← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·26. 4. 2023

7Ssk/55/2023

ECLI:SK:NSSSR:2023:3022200106.1

Odmieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Trenčíne
Sp. zn. 1. inštancie
14Sa/26/2022
IČS
3022200106
Citované
1× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: Š. M., G.. X. M. XXXX, V. XXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o ochranu pred nečinnosťou, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 14 Sa 26/2022-104 z 9. augusta 2022 takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa odmieta. II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

1. Žalobca je poberateľom starobného dôchodku, avšak nesúhlasí s jeho priznanou výškou. Domnieva sa, že žalovaná ju určila nesprávne, pretože mu nezhodnotila celú dobu zamestnania ako obdobie jeho dôchodkového poistenia. Pomerne ťažko zrozumiteľným podaním sa okrem iného domáhal, aby správny súd uložil žalovanej povinnosť realizovať kontrolu poistenia za jeho osobnej prítomnosti. Keďže žalobca vo svojom podaní nežiadal prieskum rozhodnutia ani opatrenia, ale domáhal sa uloženia povinnosti žalovanej konať vo veci, správny súd z obsahu a podstaty uplatneného nároku žalobcu posúdil jeho podanie ako žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 242 a nasl. SSP. 2.

Správny súd tu napadnutým uznesením túto jeho žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) a písm. g) SSP odmietol. Vyšiel z názoru, že ani v čase jeho rozhodovania a ani v čase podania žaloby nebolo u žalovanej vedené akékoľvek administratívne konanie o nárokoch žalobcu.

Konanie o jeho starobnom dôchodku bolo v čase podania správnej žaloby už právoplatne skončené a konanie o súdny prieskum konečného rozhodnutia vo veci starobného dôchodku prebieha na správnom súde pod sp. zn. 14 Sa 21/2022. Preto správny súd uzavrel, že žalovaná nevedie žiadne administratívne konanie, v ktorom by bola nečinná. Žalobu proti nečinnosti, ktorá spočíva v nezačatí administratívneho konania z úradnej povinnosti a ktorou by sa iniciovalo začatie takéhoto konania, mohol podľa § 242 ods. 2 SSP podať len prokurátor. Žalobca tak nemal aktívnu legitimáciu na jej podanie. V závere tohto uznesenia správny súd žalobcu poučil, že v konaní o kasačnej sťažnosti musí byť podľa § 449 SSP zastúpený advokátom.

3. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca kasačnú sťažnosť, ktorú podpísal sám a ku ktorej nepripojil splnomocnenie pre advokáta, aby ho v kasačnom konaní zastupoval. Zopakoval argumentáciu zo svojich predchádzajúcich podaní, ktorá sa ale prevažne netýkala predmetu tohto sporu, a znova vyjadril požiadavku, aby súd zaviazal žalovanú vykonať kontrolu poistenia. Ďalej mal za to, že rozhodnutím správneho súdu boli porušené jeho práva garantované Ústavou Slovenskej republiky, najmä právo na spravodlivý proces. Záverom dodal, že tu napadnuté rozhodnutie správneho súdu nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, čo ho robí neplatným. 4.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) skúmal najskôr, či sú splnené procesné podmienky na vecné prejednanie kasačnej sťažnosti. 5. Podľa § 449 ods. 1 SSP musí byť sťažovateľ (ten, kto podáva kasačnú sťažnosť, porov. § 442 ods. 1 SSP) zastúpený advokátom. Podľa § 449 ods. 2 SSP táto povinnosť neplatí (okrem iného), ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, t. j. správnej žalobe v sociálnych veciach alebo správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia alebo administratívneho vyhostenia. Podľa § 177 ods. 1 SSP je však správnou žalobou žaloba, ktorou sa žalobca domáha ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ako vyplýva zo systematického zaradenia § 6 ods. 2 písm. e) SSP, ale aj § 242 SSP v prvej hlave štvrtej časti nazvanej „Osobitné konania“, žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy nie je správnou žalobou v zmysle § 177 SSP.

Preto ju nemožno považovať za správnu žalobu v sociálnych veciach, ani keď pôvodcom iného zásahu je žalovaná [§ 199 ods. 1 písm. h) SSP]. Ak teda ide o kasačnú sťažnosti proti uzneseniu správneho súdu, ktoré bolo vydané v konaní proti nečinnosti žalovanej, nemôže sa na sťažovateľa vzťahovať výnimka uvedená v § 449 ods. 2 písm. b) SSP (zhodne rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 91/2022, publikované ako judikát č. 36/2022 ZNSS). 6.

Pritom žalobca ani sám netvrdil, že by mal vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a že by sa tak mohol dovolávať výnimky uvedenej v § 449 ods. 2 písm. a) SSP. Preto sa naňho vzťahovala povinnosť podľa § 449 ods. 1 SSP, a to nechať sa pri podaní kasačnej sťažnosti zastúpiť advokátom. O tom bol žalobca riadne poučený v napadnutom uznesení, napriek tomu žiadne plnomocenstvo pre advokáta nepredložil. Jeho kasačná sťažnosť tak nespĺňa podmienky podľa § 449 SSP, a preto ju kasačný súd podľa § 459 písm. d) SSP odmietol bez toho, aby sa zaoberal jej dôvodmi.

7. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 170 písm. a) SSP. 8. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne). Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 26. apríla 2023

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 7Ssk/55/2023 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik