7Ssk/6/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci žalobkyne: V.. N. H., T.. XX.XX.XXXX, H. R. XXX/XX, XXX XX Š., právne zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Hlavná 11, 917 01 Trnava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 13.05.2022, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. TT-47Sa/11/2022-69 zo dňa 12.11.2024, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. TT-47Sa/11/2022-69 zo dňa 12.11.2024 sa mení tak, že žaloba sa zamieta. II. Žalovanej sa náhrada trov konania pred správnym a kasačným súdom nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Správny súd v Bratislave rozsudkom č. k. TT-47Sa/11/2022-69 zo dňa 12.11.2024 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zrušil rozhodnutie žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 13.05.2022 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým generálny riaditeľ žalovanej v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 17.07.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). 2. Prvostupňovým rozhodnutím žalovaná podľa § 70 ods. 2 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“, resp. „zákon č. 461/2003 Z. z.“) rozhodla o priznaní invalidného dôchodku žalobkyni od 22.08.2012 v sume 134,80 eur mesačne a jeho zvýšení od 01.01.2013 na sumu 140,70 eur mesačne, od 01.01.2014 na sumu

Posudkový lekár uviedol, že žalobkyňa je t. č. 27-ročná žena, s vysokoškolským vzdelaním SPU Nitra, aktuálne pracuje v PD Nižná. Dňa 21.11.2006 (vo veku 12 rokov a 3 mesiace) mala ošetrujúcou pediatričkou zistené chybné držanie tela z dôvodu nesprávneho zakrivenia hrudnej a driekovej

stupeň. Od septembra 2007 mala ordinované nosenie korzetu v rozsahu 21 hodín denne, odporučené bolo oslobodenie od telesnej výchovy. V roku 2008 absolvovala kúpeľnú liečbu v Piešťanoch. Pre minimálny efekt konzervatívnej liečby bol indikovaný chirurgický zákrok, ktorý absolvovala 24.10.2011. Pred operáciou v októbri 2011 bola skolióza chrbtice v oblasti hrudných stavcov Th4-10, podľa RTG snímky, hodnotená 59 stupňami podľa Cobba, tzn. naďalej pretrvával II. (stredný) stupeň skoliózy (z rozpätia 40 - 75 stupňov podľa Cobba). Pooperaračný priebeh bol komplikovaný výpotkom v hrudnej dutine vľavo a opakovanými infektami dolných dýchacích ciest. Po zotavení absolvovala rehabilitačnú liečbu v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová. Efekt operácie je možno hodnotiť ako dobrý, zakrivenie hrudnej chrbtice je po operácii ľahkého stupňa (15 stupňov podľa Cobba).

Od 24.10.2011, tzn. odo dňa operácie chrbtice, spočívajúcej v stabilizácii skoliózy, spevnením hrudných stavcov Th4-Th12, zdravotný stav posudzovanej podmieňuje trvanie invalidity už podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písmeno b) (stav po operácii chrbtice s často recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosťou svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % (z rozpätia 35%-45%). 4. Žalovaná ďalej skonštatovala, že na nárok a určenie sumy invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa započítava obdobie dôchodkového poistenia získané po ukončení povinnej školskej dochádzky (spravidla po dosiahnutí 16 rokov veku) do dňa, ktorý predchádza dňu vzniku invalidity. S poukazom na uvedené žalobkyňa pred vznikom invalidity nemohla získať obdobie dôchodkového poistenia, na základe ktorého by bolo možné určiť sumu invalidného dôchodku aj podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

V čase vzniku invalidity nebola žalobkyňa poistencom, bola však nezaopatreným dieťaťom, a preto jej bol priznaný invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. 5. Správny súd v napadnutom rozsudku uviedol, že sporným medzi účastníkmi konania je určenie dátumu vzniku invalidity žalobkyne (v preskúmavanom rozhodnutí určený deň 13.08.2007), ako aj to, či žalovaná preskúmavaným rozhodnutím rozhodla v súlade s právnym názorom vysloveným v rozsudku krajského súdu č. k. 48Sa/15/2020 - 71 zo dňa 19.11.2021, ktorým bola viazaná.

akých dôvodov nehodlajú pristúpiť k tomu, aby sa stanovil dátum vzniku invalidity žalobkyne na deň 24.10.2011 (dátum operácie); navyše posudkový lekár riadne a vyčerpávajúco v posudku zo dňa 11.04.2022 nevysvetlil, prečo dátum vzniku invalidity nestanovil na deň 24.10.2011, keď je zrejmé, že v stanovenom rozhodujúcom zdravotnom postihnutí žalobkyne sa uvádza, že jej zdravotné postihnutie je stavom po operácii chrbtice - v tomto smere je teda možné konštatovať čiastočné nerešpektovanie právneho názoru krajského súdu, a teda to, že žalovaná sa nevysporiadala s celým rozsahom argumentácie žalobkyne, vrátane tej, ktorá sa týka obmedzení vyplývajúcich zo zdravotného stavu pred a po absolvovaní operácie a nevysporiadala sa ani s logickými súvislosťami vyplývajúcimi zo zaradenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne medzi zdravotné postihnutia podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Ďalej správny súd skonštatoval, že čiastočné nerešpektovanie právneho názoru krajského súdu vidí aj v tom, že posudok zo dňa 11.04.2022 ani napadnuté rozhodnutie

7. Na základe vyššie uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a vec vrátil žalovanej (generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne) na ďalšie konanie.

9. Podľa sťažovateľky ak žalobkyňa namietala, že posudok ani napadnuté rozhodnutie neobsahuje porovnanie jej telesných, duševných a zmyslových schopností a nevysporiadanie sa s lekárskou správou ortopéda zo dňa 15.04.2019, sťažovateľka poukázala na obsah lekárskeho posudku a pracovnú rekomandáciu, podľa ktorej je žalobkyňa schopná vykonávať prácu bez nadmernej fyzickej záťaže, v klimaticky vyrovnanom prostredí, primeranú jej vzdelaniu a

operáciou, mala od roku 2007 odborným lekárom odporučené oslobodenie od telesnej výchovy a ordinované nosenie korzetu v rozsahu 21 hodín denne. Efekt operácie je dobrý, zakrivenie chrbtice je ľahkého stupňa (15 stupňov). Pre pretrvávanie obmedzenia hybnosti chrbtice s prejavmi nervového a svalového dráždenia a slabosť svalového korzetu mala stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Na hodnotenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nemá vplyv schopnosť, resp. obmedzenie vykonávať voľnočasové aktivity.

12. K námietke žalobkyne, že posudok nemá náležitosti, sťažovateľka uviedla, že originál s náležitosťami je založený v posudkovom spise a okolnosť, že výtlačok určený pre žalobkyňu tieto náležitosti neobsahuje, nespôsobuje vadu ani nepreskúmateľnosť posudkov. 13. Žalobkyňa sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 20.12.2024.

14. Podľa žalobkyne sťažovateľka ani v kasačnej sťažnosti nevysvetlila, na základe akej úvahy jej posudkový lekár uvádza v posudku zo dňa 11.04.2022 medzi lekárskymi vyšetreniami aj lekárske správy z rokov 2018 a 2019, no v posudku na ne nereflektoval a vyslovene sa s nimi nezaoberal. Dôsledne sa nezaoberal ani lekárskou správou z ortopedického vyšetrenia zo dňa 15.04.2019, v ktorej bol stav žalobkyne označený za trvalý a stav po operácii

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu a dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými bol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP), zistil, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

17. Podľa § 70 ods. 2 cit. zákona fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Podľa § 71 ods. 1 cit. zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

rozhodovala. 18. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, pričom poukazuje na ďalšie pre vec podstatné skutočnosti.

Medzi účastníkmi konania je sporné určenie dátumu vzniku invalidity žalobkyne a súlad preskúmavaného rozhodnutia s právnym názorom vysloveným v rozsudku krajského súdu sp. zn. 48Sa/15/2020 zo dňa 19.11.2021. 20.

vychádzali. Preto kasačný súd podrobil analýze tú časť lekárskeho posudku zo dňa 11.04.2022, ktorá odôvodňovala v ňom deklarovaný vznik invalidity žalobkyne od 13.08.2007 v dôsledku rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 5, písmeno b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení (skolióza II. stupňa) a trvanie invalidity v dôsledku rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písmeno b) (stav po operácii chrbtice). Kasačný súd sa nestotožnil s názorom správneho súdu, že určenie dátumu vzniku invalidity od 13.08.2007 bolo nedostatočne odôvodnené.

Tento záver vychádzal z objektívnych lekárskych nálezov, ktoré v administratívnom konaní predložila samotná žalobkyňa, pričom jej subjektívne pocity pri zistení stredne ťažkej skoliózy nie sú relevantné. 21. Pokiaľ v tejto súvislosti správny súd žalovanej vytýkal, že zdravotný stav žalobkyne neporovnala so zdravou fyzickou osobou a žalobkyňa v tomto smere tvrdila, že žiadne významné obmedzenia pred operáciou nepociťovala, kasačný súd dáva do pozornosti, že z lekárskeho posudku vyplýva, že žalobkyňa z dôvodu svojho zdravotného postihnutia musela podstupovať rehabilitácie, rehabilitačné pobyty, vykonávať dychové a polohové cvičenia, nemohla sa zúčastňovať na hodinách telesnej výchovy a musela 21 hodín denne nosiť korzet, čo už samo o sebe preukazuje rozdiel v zdravotnom stave žalobkyne oproti zdravej fyzickej osobe a rozporuje tvrdenie žalobkyne. Zároveň tieto skutočnosti dostatočne odôvodňujú určenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici percentuálneho

23. Kasačný súd dodáva, že pre takéto zdravotné postihnutie (skolióza ľahkého stupňa) je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení 10 % [kapitola XV, oddiel E, položka 5, písmeno a)].

poistení. Posudkový lekár sa teda vysporiadal so zmenou zdravotného stavu žalobkyne pred a po operácii. Je zrejmé, že pokiaľ by posudkový lekár žalovanej neprihliadol na závery odborných lekárskych správ z rokov 2018-2019, ako to žalovanej vytýkal správny súd, nemohol by vysloviť svoj posudkový záver o trvaní invalidity z dôvodu často recidivujúcich prejavov nervového a svalového dráždenia, slabosti svalového korzetu s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu ako stavu po operácii chrbtice a zaradiť ho práve do kapitoly XV, oddiel E položka 4, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení.

súdu. Ani s týmto názorom sa kasačný súd nestotožnil. Zo zrušujúceho rozsudku sp. zn. 48Sa/15/2020 totiž vyplýva, že v predchádzajúcom lekárskom posudku sa nachádzali logické nejasnosti, keďže určenie vzniku invalidity od 12 rokov veku nebolo žalovanou prezentované presným dátumom vzniku invalidity a odborný posudok vznik invalidity nespojil so žiadnymi skutkovými okolnosťami týkajúcimi sa zdravotného stavu žalobkyne. Okrem toho posudkový lekár rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne od jeho vzniku zaradil len do položky 4 - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice - hoci je zrejmé, že vo veku 12 rokov, do ktorého posudkový lekár vznik invalidity umiestnil, operácia

25. Pokiaľ správny súd v tejto súvislosti žalovanej vytýkal aj to, že zdravotný stav žalobkyne neporovnala so zdravou fyzickou osobou, kasačný súd dáva do pozornosti, že porovnávajú sa len schopnosti, ktoré majú vplyv na zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 3 v spojení s § 71 ods. 1 zák. o soc. poistení). Čo sa týka tejto oblasti, z lekárskeho posudku vyplýva, že na rozdiel od zdravej fyzickej osoby žalobkyňa trpí recidivujúcimi prejavmi známkami nervového a svalového dráždenia a slabosťou svalového korzetu, ktoré jej znižujú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť o 45 %. Zároveň v pracovnej rekomandácii posudkový lekár určil, že žalobkyňa môže vykonávať prácu primeranú jej vzdelaniu a schopnostiam, ktoré sú však na rozdiel od zdravej fyzickej osoby obmedzené tým, že môže vykonávať prácu len v prostredí bez nadmernej fyzickej záťaže a v klimaticky vyrovnanom prostredí, čím dostatočne reagoval na výhrady žalobkyne vzťahujúce sa k výkonu práce (nemožnosť prenášať ťažké predmety, dlhodobé sedenie).

organizmu. K poukazu žalobkyne na správu z ortopedického vyšetrenia zo dňa 02.01.2019, ktorú posudkový lekár neuviedol v posudku zo dňa 11.04.2022, kasačný súd konštatuje, že táto dokumentuje totožný zdravotný stav žalobkyne ako lekárska správa z ortopedického vyšetrenia zo dňa 18.02.2019, preto posudkový lekár nepochybil, keď vychádzal z tejto aktuálnejšej lekárskej správy. 27.

Z ostatných námietok žalobkyne (voľnočasové športové aktivity, nákup bez bicykla, voľba matraca a pod.) nevyplýva priamy vzťah k výkonu jej práce. Podstata týchto námietok žalobkyne spočíva v poukazovaní na dôsledky jej zdravotného postihnutia, s ktorými sa žalobkyňa v bežnom živote

rozhodnutia. 28. Nad rámec uvedeného však kasačný súd vzhľadom na enormnú neprehľadnosť spisu žalovanej (ktorý bol kasačnému súdu predložený v nezviazanej forme s absentujúcou žurnalizáciou, bez vecného a chronologického zoradenia dokumentácie) upozorňuje žalovanú, že v zmysle § 102 SSP je jej povinnosťou na požiadanie správneho súdu v určenej lehote predložiť riadne vedený administratívny spis. Žalovanej kasačný súd dáva do pozornosti judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/40/1997 uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 66/1998 (cit. „pojmom spis správneho orgánu sa rozumie úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí“) a naň nadväzujúce početné rozhodnutia, napr. 2Sžo/259/2008, 3Sžp/12/2011, 8Sžo/18/2011.

rozhodnutia správneho súdu sp. zn. 27Sa/9/2020 zo dňa 24.02.2022 a sp. zn. 26Sd/217/ 2015 zo dňa 28.09.2016 kasačný súd konštatuje, že rozhodnutia súdov nižšieho stupňa nie sú súčasťou prijatej judikatúry a zároveň v tam preskúmavaných veciach bol skutkový stav

nezrovnalosť nezakladá bez ďalšieho nepreskúmateľnosť či nezákonnosť samotného rozhodnutia správneho orgánu. Odborný posudok o invalidite nie je samostatným rozhodnutím podliehajúcim súdnemu prieskumu a preto naň nemožno ani vztiahnuť všetky formálne požiadavky, ktoré (naopak) rozhodnutia správnych orgánov zo zákona musia spĺňať(rovnako napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sk/33/2018). Správny súd mal teda správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietnuť.

zrušil. Preto napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak, že žalobu zamietol. 31. O náhrade trov konania pred správnym a kasačným súdom vo vzťahu k žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 2 SSP. Žalovaná bola v tomto konaní úspešná, avšak súd jej náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie § 168. Sťažovateľka ako neúspešná účastníčka súdneho konania pred správnym a kasačným súdom nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 a contrario v spojení s § 467 ods. 2 SSP).

V Bratislave dňa 26. júna 2025