7Ssk/58/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX D. R., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. 8224-4/ 2024-BA zo dňa 06.02.2024, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 27Sas/10/2024 - 93 zo dňa 31.03.2025, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 27Sas/10/2024 - 93 zo dňa 31.03.2025 sa mení tak, že sa zrušuje rozhodnutie žalovanej č. 8224-4/2024-BA zo dňa 06.02.2024 a vec sa jej vracia na ďalšie konanie. II. Žalobca má voči žalovanej právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred správnym a kasačným súdom v celom rozsahu.

Odôvodnenie

I. Predmet konania

2. Preskúmavaným rozhodnutím generálny riaditeľ žalovanej v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie ako prvostupňového správneho orgánu č. 18669-5/2023-BA zo dňa 12.07.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím žalovaná podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“, resp. „zákon o sociálnom poistení“) rozhodla, že žalobca nemá nárok na úrazovú rentu, pretože po zohľadnení následkov pracovného úrazu a pracovných činností popísaných v profesiograme (ďalej len „profesiogram 1“) nemôže žalobca vykonávať 35 % prác servisného a montážneho technika. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení vychádzal z lekárskej správy - posudku pobočky Sociálnej poisťovne zo dňa 29.06.2023. Posudkový lekár v tomto posudku uviedol, že k pracovnému úrazu žalobcu, ktorý pracoval ako servisný a montážny technik internetových pripojení, došlo dňa 06.07.2021 pádom z rebríka pri ťahaní káblov, pri ktorom o. i. utrpel aj zlomeninu člnkovej

V pracovnej rekomandácii je uvedené, že žalobca môže vykonávať doterajšiu pracovnú činnosť na pôvodnom pracovisku, avšak len v prostredí bez fyzickej ťažkej práce, dvíhania ťažkých bremien, vynúteného pracovného tempa, dlhodobého jednostranného zaťaženia, v klimaticky vyváženom pracovnom prostredí.

Celkovo sa teda jedná o ľahké obmedzenie v oblasti ľavého zápästia u praváka. Vlastný opakovane doložený profesiogram z 30.11.2023 (ďalej tiež ako „profesiogram 3“) je vypracovaný bez konkrétnej doby trvania jednotlivých pracovných úkonov, ktorých je uvedených 21.

prípadne vynosenie potrebného náradia na komín nie je potrebné v každej zákazke, pričom treba poznamenať, že práce musia vykonávať vždy dvaja pracovníci naraz. Logickou úvahou dokumentujeme, že pri ľahkom obmedzení funkcie ľavej nedominantnej ruky za prítomnosti spolupracovníka je posúdenie na pobočke Sociálnej poisťovne správne, vzhľadom na následky pracovného úrazu nemôže naďalej vykonávať 35% doterajších prác.“ Podľa pracovnej rekomandácie môže vykonávať žalobca doterajšiu pracovnú činnosť bez nadmernej práce so súčinnosťou oboch rúk. V lekárskej správe - zápisnici z rovnakého dňa ako posudok (30.11.2023) v časti „terajšie ochorenie“ je o. i. uvedené, že dôsledkom úrazu je pretrvávanie stredne ťažkého obmedzenia hybnosti ľavého zápästia, tvorba ganglionu s opakovanou chirurgickou intervenciou v lokálnej anestéze. 4. Žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí uviedla, že dňa 30.11.2023 zamestnávateľ žalobcu do profesiogramu 3 doplnil pôvodný profesiogram 1 o pracovné úkony, ktoré štandardne počas pracovnej doby vykonáva montážny pracovník, a to: vŕtanie a uchytenie konzoly, vŕtanie a

Práca zahrňovala týždennú servisnú pohotovosť, počas ktorej technik vykonáva prácu sám, a to jeden týždeň mimo štandardnú servisnú dobu. Posudkový lekár ústredia preto stanovil mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodeného v rozsahu 35%. Pokiaľ ide o následok pracovného úrazu, posudkový lekár konštatoval, že súčasnými ťažkosťami poškodeného, ako preukázanými následkami pracovného úrazu, je ľahké obmedzenie ohnutia v zápästí ľavej ruky oproti v pravej ruke o 20%, v šľachovom aparáte zápästia je hmatateľný ganglion o priemere do 2 cm, u poškodeného sa jedná o poškodenie nedominantnej ruky. 5. Žalovaná ďalej uviedla, že doplnený profesiogram bol vypracovaný bez konkrétnej doby trvania jednotlivých pracovných úkonov, preto je ťažko možné rozdeliť dobu trvania celého výkonu montáže a servisu u zákazníka na jednotlivé minúty.

III. Konanie pred správnym súdom

6. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že žalovaná vychádzala z pôvodného profesiogramu zo dňa 17.02.2023 a nie z novšieho zo dňa 30.11.2023. Z preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaná vychádzala z profesiogramu z 30.11.2023, keď poukázala na doplnené pracovné činnosti a charakteristiku servisnej pohotovosti, ktoré v profesiograme zo dňa 17.02.2023 absentovali. Profesiogram zo dňa 29.02.2024, ktorý žalobca priložil k správnej žalobe nepovažoval za relevantný dôkaz, žalovaná sa zaoberala profesiogramom doloženým žalobcom k odvolaniu a nezistila medzi ním a profesiogramom zo dňa 30.11.2023 žiadny podstatný rozdiel, okrem opisu servisnej pohotovosti. 7. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, že posudkový lekár bol voči žalobcovi zaujatý a nepostupoval v súlade so zákonom, keď úmyselne nezistil skutočný stav veci. K námietke o nesprávnom určení miery poklesu a poukazu na lekársku správu G.. R.

8. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej tiež ako „sťažovateľ“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Sťažovateľ namietal, že vec bola elektronickou podateľňou pridelená inému sudcovi, ktorý však vo veci nerozhodol, preto má za to, že mu bolo odopreté právo na zákonného sudcu. Správny súd mal podľa § 120 SSP vykonať dokazovanie výsluchom navrhnutých svedkov. 9. Nesprávne právne posúdenie videl sťažovateľ v tom, že podľa správneho súdu mal byť sťažovateľ povinný navrhnúť všetky dôkazy v administratívnom konaní, súd však ignoroval § 32 ods. 1 správneho poriadku. Podľa lekárskych správ je jeho schopnosť vykonávať prácu znížená o minimálne 40 %. Správny súd len dal za pravdu žalovanej, že jeho pracovná schopnosť je znížená o 35 %, ale žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo mal tvrdenie sociálnej poisťovne za presvedčivejšie než doložené lekárske správy. Nakoľko vznikli takéto rozpory, malo byť dokazovanie doplnené. Mal za to, že sa správny súd sa nevysporiadal so všetkými navrhnutými dôkazmi, len ich bez vysvetlenia ignoroval, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Považoval odôvodnenie napadnutého rozsudku za zmätočné z dôvodu, že správny súd v odôvodnení uviedol, že sa žalovaná k vyjadreniu žalobcu nevyjadrila a zároveň je v ňom uvedené vyjadrenie žalovaného. Zároveň poukázal na to, že je v rozsudku uvedené, že bol vyhlásený na pojednávaní dňa 31.03.2025 a zároveň, že bol vyhlásený ústne na pojednávaní dňa 17.03.2025, čo nie je pravda. 10. Správny súd sa podľa sťažovateľa nevysporiadal s námietkou, že žalovaná použila starý profesiogram 1, aj keď už mala k dispozícii novší profesiogram 3. Lekárska správa zo dňa 30.01.2024 obsahuje profesiogram 3, ale z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že ho žalovaná. Sťažovateľ uviedol, že k žalobe priložil aj najnovší profesiogram 4 a správny súd tento dôkaz nebral do úvahy. Sťažovateľ tiež uviedol, že správny súd mal zohľadniť, že koná s fyzickou osobou bez právneho zastúpenia. 11. Žalovaná sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 16.05.2025, v plnom rozsahu sa stotožnila s názorom správneho súdu v napadnutom rozsudku. Navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu a dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP), zistil, že napadnutý rozsudok správneho súdu je potrebné zmeniť a zrušiť preskúmavané rozhodnutie s vrátením veci žalovanej na ďalšie konanie.

Podľa § 88 ods. 3 prvá veta)cit. zákona pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Podľa § 8 ods. 4 cit. zákona plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh podľa odsekov 1

14. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, pričom poukazuje na pre vec podstatné skutočnosti.

Posudkový lekár pre účely ustálenia miery poklesu pracovnej schopnosti posudzuje, v akom rozsahu poškodený nemôže vykonávať svoje doterajšie pracovné úlohy (§ 8 ods. 4 cit. zákona) v dôsledku poškodenia zdravia (pracovného úrazu). Na základe náplne práce, resp. profesiogramu, musí dať do súvislosti dôsledky poškodenia zdravia na výkon doterajšej činnosti poškodeného ako zamestnanca a skúmať aj možnosť jeho ďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa a na trhu práce (teda aké konkrétne činnosti tvorili pracovné úlohy žalobcu, ako prispievali k pracovnému výkonu žalobcu, ako ich žalobcovo postihnutie obmedzuje a pod.). Určenie miery poklesu redukovať na matematickú operáciu vyjadriteľnú napr. rozsahom pracovného času, počas ktorého poškodený vykonával činnosti, ktoré vykonávať nemôže. Je vždy potrebné uvažovať, akú povahu majú jednotlivé pracovné činnosti, či ich možno vykonávať samostatne, ale sú len doplnkami iných činností (ak napr. pracovnom náplňou vodiča je aj kontrola tovaru pred naložením, potom strata jeho schopnosti viesť motorové vozidlo napr. kvôli postihnutiu mu nedovoľuje vykonávať ani túto náplň, hoci

17. Z administratívneho spisu vyplýva, že všetky profesiogramy vypracované zamestnávateľom sťažovateľa sú vypracované tak, že pri pracovnej činnosti „Montáž, servis u zákazníka“ je uvedená len celková doba jej trvania, nie sú uvedené konkrétne doby trvania jednotlivých pracovných úkonov spadajúcich do tejto pracovnej činnosti, teda ich časová

Posudkový lekár žalovanej sám skonštatoval, že profesiogram 3 je vypracovaný bez konkrétnej doby trvania jednotlivých pracovných úkonov, preto je cit. „ťažko pochopiteľné rozdeliť dobu trvania celého výkonu montáže a servisu u zákazníka na jednotlivé minúty“. Kasačný súd má za to, že keďže sú v tejto činnosti, ktorá predstavuje podstatnú časť pracovného času zamestnanca, zahrnuté nielen administratívne úkony, ale aj fyzické úkony, ktorých výkon sa vzhľadom na dôsledky pracovného úrazu javí u sťažovateľa ako problematický, potom je nevyhnutné minimálne tieto fyzické úkony a s nimi tesne späté činnosti (pozri bod 15. tohto rozsudku) špecifikovať tak, aby bolo možné posúdiť ich časovú náročnosť. Podľa názoru kasačného súdu teda profesiogram 3 nie je dostatočne určitý.

Z toho vyvodil mieru poklesu pracovnej schopnosti na 35%. Takto uvedené jednotlivé fyzické úkony, ktoré sťažovateľ nemôže vykonávať, považuje kasačný súd za zistené nedostatočne. V prvom rade je tomu tak preto, že profesiogram 3 neuvádza v rámci činnosti „Montáž, servis u zákazníka“

19. Kasačný súd poukazuje na pracovný úkon vŕtanie. Pokiaľ posudkový lekár uviedol, že sťažovateľ nedokáže vŕtať ťažkou vŕtačkou diery pre úchytky, kasačný súd konštatuje, z profesiogramu 3 vyplýva, že sťažovateľovou povinnosťou bolo vŕtať aj v iných prípadoch - vŕtanie a uchytenie konzol, vŕtanie a uchytenie kotiev na kábel, vŕtanie prechodov do miestnosti na kábel. Ak sťažovateľ nedokáže vŕtať diery pre úchytky, nie je zrejmé, prečo posudkový lekár rovnakých spôsobom nevyhodnotil aj vŕtanie v ostatných prípadoch. Čo sa týka ďalších úkonov, už z prvostupňového rozhodnutia, ktoré vychádzalo z prvostupňového odborného posudku z 29.06.2023, vyplýva iný rozsah prác, ktoré sťažovateľ nemôže vykonávať: okrem vŕtania vŕtačkou (a to nielen pri vŕtaní úchytiek, ale aj pri vŕtaní prechodov do miestností) nemôže vykonávať ani natĺkanie úchytiek na kábel ručným kladivom a krimpovanie ethernetového vodiča - konektorov ručnými kliešťami.

akom rozsahu tento hendikep znižuje sťažovateľovu schopnosť vykonávať doterajšiu prácu, keďže nie je ani orientačne zrejmé, ako často sa používa rebrík v jeho zamestnaní. Nemožno akceptovať len takéto všeobecné konštatovanie bez špecifikácie rozsahu a času práve tých prác, pri ktorých je použitie rebríka nutné a teda ktoré sťažovateľ vzhľadom na dôsledok pracovného úrazu už nemôže vykonávať vôbec. 21. Čo sa týka prác vo výškach, posudok z 30.01.2024 nie je jednoznačný v tom, či tieto práce sťažovateľ dokáže alebo nedokáže vykonávať, len uvádza, že „Práce vo výškach, prípadne vynosenie potrebného náradia na komín nie je potrebné v každej zákazke, pričom treba poznamenať, že práce musia vykonávať vždy dvaja pracovníci naraz“. Uvádza ale, že aktuálne

Hoci by aj práce boli povinní vždy vykonávať dvaja pracovníci, nebol by to dôvod na to, aby sa na takýto pokles neprihliadlo. Aj v prípade, keď by sťažovateľ pracoval vo dvojici, konkrétne práce, ktoré vôbec vykonávať nemôže (napr. na stĺpoch a na streche či komíne), by nezvládol. Na to nemá žiadny vplyv tá skutočnosť, že tento úkon zvládne jeho spolupracovník, pokiaľ ho bol do vzniku pracovného úrazu plne schopný vykonávať a vykonával v rámci svojej pracovnej pozície sám. Okrem toho, tvrdenie žalovanej, že „práce musia vykonávať vždy dvaja pracovníci naraz“, z profesiogramu 3 nevyplýva.

poklesu pracovnej schopnosti. 22. Kasačný súd ďalej konštatuje, že z profesiogramu 3 vyplýva povinnosť sťažovateľa vykonávať i servisnú pohotovosť v rozsahu 5 - 6 týždňov ročne, pričom takúto činnosť vykonáva technik v zásade sám. Posudkový lekár túto činnosť neposúdil a nezaujal žiadne stanovisko ani k jej relevancii vo vzťahu poklesu pracovnej schopnosti sťažovateľa.

VI. Záver a trovy kasačného konania

24. Kasačný súd konštatuje, že vzhľadom na vyššie uvedené nemožno závery v celkovom posudku zo dňa 30.01.2024 vyhodnotiť ako úplné, logické a presvedčivé a záver posudkového lekára o 35% miere poklesu pracovnej schopnosti u sťažovateľa je potrebné považovať za predčasný. Pokiaľ žalovaná vzala za základ svojho rozhodnutia posudok, ktorý nedáva odpovede na kľúčové otázky, resp. jeho závery nie sú presvedčivé a logické, vychádza jej rozhodnutie z nedostatočne zisteného skutkového stavu, čím došlo k porušeniu § 195 ods. 1 zák. o soc. poistení. Riadne zistenie skutkového stavu sa odvíja od dôsledne vyhotoveného podkladu - profesiogramu zamestnávateľom sťažovateľa, ktorý je ho povinný na výzvu žalovanej podľa § 195 ods. 3 cit. zákona predložiť. Následne žalovaná logicky a vyčerpávajúco (prostredníctvom lekárskej posudkovej činnosti) vyhodnotí všetky pracovné činnosti sťažovateľa, ktoré pre utrpený pracovný úraz už nemôže vykonávať. 25. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil podľa § 462 ods. 2 SSP tak, že zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP a vrátil jej vec na ďalšie konanie za účelom doplnenia skutkového stavu naznačeným smerom, opätovného vyhodnotenia poklesu pracovnej schopnosti sťažovateľa a rozhodnutia o jeho nároku na úrazovú rentu. 26. S prihliadnutím na skutočnosť, že kasačný súd zmenil rozhodnutie správneho súdu a zrušil rozhodnutie žalovanej z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu (hoci z iných dôvodov, ako namietal sťažovateľ, keďže nebol viazaný sťažnostnými bodmi), z dôvodu hospodárnosti sa ďalšími jeho sťažnostnými námietkami nezaoberal (§ 5 ods. 7 SSP). 27. O náhrade trov celého konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 2 SSP tak, že ako úspešnému účastníkovi mu kasačný súd priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred správnym a kasačným súdom v celom rozsahu. 28. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.