7Ssk/60/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:6023200025.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- BB-27Sa/2/2023
- IČS
- 6023200025
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci žalobcu: C.. K. L., O.. XX.XX.XXXX, V. X. Č.. XXX/.XX, Č., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Trieda SNP č. 75, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: UPS/US5/ SSVODPPKPC/SOC/2022/14125/VAL zo dňa 09.11. 2022 a číslo: UPS/US5/SSVODPPKPC/ SOC/2022/14127/VAL zo dňa 09.11.2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. BB-27Sa/2/2023-230 zo dňa 25.03.2024, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Žalovanému sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Správny súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. BB-27Sa/2/2023-230 zo dňa 25.03.2024, (ďalej „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného číslo UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2022/14125/VAL zo dňa 09.11. 2022 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie 1“) a číslo: UPS/US5/SSVODPPKPC/ SOC/2022/14127/VAL zo dňa 09.11.2022 (ďalej „preskúmané rozhodnutie 2“).
2. Preskúmavaným rozhodnutím 1 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš číslo VK1/OPPnKaPC/SOC/ 2022/9359-12 zo dňa 29.09.2022 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie 1“). Prvostupňovým
rozhodnutím 1 prvostupňový správny orgán žalobcovi odňal peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla od 01.09.2022 po tom, čo vykonal prehodnotenie jeho príjmu a zistil, že mesačný príjem účastníka konania za rok 2021 bol vo výške 713,15 eur a bol vyšší ako trojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného
osobitným predpisom. 3. Preskúmavaným rozhodnutím 2 žalovaný zamietol odvolanie účastníka konania a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš číslo VK1/OPPnKaPC/SOC/ 2022/9358-15 zo dňa 29.09.2022 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie 2“), ktorým prvostupňový správny orgán odňal účastníkovi konania peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia od 01.09.2022 po tom, čo vykonal prehodnotenie jeho príjmu a zistil, že mesačný príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím - žalobcu za rok 2021 bol vo výške 713,15 eur a bol vyšší ako trojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom.
4. V oboch preskúmavaných rozhodnutiach žalovaný konštatoval správnosť záveru prvostupňového správneho orgánu, pretože bol správne aplikovaný § 38 ods. 17 zákona č. 447/ 2008 Z.z. v znení neskorších predpisov, § 18 ods. 8 citovaného zákona a § 26d nariadenia vlády SR č. 102/2020 Z.z., podľa ktorého prehodnotenie príjmu pri opakovaných peňažných príspevkoch na kompenzáciu podľa osobitného predpisu za rok 2021 sa vykoná v septembri
2022. Keďže bolo preukázané, že príjem žalobcu ako osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na účely citovaného zákona za rok 2021 bol invalidný dôchodok vo výške 8557,81 eur, priemerný mesačný príjem posudzovanej osoby za rok 2021 bol vo výške 713,15 eur a prevýšil tak trojnásobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu vo výške 703,26 eur, v dôsledku čoho nárok na ďalšie poskytovanie predmetných peňažných príspevkov zanikol. Preto prvostupňové orgány správne podľa § 45 ods. 3 uvedeného zákona rozhodli o odňatí citovaných peňažných príspevkov a o zastavení ich výplaty.
5. Proti týmto rozhodnutiam podal žalobca správnu žalobu zo dňa 12.01.2023, v ktorej ich žiadal spolu s prvostupňovými rozhodnutiami zrušiť. Doplnením žaloby zo dňa 28.03.2023 ďalej žiadal zrušiť zmenu výkonu osobnej asistencie rodinnými príslušníkmi s platnosťou od 01. júla 2022 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, ďalej nariadiť žalovanému dôkladne vyhodnotiť delenie roka na dva polroky v súlade so zákonom č. 447/2008 Z.z. a v korektnom stave to zapracovať do jeho informačného systému, využiť opatrenie č. 6 Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR z 18. decembra 2008 len ako cenníkový podklad k vyhodnoteniu alternatívnych a účelovo totožných, resp. lepších riešení na kompenzáciu zdravotného postihnutia a napokon nariadiť žalovanému vydať rozhodnutie týkajúce sa peňažného príspevku na úpravu rodinného domu v súlade s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Sa/2/2022 s tým, že nesúhlasil, aby sa konanie zopakovalo od počiatku.
Rovnaký návrh zopakoval aj v jeho rozšírení žaloby zo dňa 15.03.2024. 6. Správny súd v napadnutom rozsudku najskôr konštatoval, že doplnenie správnej žaloby neobsahuje taký návrh, ktorý by mohol byť preskúmateľný správnym súdom. Ohľadne návrhu žalobcu na rozšírenie žaloby v časti peňažného príspevku na osobnú asistenciu konštatoval, že o tomto príspevku doposiaľ nebolo vydané žiadne rozhodnutie, ktoré by žalobca priamo napádal. Vo vzťahu k peňažnému príspevku na úpravu rodinného domu uviedol, že na správnom súde prebehlo konanie pod sp. zn. 30Sa/2/2022, ktoré je právoplatne skončené a tento rozsudok zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 22.11.2021.
Následne prvostupňový orgán dňa 15.05.2023 vydal nové rozhodnutie ktoré žalobca napadol odvolaním, o ktorom rozhodoval žalovaný dňa 12.09.2023. Správny súd nemá vedomosť o tom, že by bolo predmetné rozhodnutie žalovaného zo strany žalobcu napadnuté správnou žalobou. Predmetom súdneho konania tak je len preskúmanie rozhodnutí o odňatí peňažných príspevkov na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.
7. K zákonnosti týchto rozhodnutí žalovaného správny súd uviedol, že kompenzácie zmysle zákona č. 447/2008 Z.z. sú súčasťou systému sociálnej pomoci, ktorý vychádza predovšetkým z príjmových pomerov, ide o tzv. testované dávky poskytované tým osobám, ktoré to vzhľadom na svoju sociálnu a ekonomickú situáciu reálne potrebujú. V tomto prípade životné minimum ako spoločensky uznaná hranica príjmov fyzickej osoby predstavuje kľúčový pojem, od ktorého sa odvodzuje určovanie hmotnej núdze ako aj poskytovanie príspevkov podľa tohto
zákona. Citovaný zákon okrem splnenia zákonnej podmienky zdravotného hľadiska stanovil aj ďalší limit a to nastavenie stropu (výšky) príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, nad ktorý už nie je možné objektívne konštatovať, že peňažný príspevok bude náležite plniť svoju esenciálnu kompenzačnú funkciu. V prípade žalobcu bolo preukázané, že za sledované obdobie roku 2021 má príjem z dôchodkového poistenia 8557,81 eur, čo mesačne predstavuje vyššiu sumu ako trojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 227/2022 Z.z., t.j. sumu 703,26 eur. Konštatoval, že prvostupňové rozhodnutia sú vecne správne, keď mu podľa § 45 ods. 3 tohto zákona odňali peňažné príspevky k 01.09.2022.
Nebolo možné vyhovieť jeho požiadavke o bratí do úvahy miery inflácie, pretože správne orgány musia postupovať v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami, ktorými sú viazané a od ktorých sa pri posudzovaní výšky príjmu nemôžu odchýliť. Nebola preukázaná ani žiadna
diskriminácia žalobcu vo vzťahu k iným ťažko zdravotne postihnutým osobám, ktorým bol takto príspevok odňatý. 8. Proti tomuto rozhodnutiu podaním zo dňa 25.04.2024 podal kasačnú sťažnosť žalobca, ktorú doplnil podaním zo dňa 05.05.2024. V doplnení kasačnej sťažnosti uviedol, že súčasne podáva info žiadosť, aby sa predseda Správneho súdu v Banskej Bystrici, konajúca sudkyňa a konajúca vyššia súdna úradníčka vyjadrili, či u nich nie sú okolnosti svedčiace o ich zaujatosti voči zamestnankyni žalovaného. Ďalej namietal, že určovanie výšok peňažných príspevkov sa vykonalo v dobe stabilných inflačných ukazovateľov, čo sa však nedá povedať o dobe prehodnocovania príjmu za rok 2021. Keďže v tom čase vysoko narástla inflácia (3,2 % oproti predchádzajúcemu roku), správne orgány mali na to okamžite reagovať a vykompenzovať tú stratu reálnej hodnoty peňažných príspevkov. Pri odňatí príspevkov dochádza k retroaktivite, keďže po septembrovom prehodnotení jeho príjmu sa mu príspevky odňali od 01. septembra, avšak najskôr by sa mohli odňať až od nasledujúceho mesiaca, teda od októbra. Ďalej namietal,
že žalovaný porušil Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej „Dohovor“) tým, že voči nemu dochádza k diskriminačným rozhodnutiam žalovaného. Podľa neho preskúmavané rozhodnutia nie sú v súlade s článkom 1 ods. 2, článkom 7 ods. 5 a článkom 39 ods. 1 Ústavy SR (ďalej „ústava“). Namietal tiež, že pokiaľ nebolo možné zakomponovať do správnej žaloby v rozšírení žalobného návrhu podané žalobné body, súd mal tieto rozšírenia vylúčiť na samostatné konanie. Jedná sa o rozšírenie tak, ako ho uviedol v rozšírení zo dňa 28.03.2023 a zdôraznil podaním z 15.03.2024. K infožiadosti uviedol, že žiada o vyjadrenie predsedu Správneho súdu v Banskej Bystrici, konajúcu sudkyňu a súdneho asistenta o vydanie potvrdenia o ich nezaujatosti vyplývajúcej z prípadnej možnej existencie príbuzenského alebo iného priateľského vzťahu k zástupcom žalovanej strany. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a súčasne rozhodnúť o vylúčení rozšíreného žalobného návrhu na samostatné konanie.
9. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril. 10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými kasačný súd nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že napadnutý rozsudok je zákonný a kasačná sťažnosť je nedôvodná.
11. Predmetom súdneho prieskumu sú rozhodnutia žalovaného zo dňa 09.11.2022, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutia, ktorými boli žalobcovi odňaté v prvom prípade peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a v druhom prípade peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, oba od 01.09.2022.
Dôvodom odňatia týchto príspevkov bolo prehodnotenie príjmu žalobcu za rok 2021 v zmysle § 26d nariadenia vlády č. 102/2020 Z.z. Žalobca najmä namietal, že príjem, na ktorý správne orgány prihliadali, síce prevyšoval trojnásobok sumy životného minima, avšak sa malo prihliadnuť na 3,2 % inflačnú mieru a v tom prípade by už trojnásobok tejto sumy nedosiahol. Podľa § 38 ods. 18 zákona č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom ku dňu 14.11.2022 (právoplatnosť preskúmavaných rozhodnutí) peňažný príspevok na zvýšené výdavky nemožno poskytnúť, ak príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je vyšší ako trojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom. 29) 29) § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 45 ods. 3 citovaného zákona opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa odníme, jeho výplata sa zastaví alebo jeho výška sa zvýši alebo zníži, ak sa zmenia skutočnosti
rozhodujúce na trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu alebo na jeho výplatu. Ak sa zmenia rozhodujúce skutočnosti v priebehu kalendárneho mesiaca a za časť mesiaca patrí opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške, vyplatí sa opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške za celý kalendárny mesiac. Podľa § 18 ods. 8 citovaného zákona príjem na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu. Takto zistený príjem sa prehodnocuje pri opakovaných peňažných príspevkoch na kompenzáciu vždy v júli bežného roka a platí do konca júna nasledujúceho roka; za obdobie, za ktoré sa príjem prehodnocuje, sa považuje kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa prehodnocovanie vykonáva. Podľa § 26d nariadenia vlády SR č. 102/2020 Z.z. o niektorých opatreniach v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu
alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením Covid-19 v znení neskorších predpisov prehodnotenie príjmu pri opakovaných peňažných príspevkoch na kompenzáciu podľa osobitného predpisu47) za rok 2021 sa vykoná v septembri 2022. Takto zistený príjem platí do konca júna 2023. Na účel poskytovania opakovaných peňažných príspevkov na kompenzáciu sa do uplatnenia prehodnoteného príjmu podľa prvej vety uplatňuje príjem platný na základe posledného prehodnotenia alebo zisťovania. Prehodnotenie príjmu pri opakovaných peňažných príspevkoch na kompenzáciu podľa osobitného predpisu47) za rok 2019 a 2020 sa
nevykoná. 47) § 18 ods. 8 druhá veta zákona č. 447/2008 Z.z. 12. Kasačný súd sa v prvom rade zaoberal sťažnostnou námietkou, že správne orgány mali prihliadnuť na mieru inflácie v roku 2021 oproti predchádzajúcemu roku, o ktorú mali znížiť príjmy žalobcu dosiahnuté v roku 2021. Zákon č. 447/2008 Z.z. v § 38 ods. 17 kogentne stanovuje určitú výšku príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným poistením ako podmienku vzniku nároku na peňažný príspevok na zvýšené výdavky tak, že tento príjem musí byť nižší ako trojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Čo je to príjem, záväzne stanovuje § 18 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. Jedným z týchto príjmov je aj invalidný dôchodok [písm. c) odseku 1]. Žalobca v roku 2021 dosiahol z tohto titulu príjem 8557,81 eur, teda jeho priemerný mesačný príjem bol 713,15 eur a prevýšil trojnásobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu vo výške 703,26 eur.
Zákon nestanovuje žiaden mechanizmus, ktorý by zohľadňoval mieru inflácie, ktorou by boli príjmy uvedené v § 18 prípadne postihnuté. Za týmto účelom zákon ani nestanovuje mechanizmus navyšovania výšky jednotlivých peňažných príspevkov.
13. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že správne orgány v zmysle článku 2 ods. 2 ústavy môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Toto ustanovenie zakotvuje jeden z kľúčových princípov právneho štátu - princíp legality štátnej moci. Z citovaného článku vyplýva viazanosť verejnej moci ústavou, zákonmi a celým právnym poriadkom. V danom prípade je text právnej normy § 18 ods. 1 cit. zákona jasný a zrozumiteľný a nedáva možnosť modifikovať (znižovať) dosiahnuté príjmy o mieru inflácie. Výklad, ktorý preferuje žalobca, nie je možné vyvodiť zo znenia zákona a v podstate by týmto výkladom došlo k jeho novelizácii, čo je v právnom štáte neprípustné.
Príslušné ustanovenia zákona boli žalovaným aplikované v súlade s ich gramatickým i teleologickým výkladom. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom správneho súdu, že správne orgány boli konkrétnymi zákonnými ustanoveniami zákona č. 447/2008 Z.z. viazané a pri posudzovaní výšky príjmu žalobcu sa od ich výslovného znenia odchýliť nemohli. 14. Žalobca ďalej namietal retroaktivitu odňatia peňažného príspevku od 01. septembra 2022, hoci podľa neho k tomu mohlo dôjsť najskôr od 01. októbra 2022. Ani s týmto sa kasačný súd nestotožnil. Všeobecný mechanizmus prehodnocovania príjmu pri opakovaných peňažných príspevkoch stanovuje § 18 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z.z. tak, že zistený príjem sa prehodnocuje vždy v júli bežného roka a platí do 30.06. nasledujúceho roku. To značí, že k prehodnoteniu v júli bežného roka musí dôjsť už od 01. júla, keďže príjem zistený na základe predchádzajúceho prehodnotenia je platný len do 30. júna tohto roka. Nariadenie vlády č. 102/2020 Z.z. v § 26d stanovilo špeciálny postup oproti tomuto ustanoveniu v súvislosti s
ochorením Covid-19 v tom, že k prehodnoteniu príjmu dôjde v septembri 2022. Inak platí rovnaké pravidlo, že predchádzajúci príjem (za rok 2021) platí len do 30.08.2022. Preto v prípade, ak bol u žalobcu za rok 2021 zistený vyšší príjem ako predpokladá zákon, bolo potrebné odňať príspevky na kompenzáciu už od 01.09.2022.
15. Pokiaľ žalobca vyslovil nespokojnosť s kvalitou práce riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš a vyslovil hypotézu, že k zamietnutiu jeho žiadosti mohlo dôjsť aj preto, že vyslovil nespokojnosť s jeho prácou na jeho predchádzajúcom poste, kasačný súd túto námietku vyhodnotil ako plne hypotetickú a nemajúcu žiaden vecný súvis s preskúmavanými rozhodnutiami. 16. Ďalej žalobca namietal rozpor preskúmavaných rozhodnutí s dohovorom.
V tomto ohľade žalobca okrem všeobecnej námietky diskriminácie svojej osoby iné námietky neuviedol. K námietke diskriminácie žalobcu kasačný súd konštatuje, že tvrdenú diskrimináciu žalobca nešpecifikoval žiadnym spôsobom. Článok 5 ods. 2 dohovoru uvádza, že sa zakazuje akákoľvek diskriminácia na základe zdravotného postihnutia. Z uvedeného vyplýva, že diskriminácia sa zakazuje medzi skupinou osôb, ktoré majú zdravotné postihnutie a skupinou osôb bez takéhoto postihnutia. Ak tento článok teda pojednáva o tom, že osoby, ktoré majú zdravotné postihnutie, nemôžu byť diskriminované práve pre ich zdravotné postihnutie oproti osobám, ktoré ho nemajú, zakazuje sa teda diskriminácia skupiny osôb so zdravotným postihnutím oproti inej skupine osôb. Žalobca nenamietal, že by bol diskriminovaný práve pre svoje zdravotné postihnutie oproti osobám, ktoré takéto postihnutie nemali, nebolo teda preukázané žiadne porušenie tohto článku. 17. Žalobca nenamietal ani to, že by bol diskriminovaný oproti iným osobám v rovnakej situácii, s ktorými by sa zaobchádzalo inak, napríklad, že by niektorej ťažko zdravotne
postihnutej osobe, ktorá by poberala peňažné príspevky na kompenzáciu zvýšených výdavkov, správne orgány prihliadli na príjem znížený o mieru inflácie. Kasačný súd sa stotožnil s názorom správneho súdu, že nebolo zistené, že by správne orgány rozhodovali v tu preskúmavanej veci žalobcu odlišne než v prípade osôb, ktoré boli v rovnakej zdravotnej aj finančnej situácii.
18. K odkazu žalobcu na čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 ods. 2, čl. 7 ods. 5 a čl. 39 ods. 1 ústavy kasačný súd uvádza, že žalobca nijako nešpecifikoval, ako v jeho konkrétnom prípade malo dôjsť k ich porušeniu. K aplikácii čl. 39 ústavy kasačný súd poukazuje na nález ústavného súdu sp. zn. Pl. ÚS 19/08, v ktorom ústavný súd uviedol, že hospodárske, sociálne a kultúrne práva a slobody sú právami druhej generácie, ktorých podoba a obsah v podstatnej miere závisí od ekonomických a hospodárskych možností štátu, a je pre ne podstatné to, že sa ich podľa článku 51 ods. 1 ústavy možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Nejde preto o právo aplikovateľné priamo na základe ústavy, ale o také právo, ktorého uplatnenie je možné len v súlade s bežným zákonodarstvom.
Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu taktiež vyplýva, že priestor pre voľnú úvahu poskytnutý ústavou zákonodarcovi pri prijímaní týchto zákonov nemožno chápať absolútne; jej limity treba hľadať predovšetkým v ústavných princípoch a v požiadavke ochrany ďalších hodnôt, na ktorých je ústava založená a ktoré chráni.
19. Tak, ako iné sociálne práva (napr. právo na prácu, právo na vzdelanie), aj právo na zdravie a právo na primerané hmotné zabezpečenie sú relatívne a závisia od ekonomických možností spoločnosti. Sociálne práva sa vyznačujú postupnou realizáciou a maximálnym využitím dostupných zdrojov. Štát, ktorý postupuje v súlade s týmito požiadavkami, sa snaží zabezpečiť čo najvyššiu úroveň sociálnej ochrany pre čo najväčší počet obyvateľov, teda využíva svoje zdroje efektívne. Aj pri najväčšej možnej efektivite však reálna úroveň ochrany závisí od objemu prostriedkov, ktoré má štát k dispozícii.
Európsky súd pre ľudské práva opakovane dospel k záveru, že v rámci sociálnej, zdravotnej a hospodárskej politiky disponujú štáty širokým priestorom pre voľnú úvahu, a to najmä vo vzťahu k stanoveniu priorít výdavkov z obmedzených verejných prostriedkov.
20. Pri posudzovaní tu nastoleného prípadu podľa názoru kasačného súdu postup zákonodarcu, ktorým v zmysle § 18 ods. 1 z. č. 447/2008 Z.z. zahrnul do príjmov aj invalidný dôchodok (bez prihliadania na prípadnú infláciu), nemožno posudzovať ako svojvoľný ani zasahujúci podstatu práva na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu v zmysle článku 39 ods. 1 ústavy, keďže ako jedna z dávok sociálneho poistenia kompenzuje stratu alebo zníženie príjmu zo zárobkovej činnosti z dôvodu vzniku sociálnej udalosti, ktorou je vznik invalidity. 21. Ďalej sa kasačný súd zaoberal námietkou žalobcu, že v prípade, ak správny súd nemohol rozhodnúť o jeho doplnení správnej žaloby, mal nové žalobné návrhy vylúčiť na samostatné konanie. Kasačný súd preto skúmal, či žalobca v rozšíreniach správnej žaloby zo dňa 28.03.2023 alebo 15.03.2024 v zmysle § 203 ods. 1 SSP špecifikoval ďalší spôsobilý predmet prieskumu (okrem tu preskúmavaných rozhodnutí).
22. V doplnení žaloby zo dňa 28.03.2023 (ktoré zopakoval podaním zo dňa 15.03.2024) žiadal zrušiť „aplikovanú zmenu výkonu osobnej asistencie rodinnými príslušníkmi s platnosťou od 01. júla 2022 a vec vrátiť ústrediu na ďalšie konanie“ a „dôkladne vyhodnotiť delenie roka na dva polroky v súlade s citovaným zákonom a v korektnom stave to zapracovať do informačného systému“. K tomu správny súd konštatoval, že povinnosti navrhované žalobcom v rozšírení žaloby uložiť nemožno, pričom zdôraznil, že vo vzťahu k rozšíreniu žaloby v časti namietania postupu žalovaného pri osobnej asistencii žalobcovi nebolo vydané žiadne rozhodnutie. S týmto posúdením sa kasačný súd stotožnil. Na doplnenie uvádza, že žalobca napadá rozhodovaciu prax úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré s účinnosťou od 01. júla 2022 aplikujú legislatívnu zmenu účinnú od 01. júla 2022. Žalobca tak napadá samostatne len postup správnych orgánov bez toho, aby jeho výsledkom bol individuálny správny akt dotýkajúci sa jeho subjektívnych práv alebo povinností. Správna žaloba voči takémuto predmetu súdneho prieskumu je neprípustná a pokiaľ by aj bola vylúčená na
samostatné konanie, by musela byť odmietnutá podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. 23. Ďalej žalobca v doplneniach správnej žaloby žiadal nariadiť ústrediu „vydať rozhodnutie v striktnom súlade s rozsudkom Krajského súdu Banskej Bystrici č. k. 30Sa/2/2022“ (podanie z 28.03.2023), resp. „k tej veci opätovne rozhodnúť“ (podanie z 15.03.2024) a v tejto súvislosti žiadal využiť opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 6/2009 Z.z. z 18.12.2008 len ako cenníkový podklad, keďže nesúhlasil s jeho obsahom. Správny súd k tomu zistil, že správny súd v inom súdnom konaní rozsudkom sp. zn. 30Sa/2/2022 zo dňa 08.09.2022 zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 22.11.2021 vydané o žiadosti žalobcu o priznanie peňažného príspevku na úpravu rodinného domu. Následne prvostupňový orgán vydal nové rozhodnutie zo dňa 15.05.2023, ktoré žalovaný rozhodnutím zo dňa 12.09.2023 potvrdil. Kasačný súd konštatuje, že hoci § 203 ods. 1 SSP umožňuje fyzickej osobe zmeniť
rozsah správnej žaloby až do rozhodnutia správneho súdu, je potrebné, vzhľadom na dispozičnú zásadu, uviesť konkrétne rozhodnutie, ktoré má byť novým predmetom prieskumu. V rozšírení správnej žaloby žalobca nežiadal zrušiť žiadne konkrétne rozhodnutie, ale žiadal opätovne rozhodnúť v jeho veci, v ktorej bol vydaný rozsudok sp. zn. 30Sa/2/2022.
Preto niet predmetu konania, ktorý by mohol byť ako individuálny správny akt preskúmaný súdom a takáto správna žaloba by ako neprípustná musela byť podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietnutá. Nejde ani o žalobu proti prípadnej nečinnosti žalovaného, keďže žalobca nečinnosť žalovaného netvrdil. Správny súd teda nepochybil, keď takého rozšírenie žaloby nevylúčil na samostatné konanie. 24. Čo sa týka žiadosti podľa z. č. 211/2000 Z.z., ktorú žalobca pripojil ku kasačnej sťažnosti, z jej obsahu vyplýva, že je adresovaná Správnemu súdu v Banskej Bystrici a žiada v nej, aby predseda správneho súdu, sudkyňa a súdny úradník potvrdili svoju nezaujatosť vzhľadom na prípadnú možnú existenciu príbuzenských či iných vzťahov so zamestnankyňou žalovaného. Keďže neobsahuje žiadnu konkrétnu sťažnostnú námietku, kasačný súd sa ňou nezaoberal.
25. Kasačný súd na záver konštatuje, že preskúmavané rozhodnutia žalovaného spolu s prvostupňovými rozhodnutiami sú v celom rozsahu zákonné, skutkový stav ohľadne príjmov žalobcu bol zistený dostatočne a bol správne subsumovaný pod konkrétne ustanovenia zákona č.447/2008 Z.z. Správny súd sa riadne vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami žalobcu uvedenými v správnej žalobe a jej doplneniach a žalobu vecne správne zamietol. Preto kasačný súd podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
26. O náhrade trov kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal, pretože nebola splnená podmienka § 168. Žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).
27. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 26. marca 2025