7Ssk/59/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:8021200335.2
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- PO-8Sa/7/2021
- IČS
- 8021200335
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin Tiso ako člen senátu vo veci žalobkyne: AIR-TRANSPORT EUROPE, spol. s r.o., IČO: 00697516, Na letisko, Letisko Poprad-Tatry, Poprad, zastúpenej: Havlát & Partners - advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 55474853, Rudnayovo nám. 1, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, Bratislava, o preskúmanie protokolu o vykonanom dohľade na diaľku z 21. marca 2019, č. 1017/2018, v spojení so zápisnicou o prerokovaní z 11. júla 2019, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. PO-8Sa/7/2021-106 z 30. januára 2024 takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta. II. Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Postup žalovaného a konanie pred správnym súdom
1. Žalobkyňa je akciová spoločnosť, ktorá prevádzkuje vrtuľníkovú záchrannú zdravotnú službu. Dňa 19. februára 2018 na základe pokynu operačného strediska záchrannej služby posádka vrtuľníka žalobkyne, ktorej členom bol aj lekár záchrannej služby, naložila v Makove pacienta H. U., ktorého mala previezť do Univerzitnej nemocnice v Martine. Po pristátí na heliporte tejto nemocnice o 14.32 hod bolo treba pacienta premiestniť do vozidla Rýchlej zdravotnej pomoci v Martine. Nosidlá, v ktorých bol pacient vyložený z vrtuľníka, boli naložené na nosidlá rýchlej zdravotnej pomoci, ktoré sú však užšie, a tak nebolo možné upevniť ich bočné fixačné rámy. Keď si lekár žalobkyne bral z vrtuľníka potrebné vybavenie, záchranári rýchlej zdravotnej pomoci zdvihli svoje nosidlá, z ktorých sa však zošmykli naložené nosidlá aj s pacientom, ktorý tak spadol na ľavý bok a pri tom si poranil rebrá a
rameno. Lekár žalobkyne ho bezprostredne nato vyšetril, o páde urobil záznam a oboznámil s tým aj prijímajúceho lekára univerzitnej nemocnice. Na základe podnetu pacienta a po získaní vyjadrení žalobkyne, operačného strediska záchrannej služby a pozemnej záchrannej služby žalovaný 17. septembra 2018 oznámil žalobkyni, že začína výkon dohľadu na diaľku podľa § 43 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou v znení účinnom k 19. februáru 2018.
2. Počas výkonu dohľadu si žalovaný vyžiadal odborné stanovisko konzultantky a výsledky dohľadu zhrnul v preskúmavanom protokole č. 1017/2018, č. spisu 954/2019/502, PO 771/ 2018, č. záznamu 21998/2019. V ňom dospel k záveru, že lekár žalobkyne neodovzdal pacienta posádke rýchlej zdravotnej pomoci, pretože tá poskytla len transportný prostriedok - polohovateľné nosidlo s podvozkom. Za pacienta bol tak až do jeho odovzdania univerzitnej nemocnici zodpovedný lekár žalobkyne, ktorý však nedohliadal na manipuláciu s ním.
Na základe toho žalovaný uzavrel, že počas prepravy pacienta žalobkyňa neposkytla zdravotnú starostlivosť správne v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení účinnom k 19. februáru 2018. Na základe toho uložil žalobkyni opatrenie „prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin v termíne do 26. apríla 2024“. Po námietkach žalobkyne žalovaný v zápisnici o ich prerokovaní z 11. júla 2019 doplnil, že uložené opatrenie je v súlade s § 18 ods. 1 písm. b) tretím bodom zákona č. 581/2004 Z. z. a že povinnosť lekára záchrannej zdravotnej služby riadiť súčinnosť viacerých poskytovateľov vyplýva z § 2 ods. 1 písm. h) vyhlášky č. 321/2005 Z. z. o rozsahu praxe v niektorých zdravotníckych povolaniach, preto mal lekár žalobkyne dohliadať na postup naloženia pacienta posádkou rýchlej zdravotnej pomoci.
3. Správny súd (po zrušení jeho skoršieho, žalobu odmietajúceho uznesenia) tu napadnutým rozsudkom č. k. PO-8Sa/7/2021-106 zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania tohto protokolu. V odôvodnení najskôr zdôraznil, že predmetom prieskumu je len výsledok dohľadu vo vzťahu k žalobkyni, nie k iným subjektom. Nestotožnil sa s jej námietkou, že žalovaný nebol oprávnený vykonávať dohľad, keď sa pacient pred podaním podnetu neobrátil na žalobkyňu so žiadosťou v zmysle § 17 zákona č. 576/2004 Z. z., pretože žalovaný môže vykonávať dohľad aj bez podnetu podľa § 18 ods. 1 písm. b) zákona č. 581/ 2004 Z. z. Neurčitosť uloženého opatrenia správny súd nepovažoval za vadu, pretože uvedenie opatrení je podľa § 47 ods. 3 cit. zák. len fakultatívne. Z protokolu je zrejmé, aké boli zistené nedostatky [lekár v rozpore s § 2 ods. 1 písm. h) vyhlášky č. 321/2005 Z. z. nedostatočne organizoval súčinnosť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti], a preto je vecou žalobkyne, ako im do budúcnosti zabráni (preškolením lekárov alebo inak). Správny súd sa nestotožnil ani
s námietkou, že žalovaný nesprávne vyložil citované ustanovenie vyhlášky č. 321/2005 Z. z. Súčasťou neodkladnej zdravotnej starostlivosti podľa § 2 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. je aj preprava osoby, ktorej sa takáto starostlivosť poskytuje, a zabezpečuje ju záchranná zdravotná
služba. Tú podľa § 2 ods. 1 zákona č. 579/2004 Z. z. poskytujú poskytovatelia na základe príslušného povolenia, ktorého držiteľkou je aj žalobkyňa. V prerokúvanej veci žalobkyňa (jej lekár) poskytovala neodkladnú zdravotnú starostlivosť pacientovi od jeho prevzatia v Makove až do jeho odovzdania lekárovi Univerzitnej nemocnice v Martine, teda aj počas prevozu z heliportu. To potvrdil aj sám lekár žalobkyne a jeho záznam, a preto podľa správneho súdu je správny záver žalovaného, že ak v danom čase poskytoval súčinnosť aj iný poskytovateľ (rýchla zdravotná pomoc), tento lekár bol zodpovedný za riadenie súčinnosti s ním.
V rámci toho mal lekár dohliadnuť aj na proces naloženia pacienta na nosidlá a do vozidla rýchlej zdravotnej pomoci. Pretože predmetom prieskumu bol len protokol z dohľadu o žalobkyne, správny súd sa nezaoberal otázkou, či rýchla zdravotná pomoc poskytla správne zdravotnú
starostlivosť. Aj keby ju tá poskytla nesprávne, neznamenalo by to automaticky, že žalobkyňa ju poskytla správne.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
4. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa žalobe vyhovie. Zotrvala na námietke, že podľa § 17 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. sa môže pacient obrátiť na žalovaného až potom, čo poskytovateľ nevyhovie jeho žiadosti o nápravu, čo sa v prerokúvanej veci nestalo. Pacient teda nevyčerpal prostriedok nápravy, čo je predpokladom vzniku práva domáhať sa nápravy u žalovaného. Žalobkyňa naďalej vytýka žalovanému neurčitosť uloženého opatrenia, čím si žalovaný vytvára priestor pre svojvôľu. Žalobkyňa nevykonávala pozemnú prepravu pacienta a súčasťou riadenia súčinnosti nemôže byť aj dohľad nad tým, ako iný poskytovateľ vykonáva zdravotnú starostlivosť. Za absurdný považuje žalobkyňa záver žalovaného aj správneho súdu, že jej lekár mal zodpovedať za niečo, čo ani nevykonával a žalobkyňa ani nemohla vykonávať (pozemnú prepravu pacienta). Preto žalovaný ani riadne neuviedol, v čom konkrétne pochybil jej lekár, od ktorého nemožno požadovať, aby neustále dohliadal na prácu záchranárov. Podľa žalobkyne mal skôr prevádzkovateľ Rýchlej zdravotnej pomoci v Martine preškoliť svojich zamestnancov na manipuláciu s nosidlami. 5. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Zopakoval, že predmetom jeho posudzovania nie je preverovanie zavinení či opomenutí jednotlivých osôb, ale posúdenie, či sa zdravotná starostlivosť poskytla správne. Keďže pacient bol v prerokúvanej veci prevážaný za stálej prítomnosti lekára žalobkyne, no napriek tomu spadol z nosidiel, zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne. Žalobkyňa mala dodržiavať povinnosti záchrannej zdravotnej služby, teda aj vyhlášku č. 321/2005 Z. z. Záverom sa žalovaný nestotožnil s tým, že jeho oprávnenie vykonávať dozor by vznikalo len vtedy, ak by pacient neúspešne podal žiadosť o nápravu žalobkyni.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).
7. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci je - na základe právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreného v uznesení sp. zn. 9 Sžsk 63/2020 - protokol o vykonanom dohľade na diaľku, ktorý žalovaný vykonal u žalobkyne na preverenie poskytovania zdravotnej starostlivosti určitému pacientovi 19. februára 2018.
Hneď na úvod treba poznamenať, že námietky v kasačnej sťažnosti sa v podstatnej časti prekrývajú so žalobnými bodmi správnej žaloby. Na tieto žalobné body však odpovedal správny súd v tu napadnutom rozsudku. Žalobkyňa sa v kasačnej sťažnosti snaží miestami karikovať jeho právne názory tým, že poukazuje na ich absurdnosť. Kasačný súd sa však po preskúmaní napadnutého rozsudku nemôže stotožniť s takto formulovanými výhradami.
Naopak, správny súd sa zrozumiteľne a odkazom na príslušné ustanovenia zákona č. 576/2006 Z. z., zákona č. 579/2004 Z. z. a zákona č. 581/2004 Z. z., ako aj vyhlášky č. 321/2005 Z. z. vyrovnal s jednotlivými žalobnými bodmi a vcelku zrozumiteľne a logicky vysvetlil, prečo protokol žalovaného a v ňom uložené opatrenia zodpovedajú týmto ustanoveniam. Kasačný súd nevidí v jeho záveroch žiadne absurdnosti, aké sa v nich snaží vidieť žalobkyňa, a na právne závery správneho súdu odkazuje. 8.
Už správny súd logicky odkázal na to, že oprávnenie žalovaného na vykonávanie dohľadu na diaľku sa zakladá na ustanovení § 18 ods. 1 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. a nadväzujúcom § 43 cit. zák. Z ustanovenia § 43 nevyplýva, že by žalovaný mohol začať vykonávať tento dohľad len na návrh alebo podnet pacienta. Aj z § 45 ods. 2 písm. a) cit. zák. plynie, že osoba poverená výkonom dohľadu sa preukazuje len preukazom totožnosti a poverením úradu, no je oprávnená podľa § 45 ods. 1 písm. b), c) a f) cit. zák. vyžadovať od dohliadaného subjektu poskytnutie určitých dokladov, vysvetlení a pod., poskytnutie súčinnosti a nahliadať do zdravotnej dokumentácie, čomu dohliadaný subjekt podľa § 46 ods. 1 písm. a) cit. zák. musí vyhovieť. Žiadne z týchto ustanovení ani nepredpokladá, že by sa dohliadanému subjektu muselo preukázať, že bol voči nemu podaný podnet pacienta, alebo by sa musel oboznámiť tento podnet. Navyše, už z použitého pojmu „dohľad“ plynie, že ide o systematickú kontrolu v oblasti verejnej správy nad určitými subjektami, čo len umocňuje, že nie je závislá od podnetu.
Z formulácie § 17 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. plynie, že pacient má len právo, nie povinnosť podať podnet. Ak teda § 17 ods. 3 ustanovuje, že po nevybavení podnetu môže pacient požiadať žalovaného o vykonanie dohľadu, len sa tým objasňuje, že mu takéto právo naďalej patrí, no nemožno z toho vyvodiť, že by mu toto právo vznikalo až nevybavením jeho žiadosti v zmysle § 17 ods. 1 cit. zákona (porov. podobne aj rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžso 52/2014). 9.
K určitosti uloženého opatrenia už správny súd správne odkázal na § 47 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z., podľa ktorého opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, resp. povinnosť prijať takéto opatrenia môžu byť obsahom protokolu. Inak povedané, uvedenie takýchto opatrení je len možnou (fakultatívnou), nie povinnou (obligatórnou) náležitosťou protokolu
o dohľade. Veľký senát tunajšieho súdu sa už zaoberal podobnými opatreniami ukladanými podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov a dospel v podstate k záveru, že obsahom takéhoto všeobecne formulovaného opatrenia je len len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z iných predpisov (porov. uznesenie sp. zn. 19 SVs 2/2022). Kasačný súd tak súhlasí so správnym súdom, že uloženie podobného všeobecného opatrenia nie je nedostatkom tohto opatrenia, ale naopak, znakom toho, že žalovaný neukladá žalobkyni nič konkrétne, čo by presahovalo rozsah jej povinností, ktoré už beztak musí plniť podľa iných právnych predpisov (napr. cit. zákona č. 579/2004 Z. z. alebo vyhlášky č. 321/2005 Z. z.). Všeobecnou formuláciou opatrenia sa žalobkyni vytvára priestor, aby sama rozhodla, akým spôsobom vytknutý nedostatok odstráni.
V prerokúvanej veci je teda vecou žalobkyne, či napríklad upozorní svojich lekárov na špecifický problém nekompatibilných nosidiel, vytvorí im odporúčaný pracovný postup, a pod. Navyše, žiadne z týchto opatrení žalobkyňu nijako podstatne nezaťaží.
10. Konečne, najväčšiu skupinu výhrad žalobkyne k napadnutému rozsudku správneho súdu tvorí jej polemika s tým, či jej lekárovi možno vyčítať, že nedostatočne riadil súčinnosť viacerých poskytovateľov na mieste.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 579/2004 Z. z. záchranná zdravotná služba poskytuje neodkladnú zdravotnú starostlivosť, teda zdravotnú starostlivosť vymedzenú v § 2 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., ktorej súčasťou je aj neodkladná preprava osoby do zdravotníckeho zariadenia a medzi zdravotníckymi zariadeniami.
Túto záchrannú zdravotnú službu zabezpečujú okrem iného aj poskytovatelia zdravotnej starostlivosti na základe povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v zmysle §
2 ods. 1 písm. b) zákona č. 579/2004 Z. z. Tento poskytovateľ podľa § 5 ods. 1 písm. f) a g) cit. zák. musí (okrem iného) odborne prepraviť bez zbytočného odkladu osobu, ak si to vyžaduje jej zdravotný stav do určeného zdravotníckeho zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktoré je schopné poskytnúť diagnostiku a liečbu, resp. odborne prepraviť takú osobu z jedného zariadenia do iného.
Ak v záchrannej zdravotnej službe pracuje pracovník lekár, rozsah jeho praxe vymedzuje už viackrát citovaná vyhláška č. 321/2005 Z. z. Podľa § 2 ods. 1 písm. h) tejto vyhlášky lekár ambulancie záchrannej zdravotnej služby (ak získal príslušnú odbornú spôsobilosť, porov. ods. 2 tohto paragrafu) samostatne riadi súčinnosť medzi viacerými poskytovateľmi neodkladnej zdravotnej starostlivosti (teda zásadne záchrannými zdravotnými službami, už cit. § 1 ods. 1 zákona č. 579/2004 Z. z.).
11. V prerokúvanej veci žalovaný v protokole ustálil, že pád pacienta z nosidiel nastal v okamihu, kedy ho záchranári po vyložení z vrtuľníka a preložení na ich nosidlá zdvihli. Lekár žalobkyne v tom čase nesledoval nakladanie pacienta, ale bral si z vrtuľníka vybavenie. Podľa kasačného súdu za týchto okolností však z citovaných ustanovení vyplýva, že úlohou žalobkyne bolo prepraviť pacienta nielen k posádke rýchlej zdravotnej pomoci, ale až do ústavného zariadenia, teda univerzitnej nemocnice. Na poslednom úseku tejto prepravy (od heliportu) tak spolupracovali dvaja poskytovatelia neodkladnej zdravotnej starostlivosti, a to žalobkyňa a Rýchla zdravotná pomoc v Martine. Otázka, či a v ktorom okamihu sú nosidlá po vyložení z vrtuľníka dostatočne pripravené na to, aby sa zdvihli bezpečne, teda bez ohrozenia života alebo zdravia pacienta, je v jej prvotnej fáze otázkou koordinácie (súčinnosti) medzi poskytovateľom, ktorý pacienta vykladá z vrtuľníka, a poskytovateľom, ktorý ho nakladá a následne odváža. Preto sa možno stotožniť so žalovaným, že lekár žalobkyne mal v rámci
svojich úloh, ktoré nadväzujú aj na povinnosti žalobkyne podľa cit. § 5 zákona č. 579/2004 Z. z., dohliadnuť na tento proces a usmerniť posádku rýchlej zdravotnej pomoci, či už je proces preloženia pacienta bezpečne ukončený a môžu nosidlá zdvihnúť. Ak tak neurobil a pacient kvôli tomu utrpel zranenie, nemožno nič vytknúť záveru žalovaného, že neodkladná zdravotná starostlivosť mu žalobkyňa (zodpovedná za jeho prevoz do zariadenia ústavnej starostlivosti)
neposkytla správne. 12. Ako už zdôraznil aj správny súd, tým nie je vyslovené, že žalobkyňa alebo lekár túto situáciu zavinili alebo sú zodpovední za porušenie povinností, ktoré im citované ustanovenia ukladajú. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. je zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta. Otázka, či je zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, je teda otázkou objektívnou, ktorá nevyhnutne nevyžaduje zavinenie nikoho z
poskytovateľov. Nie je vylúčené, že k nesprávnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti dôjde nešťastnou súhrou okolností, ktorú lekári a iní zdravotnícki pracovníci mohli predpokladať len veľmi teoreticky. Ani v prerokúvanej veci žalovaný nevyčíta lekárovi žalobkyne, že by bol musel predpokladať, že pacient spadne z nosidiel. Faktom však je, že ak by bol v daných podmienkach (nekompatibilita nosidiel) dal jasné pokyny, či a kedy už treba (a možno) nosidlá s pacientom dvíhať, teda bol by koordinoval súčinnosť v zmysle § 2 ods. 1 písm. h) vyhlášky č. 321/2005 Z. z., nemuselo by k pádu vôbec dôjsť.
IV. Záver
13. Na základe všetkých uvedených úvah tak kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobkyne nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol. 14. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobkyňa bola v kasačnom konaní neúspešná a žalovaný síce úspech mal, no kasačný súd nezistil výnimočné dôvody, aby mu nárok na náhradu trov priznal. 15. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 26. februára 2025