7Ssk/6/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, právnej veci žalobcu: C. Q., T.. XX.X.XXXX, H. H.G. Č.. XXX/XX, H., právne zastúpený JUDr. Dušanom Motúsom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova č. 3 Prievidza, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. 45597-5/ 2020-BA zo dňa 29.6.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 29Sa/16/2020-36 zo dňa 9.6.2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Žalovanej náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

4.3.2016 a podľa neho u poškodeného nebol zaznamenaný vznik bolesti počas práce pôsobením náhlej kompresnej, distrakčnej, translačnej či rotačnej sily a preto poškodenie zdravia (chrbtice) ani nemožno kvalifikovať ako pracovný úraz. Zobrazovacími metódami

Posudkový lekár dal za účelom objektívneho posúdenia možnej choroby z povolania vypracovať znalecký posudok znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie choroby z povolania. Znalkyňa I.. I. Y. v znaleckom posudku zo dňa 5.1.2020 uvádza, že u poškodeného nemožno spätne priznať chorobu z povolania. Subjektívne ťažkosti súviseli predovšetkým s vertebrogénnymi ťažkosťami. S progresiou degeneratívnych zmien na chrbtici dochádzalo k zvýrazneniu ťažkosti, predpokladá viacfaktoriálnu genézu ťažkosti (okrem vertebrogénnych aj fajčenie a etyl). Objektívne nálezy na horných končatinách, ktoré by mali potvrdiť vazoneurózu (poškodenie z vibrácií) boli negatívne. Pletyzmografické krivky v roku 1992 aj v roku 2016 boli úplne fyziologické, nálezy z roku 1993 a 2000 vykazovali len mierne oploštenie kriviek, teda neodškodniteľný stupeň vazoneurózy už aj vzhľadom k tomu, že chladový test bol opakovane vždy negatívny a v norme. U poškodeného nevznikla choroba z povolania.

nedostatočné dokazovanie vo veci zistenia prípadnej choroby z povolania u poškodeného, Sociálna poisťovňa v ďalšom konaní posúdila pokles pracovnej schopnosti poškodeného nielen z hľadiska prac. úrazu, ale aj možnej choroby z povolania. Preto bolo nariadené ďalšie znalecké dokazovanie I.. I. Y., ktorá vypracovala znalecký posudok č. 1/2020. Z jeho záverov

Z uvedených dôvodov poškodený nemá nárok na úrazovú rentu v dôsledku utrpeného pracovného úrazu a netrpí žiadnou chorobou z povolania, ktorá by mu mohla spôsobovať pokles pracovnej schopnosti. 4. Správny súd sa v napadnutom rozsudku stotožnil s názorom žalovanej, že skutkový stav bol zistený v dostatočnej miere. Oba znalecké posudky dostatočným spôsobom vyhodnotili zdravotný stav žalobcu so závermi, že v jeho prípade poškodenie chrbtice nie je v priamej súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 12.11.1991. Žalobcovi nie je možné spätne priznať ani chorobu z povolania, pričom zdravotný stav žalobcu nezodpovedá ani chorobe z vibrácii a ani chorobe z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín. Znalkyňa I.. Y. sa vysporiadala aj s lekárskymi nálezmi zo dňa 22.5.1996, 10.5.1996 a 4.1.1999, ktoré diagnostikovali vazoneurózu, ktorá je najdominantnejším prejavom choroby z vibrácii.

Všetky vyššie uvedené závery lekárov vychádzajú len zo subjektívnych údajov (ťažkostí) pacienta o tŕpnutí rúk, bez overenia vyšetreniami klinickými alebo laboratórnymi (chladový test, reopletyzmografické vyšetrenia absentujú). Pritom pracovní lekári I.. Y. Z. I.. D., na základe náležitých vyšetrení túto diagnózu nepotvrdili. V uvedenom prípade tŕpnutie v rukách svedčí skôr pre neuropathiu -útlakový syndróm, ktorý bol neurológom uvedený už v roku 1992, a nie pre poruchu mikrocirkulácie. Ďalej sa vyjadrila k zisteniu vasodiskinézy v roku 1993 a v roku 2000, čo je jedno z počiatočných štádií vazoneurózy, ktoré však nie je odškodniteľné.

V zákonom stanovenej lehote podal voči tomuto rozsudku kasačnú sťažnosť žalobca. Namietal nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov preskúmavaného rozhodnutia žalovanej zo dňa 29.6.2020, ktorú bližšie neodôvodnil. Ďalej namietal, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci. K tejto námietke

Je totiž nepravdepodobné, že by sa u neho rozvinulo neprofesionálne ochorenie v tak krátkom čase po pracovnom úraze bez príčinnej súvislosti s týmto úrazom. Ak by aj išlo o čiastočný invalidný dôchodok z dôvodu neprofesionálneho ochorenia, neznamená to, že na nepriaznivom zdravotnom stave sa nemohli podieľať aj následky pracovného úrazu. Nestotožnil sa s názorom

horných končatinách. Pokiaľ znalkyňa argumentovala, že tieto diagnózy boli stanovené bez vykonania klinických a laboratórnych vyšetrení, žalobca má za to, že neurológ ako odborník predsa neurčuje diagnózu len na základe tvrdení pacientov, ale ak žalobcovi neurológ určitú diagnózu stanovil, tak zrejme vychádzal aj z realizovaných vyšetrení. Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že kasačný súd zruší rozhodnutie generálneho riaditeľa Soc. poisťovne a vec vráti na ďalšie konanie. 6. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 3.8.2021.

8. Predmetom súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým nepriznala žalobcovi nárok na úrazovú rentu podľa § 88 zák. o soc. poistení z dôvodu, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi zhoršením zdravotného stavu žalobcu a pracovným úrazom utrpeným v roku 1991. Podľa žalovanej zhoršenie jeho zdravotného stavu po utrpení pracovného úrazu nastalo len v dôsledku degeneratívnych zmien na chrbtici žalobcu. Ďalej nebola preukázaná choroba z povolania ako jeden zo základných predpokladov pre vznik nároku na úrazovú rentu. Podľa názoru žalobcu nebol zistený dostatočne skutkový stav, teda komplexné zhodnotenie jeho zdravotného stavu, pričom namietal závery oboch znaleckých posudkov, t. j. aj nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi pracovným úrazom a zhoršením jeho zdravotného stavu, ako aj nepreukázanie vzniku choroby z povolania.

Po podaní žiadosti o úrazovú rentu zo dňa 7.2.2013 bolo rozhodnuté žalovanou dňa 3.4.2013, že žalobca nemá nárok na úrazovú rentu. Na základe odvolania vo veci rozhodoval správny súd rozsudkom č.k. 12Sd/178/2013-30 z 13.2.2013, ktorý rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

10. Následne žalovaná požiadala o vypracovanie znaleckého posudku v odvetví ortopédia I.. N. I.. Znalec dospel k záveru, že poškodenie chrbtice žalobcu nie je v priamej súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 12.11.1991, pričom charakter práce bol jedným z predispozičných vyvolávajúcich faktorov degeneratívneho ochorenia chrbtice. Popisované „zacvaknutie nervu“ bolo najpravdepodobnejšie z dôsledku svalového stuhnutia v tejto oblasti chrbtice.

11. Na základe uvedeného žalovaná rozhodnutím zo dňa 11.7.2016 opätovne nepriznala žalobcovi nárok na úrazovú rentu. Na odvolanie žalobcu vo veci rozhodoval generálny riaditeľ žalovanej, ktorý rozhodnutím zo dňa 16.11.2016 jeho odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. O podanej správnej žalobe voči rozhodnutiu zo dňa 16.11.2016 rozhodoval Krajský súd v Trenčíne, ktorý rozsudkom č.k. 14Sa/12/2016-46 zo dňa 21.3.2017 zamietol žalobu. O kasačnej sťažnosti voči tomuto rozsudku rozhodoval NS SR rozsudkom sp.zn. 9Sk/8/2017 zo dňa 27.6.2018, ktorým zmenil rozsudok krajského súdu a zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 16.11.2016. Opätovne vyhodnotil zistený skutkový stav ako nedostatočný, najmä čo sa týka možného zistenia choroby z povolania. Kasačný súd konštatoval, že po v poradí prvom zrušení rozhodnutia žalovanej si žalovaná obstarala znalecký posudok I.. I., ktorý dospel k záveru, že poškodenie chrbtice žalobcu nie je v priamej súvislosti s pracovným úrazom z 12.11.1991, charakter jeho práce bol jedným z predispozičných

dňa 22.5.1996 a neurológom dňa 4.1.1999. Všetky tieto diagnózy boli stanovené len na základe subjektívnych ťažkostí pacienta (tŕpnu mu obe ruky). Neboli vykonané žiadne objektívne vyšetrenia na potvrdenie diagnózy. Tŕpnutie rúk je subjektívny údaj vyskytujúci sa pri viacerých klinických diagnózach. Na základe subjektívnych údajov nie je možné vykonať jednoznačnú diagnózu, t. j. je nutné ju overiť objektívnym klinickým a laboratórnym vyšetrením, inak sú v podstate zavádzaní aj ďalší odborní lekári. V uvedenom prípade tŕpnutie v rukách svedčí pre neuropathiu - útlakový syndróm, ktorý už bol neurológom uvedený pri vyšetrení v roku 1992 a 1997 ortopédom, a nie pre poruchu mikrocirkulácie.

14. Podľa § 2 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. o soc. poistení v znení účinnom ku dňu 7.7.2020 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) sociálne poistenie podľa tohto zákona je úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len "pracovný úraz") a choroby z povolania. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ cit. zákona pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi. Podľa § 8 ods. 2 písm. a/ cit. zákona choroba z povolania podľa tohto zákona je choroba uznaná príslušným špecializovaným pracoviskom podľa osobitného predpisu, zaradená do

Podľa § 196 ods. 1 cit. zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

16. Podmienkou nároku na úrazovú rentu je, že zamestnanec zamestnávateľa uvedeného v § 16 zákona o sociálnom poistení má určitý (zákon definovaný) pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Pokiaľ bola existencia pracovného úrazu alebo choroby z povolania preukázaná, ďalšou kľúčovou otázkou, ktorú je v rámci tohto konania zásadné posúdiť, je otázka, či zamestnanec má pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca práve v dôsledku pracovného úrazu alebo zistenej choroby z povolania. 18. Čo sa týka posúdenia existencie pracovného úrazu, túto otázku žalovaná vyhodnotila tak, že k pracovnému úrazu utrpenému dňa 12.11.1991 došlo, pretože bývalý zamestnávateľ existenciu pracovného úrazu uznal. Čo sa týka existencie choroby z povolania, táto doposiaľ zistená nebola a na túto otázku žalovaná vykonala dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania. 19.

žalobcu. V konaní, ktoré predchádzalo vydaniu tu preskúmavaného rozhodnutia žalovanej, už bol skutkový stav zistený dostatočne. Závery znaleckých posudkov I.. I. Z. I.. Y. dávajú dostatočné odpovede na otázky, ktoré bolo potrebné v danom konaní vyriešiť. 20. Čo sa týka pracovného úrazu, jeho existencia teda bola nesporná. Spornou však zostávalo

21. Pre posúdenie, či žalobca má nárok na úrazovú rentu bolo potrebné posúdenie veci, či v dôsledku pracovného úrazu došlo k poklesu pracovnej schopnosti. Pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca musí byť v priamej príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Na preukázanie zdravotných ťažkostí, ktoré sa prejavujú v dôsledku pracovného úrazu, má žalobca dôkazné bremeno. Ten v priebehu administratívneho konania doručil zdravotnú dokumentáciu na účely preukázania tejto skutočnosti. Z nej potom vychádzal súdny znalec I.. N. I., ktorý uviedol, že poškodenie chrbtice žalobcu nie je v priamej súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 12.11.1991. Uvedené vyplynulo z lekárskych správ a nálezov predložených žalobcom, vrátane posúdenia mechanizmu vzniku pracovného úrazu a jeho vplyvu na ďalšie zdravotné ťažkosti žalobcu, spočívajúce najmä v poškodení jeho chrbtice. Bolo preukázané, že najmenej od roku 1992 má žalobca bolesti chrbtice, na ktoré bol aj v tomto roku hospitalizovaný. Tieto boli vtedy popísané ako degeneratívne zmeny bez úrazových zmien, nebolo popísané poškodenie platničky, len začínajúce degeneratívne zmeny chrbtice.

Jedná sa o degeneratívne ochorenie chrbtice, pričom „zacvaknutie nervu“, ktoré bolo žalobcom a jeho zamestnávateľom ustálené ako pracovný úraz, bolo najpravdepodobnejšie v dôsledku svalového stuhnutia v tejto oblasti chrbtice. Tieto závery znalca sú podstatné pre posúdenie príčinnej súvislosti medzi pracovným úrazom z roku 1991 a následným zhoršovaním zdravotného stavu žalobcu.

Y. z odvetvia choroby z povolania. Táto sa odborne vyjadrila k možnosti, či u žalobcu možno spätne priznať chorobu z povolania, negatívne. Uviedla, že zdravotný stav žalobcu nezodpovedá ani chorobe z vibrácii a ani chorobe z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín. Subjektívne ťažkosti ako tŕpnutie v rukách, oziabanie, súviselo predovšetkým s vertebrogénnymi ťažkosťami, pričom predpokladala viacfaktoriálnu genézu ťažkostí (okrem vertebrogénnych aj fajčenie a etyl). Bolo teda preukázané, že u žalobcu choroba z povolania

Nebolo sporné, že žalobca trpí zdravotnými problémami krčnej a driekovej chrbtice, avšak právne relevantné na jeho posúdenie nároku na úrazovú rentu bolo, či toto poškodenie zdravia bolo spôsobené práve pracovným úrazom z roku 1991. Na to znalec odpovedal jednoznačným spôsobom a to

25. Samotné presvedčenie žalobcu, že jeho čiastočná invalidita a preradenie na ľahšiu prácu museli mať priamu príčinnú súvislosť s jeho pracovným úrazom, nepostačuje pre preukázanie tejto rozhodnej skutočnosti. Príčinná súvislosť musí byť bezpečne preukázaná; nestačí tu samotná pravdepodobnosť. Žalobca ďalej argumentuje, že je nepravdepodobné, že by sa u neho rozvinulo neprofesionálne ochorenie v tak krátkom čase po pracovnom úraze bez príčinnej súvislosti s týmto úrazom. K tomu kasačný súd uvádza, že hľadisko časovej súvislosti medzi pracovným úrazom a poklesom pracovnej schopnosti samo o sebe nie je rozhodujúce; vecná súvislosť príčiny a následku je rozhodujúca, zatiaľ čo časová súvislosť len napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V danom prípade bolo preukázané, že už počas jeho hospitalizácie od 17.2.1992 do 26.2.1992 boli popísané degeneratívne zmeny chrbtice bez úrazových zmien ako začínajúce degeneratívne zmeny chrbtice. Pri opakovanej ortopedickej hospitalizácii od 6.4. do 19.4.1994 bola diagnóza zhodnotená so záverom predchádzajúcej hospitalizácie.

26. Pokiaľ žalobca namieta, že na jeho nepriaznivom zdravotnom stave, ak aj bol spôsobený neprofesionálnym ochorením, sa mohli podieľať aj následky pracovného úrazu, táto skutočnosť nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Pracovný úraz, tzv. „zacvaknutie nervu“, bolo najpravdepodobnejšie spôsobené dôsledkom svalového stuhnutia v tejto oblasti chrbtice, ako taký neprispel k degeneratívnemu ochoreniu chrbtice žalobcu. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz (lekársku správu, nález), ktorý by túto skutočnosť potvrdzoval. Žalobca tiež namietal názor znalca I.. I., že poškodenie zdravia žalobcu nemožno kvalifikovať ako pracovný úraz. Táto námietka je nedôvodná z toho dôvodu, že žalovaná nerozhodla o nepriznaní úrazovej renty preto, žeby žalobca nesplnil podmienku vzniku pracovného úrazu.

K tejto námietke kasačný súd uvádza nasledovné: 28. Oboznámiac sa s lekárskym nálezom zo dňa 22.5.1996 kasačný súd konštatuje, že v náleze neurológa (bez uvedenia mena a priezviska odborníka) sú uvedené subjektívne ťažkosti uvádzané pacientom a nie je v ňom zmienka o vykonaných overovacích odborných vyšetreniach. Podľa súdnej znalkyne I.. Y. na potvrdenie tejto diagnózy sa vyžadujú odborné vyšetrenia (chladový test, fotopletyzmografické alebo reopletyzmografické vyšetrenie), ktoré však neurológ, resp. ortopéd ani nevykonáva a objektívne ich ani nehodnotí.

Ak teda žalobca argumentoval tým, že neurológ zrejme vychádzal aj z realizovaných vyšetrení, žalobcom predložená zdravotná dokumentácia tieto vyšetrenia neobsahuje a zo samotných nálezov je zrejmé, že pred stanovením diagnózy vykonávané neboli. Potom sú však takéto diagnostické závery v rámci dokazovania nepoužiteľné.

Teda pokiaľ odborné vyšetrenia podložené riadnymi verifikačnými dôkazmi zostali negatívne, nemožno prihliadnuť na ojedinelé lekárske nálezy vyslovené na základe subjektívnych udaní žalobcu a bez vykonania odborných vyšetrení. Na to upozorňuje aj znalkyňa, ktorá uvádza, že diagnóza v týchto lekárskych nálezoch nie je overená žiadnymi vyšetreniami klinickými ani laboratórnymi vyšetreniami, pričom pracovní lekári I.. D. Z. I.. Y. na základe náležitých vyšetrení túto diagnózu nepotvrdili a nepotvrdila ju ani pracovná lekárka I.. C. v roku 2016, hoci taktiež vykonala odborné vyšetrenia.

Správny orgán preto nemôže znalecký posudok označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. V danom prípade žalovaná vyhodnotila, že odborné závery znaleckých posudkov zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z vykonaných dôkazov a vychádzala z nich. Bol to žalobca, ktorý mal dôkazné bremeno (§ 196 ods. 6 zákona o soc. poistení) na relevantné spochybnenie správnosti týchto odborných záverov predložením dôkazu (napr. znaleckého posudku), ktorý by iným spôsobom riešil odborné otázky, ktoré boli predmetom znaleckých posudkov.

Aj z uvedeného je zrejmé, že námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovanej je účelová. 22. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd sťažnostné námietky vyhodnotil ako nedôvodné a sám nezistil dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol.

24. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.