7Ssk/57/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:3021200305.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trenčíne
- Sp. zn. 1. inštancie
- 11S/79/2021
- IČS
- 3021200305
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: M-KÁMO, s.r.o., so sídlom Mierové nám. č. 93, Ilava, IČO: 48312100, právne zastúpený Mgr. Petrou Hrubovou, advokátkou so sídlom Mierové nám. č. 93, Ilava, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova č. 10 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: NIP/NIP_PO/BEZ/2021/3538 zo dňa 17.6.2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/79/2021-101 zo dňa 8.11.2022, takto
rozhodol:
Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. Žalovanému sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Krajský súd v Trenčíne ako správny súd rozsudkom č. k. 11S/79/2021-101 zo dňa 8.11.2022 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo spisu: NIP/NIP_PO/BEZ/2021/3538 zo dňa 17.6.2021 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín č. spisu: IPTN/IPTN_PRAV ODD/ ROZ/2021/546 zo dňa 19.4.2021 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“).
2. Prvostupňovým rozhodnutím Inšpektorát práce Trenčín uložil pokutu žalobcovi v sume 2000 eur podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) cit. zákona spočívajúcej v tom, že zamestnávateľ M-KÁMO, s.r.o. porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 14.8.2020, v čase začatia inšpekcie práce o 9:15 hod. na pracovisku DIDA CAFFE, Mierové námestie č. 93/26, Ilava využíval závislú prácu fyzickej osoby M. O., ktorá vykonávala závislú prácu - „čašníčky“ a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce.
V odôvodnení poukázal na výkon inšpekcie práce na pracovisku účastníka konania dňa 14.8.2020. O výsledku výkonu inšpekcie práce bol spísaný protokol zo dňa 7.9.2020. Účastník sa k protokolu vyjadril písomne a s týmto vyjadrením sa inšpektor práce vysporiadal v dodatku č. 1 zo dňa 30.10.2020. Následne bolo začaté správne konanie o uložení pokuty. K začatiu správneho konania sa
účastník vyjadril písomnosťou zo dňa 1.3.2021, v ktorej uviedol, že s M. O. mal uzatvorenú obchodnú dohodu, že ak nestihne konateľka prísť, môže ísť do kaviarne. Táto osoba vykonávala činnosť samostatne, nikto jej nedával príkazy, nemala stanovenú pracovnú dobu, pričom mohla prevádzku kedykoľvek uzatvoriť a odísť. Za vykonanú prácu nedostávala mzdu, ale uvedené práce fakturovala. Účastník konania zároveň predložil zmluvu na zastupovanie zo dňa 1.6.2020 uzavretú podľa Obchodného zákonníka medzi účastníkom a M. O., z ktorej vyplýva, že bola uzavretá za účelom zastupovania počas krátkodobej pracovnej neschopnosti alebo návštevy lekára a to na vykonanie činnosti na základe pozvania v priestoroch DIDA CAFFE, kde bude vykonávať činnosti zastupovania obsluhy v kaviarni.
Zo živnostenského registra vyplýva, že M. O. je živnostníčkou za účelom vykonávania kaderníckych služieb. Prvostupňový správny orgán vyhodnotil, že v tomto prípade zamestnankyňa vykonávala pre účastníka konania závislú prácu, preto mal byť výkon danej práce pokrytý prednostne pracovnoprávnym vzťahom, a nie obchodnoprávnym. Zmluva zo dňa 1.6.2020 sa javí ako zastieranie pracovného pomeru prostredníctvom simulovania existencie obchodnoprávneho vzťahu.
V čase začatia výkonu inšpekcie práce nebol výkon závislej práce voči účastníkovi konania pokrytý žiadnym písomne uzavretým pracovnoprávnym vzťahom, nakoľko účastník využil zmluvný typ obchodného práva, čo mu však súčasná práva úprava neumožňuje.
Práca M. O. spĺňala všetky znaky závislej práce v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Je nedôvodná námietka účastníka, že nakoľko mala založenú živnosť na poskytovanie kaderníckych služieb, nemohol s ňou účastník uzavrieť pracovnoprávny vzťah. Naopak, pracovnoprávny vzťah uzavrieť mohol, pretože právna úprava nezakazuje, aby fyzická osoba paralelne so živnosťou vykonávala aj závislú prácu podľa Zákonníka práce. 3. Žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí v celom rozsahu stotožnil s právnym posúdením veci prvostupňového správneho orgánu. K námietke účastníka, že mu nie je jasné, prečo sú v protokole uvedené aj dátumy výkonu inšpekcie iné ako dátum 14.8.2020, uviedol, že sa jedná o dni, kedy bola vykonaná inšpekcia na Inšpektoráte práce, nie v prevádzke účastníka.
K námietkam, že inšpektori nezachytili, kde sa M. O. na pracovisku nachádzala a akú konkrétnu prácu vykonávala, uviedol, že z podkladov je zrejmý výkon práce, pričom na tomto podklade sa dá prijať záver, o ktorom nie sú pochybnosti a preto inšpektor nebol povinný ďalej vykonávať šetrenie ďalších skutočností. K námietke, že táto osoba nie je zamestnaná v kaviarni, nakoľko má svoje kaderníctvo, uviedol, že má živnosť založenú za účelom vykonávania kaderníckych služieb, ale na pracovisku účastníka vykonávala prácu čašníčky, ktorá je diametrálne odlišnou činnosťou. Námietku, že kontrolovaná osoba mala veľký strach a nevie, čo vlastne podpísala a riadne kontrolórom nerozumela, vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže podávala informácie dobrovoľne, bez nátlaku, jej vyjadrenie bolo spísané inšpektorom práce a po spísaní zápisnice si kontrolovaná osoba zápisnicu prečítala a na znak súhlasu potvrdila vlastnoručným podpisom to, že bola oboznámená s poučením uvedeným v zápisnici, druhým podpisom, že bola poučená o právnych následkoch a tretím podpisom, že si obsah
zápisnice prečítala. Ďalej podpísala vlastnou rukou aj každú odpoveď uvedenú v zápisnici. Sama nenamietala, že by otázkam nerozumela. Na margo tvrdenia účastníka, že ústna dohoda s kontrolovanou dohodou bola doplnená a rozšírená o písomnú formu v zmysle Obchodného zákonníka ako zmluva o zastupovanie, poukázal na § 1 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, výnimočne aj v inom pracovnoprávnom vzťahu, avšak nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
4. Správny súd sa v napadnutom rozsudku v celom rozsahu stotožnil s právnym posúdením veci zo strany žalovaného a konštatoval dostatočné zistenie skutkového stavu veci, aby ho bolo možné podradiť pod skutkovú podstatu § 2 ods. 2 písm. a) zák. č. 82/2005 Z. z. Jednotlivé žalobné námietky vyhodnotil ako plne nedôvodné. K námietkam týkajúcich sa neúplnosti a zmätočnosti v zápisnici podaných informácií o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku dňa 14.8.2020 uviedol, že túto je potrebné posudzovať v kontexte so zoznamom kontrolovaných osôb, kde je bližšie uvedené, že inšpekcia sa začala vykonávať u žalobcu v jeho prevádzke na pracovisku DIDA CAFFE, Mierové nám. V Ilave a ďalej sú tam uvedené aj ďalšie identifikačné znaky žalobcu a kontrolovanej fyzickej osoby.
Kontrolovaná osoba pred podaním informácie bola riadne poučená. Z výkonu inšpekcie nevyplynulo, že by inšpektorom práce nerozumela. Sama prípadné jazykové nedostatky nenamietala a inšpektora práce neupozornila na to, že mu nerozumie. Pokiaľ ide o činnosť, ktorú v prevádzke žalobcu 14.8.2020 kontrolovaná osoba M. O. vykonávala, táto spĺňa všetky znaky závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce.
Nešlo o ojedinelú jednorazovú činnosť, t. j. takú, ktorá by sa odohrala iba dňa 14.8.2020, ale činnosť opakovanú, resp. opakujúcu sa, čo vyplýva nielen z vyjadrení M. O., ale aj zo zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a kontrolovanou osobou, ktorá predvída opakované „zaskakovanie“ v prevádzke žalobcu. Zmluva zo dňa 1.6.2020 bola správnymi orgánmi správne vyhodnotená a posúdená ako pokus o zastieranie skutočného pracovnoprávneho vzťahu prostredníctvom simulovania existencie obchodnoprávneho vzťahu medzi kontrahentmi. M. O.P_ sa v prevádzke žalobcu v tento deň nenachádzala z vlastnej vôle, t. j. bez predchádzajúcej dohody so žalobcom. Ňou realizovaná činnosť bola vykonávaná vo vzťahu nadradenosti zamestnávateľa a podradenosti zamestnanca, ňou osobne za účelom plnenia úloh podnikateľskej činnosti žalobcu v zmysle predmetu jeho podnikania zapísaného v obchodnom registri, podľa pokynov zamestnávateľa. Jej pracovný čas bol určený nepriamo tým, že sa na prevádzke mala nachádzať práve v čase neprítomnosti osôb oprávnenými konať za žalobcu, napr. konateľky.
5. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. K prvej námietke uviedol, že zápisnica o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti kontrolovanej fyzickej osoby je neúplná, pretože neobsahuje názov kontrolovaného subjektu. V zázname sa hovorí len o kaviarni v Ilave, ale nie je uvedený ani názov ani lokalita, kde sa má kaviareň nachádzať.
M. O. pred podpisom zápisnice nebola riadne poučená ani vyzvaná, či obsahu poučenia porozumela. Odpovede do zápisnice zaznamenával kontrolór. Nevedela, čo odpovede obsahujú, nakoľko ich nepísala a pre krátkosť času ani nemala šancu si ich dôsledne prečítať. Nesúhlasila s vyjadrením na otázku č. 7, kde kontrolóri napísali, že pracuje ako čašníčka svojvoľne. Na jej žiadosť jej nebola vydaná kópia zápisnice. Otázky v zápisnici boli predpripravené. Z toho žalobcovi vyplýva, že kontrolóri si do zápisnice uviedli zámerne, čo chceli a ako chceli, pričom využili jej naivitu a neznalosť zákona. Z protokolu zo dňa 7.9.2020 nie je jasné, čo bolo predmetom kontroly v ostatných dňoch 17.8., 18.8., 2.9. a 7.9.2020. O výsledku uvedených kontrol žalobca nebol informovaný. V zázname zo dňa 14.8.2020 ani v protokole zo dňa 7.9.2020 nie je popis stavu prevádzky a pozícia, v akej bola M. O.. Neobsluhovala žiadneho zákazníka, nepoužívala žiadne zariadenie a dokonca ani nebola za
pultom. Poukázal ďalej na ústnu dohodu medzi ňou a žalobcom, ktorá bola uzavretá podľa
Obchodného zákonníka medzi dvoma podnikateľmi. M. O. dohliadala na kaviareň v čase, kedy konateľka žalobcu bola na vyšetrení v Ružomberku, jednalo sa o záskok na dve až tri hodiny, kým sa vráti z vyšetrenia, jednalo sa o výnimočnú situáciu. Opätovne poukázal na to, že M. O. ako občianka maďarskej národnosti nerozumie všetkým položeným otázkam a nevie na ne správne reagovať či odpovedať. Ďalej namietal, že v prvostupňovom rozhodnutí je zmienka o protokole zo dňa 27.2.2020 a žalobcovi nie je jasný jeho súvis s týmto prípadom. 6. Žalobca ďalej v kasačnej sťažnosti namietal odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu s poukazom na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Asan/ 11/2020 zo dňa 24.2.2022.
Uviedol, že celé dokazovanie bolo založené výlučne na zápisnici kontrolovaného subjektu, ktorá je formálne nesprávna, kontrolovaný subjekt nemal možnosť klásť otázky kontrolovanej osobe, pretože nebolo vykonané ústne prejednanie veci. Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a zrušiť preskúmavané rozhodnutie žalovaného. 7. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 15.3.2023 Zotrval na svojom právnom posúdení, mal za to, že kasačná sťažnosť je v plnom rozsahu nedôvodná a žiadal ju
zamietnuť. 8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými bol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačná sťažnosť je plne nedôvodná.
9. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. a) zák. č. 82/ 2005 Z. z. v znení neskorších predpisov spočívajúcej v tom, že žalobca ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 14.8.2020 v čase začatia inšpekcie o 9.15. hod. na pracovisku DIDA CAFFE v Ilave využíval závislú prácu fyzickej osoby M. O., ktorá vykonávala závislú prácu čašníčky a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce. Žalobca v prvom rade namietal, že vzťah medzi M. O. a ním nie je vzťahom zamestnaneckým, ale obchodnoprávnym, pretože táto fyzická osoba s ním mala uzavretú najskôr ústnu a potom aj písomnú zmluvu, na základe ktorej sa dohodli na jej činnosti ako zastupovanie obsluhy v kaviarni žalobcu počas krátkodobej práceneschopnosti alebo návštevy lekára žalobcu, resp. jeho konateľky. Naopak, žalovaný je toho názoru, že takto formulovaný
vzťah je vo svojej podstate vzťahom pracovnoprávnym. 10. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení účinnom ku dňu 14.8.2020 (spáchanie skutku) právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3.
Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) cit. zákona nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa
osobitného predpisu, 2) 2) Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu 14.8.2020 závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa
osobitných predpisov. 11. V prerokúvanej veci inšpektorát práce, žalovaný a správny súd vyšli z nesporných zistení, že žalobca je podnikateľom podľa Obchodného zákonníka a v čase výkonu inšpekcie práce prevádzkoval prevádzku DIDA CAFFE na Mierovom námestí v Ilave.
Nesporným bolo taktiež zistenie, že dňa 14.8.2020 v čase okolo 9:15 hod sa v tejto prevádzke nachádzala fyzická osoba M. O.. Žalobca na jednej strane tvrdil, že inšpektori práce ani nezisťovali, aké konkrétne činnosti vykonávala, teda či vykonávala činnosti čašníčky, ale tiež argumentoval, že vzťah medzi ňou a žalobcom je obchodnoprávny a nie vzťah zamestnanca a zamestnávateľa, čo preukazoval písomnou zmluvou o zastupovaní zo dňa 1.6.2020.
Sporným teda zostalo, či inšpektorát práce a žalovaný správne ustálili, že M. O. vykonávala konkrétnu prácu pre žalobcu a či táto práca mala charakter závislej práce. Z písomnej výpovede žalobcu, ktorou sa vyjadril k začatiu správneho konania, nevyplývajú žiadne rozpory medzi touto výpoveďou a odpoveďami M. O. na otázky inšpektorov priamo pri výkone inšpekcie. Žalobca aj kontrolovaná osoba M. O. sa zhodli, že sa so žalobcom dohodla na výpomoc v kaviarni v DIDA CAFFE v Ilave, že vypomáhala niekoľkokrát od mája 2020 a pracuje na zastupovanie konateľky žalobcu. Uvedené taktiež potvrdzuje aj žalobcom predložená zmluva na zastupovanie zo dňa 1.6.2020, z ktorej jednoznačne vyplýva, že M. O. zastupovala žalobcu (jeho konateľku) počas jeho neprítomnosti v priestoroch tejto kaviarne a v tom čase vykonávala činnosť zastupovania obsluhy kaviarne. Okrem toho priamo z výpovede M. O. vyplýva, že dňa 14.8.2020 pracovala ako čašníčka už od ôsmej hodiny (odpoveď 3 zápisnice o podaní informácie zo dňa 14.8.2020).
Vyjadrenia žalobcu a M. O. sa taktiež zhodujú v tom, že pracovala s pracovnými nástrojmi žalobcu, čo sa týka pracovnej zástery a obsluhy prístrojov - kávovaru. Tiež z faktúry č. 10200001 zo dňa 28.8.2020 vyplýva, že v deň 14.8.2020 kontrolovaná osoba obsluhovala v kaviarni, za čo jej žalobca fakturoval odmenu 10 eur. Tieto dôkazy žalovaný považoval za rozhodujúce a vyhodnotil ich ako dôkazy preukazujúce závislú prácu M. O. pre žalobcu. Správny súd uzavrel, že takéto zistenie skutkového stavu bolo dostatočné.
12. V prípadoch uvedených v § 195 písm. a) SSP správny súd skúma najmä dodržanie zásady materiálnej pravdy orgánom verejnej správy. Hlavným účelom je, aby správne rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Podľa názoru kasačného súdu v tu prerokúvanej veci bola táto podmienka v plnom rozsahu splnená a žalovaný z riadne zisteného skutkového stavu veci vychádzal. Hoci žalobca namietal právny vzťah medzi kontrolovanou osobou a ním ako zamestnanecký a argumentoval uzavretím obchodnoprávneho vzťahu, jednotlivé dôkazy zhromaždené v rámci administratívneho konania dokazujú jednoznačne
opak. Samotná zmluva na zastupovanie, hoci formálne uzavretá podľa Obchodného zákonníka, je podľa svojho obsahu zmluvou, ktorou sa fakticky dohodol pracovnoprávny vzťah medzi žalobcom a M. O.. Táto zmluva totiž zakotvuje činnosť, ktorá má všetky charakteristiky závislej práce: je zrejmé, kto prideľuje prácu a kto ju má vykonávať, prácu bude vykonávať M. O. pre „objednávateľa“ osobne, práca spočíva v jej opakovaní (zastupovanie počas krátkodobej pracovnej neschopnosti alebo návštevy lekára, uzavretie zmluvy na dobu neurčitú), táto činnosť obsahuje vykonávanie obsluhy kaviarne DIDO CAFFE, pod čo je možné subsumovať prácu čašníčky a za túto činnosť bola dohodnutá aj odmena a to formou hodinovej odmeny
5 eur, čo preukazuje aj faktúra o zaplatení odmeny vo výške 10 eur za deň 14.8.2020. Zo zmluvy tiež vyplýva, že práca bude vykonávaná pre žalobcu, pretože tento si týmto spôsobom zabezpečil fungovanie svojej prevádzky kaviarne a čo sa týka pracovného času, tento bol vymedzený časovým úsekom neprítomnosti konateľky žalobcu v prevádzke.
Taktiež vyjadrenia M. O. v zápisnici o podaní informácie o vysvetlení dôvodu jej prítomnosti na pracovisku žalobcu zo dňa 14.8.2020 sú jednoznačné a svedčia o tom, že dňa 14.8.2020 vykonávala prácu pre žalobcu ako čašníčka od ôsmej hodiny rannej v jeho prevádzke DIDO CAFFE v Ilave. Nevykonávala prácu vo svojom mene ako kaderníčka na základe svojho vlastného živnostenského oprávnenia, ale vykonávala (mala za úlohu vykonávať) činnosti, ktoré mal v predmete činnosti žalobca jeho pracovnými prostriedkami a na jeho účet.
Všetky tieto atribúty svedčia o faktickom uzavretí pracovnoprávneho vzťahu s takto dojednanými podmienkami. 13. Tieto zadovážené dôkazy jednoznačne preukazujú skutkový stav uvedený v skutkovej vete prvostupňového rozhodnutia, teda že kontrolovaná osoba M. O. vykonávala závislú prácu čašníčky pre žalobcu, ktorý s ňou nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce. Samotné rozporovanie týchto skutkových zistení zo strany žalobcu nemôže spochybniť riadne zistený skutočný stav veci a je preto právne irelevantné.
Argumentácia obchodnoprávnym vzťahom medzi kontrolovanou osobou a žalobcom je nedôvodná, pretože ak by M. O. konala ako podnikateľ, musela by spĺňať definíciu podnikania podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda prevádzkovať činnosť kaviarne vo vlastnom mene a pre seba, čo predpokladá, že by disponovala živnostenským (alebo iným) oprávnením v oblasti poskytovania pohostinských služieb, takto dosiahnutý zisk (ktorý by musela zdaňovať) by patril jej, určovala by si pracovnú dobu sama (teda nie len na zastupovanie konateľky žalobcu v čase, ktorý jej určí žalobca), nebola by platená žalobcom, atď. 14. Čo sa týka sťažnostnej námietky, že zápisnica o podanej informácie zo dňa 14.8.2020 je formálne neúplná, keďže neobsahuje názov kontrolovaného subjektu, v tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na odôvodnenie správneho súdu ako aj žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, ktorí poukázali na zoznam kontrolovaných osôb, ktorý je integrálnou súčasťou administratívneho spisu a z ktorého okrem označenia kontrolovanej osoby M. O. vyplýva aj názov kontrolovaného subjektu a kontrolovanej prevádzky (prevádzka DIDA CAFFE, Mierové
nám. č. 93/26 Ilava), ktoré boli predmetom inšpekcie práce dňa 14.8.2020. Zápisnica o podaní informácie kontrolovanej osoby z toho istého dňa tak priamo nadväzuje na vyššie uvedenú listinu. 15. Tvrdenia žalobcu, že M. O. pred podpisom zápisnice nebola riadne poučená ani vyzvaná, či obsahu porozumela, že nesúhlasila s vyjadrením na otázku č. 7 a že nevedela, čo odpovede obsahujú, sú hypotetické námietky, ktoré v konaní neboli ničím preukázané.
Samotný žalobca nebol pri spisovaní tejto zápisnice a z jej obsahu vyplýva, že túto zápisnicu na viacerých miestach M. O. podpísala. Podpísala každú jej odpoveď osobitne, rovnako podpísala aj časť zápisnice o poučení o jej procesných právach a povinnostiach. Do zápisnice neuviedla žiadne námietky, že by otázkam neporozumela alebo že by jej odpovede boli nesprávne interpretované či nesprávne zapísané. Čo sa týka námietky, že priamo nesúhlasila s jej vyjadrením na otázku č. 7, že pracuje ako čašníčka, súd poukazuje na to, že túto skutočnosť už vyjadrila v odpovedi č. 3, keď uviedla, že „dnes 14.8.2020 pracujem ako čašníčka od 8.00 hod.“.
Vzhľadom na to, že zápisnica bola vyhotovovaná v režime inšpekcie práce, na ktorý sa nevzťahuje Správny poriadok, inšpektori práce neboli povinní na jej vyžiadanie odovzdať jej opis zápisnice. Nebolo ani preukázané, že by opis zápisnice žiadala. Napokon, pokiaľ by aj na jej žiadosť jej opis predložený nebol, uvedené pochybenie by nezasahovalo do žiadnych procesných práv žalobcu ako účastníka administratívneho konania, pretože jemu bol celý administratívny spis, vrátane tejto zápisnice, elektronicky doručený. 16. Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal, že keďže boli v zápisnici otázky predpripravené a odpovede nenapísala samotná kontrolovaná osoba, ale prepísali ich inšpektori, má za to, že do zápisnice uviedli zámerne čo chceli a ako chceli. Kasačný súd sa s takýmto vyhodnotením okolností spísania zápisnice nestotožnil. Len z týchto skutočností tento záver nie je možné urobiť.
Je bežným pravidlom, že v zápisnici o podaní informácie sú otázky už predtlačené, pričom je možné doplniť zápisnicu aj ďalšími otázkami špecifickými pre daný prípad. To, že odpovede do zápisnice vpisovali priamo inšpektori, nie je v rozpore so zákonom a javí sa ako účelný prostriedok na to, aby boli odpovede čitateľné. 17. Žalobca ďalej namietal dátumy 17.8., 18.8., 2.9. a 7.9.2020 ako dátumy inšpekcie práce, o ktorej výsledkoch nebol informovaný. Súd uvádza, že z obsahu protokolu vyplýva, že dátum 14.8.2020 bol dňom inšpekcie práce vykonanej priamo u zamestnávateľa a ostatné dni boli dňami inšpekcie práce prebiehajúcimi na Inšpektoráte práce Trenčín. Neboli z nich vyhotovené samostatné výstupy; boli to dni, kedy bolo vykonávané dokazovanie oboznamovaním sa s listinnými dôkazmi, ktoré bolo nakoniec pretavené do výsledkov protokolu zo dňa 7.9.2020.
18. Pokiaľ žalobcovi v zápisnici o podaní informácie (žalobca uvedenú zápisnicu na viacerých miestach v kasačnej sťažnosti nazýva ako záznam) chýba popis prevádzky a čo konkrétne na prevádzke vykonávala M. O., k tomu súd uvádza, že zápisnica o podaní informácie reprodukuje odpovede kontrolovanej osoby na konkrétne otázky inšpektorov a neopisuje konkrétny stav prevádzky. Avšak aj z odpovedí kontrolovanej osoby je možné ustáliť, že M. O. v čase výkonu inšpekcie okolo deviatej hodiny rannej vykonávala prácu čašníčky v prevádzke žalobcu. V tejto súvislosti kasačný súd dodáva, že nebolo potrebné ďalej zisťovať, či vôbec alebo koľkokrát napr. blokovala alebo pripravovala kávu, pretože pokiaľ by aj za celý čas nikoho neobslúžila, uvedené by nič nezmenilo na tom, že vykonávala závislú činnosť pre žalobcu ako čašníčka, keďže bola pripravená potenciálneho zákazníka obslúžiť.
Iný výklad by viedol k absurdnému záveru, že fyzická osoba vykonáva pozíciu čašníčky len vtedy, ak obsluhuje zákazníka a v pracovnej dobe, keď zákazníka nemá, prestáva byť v pracovnom pomere čašníčky. 19. Žalobca v kasačnej sťažnosti uviedol, že M. O. na základe ústnej dohody dohliadala na kaviareň v čase, keď konateľka žalobcu bola na vyšetrení v Ružomberku, pričom sa jednalo o výnimočnú situáciu. Toto tvrdenie žalobca prvýkrát uviedol až v kasačnej sťažnosti.
Jedná sa o novú skutočnosť, ktorej uplatnenie až v kasačnej sťažnosti SSP nie je v zmysle § 441 prípustné a kasačný súd na ňu neprihliada. Len na okraj kasačný súd dodáva, že toto nové tvrdenie je v príkrom rozpore so zisteným skutkovým stavom aj so samotnými skoršími vyjadreniami žalobcu. Bolo nesporne preukázané viacerými dôkaznými prostriedkami, že najmenej od 1.6.2020 M. O. vykonávala činnosti v prevádzke žalobcu ako čašníčka viacnásobne. Nemožno teda konštatovať, že by činnosť, ktorú vykonávala M. O. v prevádzke žalobcu dňa 14.8.2020 bola jednorazová. Napokon, o tejto skutočnosti svedčí aj vyjadrenie žalobcu v správnom konaní zo dňa 16.11.2020, ako jeho vyjadrenie k dodatku č. 1 k protokolu, v ktorom uviedol, že spoluprácu s M. O. ukončil okamžite 26.10.2020, ako sa dozvedel, že to nie je v poriadku využívať jej služby.
20. Pokiaľ podľa žalobcu prvostupňovom rozhodnutí je zmienka o protokole zo dňa 27.2.2020, ktorým však neboli zistené žiadne nedostatky, kasačný súd konštatuje, že v prvostupňovom rozhodnutí sa zmienka o protokole zo dňa 27.2.2020 nenachádza. 21. Čo sa týka námietky odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu s poukazom na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Asan/11/2020 zo dňa 24.2.2022, daný rozsudok nie je možné v tu prejednávanej veci aplikovať. V tam prejednávanej veci vychádzali správne orgány z jediného dôkazu - zo zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 17.4.2018, ktorá bola sama vnútorne rozporná, pričom v zápisnici boli uvedené len parafrázy výpovede kontrolovanej
osoby. Iný dôkaz na preukázanie skutku nebol zadovážený. V tom prípade bolo potrebné, aby fyzická osoba, ktorá odpovedala na otázky vo vyššie uvedenej zápisnici, bola na ústnom pojednávaní vypočutá, a keďže sa jedná o správne konanie, na ktoré sa vzťahuje Správny poriadok, aj za prítomnosti kontrolovaného subjektu. To sa však nestalo a preto bola predmetná zápisnica pri svojej osamotenej existencii ako dôkazného prostriedku nespôsobilým podkladom pre prijatie jednoznačného záveru o spáchaní správneho deliktu.
22. V tu prejednávanej veci je však situácia odlišná. V zápisnici o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 14.8.2020 žiadne vnútorné (logické) rozpory neboli zistené. Boli v nej uvedené celé odpovede bez ich úprav.
Fyzická osoba sa vyjadrila jednoznačne o tom, že v tento deň od ôsmej hodiny pracovala v prevádzke žalobcu ako čašníčka. Existuje tiež ďalší dôkaz a to písomná zmluva zo dňa 1.6.2020, ktorá jednoznačne preukazuje, že medzi žalobcom a kontrolovanou osobou bol vzťah, ktorý je možné charakterizovať ako pracovnoprávny vzťah so všetkými atribútmi závislej práce podľa Zákonníka práce, hoci zastretý pomenovaním „zmluva na zastupovanie uzavretá podľa Obchodného zákonníka“. Taktiež ďalší dôkaz - faktúra zo dňa 28.8.2020, podľa ktorej žalobca žalobkyni vyplatil odmenu za dve hodiny obsluhy v deň 14.8.2020 v kaviarni DIDA CAFFE Ilava 10 eur, jednoznačne preukazuje, že kontrolovaná osoba M. O. skutočne v prevádzke žalobcu v tento deň obsluhovala. V tom prípade preto nebolo nevyhnutné v rámci správneho konania nariadiť ústne pojednávanie a vypočuť M. O. za prítomnosti žalobcu.
Dôkazy zhromaždené v tu preskúmavanom administratívnom konaní boli dostatočné na záver žalovaného a prvostupňového orgánu o spáchaní iného správneho deliktu nelegálneho zamestnávania tak, ako je uvedený v skutkovej vete prvostupňového rozhodnutia.
23. Je teda plne nedôvodná sťažnostná námietka, že celé dokazovanie bolo založené výlučne len na zápisnici kontrolovaného subjektu (žalobca mal zrejme na mysli zápisnicu o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 14.8.2020), ktorá okrem toho mala byť aj formálne nesprávna a že správny orgán mal obligatórne vykonať ústne prejednanie veci a nariadiť výsluch kontrolovanej osoby.
Ako bolo vyššie uvedené, zápisnica o podaní informácie zo dňa 14.8.2020 je formálne správna, odpovede v nej sú bez vnútorných rozporov, jednoznačne z nich možno zistiť skutkový stav, nie sú krátené. Ich obsah je v súlade aj s ďalším doloženými dôkazmi a to dohodou podľa Obchodného zákonníka zo dňa 1.6.2020 a faktúrou zo dňa 28.8.2020 a teda skutkový stav bol zistený na základe súhrnu viacerých relevantných dôkazov. Ústne pojednávanie v správnom konaní o inom správnom delikte nie je obligatórne a za týchto skutkových okolností ho nebolo potrebné nariaďovať.
24. Kasačný súd vyhodnotil všetky sťažnostné námietky ako plne nedôvodné a v celom rozsahu sa stotožnil s právnym posúdením veci správnym súdom. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol. 25. O náhrade trov kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovanému, ktorý bol v kasačnom konaní úspešný, súd náhradu trov kasačného konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky § 168. Žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP ).
26. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. apríla 2024