7Ssk/56/2021
ECLI:SK:NSSSR:2021:1020200821.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 4Sa/50/2020
- IČS
- 1020200821
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P., nar. XX.X.XXXX, bytom G. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10 Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Sa/50/2020-18 zo dňa 10. februára 2021 takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Žalovanej náhradu trov kasačného konania ne priznáva .
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4Sa/50/2020-18 zo dňa 10. februára 2021 odmietol žalobu žalobcu zo dňa 29.5.2020, doplnenú podaním zo dňa 28.8.2020. V uznesení uviedol, že správnou žalobou sa žalobca voči žalovanej domáhal, aby súd uložil žalovanej doručiť žalobcovi nešpecifikované rozhodnutie o invalidite, ktoré mala nešpecifikovaného dňa žalovaná vydať. Uznesením č.k. 4Sa/50/2020-9 zo dňa 30.6.2020 krajský súd vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby, keďže zo žaloby nebolo zrejmé, čoho sa žalobca domáhal.
Podľa súdu podaná žaloba mala podľa obsahu najbližšie k žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy a pre takýto prípad vyzvala žalobcu na doplnenie označenia konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáhal odstránenia nečinnosti, doplnenia žalobných bodov, žalobného návrhu a výsledku oznámenia o prešetrení sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenia podnetu prokurátora. Uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 8.7.2020. 2. Na výzvu na odstránenie vád žaloby žalobca reagoval podaním zo dňa 28.8.2020, kde uviedol, že od roku 2003 je dispenzarizovaný v psychiatrickej ambulancii, kde mu psychiater navrhol pokles zárobkovej činnosti o 80%. Poukázal na to, že mu úrad práce rozhodnutím zo dňa 11.5.2004 vyhovel a uviedol, že je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 90%. Žiadal, aby súd odstránil rozdiely v jeho zdravotných nálezoch a rozhodnutí, nakoľko mu žalovaná mala priznať plný invalidný dôchodok od roku 2003 vo výške 80%. Žiadal, aby súd zaviazal žalovanú vyplatiť mu plný invalidný dôchodok od roku 2003 - rozdiel od roku 2003 do roku 2010 a od roku 2010 až do vyplatenia s úrokom omeškania
17,6 % podľa diskontnej sadzby NBS. 3. Správny súd v uznesení uviedol, že podaná žaloba má také vady, pre ktoré nie je možné v konaní pokračovať, najmä z nej vôbec nie je zrejmé, akú konkrétnu žalobu žalobca podal a čoho konkrétne sa domáha, pričom žalobca vady žaloby neodstránil. Preto správny súd podľa § 59 ods. 3 Správneho súdneho poriadku (ďalej SSP) žalobu odmietol. Ani jeho podaním zo dňa 28.8.2020 neboli odstránené vady žaloby, keďže v tomto podaní nie je ani špecifikované konkrétne konanie žalovanej, ktoré by prebiehalo a nebolo v ňom včas rozhodnuté, ani žiadne konkrétne rozhodnutie, ktoré by súd bol v tomto konaní oprávnený preskúmať. V prípade,
že žalobca chcel dosiahnuť zmenu už vydaného rozhodnutia žalovanej, je potrebné, aby postupoval podľa § 172 a nasl. zák. č. 461/2003 Z.z., pričom dávkové konanie, ktorým je aj konanie o dávke invalidného poistenia, sa začína na základe písomnej žiadosti.
4. Proti tomuto uzneseniu podal kasačnú sťažnosť žalobca. Uviedol v nej, že napadol rozhodnutie žalovanej, ktorá rozhodla, že žalobca je invalidný podľa § 29 ods. 3, písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. a ďalej žalovaná konštatovala, že je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v percentách: 75%. Namietal, že správne súdne konanie v sociálnych veciach nemožno odmietnuť len pre procesné nedostatky.
Bude preto potrebné, aby si súd zadovážil administratívny spis žalovanej, ako aj rozhodnutie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou správneho rozhodnutia v žalobe. Súd prvého stupňa nesprávne rozhodol, keď žalobu odmietol a to aj z dôvodov, že žaloba má vady a preto nemôže ďalej pokračovať. Úlohou súdu prvého stupňa bolo, aby rozhodol a zaviazal žalovanú doručiť žalobcovi správne rozhodnutie a následne vo veci po preskúmaní žaloby meritórne rozhodnúť po preskúmaní dôkaznej matérie. Navrhol, aby prvostupňový súd zaviazal žalovanú doručiť žalobcovi správne rozhodnutie, tak ako to má namysli výroková časť zápisnice o pojednávaní zo dňa 26. júla 2018. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 5. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 2.6.2021.
Dôvody uvedené v kasačnej sťažnosti nepovažovala za opodstatnené. Navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačnú sťažnosť podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 455 SSP bez pojednávania a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.
7. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
8. Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. 9. Podľa § 1 písm. b) SSP tento zákon upravuje konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
10. Podľa § 5 ods. 5 SSP konanie pred správnym súdom možno začať len na základe návrhu. 11. Podľa § 6 ods. 1SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa § 59 ods. 1 SSP ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2.
13. Podľa § 59 ods. 3 SSP ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. 14. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej
správy. 15. Podľa § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. 16. Podľa § 246 ods. 1 písm. c) SSP v žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť značenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti. 17.
Zo súdneho spisu vyplývajú chronologicky nasledujúce skutočnosti: 18. Žalobou zo dňa 29.5.2020 domáhal sa žalobca, aby súd zaviazal žalovanú doručiť žalobcovi správne rozhodnutie o posúdení invalidity. V žalobe žalobca nešpecifikoval rozhodnutie žalovanej, ktoré žiadal doručiť. Uviedol, že odporkyňa rozhodla, že je invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1998 Zb. v znení neskorších predpisov a tiež konštatovala, že je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola určená na 75
%. Uviedol, že žalobcovi žalovaná rozhodnutie nedoručila, ale bola mu doručená len zápisnica o pojednávaní - posudok zo dňa 26.7.2018. Navrhol, aby podľa § 246 ods. 1 písm. c) SSP správny súd odstránil žalobné nedostatky. Žalobca v žalobe ako prílohu predložil lekárske správy zo dňa 29.5.2014 a 2.3.2004; zápisnicu o pojednávaní zo dňa 26.7.2018 nepredložil. 19.
Uznesením Krajského súdu v Bratislave 4Sa/50/2020-9 zo dňa 30.6.2020 súd žalobcu vyzval, aby v stanovenej lehote svoju žalobu doplnil a opravil tak, že uvedie, ktorej veci sa týka a uvedie, čo týmto podaním žalobca sleduje a pre prípad, že svojím konaním mienil podať žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ďalej označí konanie alebo vec, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, uvedie žalobné body, uvedie žalobný návrh, predloží oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátora. V prípade, ak svoje podanie nedoplní, správny súd podľa § 59 ods. 3 SSP žalobu odmietne. V odôvodnení uviedol, že pre prípad, že týmto podaním mienil podať žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, absentujú obligatórne osobitné náležitosti uvedené v § 246 ods. 1 a 2 SSP, konkrétne označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, žalobné body a žalobný návrh. Čo sa týka náležitosti označenia konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, žalobca musí v žalobe označiť
spisovú značku alebo číslo začatého administratívneho konania, v ktorom namieta nečinnosť, keďže je potrebné, aby predmet prieskumu bol dostatočne a nezameniteľne identifikovaný. Žalobca pritom v žalobe iba vágne argumentuje správnemu súdu nedoručenie rozhodnutia zo strany žalovaného. 20. Žalobca v podaní zo dňa 28.8.2020 nazvaným Doplnenie žaloby zo dňa 29.5.2020, uviedol, že žalovaná mu od roku 2010 priznala pokles vykonávať zárobkovú činnosť na 75%, pričom mu nepriznala od roku 2003 na základe psychiatrických diagnóz plný invalidný dôchodok a pokles pracovnej činnosti o 80%. Úrad práce rozhodnutím zo dňa 11.5.2004 uviedol, že je občan s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 90%. Navrhol, aby súd zaviazal žalovanú odstrániť diskrepancie v nálezoch a rozhodnutí, nakoľko mu žalovaná mala priznať plný invalidný dôchodok od roku 2003 - 80%. Žiadal, aby súd zaviazal žalovanú vyplatiť žalobcovi plný invalidný dôchodok od roku 2003 - rozdiel od roku 2003 do roku 2010 a od roku 2010 až do vyplatenia s úrokom omeškania 17,6% podľa diskontnej sadzby NBS.
K doplneniu žaloby pripojil lekársku správu zo dňa 17.4.2018, rozhodnutie Úradu práce, sociálnych veci a rodiny v Bratislave zo dňa 11.5.2004 a lekárske správy zo dňa 2.3.2004 a 13.10.2003. 21.
Následne správny súd napadnutým uznesením č.k. 4Sa/50/2020-18 zo dňa 10. februára 2021 žalobu žalobcu odmietol. 22. Najvyšší správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu je vecne správne, preto kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol z nasledovných dôvodov:
23. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalobca sa žalobou zo dňa 29.5.2020 domáhal doručenia nešpecifikovaného rozhodnutia žalovanej o posúdení invalidity. V žalobe zároveň citoval § 246 ods. 1, písm. c/ SSP, ktorý konkretizuje, že v žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa musí uviesť označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, pričom žiadal, aby tento žalobný nedostatok odstránil správny súd.
Z uvedeného vyplýva, že by sa mohlo jednať o žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Správne potom správny súd vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby, pričom uviedol, že ak mienil podať žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, musí uviesť najmä konanie alebo vec, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti. Žalobca, hoci reagoval na túto výzvu podaním zo dňa 28.8.2020, túto vadu neodstránil, pretože vo svojom podaní opätovne neuviedol konanie alebo vec, v ktorej sa domáhal odstránenia nečinnosti, ani neuviedol rozhodnutie, ktoré by žiadal preskúmať v rámci správnej žaloby v sociálnych veciach.
Naopak navrhol, aby súd zaviazal žalovanú vyplatiť žalobcovi plný invalidný dôchodok od roku 2003 s úrokom z omeškania 17,6%. 24. Konanie pred správnym súdom možno začať len na základe žaloby (§ 5 ods. 5 SSP). Správny súdny poriadok ukladá správnemu súdu posudzovať správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach neformálne (§ 202 ods. 3, vetá prvá SSP). Neformálne posudzovanie takejto žaloby znamená, že správny súd o nej koná aj bez toho, aby formálne obsahovala všetky náležitosti podania alebo osobitné náležitosti správnej žaloby. Predpokladom je však „ustálenie“ toho, aké rozhodnutie alebo opatrenie a ktorého orgánu verejnej správy je žalobou namietané (Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck 2018, 1052 s.). Túto skutočnosť môže ustáliť jedine žalobca; je jedine na rozhodnutí žalobcu, ktoré rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy učiní predmetom súdneho prieskumu. Je výlučnou autonómiu vôle subjektu práva, či sa rozhodne uplatniť právo na súdnu ochranu svojho porušeného alebo ohrozeného subjektívneho práva
žalobou. Uvedená zásada platí primerane aj v iných konaniach zakotvených v Správnom súdnom poriadku, teda aj v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Z dispozičnej zásady uplatňujúcej sa v správnom súdnictve vyplýva, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, resp. označený iný zásah alebo nečinnosť v konkrétne označenom administratívnom konaní. Žaloba teda v žalobe musí ustáliť konkrétny predmet súdneho prieskumu, pokiaľ sa jedná o žalobu proti konkrétnemu rozhodnutiu či opatreniu orgánu verejnej správy alebo musí špecifikovať iný zásah, ktorý považuje za nezákonný alebo administratívne konanie, v ktorom namieta nečinnosť orgánu verejnej správy.
25. V danom prípade sa žalobca touto zásadou neriadil. V samotnej správnej žalobe neuviedol žiadnu špecifikáciu administratívneho konania, v ktorom žiadal doručiť rozhodnutie žalovanej o posúdení invalidity. Naopak žiadal, aby súd tento nedostatok odstránil sám, t.j. aby konanie, v ktorom sa žalobca domáhal odstránenia nečinnosti, označil sám, čo je požiadavka nemožná, keďže správny súd nemôže mať ex offo žiadnu vedomosť o prípadnej nečinnosti žalovanej vo vzťahu k žalobcovi. Ani v doplnení žaloby zo dňa 28.8.2020 toto doplnenie neuviedol, naopak domáhal sa vyplatenia invalidného dôchodku od roku 2003 s úrokmi omeškania, pričom treba konštatovať, že takýto petit je v správnom súdnictve neprípustný.
26. Keďže žalovanou je Sociálna poisťovňa a žalobcom je fyzická osoba, pokiaľ by žalobca odstránil túto základnú vadu žaloby hoci aj neformálne, t.j. napr. tým, že by ako prílohu žaloby alebo jej doplnenia predložil ním uvádzanú zápisnicu o pojednávaní zo dňa 26.7.2018, resp. akýkoľvek iný listinný dôkaz vydaný v konkrétnom administratívnom konaní, z ktorého by bola zrejmá spisová značka administratívneho konania, správny súd by na takto doplnenú náležitosť žaloby prihliadol a ďalej by vo veci konal. Avšak žalobca, hoci v žalobe uvádzal, že mu zápisnicu o pojednávaní zo dňa 26.7.2018 bola doručená, k žiadnemu svojmu podaniu ju nepriložil, ale priložil len listiny, z ktorých nie je možné zistiť konkrétnu spisovú značku administratívneho konania žalovanej (lekárska správa - dekurz z internej a diabetologickej ambulancie zo dňa 29.5.2014, lekárske správy zo dňa 13.10.2003 a 2.3.2004, psychiatrické vyšetrenie pre administratívne účely zo dňa 17.4.2018 a rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 11.5.2004).
27. Podľa názoru kasačného súdu v danom prípade by nebol efektívny ani postup podľa § 60 SSP (predvolanie žalobcu), pretože v danom prípade podstatnou vadou žaloby bolo neuvedenie spisovej značky administratívneho konania, v ktorom žalobca namieta nečinnosť, prípadne spisovej značky rozhodnutia, ktoré žiada preskúmať. Na doplnenie tejto náležitosti bol žalobca náležite vyzvaný, pričom vo výzve bol dostatočne zrozumiteľne poučený o tom, že chýba práve táto základná náležitosť. Z obsahu podaní žalobcu vyplýva, že tento má dostatočnú postulačnú schopnosť a dokáže svoje podania zrozumiteľne koncipovať. Uvedené vyplýva aj z toho, že v žalobe žiadal, aby správny súd žalobný nedostatok podľa § 246 ods. 1 písm. c/ SSP, teda označenie konania, v ktorom sa žalobca domáhal odstránenia nečinnosti, sám odstránil. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca vedome neuviedol spisovú značku tohto konania.
Podľa názoru kasačného súdu bol postup správneho súdu, keď na odstránenie vád žaloby zvolil formu písomnej výzvy, dostatočný. Kasačný súd v tejto súvislosti uvádza, že sťažovateľ bol vo výzve na odstránenie vád žaloby riadne poučený podľa § 26 ods. 2 SSP o práve zvoliť si advokáta, resp. na možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. 28. Čo sa týka sťažnostnej námietky, že správne súdne konanie v sociálnych veciach nemožno odmietnuť len pre procesné nedostatky, kasačný súd uvádza, že Ústava SR v článku 46 ods. 2 vymedzuje právo na ochranu pre každého, kto tvrdí, kto bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy. Takejto ochrany sa môže domáhať každý prostredníctvom súdu za zákonom vymedzených podmienok. Podľa článku 46 ods. 4 Ústavy SR podmienky a podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon. Zákonom, ktorý podmienky a podrobnosti súdnej ochrany ustanovuje, je v danom prípade Správny súdny poriadok. Podľa tohto zákona neboli splnené podmienky na meritórne prejednanie žaloby. Preto je podľa názoru kasačného
súdu zákonný postup, ktorým správny súd podľa SSP, v súlade s týmto článkom Ústavy SR, odmietol žalobu. Nie je porušením práva na spravodlivý proces, ak správny súd odmietne žalobu, pokiaľ žalobca neodstráni nedostatok, ktorý bráni jej meritórnemu prejednaniu a to aj napriek tomu, že bol riadne poučený o tom, ako má tento nedostatok odstrániť.
Vzhľadom na to, že žalobca nesplnil procesné podmienky, ktoré Správny súdny poriadok ustanovuje ako predpoklad konania o správnej žalobe, správny súd nemohol v konaní pokračovať a vec meritórne prejednať, bez ohľadu nato, že by sa eventuálne jednalo o žalobu v sociálnych veciach.
29. Je tiež nedôvodná sťažnostná námietka, že bolo potrebné, aby si súd zadovážil administratívny spis žalovanej, ako aj rozhodnutie žalovanej. Nebolo v možnostiach správneho súdu zadovážiť si administratívny spis žalovanej, keď práve žalobca neuviedol nič, čo by umožnilo správnemu súdu identifikovať toto konanie a následne spis vyžiadať. Práve z dôvodu, že žalobca neuviedol spisovú značku alebo akýkoľvek iný identifikačný znak administratívneho konania, v ktorom namietal nečinnosť žalovanej, nebolo možné splniť požiadavku žalobcu v kasačnej sťažnosti a to zrušiť napadnuté rozhodnutie a po jeho zrušení aby krajský súd zaviazal žalovanú doručiť žalobcovi správne rozhodnutie.
30. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd námietky sťažovateľa proti napadnutému uzneseniu krajského súdu považoval za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť jeho vecnú správnosť. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
31. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobca z dôvodu neúspechu v tomto konaní nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§ 167 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP). Žalovanému ako úspešnému účastníkovi súd náhradu trov kasačného konania nepriznal, pretože nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné voči žalobcovi náhradu trov spravodlivo požadovať (§ 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP). 32.
Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal uznesenie jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. novembra 2021