7Ssk/58/2022
ECLI:SK:NSSSR:2022:4020200574.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 23Sa/98/2020
- IČS
- 4020200574
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: J. F., nar. X.XX.XXXX, U. N. XX, Y. R., právne zastúpený advokátskou kanceláriou Timoranská & Štofková s.r.o, so sídlom Pribinova 9, Nové Zámky, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia UPS/US1/SSZOSK/ ZAM/2020/602 zo dňa 22.10.2020, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/98/2020-95 zo dňa 25.10.2021 v spojení s opravným uznesením č.k. 23Sa/98/2020-117 zo dňa 27.12.2021, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/ 98/2020-95 zo dňa 25.10.2021, v spojení s opravným uznesením č.k. 23Sa/98/2020117 zo dňa 27.12.2021 vo výroku o náhrade trov konania zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Výrok
o zastavení konania zostáva nedotknutý .
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“, resp. „správny súd“) uznesením č.k. 23Sa/ 98/2020-95 zo dňa 25.10.2021 v spojení s opravným uznesením č.k. 23Sa/98/2020-117 zo dňa 27.12.2021 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) zastavil súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia UPS/US1/SSZOSK/ZAM/2020/602 zo dňa 22.10.2020 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Zastaveniu súdneho konania predchádzalo podanie žalobcu zo dňa 16.9.2021, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzal žalobu späť v celom rozsahu s poukazom na § 63 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že, po podaní žaloby došlo k opätovnému zaradeniu žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie (ďalej tiež ako „evidencia“) a následne aj k úhrade dávok v nezamestnanosti, ktorých výplata bola pred podaním žaloby zastavená. Z uvedeného dôvodu žalobca už netrval na podanej žalobe a súdu navrhol, aby konanie zastavil. Zároveň si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Správny súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že späťvzatie je vyjadrením dispozičného oprávnenia žalobcu, ktoré mu umožňuje disponovať s konaním a jeho predmetom. V prípade, že žalobca prejaví vôľu nepokračovať v konaní začatom z jeho podnetu formou procesného úkonu späťvzatia žaloby, správny súd súdne konanie zastaví. O trovách konania správny súd rozhodol s poukazom na ust. § 171 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa názoru správneho súdu, späťvzatie žaloby zapríčinil žalovaný tým, že po podaní žaloby došlo k opätovnému zaradeniu žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
3. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a žiadal, aby kasačný súd napadnuté uznesenie zrušil v rozsahu jeho druhého výroku a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. K podanej kasačnej sťažnosti doložil žiadosť žalobcu o zaradenie do evidencie zo dňa 23.3.2021 a oznámenie o zaradení do evidencie KN3/OSO/ZAM/2021/11993 zo dňa 24.3.2021. 4.
Sťažovateľ sa nestotožnil s právnym záverom krajského súdu, že zapríčinil späťvzatie žaloby tým, že po podaní žaloby došlo k opätovnému zaradeniu žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Argumentoval tým, že žalobca bol opätovne zaradený do evidencie z dôvodu uplynutia času podľa § 36 ods. 3 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 5/2004 Z.z.“) a na základe žiadosti žalobcu o opätovné zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalobca nebol do evidencie opätovne zaradený z dôvodu, že by preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo zmenené alebo zrušené (alebo akokoľvek inak spochybnené). Nebol to žalovaný kto inicioval opätovné zaradenie žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo bol ním žalobca. Dôvodom pre podanie žiadosti žalobcu o jeho opätovné zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebol dôvod na strane preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ale ním bolo uplynutie času. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného je právoplatné a žalovaný na ňom trvá. Žalovaný, respektíve príslušný úrad, opätovne zaradil
žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, ktorý žiadnym spôsobom nespochybňuje preskúmavané rozhodnutie žalovaného, teda nie žalovaný zavinil zastavenie konania, ale tak spravil žalobca jednak svojou žiadosťou o opätovné zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a jednak samotným späťvzatím žaloby. 5. Žalobca sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 19.1.2022 a žiadal, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že žaloba, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia, bola podaná dôvodne. Mal za to, že krajský súd správne rozhodol vo svojom druhom výroku, ktorým priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. Tvrdenie žalovaného, že dôvodom na opätovné zaradenie žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola jeho opätovná žiadosť nie je preukázané, nakoľko v samotnom rozhodnutí o zaradení žalobcu do evidencie nie je uvedený žiadny dôvod, na základe ktorého žalovaný rozhodol a je v ňom iba uvedené opätovné zaradenie žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalobca sa domnieva, že dôvodom takéhoto postupu žalovaného bolo práve prebiehajúce konanie.
Za okolnosti, keď už boli žalobcovi dávky v nezamestnanosti vyplatené, nebol dôvod na pokračovanie v konaní, preto žalobu zobral späť. K späťvzatiu však došlo výlučne z dôvodu na strane žalovaného, teda z dôvodu, že dodatočne dovyplácal požadované dávky. 6.
K podaniu žalobcu zo dňa 19.1.2022 podal žalovaný vyjadrenie zo dňa 2.2.2022, v ktorom uviedol, s poukazom na priloženú žiadosť žalobcu o zaradenie do evidencie zo dňa 23.3.2021 a oznámenie o zaradení do evidencie zo dňa 24.3.2021, že dôvodom zaradenia žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola žalobcova žiadosť, a nie prebiehajúce tunajšie správne súdne konanie. Žalobca podal opätovnú žiadosť o zaradenie do evidencie zo dňa 23.3.2021 po uplynutí 6 mesiacov (§ 36 ods. 3 zákon č. 5/2004 Z.z ). Žalovaný zdôraznil, že občan (teda aj žalobca) sa zaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie len na základe žiadosti o zaradenie do evidencie, teda nezaradí sa do nej na základe prebiehajúceho správneho súdneho konania, ako tvrdí žalobca kvalifikovane právne zastúpený advokátom. Žalovaný tiež uviedol, že žalobcovi nevyplácal dávku v nezamestnanosti, tú mu vyplácala Sociálna poisťovňa.
Podľa žalovaného je zrejmé, že dôvodom správneho súdneho konania bola pre žalobcu dávka v nezamestnanosti a potom ako bol opätovne zaradenie zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pre neho správne súdne konanie stratilo zmysel, preto zobral žalobu späť. To však neznamená, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania.
Zastavenie konania zavinil žalobca. Žalovaný opätovne zdôraznil, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je doteraz nedotknuté, je právoplatné a žalovaný na ňom trvá. 7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačnú sťažnosť podala oprávnená osoba v zákonom stanovenej lehote a je prípustná, preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu a predchádzajúce konanie pred správnym súdom a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 462 ods. 1 SSP zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 8.
Podľa § 63 SSP, žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej.
9. Podľa § 99 písm. a) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol. 10. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.
11. Podľa § 452 SSP, na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 12. Podľa § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti
patrí. 13. Po preskúmaní spisového materiálu kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že pôvodne podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia sťažovateľa UPS/ US1/SSZOSK/ZAM/2020/602 zo dňa 22.10.2020, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno č. s. KN1/RSK/ZAM/2020/ 9368 zo dňa 22.9.2020, ktorým bol žalobca vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie ku dňu 27.7.2020 z dôvodu nespolupráce. Následne bola podaná žaloba vzatá späť v celom rozsahu pred rozhodnutím správneho súdu z dôvodu opätovného zaradenia žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie a následných úhrad dávok v nezamestnanosti, ktorých výplata bola podľa žalobcu pred podaním žaloby zastavená. Správny súd uznesením zastavil súdne konanie a priznal náhradu trov konania v celom rozsahu žalobcovi. Vo vzťahu k výroku týkajúceho sa trov konania podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť, namietajúc najmä to, že podľa neho nedošlo z jeho strany k procesnému zavineniu zastavenia súdneho konania.
Poukázal najmä na to, že preskúmavané rozhodnutie je stále právoplatné a k opätovnému zaradeniu žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie došlo na základe žiadosti žalobcu potom, čo uplynulo 6 mesiacov od jeho vyradenia, po uplynutí ktorých mohol byť opätovne do evidencie zaradený (§ 36 ods. 3 zákona č. 5/2004 Z.z.). Z toho dôvodu má za to, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
14. Uznesenie o zastavení konania je z povahy veci vždy rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. V súvislosti s rozhodovaním súdu o náhrade trov konania, ktoré bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby, postupuje súd podľa § 171 ods. 1 SSP o zodpovednosti za procesné zavinenie zastavenia konania. Vo všeobecnosti platí, že zastavenie konania alebo jeho časti zavinil v prípade späťvzatia žaloby žalobca, ktorému je z tohto dôvodu uložená povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Odlišne je však treba posudzovať procesnú situáciu, keď bol žalobca správaním žalovaného po začatí konania vystavený nevyhnutnosti vziať žalobu späť. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. I. ÚS 196/2009 uviedol, že „Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného
zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inými slovami, použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať - čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre - v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania (teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu).“.
15. Obdobne tak skonštatoval aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí, sp.zn. 3Sžo/225/2010 cit. „. . .ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.“.
16. Kasačný súd má za to, že správny súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nezaoberal riadne otázkou zavinenia zastavenia súdneho konania. Správny súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že po podaní žaloby došlo k jeho opätovnému zaradeniu do evidencie a bez ďalšieho z toho vyvodil zodpovednosť za zastavenie súdneho konania na strane žalovaného.
17. Správny súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s poukazom na § 171 ods. 1 SSP, teda z dôvodu procesného zavinenia zastavenia súdneho konania na strane žalovaného. Podľa názoru kasačného súdu však v tomto prípade nemožno hovoriť o zavinení zastavenia súdneho konania zo strany sťažovateľa, vzhľadom na to, že k zaradeniu žalobcu opätovne do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedošlo v dôsledku autoremedúry preskúmavaného rozhodnutia. Právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia nebola žalobcom nijako spochybnená. K zaradeniu žalobcu do tejto evidencie došlo v novom správnom konaní, ktoré sa začalo na základe žiadosti žalobcu zo dňa 23.3.2021, a to po splnení zákonom predpokladanej podmienky (§ 36 ods. 3 zákona č. 5/2004 Z.z.). Sťažovateľ zaradil žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie ku dňu 23.3.2021, t. j. ku dňu predloženia žiadosti, o čom žalobcu informoval oznámením č. KN3/OSO/ZAM/2021/11993 zo dňa 24.3.2021. Kasačný
súd dodáva, že žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia o jeho vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie, ku ktorému došlo dňa 27.7.2020.
18. Kasačný súd v súvislosti s tvrdením žalobcu, že k späťvzatiu žaloby došlo výlučne z dôvodu na strane žalovaného, ktorý mal spočívať v tom, že mu žalovaný dodatočne dovyplácal požadované dávky poukazuje na skutočnosť, že o nároku na dávku v nezamestnanosti nerozhoduje a nevypláca ju žalovaný, ale príslušná pobočka Sociálnej poisťovne podľa príslušných ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. 19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že žalovaný dôvodmi uvedenými v kasačnej sťažnosti spochybnil vecnú a právnu správnosť rozhodnutia správneho súdu v napadnutej časti, preto kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnuté uznesenie správneho súdu v časti týkajúcej sa trov konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu vysporiadať sa s námietkami sťažovateľa vo vzťahu k trovám konania a rozhodnúť opätovne o návrhu na náhradu trov konania. 20. Právo na náhradu trov kasačného konania bude predmetom rozhodovania správneho súdu v zmysle § 467 ods. 3 SSP. 21. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 6. júla 2022