7Ssk/57/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:0924100238.2
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 18Sas/6/2024
- IČS
- 0924100238
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin Tiso ako člen senátu vo veci žalobcu: T. S., nar. XX. H. XXXX, K. XX, W., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 19. januára 2024, č. UPS/US1/OŠSDKRDEÚ/SOC/2024/2944-002 MP, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. 18 Sas 6/ 2024-73 zo 14. februára 2025 v znení opravného uznesenia č. k. 18 Sas 6/2024-125 z 5. augusta 2025 takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že žalobca je otcom mal. syna J., nar. v roku XXXX, ktorý podľa nálezu psychiatra z októbra 2023 trpí autizmom, ale tiež otcom ďalšieho mal. syna J., nar. v máji XXXX. Dňa 30. októbra 2023 žalobca požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o rodičovský príspevok kvôli starostlivosti o mal. J., ktorého považoval za dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Úrad práce rozhodnutím z 5. novembra 2023 nevyhovel tejto žiadosti, pretože zistil, že matka oboch maloletých poberá od 20. marca 2023 materské kvôli starostlivosti o mal. J.. V odôvodnení odkázal na ustanovenie „§ 3 ods. 8 písm. a)" zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov, podľa ktorého rodičovský príspevok nepatrí žiadnej oprávnenej osoby, ak aspoň jedna z nich má nárok na materské. 2. V odvolaní proti tomuto rozhodnutiu žalobca okrem iného namietol, že takéto ustanovenie v zákone nie je, a zdôraznil, že od 16. novembra 2023 už matka maloletého nepoberá materské. Žalovaný tu preskúmavaným rozhodnutím z 19. januára 2024 zmenil rozhodnutie z 5. novembra 2023 tak, že žiadosti žalobcu nevyhovel podľa § 3 ods. 11 písm. a) cit. zák. Na
odôvodnenie
zdôraznil, že rodičom maloletého sa v máji 2023 narodilo ďalšie dieťa a matka ako druhá oprávnená osoba poberala materské do 12. novembra 2023. Okrem toho od 13. novembra 2023 matka požiadala o rodičovský príspevok práve kvôli starostlivosti o toto neskôr narodené dieťa. Pre tento prípad ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 571/2009 Z. z. predpokladá, že ak je v rodine viac detí, na ktoré by patril rodičovský príspevok, vzniká nárok naň len raz. K zmene rozhodnutia žalovaný podľa svojich slov pristúpil, pretože to bolo rýchlejšie než vec vrátiť na ďalšie konanie. 3. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal správnu žalobu a v konaní sa nechal zastúpiť svojím príbuzným N.. S. R., ktorý však nemal vysokoškolské právnické vzdelanie v zmysle § 489 SSP, ako to vyžaduje ustanovenie § 51 ods. 2 SSP. Správny súd napriek tomu o správnej žalobe konal a rozsudkom č. k. 18 Sas 6/2024-73 ju zamietol. Stotožnil sa so záverom žalovaného, že rodičmi tak mal. J., ako aj mal. J. sú tie isté osoby (žalobca a ich matka), a preto v ich rodine sú dve deti. Matka týchto detí v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia poberala rodičovský príspevok na mladšieho J., čo podľa § 3 ods. 5 zákona č. 571/2009 Z. z. vylučovalo, aby sa v tej istej rodine vyplácal rodičovský príspevok na ďalšie dieťa. Správny súd sa nestotožnil s ďalšími námietkami žalobcu, ktorý poukazoval na formálne nedostatky preskúmavaného rozhodnutia, pretože nemali vplyv na jeho zákonnosť. Adresa žalobcu v ňom bola uvedená rovnako ako v žalobe a správny súd nemal pochybnosti ani o tom, že bolo podpísané oprávneným zamestnancom žalovaného.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
4. Včas podanou kasačnou sťažnosťou podpísanou N.. R., ktorú však žalobca vyjadrením z 25. augusta 2025 osobitne schválil (porov. v tomto smere analogicky rozsudok Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. 3 Cz 88/83, judikát R 12/1985), sa žalobca domáha zrušenia tohto rozsudku. V jej úvode citoval veľké množstvo rozhodnutí najvyšších súdnych autorít, ktoré sa zaoberali náležitosťami odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Ďalej podal všeobecný rozbor práva na spravodlivý proces a rovnosť strán konania a z toho vyvodil, že napadnutý rozsudok tieto náležitosti nespĺňa. Zotrval na tom, že osoby, ktoré sa pred správnym súdom vyjadrovali za žalovaného, nepreukázali svoje oprávnenie konať. Ďalej zopakoval, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nevyrovnal s tým, že matka mal. J. už od 16. novembra 2023 nepoberala materské. V preskúmavanom rozhodnutí totiž len opravil nesprávne citované ustanovenie § 3 ods. 8 písm. a) zákona č. 571/2009 Z. z. na § 3 ods. 11 písm. a), ale bez priznania žiadaného príspevku. Mal. J. je pritom ťažko zdravotne postihnutý a úrad práce mu rozhodnutím z 5. decembra 2023 priznal preukaz ťažko zdravotne postihnutého so sprievodom, ako aj parkovací preukaz. V závere žalobca s odkazom na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práv z 13. januára 2015, Trančíková proti Slovensku, sťažnosť č. 17127/12, namietol, že nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku mu odníma možnosť náležite argumentovať proti nemu. 5. Žalovaný navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť s odkazom na svoje skoršie vyjadrenia.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené sťažnostné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP).
7. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci je rozhodnutie, ktorým žalovaný nepriznal žalobcovi rodičovský príspevok na jeho syna - mal. J.. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z. je rodičovský príspevok štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Oprávnenou osobou je podľa § 2 písm. a) cit. zák. okrem iného rodič dieťaťa. Podrobnosti samotného nároku upravuje § 3 tohto zákona, podľa ktorého má oprávnená osoba zásadne nárok na tento príspevok, ak zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa (odsek 1). Dieťaťom sa na tento účel rozumie okrem iného dieťa do troch rokov veku, alebo dieťa do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav v zmysle § 5 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a prílohy č. 2 k zákonu č. 461/ 2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (odsek 2).
Obmedzenie nároku na rodičovský príspevok vyplýva z § 3 ods. 5 zákona č. 571/2009 Z. z., podľa ktorého platí, že ak je viac oprávnených osôb (§ 2), patrí rodičovský príspevok zásadne len jednej z nich; zároveň však ak je v rodine viac detí v zmysle § 3 ods. 2, vzniká len jeden nárok na rodičovský príspevok. Okrem toho podľa § 3 ods. 11 písm. a) cit. zák. nárok na rodičovský príspevok nevzniká ani jednej oprávnenej osobe, ak aspoň jedna z nich má nárok na materské v zmysle § 48 zákona č. 461/2003 Z. z.
8. V prerokúvanej veci už správny súd zrozumiteľne a vyhovujúco požiadavkám § 139 ods. 2 SSP vysvetlil, že žalobca a matka mal. J. boli od mája 2023 aj rodičmi mladšieho dieťaťa - mal. J.. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 571/2009 Z. z. tak boli vo vzťahu k obom týmto deťom oprávnenými osobami, ktorým mohol vzniknúť nárok na rodičovský príspevok. Zároveň však matka oboch detí mala až do 12. novembra 2023 nárok na materské, čo podľa cit. § 3 ods. 11 písm. a) tohto zákona vylučovalo vznik akéhokoľvek nároku na rodičovský príspevok aj u žalobcu ako druhej oprávnenej osoby. Citované ustanovenia nevyžadujú, aby nárok na materské a rodičovský príspevok sa odvodzoval od toho istého dieťaťa.
Následne matka maloletých síce prestala poberať materské, čím by odpadla prekážka vzniku nároku na príspevok aj u žalobcu. Obaja maloletí spolu s ich matkou a žalobcom však tvorili jednu rodinu v zmysle § 3 ods. 5 druhej vety cit. zák., a preto mohol podľa tohto ustanovenia vzniknúť obom rodičom len jeden nárok na rodičovský príspevok na obe deti.
Podľa zisteného skutkového stavu si tento nárok uplatnila matka tým, že od 13. novembra 2023 poberala tento rodičovský príspevok kvôli starostlivosti o mladšieho mal. J.. Tým bol nárok jedného rodičovského príspevku v rodine vyčerpaný, čo vylučovalo, aby ho mohol poberať žalobca kvôli starostlivosti o staršieho mal. J.. Žalovaný tak rozhodol zákonne, keď nevyhovel žalobcovej žiadosti o jeho priznanie.
9. Podľa § 8 ods. 7 zákona č. 571/2009 Z. z. sa na konanie o rodičovskom príspevku vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) okrem niektorých vymedzených ustanovení. Preto sa v tomto konaní použije aj § 59 ods. 1 a 2 Spr. por., podľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní; ak sú pre to dôvody, prvostupňové rozhodnutie zmení alebo zruší. Žalobca mal pravdu, že úrad práce v rozhodnutí z 5. novembra 2023 nesprávne odkazoval na ustanovenie § 3 ods. 8 písm. a) zákona č. 571/2009 Z. z., ktoré tento zákon neobsahoval a ktoré neustanovovalo to, kvôli čomu žalobcovu žiadosť zamietol.
Podľa citovaných ustanovení však žalovaný ako odvolací orgán mohol doplniť konanie okrem iného zistením, či po 12. novembri 2023 nie je daný iný dôvod, ktorý by vylučoval žalobcov nárok na rodičovský príspevok. Rovnako mohol podľa citovaných ustanovení zmeniť rozhodnutie úradu práce tak, aby nepriznanie príspevku postavil na správny zákonný základ (porov. § 46 Spr. por.). Žalobca ani v správnej žalobe, ani v kasačnej sťažnosti nijako bližšie neobjasnil, v čom takáto zmena odporuje zákonu a ako zasiahla do jeho práv. Okrem toho, § 190 a 191 SSP ustanovujú, ako má správny súd rozhodnúť o správnej žalobe, a toto rozhodnutie nie je závislé od toho, či a ako sa k nej žalovaný vyjadril. Preto okolnosť, či toto vyjadrenie podpísal oprávnený zamestnanec, nemá žiaden vplyv na zákonnosť napadnutého rozsudku.
IV. Záver
10. Na základe uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden zo zákonných dôvodov kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, a tak ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol. 11. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca vo veci úspech nemal a žalovaný ho síce mal, kasačný súd však nezistil výnimočné dôvody, aby sa mu nárok na náhradu trov priznal. 12. Tento rozsudok prijal senát pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 28. októbra 2025