7Ssk/58/2021

1. Krajský súd v Trnave (ďalej ako „krajský súd“, resp. „správny súd“) rozsudkom č. k. 47Sa/1/2020-138 zo dňa 15.04.2021, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), zrušil rozhodnutie žalovanej č. 70257-2/2019-BA zo dňa 28. októbra 2019 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom

3. Prvostupňovým rozhodnutím správny orgán rozhodol, že podľa § 49 ods. 1, ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom poistení“) žalobca nemá nárok na materské, ktoré si uplatnil od 03.06.2019. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobca bol podľa § 14 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dobrovoľne nemocensky poistený od 01.09.2018 do 30.06.2019, dňa 03.06.2019 si uplatnil nárok na materské predložením žiadosti o materské č. B 1177046 ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba na základe dohody uzavretej s jeho manželkou o prevzatí ich dieťaťa do starostlivosti otca odo dňa 03.06.2019. Dňa 24.07.2019 žalobca písomne čestne vyhlásil, že je sociálne zabezpečený na základe č.

Dňa 14.08.2019 bolo Sociálnej poisťovni - pobočka Trnava doručené potvrdenie z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Centra podpory Trnava (ďalej len „Potvrdenie MV SR“), v ktorom sa uvádza, že žalobca má podľa § 97 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca s dĺžkou základného času služby v týždni stanovenou na 38 hodín s tým, že neevidujú žiadosť žalobcu o udelenie rodičovskej dovolenky. Prílohou potvrdenia boli fotokópie plánu služieb na mesiace apríl, máj, jún, júl 2019. Ďalej správny orgán prvého stupňa uviedol, že matka dieťaťa sa ku dňu 3. júna 2019 nevrátila do pracovného procesu, ale od 3. marca 2018 čerpá rodičovskú dovolenku u svojho zamestnávateľa. S poukazom na uvedené skutočnosti a na dikciu ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a), b) a d) ZSP správny orgán vyhodnotil, že žalobca ako otec dieťaťa nie je považovaný za iného poistenca, keďže je preukázané, že napriek uzavretej dohode s matkou dieťaťa neprevzal starostlivosť o dieťa a podmienka starostlivosti nie je v

od 01.09.2018 do 30.06.2019, v rozhodujúcom čase bol zároveň sociálne zabezpečený na základe zákona č. 328/2002 Z.z. . S poukazom na obsah a prílohu Potvrdenia MV SR žalovaná uviedla, že žalobca od 03.06.2019 nečerpá rodičovskú dovolenku a základný čas služby má v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca s dĺžkou základného času služby v týždni stanovenou na 38 hodín, pričom z prílohy o dochádzke za mesiace apríl 2019 až júl 2019 vyplýva, že žalobca odo dňa údajného prevzatia dieťaťa do starostlivosti, t. j. od 03.06.2019, v mesiaci jún 2019 pracoval denne od cca od 7.00 hodiny do 15.00 až 17.00 hodiny, odo dňa 01.07.2019 do dňa 12.07.2019 čerpal riadnu dovolenku a ostatné dni v mesiaci júl 2019 pracoval cca od 7.00 hodiny do cca 19.00 hodiny, teda naďalej vykonáva službu ako príslušník Policajného zboru Slovenskej republiky (ďalej len „PZ SR“), za rovnakých podmienok, za ktorých ju vykonával pred údajným prevzatím dieťaťa do svojej starostlivosti, na rodičovskú dovolenku zo služobného pomeru nenastúpil a ani o ňu nepožiadal.

S poukazom na zákonom stanovené všeobecné a osobitné podmienky poskytovania materského ako nemocenskej dávky podľa ustanovení § 31, § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení a s poukazom na účel jeho poskytovania vyplývajúci z ustanovenia § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, ktorým je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku prevzatia starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku v prípade iného poistenca, napr. otca dieťaťa, žalovaná dôvodila, že podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu nie je splnená, ak otec dieťaťa prevezme dieťa do svojej starostlivosti len formálne, naďalej vykonáva svoju prácu v takmer rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času, pričom dosahuje porovnateľný príjem ako pred nástupom na rodičovskú dovolenku. V súvislosti s podmienkami upravujúcimi nárok iného poistenca na materské žalovaná dôvodila, že zákon o sociálnom poistení používa pojem „starostlivosť“, a nie pojem „riadna starostlivosť“, ktorý je použitý v zákone o rodičovskom príspevku, pričom

nespĺňa podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenú v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení. 5. Správny súd v napadnutom rozsudku skonštatoval, že výkon zamestnania, z ktorého plynie

Ohľadom skutkového záveru žalovanej o fiktívnosti deklarovaného prevzatia starostlivosti o dieťa žalobcom a o fiktívnosti jej následného poskytovania, možno konštatovať, že k tomuto záveru žalovaná dospela na základe nedostatočne zisteného skutočného stavu veci, vychádzajúc pri jeho vyhodnotení len z obsahu predloženého Potvrdenia MV SR bez bližšej špecifikácie druhu, resp. formy alebo miesta vykonávanej

Len na základe obsahu rozpisu služieb za dva mesiace relevantného obdobia (z ktorého v jednom mesiaci žalobca čerpal dovolenku) prijať jednoznačný záver o tom, že poistenec nemôže poskytovať starostlivosť dieťaťu z dôvodu výkonu zamestnania, je možné len v prípadoch, ak z obsahu podkladov bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že poistenec v postavení zamestnanca dohodnutú pracovnú náplň alebo predmet jeho pracovnej činnosti nemôže vykonávať v domácom prostredí, s možnosťou jej organizovania po dohode so zamestnávateľom tak, aby bolo možné poskytnúť potrebnú starostlivosť dieťaťu. Existujú povolania, pri ktorých uvedený spôsob výkonu pracovnej činnosti zo samej ich podstaty nie je možný, napríklad u profesií a zamestnaní, ktoré sú vykonávané v dvanásťhodinových smenách a sú viazané na určité miesto (výrobnú halu, dielňu, sídlo zamestnávateľa a podobne). Sú však aj zamestnania, kde je možné po dohode so zamestnávateľom vykonávať časť prace v domácom prostredí a spôsobom, ktorý by umožňoval zároveň poskytovať adekvátnu starostlivosť dieťaťu, ktorú mu poskytovala matka pred odovzdaním dieťaťa do starostlivosti otca.

Zároveň bolo povinnosťou žalovanej v rozhodnutí o odvolaní dať žalobcovi odpoveď na jeho námietky k otázke výkladu posudzovania podmienok splnenia nároku na materské iného poistenca, ktorý si dobrovoľne platil nemocenské poistenie podľa § 31 zákona o sociálnom poistení.

v rozsahu vylučujúcom súčasné poskytovanie starostlivosti dieťaťu a dokonca v rovnakom rozsahu než pred údajným prevzatím starostlivosti o dieťa. Žalovaná uviedla, že pokiaľ otec dieťaťa naďalej vykonáva zárobkovú činnosť v plnom pracovnom rozsahu počas aktívnej časti dňa a dieťaťu je starostlivosť poskytovaná inou fyzickou alebo právnickou osobou, nemožno takúto situáciu považovať za prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca. Dohoda rodičov je v takomto prípade fiktívna a otec dieťaťa nie je považovaný za iného poistenca.

Naopak žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by vyvrátil tvrdenia žalovanej, hoci mal povinnosť uniesť dôkazné bremeno, a to preukázať, že mu dávka patrí. Sťažovateľka v tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp.zn. 1Sžso/30/2016. Sťažovateľka taktiež poukázala na rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžsk/105/2020 v obdobnej veci.

súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú a priznal mu náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia. 13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačnú sťažnosť podala oprávnená osoba, včas a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom a so sťažnostnými námietkami a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

V sprievodnom liste k tomuto Čestnému vyhláseniu žalobca uviedol, že je príslušníkom PZ SR, jeho služobný pomer vznikol pred vznikom jeho dobrovoľného nemocenského poistenia a inú pracovnú zmluvu ako so svojim zamestnávateľom nemá; k výkonu služobnej činnosti uviedol, že má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas, čo mu umožňuje prispôsobovanie výkonu štátnej služby potrebám dieťaťa. Má za to, že jeho pracovné podmienky sú zlučiteľné s poskytovaním starostlivosti o dieťa, doložil čestné vyhlásenie, že odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti vykonáva takú starostlivosť, akú do času prevzatia vykonávala matka dieťaťa. - prvostupňový správny orgán dňa 01.08.2019 požiadal MV SR o zaslanie oznámenia, či má žalobca rozvrhnutý pracovný čas od 03.06.2019 rovnomerne alebo nerovnomerne, zároveň požiadal o predloženie kópie jeho dochádzky za mesiace apríl, máj, jún, júl 2019 a o informáciu, či si požiadal o rodičovskú dovolenku zo služobného pomeru.

01.10.2019 (doložené potvrdenie o plánovanom nástupe). - z plánov služieb za mesiace apríl až september vyplýva, že žalobca je zaradený vo funkcii vyšetrovateľ. - z plánu služieb za mesiac apríl vyplýva evidovaný počet odpracovaný hodín (ďalej len „OH“) 142 a počet odpracovaných dní 16, denný priemer tak bol 8h 52 min, nad rámec uvedeného mal žalobca tri služby v noci v rozsahu 24 h a čerpal 3 dni dovolenky. Z doloženej dochádzky za mesiac máj vyplýva evidovaný počet OH 164 a počet odpracovaných dní 20, denný priemer tak bol 8h 12 min, nad rámec uvedeného mal žalobca dve služby v noci v rozsahu 24 h, dovolenku nečerpal. Z doloženej dochádzky za mesiac jún vyplýva evidovaný počet OH 151,5 a počet odpracovaných dní 17, denný priemer tak bol 8 h 54 min, nad rámec uvedeného mal žalobca dve služby v noci v rozsahu 18 h a čerpal 2 dni dovolenky. Z doloženej dochádzky za mesiac júl vyplýva evidovaný počet OH 115,5 a počet odpracovaných dní 10, denný priemer tak bol 11 h 33 min, nad rámec uvedeného mal žalobca jednu službu v noci v rozsahu 2,5 h a čerpal 10 dní dovolenky. Z doloženej dochádzky za mesiac august vyplýva evidovaný počet OH 124,75

15. Podľa § 2 písm. a/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 04.11.2019 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej) sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.

nemocenskej dávky; podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5,- €. 18. Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské.

20. Podľa § 51 ods. 2 prvá veta citovaného zákona ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o

22. Podľa § 64 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z., nadriadený môže určiť policajtovi kratší čas služby v týždni alebo ho inak vhodne upraviť, ak o to policajt požiada zo zdravotných alebo iných vážnych dôvodov a ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby; ak bol policajtovi určený kratší čas služby, patrí mu služobný príjem zodpovedajúci tomuto kratšiemu času

24. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca bol aj po prevzatí maloletého dieťaťa dňa 03.06.2019 zamestnaný ako vyšetrovateľ PZ SR a že nečerpal rodičovskú dovolenku. V danom prípade zostala spornou otázka, či žalobca splnil podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a čo sa o toto dieťa staral v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorá je predpokladom pre priznanie materského z nemocenského poistenia.

Predpokladom straty alebo zníženia príjmu je skutočná starostlivosť o dieťa a zníženie príjmu ako jej dôsledok. Výklad, ktorý zaujal sťažovateľ v kasačnej sťažnosti, že iný poistenec nemusí mať stratu alebo zníženie príjmu, je v rozpore s cieľom sledovaným uvedenými právnymi normami.

o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ, v ktorom sa uvádza: „V záujme podpory rovnomerného rozdelenia opatrovateľských povinností medzi ženami a mužmi a možnosti vytvorenia puta medzi otcami a deťmi už v rannom veku detí, by sa malo zaviesť právo na otcovskú dovolenku pre otcov alebo pre rovnocenných druhých rodičov, ak sú uznaní vo vnútroštátnom práve a v rozsahu, v akom sú v ňom uznaní.

Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že osoba, ktorá sa prestala starať o dieťa z iného dôvodu ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, musí byť len poistenec, teda ten, kto poberá materské ako dávku z nemocenského poistenia, čo v konečnom dôsledku znamená, že práve táto osoba sa predtým musela o dieťa starať. V prípade, ak by sa nevyžadovala skutočná starostlivosť o dieťa poistencom a postačovala by iba formálna dohoda, zakotvenie uvedených dôvodov zániku nároku na materské by nedávalo zmysel. Kasačný súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom správneho súdu, že táto osoba (v danom prípade otec) je pri výkone starostlivosti o dieťa nezastupiteľná. Kasačný súd zastáva právny názor, že ustanovenie § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení priamo nadväzuje na dikciu § 49 ods. 1 a potvrdzuje právny záver, že poistenec, ktorý dieťa prevzal do starostlivosti, sa o toto dieťa musí osobne starať. Z tohto dôvodu Sociálna poisťovňa správne dospela k záveru, že v danom prípade samotným uzavretím dohody o prevzatí dieťaťa do starostlivosti nebola splnená podmienka starostlivosti o dieťa zo strany otca dieťaťa.

26. K otázke aplikácie § 49 zákona o sociálnom poistení sa vyjadril Najvyšší správny súd SR aj v rozhodnutí č. 5/2022 uverejnenom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR (rozsudok NSS SR sp. zn. 7Sžsk/50/2020 zo dňa 27. októbra 2021), ktorého právne vety znejú:

27. Najvyšší správny súd vo svojej rozhodovacej činnosti teda celkom jednoznačne zaujal právny názor, že iný poistenec sa musí o dieťa osobne starať, pričom táto skutočnosť vyplýva jednak zo samotnej dikcie § 49 ods. 1 veta prvá zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého iný poistenec, ktorý „prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará“, čo treba vykladať tak, že iný poistenec čo do starostlivosti o dieťa zaujme miesto po matke (nahradí ju) a jednak z § 51 zákona o sociálnom poistení, ktoré rieši prerušenie starostlivosti o dieťa a s ním spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav a preto sa oň stará iná osoba, prípadne z iných dôvodov. Ak by postačovala iba formálna starostlivosť o dieťa, resp. starostlivosť zabezpečovaná inou osobou, ustanovenie § 51 citovaného zákona by stratilo svoje opodstatnenie. 28. Uvedené právne závery treba v plnom rozsahu aplikovať aj na prípad žalobcu. Je nesporné, že žalobca odo dňa 03.06.2019, t. j. odo dňa, keď mal prevziať starostlivosť o maloleté dieťa nečerpal rodičovskú dovolenku; v súvislosti s deklarovaným prevzatím starostlivosti o maloleté dieťa sa mu nezmenilo služobné zaradenie, nezmenila sa ani dĺžka jeho základného času služby. Z doložených plánov služieb je zrejmé, že žalobcov základný čas služby je 38 hodín týždenne, je rozvrhnutý nerovnomerne, výkon služby trvá v priemere viac ako 8 hodín denne, hodiny na seba plynule nadväzujú, osobitná úprava pracovného času v súvislosti so starostlivosťou o dieťa žalobcom nebola preukázaná. Z uvedeného vyplýva, že žalobca po matke neprevzal starostlivosť o dieťa, nenahradil ju v tejto starostlivosti, ale rovnako ako pred prevzatím starostlivosti o dieťa zabezpečuje jeho starostlivosť len ako otec participujúci na starostlivosti podľa zákona o rodine, teda nie v rozsahu, ako to predpokladá zákon o sociálnom poistení. 29. Pokiaľ krajský súd správnemu orgánu vytýkal, že nedostatočne zistil skutkový stav, kasačný súd v zhode so správnym orgánom konštatuje, že žalobca a ani jeho právna zástupkyňa neprodukovali žiadne dôkazy a ani nenavrhli doplnenie konkrétnych dôkazov na preukázanie žalobcovho tvrdenia, že dieťa prevzal do starostlivosti a túto mu poskytuje v rozsahu, v akom mu ju poskytovala matka pred dňom prevzatia. Kasačný súd konštatuje, že bolo v záujme a v dispozícii žalobcu preukázanie skutočného prevzatia starostlivosti o dieťa a zároveň bolo povinnosťou žalobcu ako účastníka správneho konania navrhnúť konkrétne dôkazy na podporu jeho tvrdení (§ 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení). Naopak, podľa názoru kasačného súdu, z dôkazov zadovážených v správnom konaní vyplýva jasný skutkový záver, že nebola splnená osobitná podmienka priznania nároku na materské a preto správne rozhodli správne orgány, keď žalobcovi nárok na materské od 03.06.2019 nepriznali.

služobného pomeru žalobca nemá objektívnu možnosť o dieťa sa osobne starať (obdobne sp. zn. 9Sžsk/105/2020). Pritom priemerná dĺžka jeho dennej služby (viac ako 8 hodín, bez započítania nočných služieb) je tak časovo rozsiahla, že objektívne neumožňuje jeho osobnú starostlivosť počas dňa. Tvrdením, že si plánovanie služieb v mesiaci vykonáva sám podľa svojich potrieb, žalobca len potvrdil skutočný rozsah pracovného času potrebný na výkon jeho služby (v priemere za odpracované dni viac ako 8 hodín denne pred aj po úprave pracovného času). Žalobcom tvrdené výrazné zmeny v jeho pláne služieb nemajú oporu v dokladoch doložených zamestnávateľom ako aj samotným žalobcom, keďže dĺžka základného času služby v týždni za mesiace apríl až september 2019 sa nezmenila a aj dĺžka jednotlivých služieb je v tomto období približne rovnaká. Okrem toho bolo preukázané, že základný čas výkonu služby má žalobca rozvrhnutý nerovnomerne, čo samo osebe indikuje nemožnosť jeho osobnej starostlivosti o prevzaté dieťa v takom rozsahu, v akom bola pred prevzatím poskytovaná matkou dieťaťa.

31. Kasačný súd konštatuje, že zmyslom materskej dávky je kompenzácia za stratu príjmu počas starostlivosti o dieťa. Predpokladom je teda skutočná starostlivosť o dieťa a zníženie príjmu ako jej dôsledok, v prípade žalobcu však nebol splnený už prvý predpoklad, keď skutočná starostlivosť o dieťa nebola preukázaná, keďže žalobca nezmenil svoju pracovnú aktivitu napr. čerpaním rodičovskej dovolenky alebo skrátením času služby na zodpovedajúcu

32. Z ust. § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplývajú dve podmienky nároku na materské, a to prevzatia dieťaťa do starostlivosti a kumulatívna podmienka starostlivosti o toto dieťa. Uvedené je vyjadrené v slovnom spojení „.

33. Kasačný súd dodáva, že žalobcovi postupom podľa § 64 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z., nebol zo strany nadriadeného určený kratší čas služby v týždni, respektíve túto skutočnosť žalobca nepreukázal. Možno teda uzavrieť, že žalobca si v rozhodnom období plnil svoje služobné povinnosti v plnom rozsahu a podľa potvrdenia MV SR a plánov služieb za mesiace apríl až september 2019 v nezmenených pracovných podmienkach, ktoré mu nedovoľovali osobnú starostlivosť o dieťa. Podľa názoru kasačného súdu žalovaná ako aj prvostupňový správny orgán postupovali v súlade so zákonom, pre rozhodnutie si zadovážili všetky potrebné podklady, na základe ktorých zistili skutkový stav náležite a zistené skutočnosti správne právne posúdili tak, že žalobcovi nevznikol nárok na uplatnenú nemocenskú dávku - materské. Aj podľa názoru kasačného súdu si tak žalobca ku dňu podania žiadosti o materské nevytvoril z pohľadu pracovných podmienok taký časový priestor, aby mohol oprávnene tvrdiť, že poskytuje riadnu, faktickú a osobnú starostlivosť o dieťa, a teda že by riadne prevzal starostlivosť o dieťa, ktorá bola dovtedy poskytovaná zo strany matky dieťaťa. (obdobne sp. zn. 7Sžsk/17/2021). 34. Sťažovateľka podľa názoru kasačného súdu zhromaždila a vyhodnotila sumu dôkazov, ktorá jej umožnila urobiť záver obsiahnutý v napadnutom rozhodnutí, pričom nezostali nijaké rozumné pochybnosti o pracovnej situácii žalobcu ku dňu deklarovaného prevzatia dieťaťa do starostlivosti. Pokiaľ sa žalovaná v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia nevysporiadala so skutočnosťou, že matka dieťaťa ku dňu 01.10.2019 má nastúpiť do zamestnania, pričom od 03.06.2019 čerpala rodičovskú dovolenku v súvislosti so starostlivosťou o staršie dieťa, kasačný súd konštatuje, že vyhodnotenie tejto skutkovej okolnosti nemá právny význam pre prijatie záveru o fiktívnom prevzatí starostlivosti o dieťa otcom ku dňu 03.06.2019. 35. Z uvedených dôvodov kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu podľa § 462 ods. 1 SSP z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v novom rozhodnutí zohľadní vyššie uvedené právne názory kasačného súdu ohľadom zisteného skutkového stavu a vec nanovo právne posúdi. Pritom je viazaný právnym názorom kasačného súdu. 36. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 37. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.