7Ssk/61/2024

1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobkyňa sa v máji 2020 vážne zranila pri dopravnej nehode, a preto požiadala o žalovanú o výplatu invalidného dôchodku. Jej zdravotný stav posúdil posudkový lekár pobočky v Bratislave, ktorý zohľadnil prepúšťaciu správu z chirurgickej kliniky z mája 2020, z kúpeľov z júla 2021, ako aj nález z vyšetrenia chrbtice magnetickou rezonanciou z februára 2021 a odborné správy neurológa z marca, augusta a októbra 2021 a ortopéda z decembra 2020, januára, februára, marca, apríla, júla a septembra 2021. Na ich základe v posudku z 15. novembra 2021 u žalobkyne ustálil tieto diagnózy: porucha uloženia menisku kvôli starej trhline a poraneniu; obojstranný primárna gonartróza; iná bolesť chrbta na viacerých miestach chrbtice; krčno hlavový syndróm; zdĺhavá poúrazová bolesť hlavy; úrazové natrhnutie driekovej medzistavcovej platničky; zlomenina spodiny očnice; otras mozgu; zlomenina iných a bližšie neurčených častí zápästia a ruky; otvorená rana pery a dutiny; pomliaždenina pleca a ramena; pomliaždenie iných častí zápästia

predpisov. Tomu priradil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % (z rozpätia 10 až 20 %), ktorú kvôli iným zdravotným postihnutiam zvýšil o 10 %. 3. Vychádzajúc z tohto posudku ústredie žalovanej rozhodnutím z 23. decembra 2021 zamietlo žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok, pretože nie je invalidná v zmysle § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. Žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, ku ktorému priložil aj ďalšie odborné nálezy neurológa z marca a augusta 2021 a januára 2022, psychiatra z apríla, augusta a decembra 2021 a z rehabilitačného vyšetrenia z decembra 2021.

4. Následne v odvolacom konaní zdravotný stav žalobkyne posúdila posudková lekárka ústredia. Tá okrem správ, ktoré už posúdil posudkový lekár pobočky, zohľadnila aj odborný nález ortopéda z apríla 2022 a psychiatra z marca 2022. Po ich zhodnotení ustálila u žalobcu tie isté diagnózy ako posudkový lekár pobočky, okrem obojstrannej primárnej gonartrózy, úrazového natrhnutia driekovej medzistavcovej platničky a dopravnej nehody.

. ., len ľahký stupeň obmedzenia rozsahu pohybu“. Vo februári 2021 sa potvrdil nález degeneratívnych zmien na chrbtici (nie úrazového pôvodu), neurotopický nález je však negatívny „až na redukovanú dynamiku krčnej a driekovej chrbtice“, ďalšie ťažkosti sú „v subjektívnej rovine prežívania“. Psychiatrické vyšetrenia potvrdzujú posttraumatickú stresovú poruchu, vďaka liečbe je však stav žalobkyne stabilizovaný, „bez porúch vnímania, v myslení bez bludných a suicidálnych myšlienok, bez porúch mnestických a kognitívnych funkcií“. Posudková lekárka tak za rozhodujúce zdravotné postihnutie považovala degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s miernym funkčným postihnutím, podľa kap.

20 % (z rozpätia 20 až 35 %), ktorú kvôli ostatným postihnutiam zvýšila o 10 %. Na základe tohto posudku generálny riaditeľ žalovanej svojím rozhodnutím z 19. augusta 2022 potvrdil rozhodnutie ústredia o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok a v jeho odôvodnení citoval celý odborný posudok o invalidite. 5. Žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu a v konaní o nej predložila aj znalecký posudok č. 39/2023 z 30. júna „2020“ (správne zrejme: 2023) vypracovaný W.. W., ktorým správny súd na pojednávaní vykonal dokazovanie, rovnako ako odborným posudkom o invalidite z 29. júla 2022. Nato tu napadnutým rozsudkom č. k. ZA-36Sa/1/2022-166 zamietol žalobkyninu správnu žalobu. Nestotožnil sa s názorom, že by preskúmavané rozhodnutie nebolo odôvodnené, keď žalobkyňa bližšie nevysvetlila žiadne konkrétne nedostatky. Záver, že žalobkyňa nie je invalidná, sa opiera o odborný posudok o invalidite, podľa ktorého je miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, teda menej než 40 % v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Správny súd nesúhlasil ani s tým, že by posudok nebol nestranný, pretože zákon výslovne zveruje posudkovú činnosť posudkovým lekárom žalovanej a tí nemajú žiaden osobný záujem na jej výsledku. Závery odborného posudku (vrátane záveru, že ťažkosti žalobkyne sú len v rovine subjektívneho prežívania) majú riadnu oporu v lekárskych nálezoch. Posudková lekárka riadne vysvetlila, že funkčné postihnutie chrbtice žalobkyne je mierne, bez prejavov nervového a svalového dráždenia, a preto mu zodpovedá len miera poklesu 20 %. Rovnako zobrala do úvahy aj ďalšie ochorenia, ktoré by podľa nej samostatne neprevyšovali mieru poklesu 20 %. Preto ich zohľadnila len zvýšením určenej miery poklesu o 10 % v zhode s § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. Posúdenie zdravotného stavu v neprítomnosti žalobkyne zodpovedalo ustanoveniu § 293eu ods. 1 cit zák., keďže sa udialo v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie. Lekárske správy vyhotovené po vydaní preskúmavaného rozhodnutia nebolo možné zohľadniť kvôli ustanoveniu § 135 ods. 1 SSP. Rovnako znalecké posudky boli vypracované až po jeho vydaní, no ak dokumentujú zhoršenie zdravotného stavu, môže žalobkyňa podať žalovanej novú žiadosť o invalidný dôchodok. K psychiatrickému posudku správny súd dodal, že dokumentuje prerod posttraumatickej stresovej poruchy na zmenu osobnosti, teda zhoršovanie zdravotného stavu. Ďalšie dokazovanie nepovažoval za potrebné a nestotožnil sa ani s námietkou, že by nedoručením odborného posudku z 29. júla 2022 došlo k porušeniu procesných práv žalobkyne. Jeho obsah bol totiž zhrnutý v preskúmavanom rozhodnutí. 6. Uznesením č. k. ZA-36Sa/1/2022-197 správny súd opravil rok vyhlásenia rozsudku.

7. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa zruší preskúmavané rozhodnutia, aj rozhodnutie z 23. decembra 2021. Na úvod namietla, že správny súd nedostatočným odôvodnením svojho rozsudku porušil jej právo na spravodlivý proces, a podala svoje námietky voči jednotlivým odsekom jeho odôvodnenia. Súd podľa nej zašiel do roviny „fabulácii“ a „nepodložených záverov“, pretože prvostupňové rozhodnutie žalovanej nemal takmer žiadne odôvodnenie, ďalšie posudky (ktoré žalobkyňa označuje ako „posudky“, teda v úvodzovkách, resp. „akože posudky“) boli vypracované bez jej prítomnosti a riadne nehodnotia jej zdravotný stav. Vytkla správnemu súdu tendenčný prístup v snahe napomáhať žalovanej, keďže tá má vlastný záujem na výsledku konania a jej zamestnanci tak musia byť zaujatí. Súd odobril aj bagatelizovanie zdravotného stavu zo strany žalovanej, ktoré vyvrátili predložené znalecké posudky. Ďalej žalobkyňa vytkla správnemu súdu, že „nepozná podrobne“ prerokúvanú vec, o čom svedčia jeho zmätočné a neudržateľné závery. Za „absurdný“ považovala jeho záver, že mimoriadna situácia skončila až v septembri 2023, keď už v roku 2022 sa bežne realizovali osobné vyšetrenia. Preto aj žalovaná mala vykonať posúdenie za osobnej účasti žalobkyne. Žalobkyňa jasne uviedla, aké nedostatky ma preskúmavané rozhodnutie a s ktorými lekárskymi správami sa nevyrovnalo. Nie je pravdivým názor správneho súdu, že predložené znalecké posudky sa netýkajú stavu v čase vydania rozhodnutia, pretože sa venujú celému obdobiu od vzniku ujmy. Odkaz, že si môže podať novú žiadosť, pôsobí podľa žalobkyne „alibisticky“. Správny súd podľa nej „odignoroval“ návrhy na vykonanie dokazovania a svoje stanovisko odôvodnil jednou vetou, no neodpustil si „svojvoľnú“ a „ničím nepodloženú“ vetu, že ani znalecký posudok nepreukazuje nesprávne vyhodnotenie zdravotného stavu v preskúmavanom rozhodnutí. Výsluch posudkového lekára je podľa žalobkyne kľúčovým dôkazom, pretože celé posúdenie zdravotného stavu na ňom stojí a padá. Súd však znova „zastal úlohu advokáta“ žalovanej. Žalobkyňa zopakovala že odborný posudok o invalidite je nezákonný listinný dôkaz, lebo nie je nikým podpísaný, s čím sa súd nevysporiadal. Okrem toho nebol žalobkyni doručený ani žalovanou, ani súdom, rovnako jej nebol doručený administratívny spis, ani s ním nebola oboznámená. Záverom žalobkyňa napadla zrejmú „tendenčnosť“ a „neobjektívnosť“ rozhodovania súdu v tomto konaní, ktorý prenášal dôkaznú ťarchu žalovaného na ňu. 8. Žalovaná sa nevyjadril k riadne doručenej kasačnej sťažnosti.

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené sťažnostné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP).

Toto ustanovenie nadväzuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá právo na riadne odôvodnenie považuje za súčasť práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

No sama okolnosť, že odpovede súdu nezodpovedajú očakávaniam účastníka, neznamená porušenie práva na spravodlivý proces (porov. z posledného obdobia - naprieč senátmi - napr. uznesenia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 337/2023, II. ÚS 305/2023, III. ÚS 279/2023 a IV. ÚS 247/2023).

žalovanej. V tejto súvislosti však treba v záujme veci pripomenúť, že ani snaha posilniť presvedčivosť argumentov nemôže viesť k vybočeniu zo štandardov zdvorilej úradnej komunikácie. Tá pritom nie je samoúčelná. Je vyjadrením profesionality a vzájomného rešpektu všetkých subjektov zúčastnených na konaní a umožňuje pestovať vzájomnú dôveru, že tieto sa navzájom s úctou počúvajú. Ak sa v úradnom styku komunikuje bez emócií, osobných útokov či agresie, vytvárajú sa tým zdravé predpoklady, aby sa všetci mohli sústrediť na podstatu sporu a racionálne hodnotenie všetkých okolností prípadu, čo v konečnom dôsledku nevyhnutne prispieva k spravodlivému rozhodnutiu. Aj názory, ktorými účastník konania alebo jeho právny zástupca nesúhlasia s rozhodnutiami súdov, sa dajú formulovať vecne, slušne a zdvorilo a nestrácajú pritom na svojej presvedčivosti. Nemožno privoliť, aby sa novou normou slušnej úradnej komunikácie stali útočné prejavy, ktorých primárnou úlohou nie je zdôrazniť fakty, ale vyvolať negatívne a pohŕdavé emócie k názorom iných (porov. uznesenie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 543/2024).

Následne sa postupne vyrovnal s jednotlivými námietkami žalobkyne, ktoré sa týkali nedostatočného odôvodnenia rozhodnutí, zaujatosti posudkových lekárov, a záverov odborných posudkov žalovanej. Riadne porovnal závery posudkov s obsahom jednotlivých lekárskych správ a zrozumiteľne vysvetlil, v čom videl oporu pre záver žalovanej, že ťažkosti žalobkyne sú v rovine subjektívneho prežívania. Rovnako vysvetlil, prečo má v spisoch oporu určenie miery poklesu zárobkovej schopnosti na dolnej hranici zákonného rozpätia. Rovnako zrozumiteľne vysvetlil žalobkyni aj to, prečo mohla byť lekárska posudková činnosť vykonaná v jej neprítomnosti. Konečne, správny súd vykonal dokazovanie aj posudkami, ktoré žalobkyňa predložila, a zrozumiteľne vysvetlil, že ustanovenie § 135 ods. 1 SSP neumožňuje zohľadniť ich (aktuálne závery) v prebiehajúcom konaní, kde sa preskúmava rozhodnutie z augusta 2022.

Lekársku posudkovú činnosť vykonávajú podľa § 153 ods. 5 cit. zák. posudkoví lekári sociálneho poistenia pobočky a posudkoví lekári sociálneho poistenia ústredia žalovanej. Zákon č. 461/ 2003 Z. z. však neupravuje žiadne osobitné náležitosti, aké by mal spĺňať posudok, ktorý je výsledkom tejto lekárskej posudkovej činnosti. Neustanovuje teda ani jeho názov (či ide o „lekársky“ alebo „odborný“ posudok), ani požiadavku uviesť meno, priezvisko či podpis posudkového lekára. Z obsahu administratívneho spisu, ktorý predložila žalovaná podľa § 105 písm. c) SSP, je zrejmé, že dva odborné posudky (z 15. novembra 2021 a 10. februára 2022) vypracoval posudkový lekár pobočky a jeden (z 29. júla 2022) posudková lekárka ústredia. V administratívnom spise sú všetky tri riadne podpísané, aj s uvedením mena a priezviska posudkového lekára.

Lekárske správy, z ktorých tento posudok vychádza, predložila žalobkyňa sama, a preto o ich obsahu mala vedomosť (a sama mohla kedykoľvek nazrieť do spisu v zmysle § 190 zákona č. 461/ 2003 Z. z.). K námietke, že správny súd nedoručil žalobkyni administratívny spis, treba dodať, že takáto povinnosť nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Správneho súdneho poriadku.

15. K tvrdenému nedostatku nestrannosti posudkových lekárov možno vypozovovať, že staršia judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (porov. rozsudok sp. zn. 1 Sdo 21/ 2005, judikát R 62/2006) naznačovala určité pochybnosti o objektivite posudkových lekárov ako zamestnancov žalovanej. Neskoršia judikatúra ústavného súdu (porov. v tomto smere uznesenia sp. zn. II. ÚS 713/2014 alebo I. ÚS 338/2020) ani najvyššieho súdu (porov. napr. rozsudok sp. zn. 1 So 74/2013) však takýto záver neprevzala a kasačný súd sa s nimi stotožňuje. Už citované ustanovenie § 153 zákona č. 461/2003 Z. z. totiž výslovne zveruje lekársku posudkovú činnosť práve posudkovým lekárom žalovanej, hoci môžu byť jej zamestnancami. Zákon teda zjavne predpokladá (aj) zamestnanecký vzťah medzi žalovanou a posudkovým lekárom a napriek tomu ustanovuje, že práve jeho posudok je základným odborným stanoviskom k odbornej otázke zníženia miery zárobkovej schopnosti. Záver, že takýto posudok je len z tohto dôvodu neobjektívny, by tak celkom zjavne odporoval zákonnej

16. Podľa judikatúry musí byť z lekárskeho posudku zrejmé, akými úvahami sa posudkoví lekári pri posudzovaní zdravotného stavu poistenca riadili, a aj dôvody určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia s prislúchajúcou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (porov. v tomto smere ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, napr. jeho rozhodnutia sp. zn. 1 So 97/2005, judikát R 29/2007, sp. zn. 10 So 97/2014 alebo sp. zn. 1 So 72/2015, ale aj rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. 9 Sk 7/2021, 9 Sk 11/2021 a 7 Ssk 67/2021 a ďalšia nadväzujúca judikatúra). Pokles schopnosti vykonávať zárobkovä činnosť sa totiž podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopností poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a rovnakých schopnosti zdravej fyzickej osoby. V zmysle § 71 ods. 4 cit. zák. sa posudzuje sa na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a

mimoriadnej situácie (porov. legislatívnu skratku v § 293er ods. 1) vylučovalo uplatňovanie práve časti vety za bodkočiarkou v § 153 ods. 5. To, že uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11. marca 2020 vyhlásilo mimoriadnu situáciu a že tá bola odvolaná až uznesením č. 446 z 13. septembra 2023, je rýdza skutočnosť, a preto nie je zrejmé, čo je na tomto závere správneho súdu absurdné. Pokiaľ ide o žalobkyňou predložené znalecké posudky, tie takisto nie sú lekárskymi správami ani údajmi zo zdravotnej dokumentácie, ani komplexnými funkčnými vyšetreniami, a preto samy osebe nie sú podkladom posúdenia poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Navyše boli vypracované na iné účely (zistenia príčinnej súvislosti následkov dopravnej nehody), a preto nič jasne nehovoria o správnosti či nesprávnosti odborných posudkov žalovanej, ako to uzavrel už správny súd. 18. Podľa už citovanej judikatúry správny súd skúma, či obsah odborného posudku o invalidite nie je v rozpore s obsahom lekárskych nálezov alebo niektoré lekárske nálezy vôbec nezohľadňuje, alebo svojou celkovou skladbou nie je nepreskúmateľný. Súd však nemôže voľnou úvahou nahradiť odborné závery posudkových lekárov vlastnými závermi. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom správneho súdu, že posudkoví lekári žalovanej dostatočne komplexne posúdili zdravotný stav žalobkyne s prihliadnutím na všetky jej diagnózy a dostatočne sa vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre ich závery. Z obsahu odborných posudkov, ako sú podrobne reprodukované v odsekoch 1 až 4 tohto rozsudku, je zrejmé, že posudkoví lekári vzali do úvahy a posúdili všetky lekárske správy, ktoré im žalobkyňa predložila. Na základe predložených správ sa lekárske posudky v prerokúvanej veci zaoberali všetkými ochoreniami žalobkyne od dopravnej nehody v máji 2020 a ich vývojom. Posudková lekárka ústredia v ostatnom posudku z 29. júla 2022 zrozumiteľne vysvetlila, že väzivový aparát kolien nie je poškodený, obmedzený je len rozsah jeho hybnosti. Ťažkosti, ktoré žalobkyňa opisuje v súvislosti s chrbticou, nemajú oporu v objektívnych vyšetreniach, teda objektívne vyšetrenia nepotvrdzujú také fyziologické zmeny alebo postihnutia, ktoré by objektívne mohli byť zdrojom udávaných ťažkostí. Posttraumatická stresová porucha bola v čase posudzovania liečená a stav bol opísaný ako stabilizovaný, bez prejavov porúch. Tento záver nespochybňuje ani obsah znaleckého posudku č. 39/2023 (vypracovaného 30. júna 2023), ktorý výslovne uvádza, že depresívna porucha sa môže vyvinúť (a u žalobkyne aj vyvinula) práve z posttraumatickej stresovej poruchy. Inak povedané, ak tento posudok ustálil u žalobkyne depresívnu poruchu, nijako tým nie je vylúčené, že posudková lekárka mala v odbornom náleze psychiatra v júli 2022, stále len podklad na ustálenie posttraumatickej stresovej poruchy.