7Ssk/60/2022

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej ako „krajský súd“, resp. „správny súd“) uznesením č. k. 8S/ 55/2021- 24 zo dňa 30. novembra 2021 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ako neprípustnú žalobu zo dňa 4.5.2021, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 6913-6/2021-BA zo dňa 22.02.2021 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). 2. Z administratívneho spisu mal krajský súd preukázané nasledovný skutkový stav: Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím zo dňa 20.01.2021, č. 700-3410280117-GC04/17 predpísala žalobkyni poistné na nemocenské poistenie v sume 47,40 Eur, poistné na starobné poistenie v sume 193,58 Eur, poistné na invalidné poistenie v sume 64,53 Eur a poistné na rezervný fond v sume 51,12 Eur, za obdobie september 2008 až december 2008, spolu v sume 356,63 Eur. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný, ako vecne príslušný odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 02.05.2017, č. 32383-2/ 2017-BA tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 20.01.2021, č. 700-3410280117-GC04/17 potvrdil. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 02.05.2017, č. 32383-2/2017-BA, podal protest prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava (č. Kd 268/19/1100-9) a v ňom navrhol toto rozhodnutie žalovaného zrušiť. Dňa 29.01.2021 vzal prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava podaný protest späť. Na základe tohto späťvzatia, keďže k nemu došlo ešte v čase, kedy o ňom nebolo rozhodnuté, žalovaná rozhodnutím zo dňa 22.02.2021, č. 6913-6/2021-BA (napadnutým správnou žalobou, pozn. súdu) konanie o proteste prokurátora postupom podľa ust. § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre zastavil.

Rozhodnutie žalovaného o zastavení konania o proteste prokurátora, ktoré žalobkyňa napadla správnou žalobou, nemá na túto situáciu právny vplyv, čo znamená, že nemôže ovplyvniť právny stav vyplývajúci z tohto rozhodnutia. V dôsledku toho ani žalobkyňa ako účastník administratívneho konania nie je rozhodnutím žalovaného o zastavení konania o proteste prokurátora, ukrátená na jej subjektívnych právach, ktoré sa viažu k pôvodnému administratívnemu konaniu, v našom prípade konaniu, v ktorom Sociálna poisťovňa rozhodovala o predpísaní poistného na nemocenské poistenie, na starobné poistenie, na invalidné poistenie a na rezervný fond

4. Správny súd ďalej konštatuje, že v tomto prípade bolo potrebné správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy podať proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vo veci samej, teda proti rozhodnutiu, ktorým sa zakladajú menia alebo rušia oprávnenia alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo, ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, čo v našom prípade bolo viackrát spomenuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa zo dňa 02.05.2017, č. 32383-2/2017-BA, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, zo dňa 20.01.2021, č. 700-3410280117-GC04/17, ktorým bolo žalobkyni predpísané poistné na nemocenské poistenie, na starobné poistenie, na invalidné poistenie a na rezervný fond. Žalobkyňa takýto postup nezvolila a napriek svojej aktívnej legitimácii v takomto konaní správnu žalobu nepodala. V tejto súvislosti správny súd dal do pozornosti žalobkyni zásadu, ktorá platila už v rímskom práve a podľa ktorej

o proteste prokurátora, v súlade so všeobecným dispozičným princípom je prokurátorovi ponechaná, podobne ako v prípade protestu, možnosť podať správnu žalobu. Nejde preto o povinnosť takéhoto postupu zo strany prokurátora, ktorá sa spája s princípom oficiality.

13.05.2021, sp. zn. III. ÚS 311/2021-13. 5. K námietke žalobkyne o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, správny súd poukazom na ust. § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre konštatoval, že nepatrí do právomoci orgánu verejnej správy - Sociálna poisťovňa, ústredie, skúmať, či prokurátor, ktorý vzal protest späť, tak mohol v rámci svojej zákonom vymedzenej pôsobnosti urobiť.

6. Správny súd dospel k záveru, že žalobkyňa správnou žalobou napadla procesné rozhodnutie, ktorým žalovaný neporušil ani neohrozil jej subjektívne práva a ktoré je z tohto dôvodu vylúčené z prieskumu vykonávaného správnym súdom, a preto jej správnu žalobu ako neprípustnú, podľa ust. § 98 ods. 1, písm. g/ Správneho súdneho poriadku odmietol. Záverom správny súd dal do pozornosti viaceré rozhodnutia správnych súdov, napr. uznesenie zo dňa 29.09.2021, sp. zn. 3Sa/15/2021, ktorým Krajský súd v Prešove, prípadne uznesenie zo dňa 26.04.2021, sp. zn. 23Sa/25/2021, ktorým Krajský súd v Nitre, rovnakú právnu situáciu posúdili zhodne a rozhodli o odmietnutí správnej žaloby. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a/ SSP.

činným osobám na základe licencie L1A. Pokyn generálnej prokuratúry zrejmým a nepochybným spôsobom zasiahol do rozhodovacej autonómie podriadeného prokurátora a teda úkonu späťvzatia prokurátora protestu prokurátora v tomto prípade chýba jedna z jeho podstatných náležitostí, ktorou je k vlastný (autonómny) prejav vôle prokurátora. Takýto úkon, ktorým prokurátor formálne realizoval oprávnenie spočívajúce v späťvzatí protestu prokurátora možno označiť za vadný a teda vo svojej podstate by nemal zakladať žiadne právne účinky.

8. Sťažovateľka ďalej namietala nemožnosť aplikácie § 7 písm. e/ SSP na prejednávaný prípad. Tvrdila, že vo veci späťvzatia protestu prokurátora nebolo/nebude vydané žiadne iné meritórne rozhodnutie, ktoré by eventuálne mohlo byť predmetom súdneho prieskumu, v čoho dôsledku možno vyvodiť, že nejde o procesné rozhodnutie v pravom slova zmysle slova, ktoré by bolo zo strany správneho orgánu vydané v rámci pokračujúceho živého administratívneho konania, ktoré by bolo skončené vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

9. Záverom sťažovateľka doplnila, že nezákonnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie pramení z nezákonného späťvzatia protestu prokurátora, ktorý tvoril podklad a rámec pre vydanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie. Späťvzatie protestu prokurátora bolo vydané v rozpore príslušnými právnymi predpismi, v čoho dôsledku možno hovoriť o jeho vadnosti resp. neúčinnosti, čo následne spôsobuje, že rozhodnutie bolo vydané na základe právne neúčinného aktu. Ak správny orgán pri vydaní rozhodnutia nepreskúmal späťvzatie protestu prokurátora, ako základného determinantu, ktorý tvoril podklad pre vydanie rozhodnutia z jeho materiálnej stránky, je potom akcentujúc na čl. 46 ods. 1 ústavy, úlohou príslušného súdu, aby rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie podrobil náležitému prieskumu jeho zákonnosti spočívajúcom okrem iného aj v náležitom posúdení zákonnosti všetkých okolností, ktoré predchádzali jeho vydaniu, keďže len v takom prípade možno hovoriť o materiálnom naplnení princípu legality zakotvený v čl. 2 ods. 2 ústavy, ako aj práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Ďalej uviedla, že správny súd nemôže svoj

10. Sťažovateľka dôvody kasačnej sťažnosti záverom uzavrela nasledovne: kauzalita medzi rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie a zásahom do práv sťažovateľa tkvie v tom, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie eliminovalo jej právo na zvrátenie rozhodnutia správneho orgánu prostredníctvom protestu prokurátora. Predmetné právo sťažovateľa pramení z ústavného základu (čl. 149 ústavy) a spočíva v ochrane pred nezákonnosťou, ktorú mu na základe ústavného zverenia poskytuje prokuratúra prostredníctvom na to ustanovených inštitútov, medzi ktoré patrí aj protest prokurátora. Sťažovateľ nespochybňuje dispozičnú autonómiou prokurátora vo vzťahu k jeho protestu proti rozhodnutiu správneho orgánu, práve naopak podstata správnej žaloby sťažovateľa, sa práve snaží poukazovať na dôležitosť jej ochrany, do ktorej však bolo nezákonne zasiahnuté direktívnym pokynom GR SR. Administratívne konanie, ktorého bol sťažovateľ účastníkom bolo právoplatne skončené rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie ako konečný a definitívnym rozhodnutím.

Nesúhlasila s dôvodmi, ktorými sťažovateľka namietala nezákonnosť a nesprávnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu. Kasačnému súdu navrhovala kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú zamietnuť.

„kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľky nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana

14. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP). Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. (§ 2 ods. 1,2 SSP) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (§ 6 ods. 1 SSP ). Podľa § 7 písm. e/ SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka

15. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, keď súdny prieskum zákonnosti tohto rozhodnutia, napadnutého žalobou, vykonal v súlade s právnou úpravou zákona č. 153/2001 Z. z., dospejúc k správnemu právnemu

16. Základná úloha najvyššieho správneho súdu aj s ohľadom na uplatnené kasačné námietky sťažovateľky spočíva v posúdení, či krajský súd správne postupoval, keď správnu žalobu postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 7 písm. e/ SSP odmietol ako neprípustnú.

Jednou z týchto výnimiek je aj výnimka plynúca z § 7 písm. e/ SSP, podľa ktorej cit.: „správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.“. Uvedené ustanovenie teda predstavuje časť negatívneho vymedzenia právomoci správnych súdov, ktorá je vo všeobecnosti upravená v ustanovení § 6 SSP, a teda precizujú okruh tzv. správneho prieskumu, resp. oblastí, ktoré sú zo správneho prieskumu vyňaté. Z pohľadu aplikácie ustanovenia § 7 písm. e/ SSP na prejednávanú vec je nutné sa zamerať na posúdenie kumulatívneho splnenia dvoch tam vyjadrených podmienok a teda, či správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je rozhodnutím procesnej povahy a zároveň, či rozhodnutie žalovaného mohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach sťažovateľa.

K splneniu prvej z podmienok podľa § 7 písm. e/ SSP teda najvyšší správny súd už nevenuje ďalší priestor, keďže ju vyhodnotil rovnako, ako krajský súd v kasačnou sťažnosťou napadnutom rozhodnutí a tento záver je nespochybniteľný.

Na základe toho môže prokurátor podať protest proti správnym aktom orgánov verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a/ zákona č. 153/2001 Z. z., ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Podstatným je, že vo všeobecnosti nejde o návrhové konanie (hoci v prejednávanej veci podanie protestu inicioval sťažovateľ podnetom), teda prokurátor môže podať protest na základe vlastnej dozorovej činnosti alebo na základe podnetu účastníkov správneho konania a môže ho podať aj proti vôli účastníka. Právo disponovania s protestom prokurátora je explicitne vyjadrené v § 23 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z., podľa ktorého je prokurátor oprávnený vziať protest späť. Následný postup orgánu verejnej správy reguluje (opäť vcelku explicitne a kategoricky) ustanovenie § 24 ods. 15 zákona č. 153/2001 Z. z., podľa ktorého, ak prokurátor vzal protest späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté, orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora zastaví. Zároveň ustanovenie § 23 ods. 4 zákona č. 153/2001 Z.z. vymedzuje základný účel a zmysel konania o proteste prokurátora, ako osobitného konania, v ktorom sa rozhoduje o tom, či bol porušený zákon (alebo iný

Ide o rozhodovanie o návrhu prokurátora, ktorý nie je účastníkom správneho konania. Podanie protestu nemá vplyv na formálno-právnu právoplatnosť napadnutého rozhodnutia, t. j. rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie o proteste prokurátora, ktorým správny orgán protestu nevyhovel, nie je teda samo o sebe rozhodnutím vo veci samej. Ak správny orgán protestu vyhovie, nasleduje vydanie rozhodnutia, ktorým je nahradené pôvodné právoplatné rozhodnutie; ak však správny orgán protestu nevyhovie, pôvodné právoplatné rozhodnutie, a teda aj práva a povinnosti ním založené, zostávajú nedotknuté.

(účastníka) iniciujúcej podanie protestu. Ústavný súd dospel k záveru, že späťvzatie protestu prokurátora nemá povahu vybavenia podnetu, ale výlučného dispozičného úkonu prokurátora, ktorý tento úkon naviac ani nemusí odôvodňovať. Z uvedeného ústavný súd dôvodil, že späťvzatím protestu prokurátora nemôže dôjsť k zásahu do subjektívnych práv účastníka konania o proteste prokurátora. 21. Ústavný súd Slovenskej republiky v ďalšej skutkovo podobnej veci vedenej pod sp. zn. III. ÚS 311/2021 zo dňa 13.5. 2021 sa o.i. vyjadril aj k pohnútkam, ktoré k späťvzatiu protestu viedli, uviedol cit.: „: „Z toho je zrejmé, že zákon o prokuratúre žiadnym iným spôsobom ako riadnym vybavením podnetu na podanie protestu prokurátora nereguluje nielen jeho rozhodnutie o tom, či protest podá, ale ani to, že či následne protest zoberie späť.

zotrvať. Zákon o prokuratúre, ako aj Správny súdny poriadok vzhľadom na osobité postavenie prokuratúry vo vzťahu k orgánom verejnej správy prokuratúre neukladajú povinnosť, aby v prípade nevyhovenia protestu podali proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy správnu

22. Kasačný súd súčasne dopĺňa, že sťažovateľka disponovala účinným a dostupným prostriedkom ochrany, ktorým sa mohla brániť proti tvrdenému porušeniu jej subjektívnych práv. V tejto súvislosti kasačný súd súhlasí s argumentáciou krajského súdu uvedenou v bode 18 napadnutého rozhodnutia, kde krajský súd konštatuje nasledovné: „Jedine vyššie spomenuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, ako aj Sociálnej poisťovne, ústredie, o predpísaní poistného žalobkyni, mohli byť svojimi účinkami takými rozhodnutiami, ktoré boli spôsobilé privodiť žalobkyni ako účastníkovi administratívneho konania ujmu na

Žalobkyňa takýto postup nezvolila a napriek svojej aktívnej legitimácii v takomto konaní správnu žalobu nepodala.“ K uvedenému kasačný súd tiež dopĺňa skutočnosť, že sťažovateľka tento primárny postup slúžiaci výlučne na ochranu subjektívnych práv účastníka konania nevyužila, nemôže spôsobovať konverziu nenárokovateľného inštitútu (podanie protestu) na prostriedok „nárokovateľný“. Rovnako tak nevyužitie tejto možnosti nemôže skonvertovať výlučné dispozičné oprávnenie prokurátora na postup obmedzený záujmami sťažovateľky. Opomenutie sťažovateľky brániť svoje práva dostupnými prostriedkami nemá potenciál zmeniť aj ústavným súdom interpretovaný účel a funkciu konania o proteste prokurátora, ktoré je konaním osobitným (§ 23 ods. 4 zákona č. 153/2001 Z. z.).

správny súd, ani kasačný súd týmito námietkami sťažovateľa nemohli zaoberať a ani nezaoberali. 24. Najvyšší správny súd vyslovuje záver, že v predmetnej veci bol výlučným predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovanej o zastavení konania o proteste prokurátora.

Rozhodnutie, ktorým sa po späťvzatí protestu zastavilo konanie o ňom, je tak procesným rozhodnutím, ktoré nemohlo mať vplyv na práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti účastníkov konania. Preto je takéto rozhodnutie podľa ust. § 7 písm. e) SSP vylúčené z prieskumu správnymi súdmi.

Z uvedených dôvodov kasačnú sťažnosť žalobkyne kasačný súd podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 26. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že účastníkom konania nepriznal nárok na náhradu trov tohto konania. Žalovanému ako úspešnému účastníkovi ich nepriznal z dôvodu, keďže to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP) a sťažovateľke (žalobkyni) z dôvodu, že v tomto konaní nemala úspech, a preto nemá právo na náhradu trov (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP). 27.

V Bratislave dňa 29. marca 2023