7Ssk/56/2021

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P., nar. XX.X.XXXX, bytom G. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10 Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Sa/50/2020-18 zo dňa 10. februára 2021 takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Žalovanej náhradu trov kasačného konania ne priznáva .

Odôvodnenie

Podľa súdu podaná žaloba mala podľa obsahu najbližšie k žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy a pre takýto prípad vyzvala žalobcu na doplnenie označenia konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáhal odstránenia nečinnosti, doplnenia žalobných bodov, žalobného návrhu a výsledku oznámenia o prešetrení sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenia podnetu prokurátora. Uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 8.7.2020. 2. Na výzvu na odstránenie vád žaloby žalobca reagoval podaním zo dňa 28.8.2020, kde uviedol, že od roku 2003 je dispenzarizovaný v psychiatrickej ambulancii, kde mu psychiater navrhol pokles zárobkovej činnosti o 80%. Poukázal na to, že mu úrad práce rozhodnutím zo dňa 11.5.2004 vyhovel a uviedol, že je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 90%. Žiadal, aby súd odstránil rozdiely v jeho zdravotných nálezoch a rozhodnutí, nakoľko mu žalovaná mala priznať plný invalidný dôchodok od roku 2003 vo výške 80%. Žiadal, aby súd zaviazal žalovanú vyplatiť mu plný invalidný dôchodok od roku 2003 - rozdiel od roku 2003 do roku 2010 a od roku 2010 až do vyplatenia s úrokom omeškania

že žalobca chcel dosiahnuť zmenu už vydaného rozhodnutia žalovanej, je potrebné, aby postupoval podľa § 172 a nasl. zák. č. 461/2003 Z.z., pričom dávkové konanie, ktorým je aj konanie o dávke invalidného poistenia, sa začína na základe písomnej žiadosti.

Bude preto potrebné, aby si súd zadovážil administratívny spis žalovanej, ako aj rozhodnutie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou správneho rozhodnutia v žalobe. Súd prvého stupňa nesprávne rozhodol, keď žalobu odmietol a to aj z dôvodov, že žaloba má vady a preto nemôže ďalej pokračovať. Úlohou súdu prvého stupňa bolo, aby rozhodol a zaviazal žalovanú doručiť žalobcovi správne rozhodnutie a následne vo veci po preskúmaní žaloby meritórne rozhodnúť po preskúmaní dôkaznej matérie. Navrhol, aby prvostupňový súd zaviazal žalovanú doručiť žalobcovi správne rozhodnutie, tak ako to má namysli výroková časť zápisnice o pojednávaní zo dňa 26. júla 2018. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 5. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 2.6.2021.

7. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

10. Podľa § 5 ods. 5 SSP konanie pred správnym súdom možno začať len na základe návrhu. 11. Podľa § 6 ods. 1SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 59 ods. 3 SSP ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. 14. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej

Zo súdneho spisu vyplývajú chronologicky nasledujúce skutočnosti: 18. Žalobou zo dňa 29.5.2020 domáhal sa žalobca, aby súd zaviazal žalovanú doručiť žalobcovi správne rozhodnutie o posúdení invalidity. V žalobe žalobca nešpecifikoval rozhodnutie žalovanej, ktoré žiadal doručiť. Uviedol, že odporkyňa rozhodla, že je invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1998 Zb. v znení neskorších predpisov a tiež konštatovala, že je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola určená na 75

Uznesením Krajského súdu v Bratislave 4Sa/50/2020-9 zo dňa 30.6.2020 súd žalobcu vyzval, aby v stanovenej lehote svoju žalobu doplnil a opravil tak, že uvedie, ktorej veci sa týka a uvedie, čo týmto podaním žalobca sleduje a pre prípad, že svojím konaním mienil podať žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ďalej označí konanie alebo vec, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, uvedie žalobné body, uvedie žalobný návrh, predloží oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátora. V prípade, ak svoje podanie nedoplní, správny súd podľa § 59 ods. 3 SSP žalobu odmietne. V odôvodnení uviedol, že pre prípad, že týmto podaním mienil podať žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, absentujú obligatórne osobitné náležitosti uvedené v § 246 ods. 1 a 2 SSP, konkrétne označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, žalobné body a žalobný návrh. Čo sa týka náležitosti označenia konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, žalobca musí v žalobe označiť

K doplneniu žaloby pripojil lekársku správu zo dňa 17.4.2018, rozhodnutie Úradu práce, sociálnych veci a rodiny v Bratislave zo dňa 11.5.2004 a lekárske správy zo dňa 2.3.2004 a 13.10.2003. 21.

23. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalobca sa žalobou zo dňa 29.5.2020 domáhal doručenia nešpecifikovaného rozhodnutia žalovanej o posúdení invalidity. V žalobe zároveň citoval § 246 ods. 1, písm. c/ SSP, ktorý konkretizuje, že v žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa musí uviesť označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, pričom žiadal, aby tento žalobný nedostatok odstránil správny súd.

Naopak navrhol, aby súd zaviazal žalovanú vyplatiť žalobcovi plný invalidný dôchodok od roku 2003 s úrokom z omeškania 17,6%. 24. Konanie pred správnym súdom možno začať len na základe žaloby (§ 5 ods. 5 SSP). Správny súdny poriadok ukladá správnemu súdu posudzovať správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach neformálne (§ 202 ods. 3, vetá prvá SSP). Neformálne posudzovanie takejto žaloby znamená, že správny súd o nej koná aj bez toho, aby formálne obsahovala všetky náležitosti podania alebo osobitné náležitosti správnej žaloby. Predpokladom je však „ustálenie“ toho, aké rozhodnutie alebo opatrenie a ktorého orgánu verejnej správy je žalobou namietané (Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck 2018, 1052 s.). Túto skutočnosť môže ustáliť jedine žalobca; je jedine na rozhodnutí žalobcu, ktoré rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy učiní predmetom súdneho prieskumu. Je výlučnou autonómiu vôle subjektu práva, či sa rozhodne uplatniť právo na súdnu ochranu svojho porušeného alebo ohrozeného subjektívneho práva

25. V danom prípade sa žalobca touto zásadou neriadil. V samotnej správnej žalobe neuviedol žiadnu špecifikáciu administratívneho konania, v ktorom žiadal doručiť rozhodnutie žalovanej o posúdení invalidity. Naopak žiadal, aby súd tento nedostatok odstránil sám, t.j. aby konanie, v ktorom sa žalobca domáhal odstránenia nečinnosti, označil sám, čo je požiadavka nemožná, keďže správny súd nemôže mať ex offo žiadnu vedomosť o prípadnej nečinnosti žalovanej vo vzťahu k žalobcovi. Ani v doplnení žaloby zo dňa 28.8.2020 toto doplnenie neuviedol, naopak domáhal sa vyplatenia invalidného dôchodku od roku 2003 s úrokmi omeškania, pričom treba konštatovať, že takýto petit je v správnom súdnictve neprípustný.

27. Podľa názoru kasačného súdu v danom prípade by nebol efektívny ani postup podľa § 60 SSP (predvolanie žalobcu), pretože v danom prípade podstatnou vadou žaloby bolo neuvedenie spisovej značky administratívneho konania, v ktorom žalobca namieta nečinnosť, prípadne spisovej značky rozhodnutia, ktoré žiada preskúmať. Na doplnenie tejto náležitosti bol žalobca náležite vyzvaný, pričom vo výzve bol dostatočne zrozumiteľne poučený o tom, že chýba práve táto základná náležitosť. Z obsahu podaní žalobcu vyplýva, že tento má dostatočnú postulačnú schopnosť a dokáže svoje podania zrozumiteľne koncipovať. Uvedené vyplýva aj z toho, že v žalobe žiadal, aby správny súd žalobný nedostatok podľa § 246 ods. 1 písm. c/ SSP, teda označenie konania, v ktorom sa žalobca domáhal odstránenia nečinnosti, sám odstránil. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca vedome neuviedol spisovú značku tohto konania.

súdu zákonný postup, ktorým správny súd podľa SSP, v súlade s týmto článkom Ústavy SR, odmietol žalobu. Nie je porušením práva na spravodlivý proces, ak správny súd odmietne žalobu, pokiaľ žalobca neodstráni nedostatok, ktorý bráni jej meritórnemu prejednaniu a to aj napriek tomu, že bol riadne poučený o tom, ako má tento nedostatok odstrániť.

29. Je tiež nedôvodná sťažnostná námietka, že bolo potrebné, aby si súd zadovážil administratívny spis žalovanej, ako aj rozhodnutie žalovanej. Nebolo v možnostiach správneho súdu zadovážiť si administratívny spis žalovanej, keď práve žalobca neuviedol nič, čo by umožnilo správnemu súdu identifikovať toto konanie a následne spis vyžiadať. Práve z dôvodu, že žalobca neuviedol spisovú značku alebo akýkoľvek iný identifikačný znak administratívneho konania, v ktorom namietal nečinnosť žalovanej, nebolo možné splniť požiadavku žalobcu v kasačnej sťažnosti a to zrušiť napadnuté rozhodnutie a po jeho zrušení aby krajský súd zaviazal žalovanú doručiť žalobcovi správne rozhodnutie.

31. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobca z dôvodu neúspechu v tomto konaní nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§ 167 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP). Žalovanému ako úspešnému účastníkovi súd náhradu trov kasačného konania nepriznal, pretože nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné voči žalobcovi náhradu trov spravodlivo požadovať (§ 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP). 32.

V Bratislave dňa 30. novembra 2021