpektuje zmenenú judikatúru najvyššieho súdu. 15. Žalobca ako dominus litis disponuje po začatí konania subjektívnym právom vziať žalobu späť a v prípade splnenia zákonných podmienok tým dosiahnuť zastavenie konania alebo jeho časti bez meritórneho rozhodnutia.

nevyžaduje. Rovnako ustanovenie § 63 SSP v spojení s ustanovením § 99 písm. a/ SSP nekladie osobitné požiadavky na kvalitu odôvodnenia návrhu (podania), ktorým žalobca berie žalobu späť. Z hľadiska komplexného vnímania správneho súdneho konania je však samotná príčina, ktorá viedla žalobcu k späťvzatiu žaloby, do značnej miery relevantná.

Späťvzatie žaloby je striktne procesným úkonom, ktorý správny súd posudzuje vždy podľa obsahu. Rozhodujúci je pritom prejav vôle žalobcu, ktorým je správny súd viazaný. Povinnosťou správneho súdu je teda dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračovať v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené tak, ako to predpokladá § 99 písm. a/ SSP. Správny súd o zastavení konania rozhoduje uznesením, pričom tento postup má obligatórny charakter. Rozsah ingerencie správneho súdu po doručení späťvzatia žaloby žalobcom podľa § 63 SSP spočíva primárne v posúdení, či takýto úkon možno za späťvzatie považovať a pokiaľ áno, či ide o späťvzatie sčasti alebo celkom. Správnemu súdu nie je daná právomoc posudzovať a prípadne zohľadňovať následky späťvzatia žaloby a ich reflexiu do sféry účastníkov konania v takom rozsahu, ako to požaduje sťažovateľ v kasačnej sťažnosti. 16. K sťažovateľovým námietkam vo vzťahu k zásahu do jeho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, kasačný súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu SR (I. ÚS 161/2021 zo dňa 20. apríla 2021, III. ÚS 311/2021 - 13 zo dňa 13. mája 2021), ktoré sa týkali obsahovo/skutkovo podobných vecí, ako je vec prejednávaná a teda ústavnej sťažnosti, ktorou sťažovatelia (fyzické osoby zastúpené identickým právnym zástupcom ako sťažovateľ v tomto konaní) namietali porušenie ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy späťvzatím protestu prokurátora. Ústavný súd svoje rozhodnutia odmietnuť ústavné sťažnosti (ako zjavne neopodstatnené) odôvodnil primárne interpretáciou role a významu netrestného dozoru prokuratúry, ktorého podstatou je ochrana zákonnosti, t. j. objektívneho práva, pričom ochrana subjektívnych práv fyzických a právnických osôb je v rámci neho sekundárna, prípadne môže i absentovať. Na druhej strane ochrana subjektívnych práv fyzických a právnických osôb je doménou správneho súdnictva. Výlučné dispozičné oprávnenie prokurátora vo vzťahu k žalobe/konaniu (a teda možnosť jej späťvzatia podľa § 63 SSP bez potreby zohľadňovania individuálnych záujmov ďalších účastníkov) je odrazom ústavným súdom opísaného rozmeru netrestného dozoru prokuratúry. 17. Správny súd tak rozhodol správne, keď súdne konanie podľa § 99 písm. a/ SSP zastavil, z dôvodu späťvzatia správnej žaloby prokurátorom v celom rozsahu pred rozhodnutím vo veci. Vychádzajúc z uvedeného kasačný súd vyhodnotil kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú, z ktorých dôvodov ju podľa § 461 SSP zamietol. 18. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že účastníkom konania nárok na ich náhradu nepriznal postupom podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § § 167 a nasl. SSP). 19. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.